Život Cirkvi vo svete 25 * 2014

Obsah

Expert Habsburg ku španielskemu kráľovi: ‚Odvážny signál‘

Ochotní za svätú omšu aj zomrieť?

Rakúsko: Biskupi proti adopcii detí homosexuálmi

Disident páter Srholec „si nenechal vziať ľudskú dôstojnosť“

Premiér Cameron: Viac budovať na kresťanstve

 „EÚ si pri svojich pobrežiach kope vlastný hrob“

Vatikán uznáva zázrak na príhovor arcibiskupa Fultona Sheena

Schüller už iba núdzovo maskuje neposlušnosť náuke Cirkvi

Arcibiskup Bagdadu: Nijaké zahraničné intervencie proti ISISu

Bagdad: Patriarcha vyzýva k pôstu a modlitbe proti ISISu

 „Nobelove ceny za teológiu“ pre vedcov z Varšavy a Paríža

USA: Vražda jedného kňaza a ťažké zranenie ďalšieho

Mimoriadna synoda biskupov – pracovný materiál ešte v júni

Synoda: Baldisseri a Lombardi za spoločnú mediálnu stratégiu

Bavorsko: Vlámanie do pápežského domu nevyšlo 

Irak: Kresťania sa obávajú občianskej vojny viac ako džihádu

Sr. Cristina: Moje priority sú Ježiš a modlitba

Otvorený list bývalého homosexuála pápežovi Františkovi

Pakistan: Zavraždili ďalšieho kresťanského politika

Pápež ruší generálne audiencie v júli

V septembri pápež František navštívi Albánsko

Kresťania v Mosule prosia pápeža o pomoc

Kardinál Kasper kritizuje dokument evanjelickej cirkvi

Madrid: Aktivistky Femenu demonštrujú v katedrále za potrat

Česko: Kardinál Duka kritizuje „hystériu“ okolo reštitúcií

Schönborn kritizuje plané výrastky ‚ideológie gender‘

 

Naša príloha

Benedikt XVI. o ‚stretnutí s eucharistickým Kristom‘

 

Expert Habsburg ku španielskemu kráľovi: ‚Odvážny signál‘

 

Španielsky kráľovský pár plánuje prvú zahraničnú cestu do Vatikánu k pápežovi Františkovi.

St. Pölten-Madrid, 19.6.2014 (kath.net/KAP) 017 127 – Ako „mocný a odvážny signál“ označil expert na monarchiu Eduard Habsburg-Lothringen uvedenie nového kráľovského páru v Španielsku.

„Odvážna je zmena na tróne predovšetkým vzhľadom na priznanie sa kráľovského páru k vlastným katolíckym koreňom – v španielskej verejnosti nie nesporná téma,“ povedal Habsburg, mediálny referent biskupa v St. Pöltene a potomok cisárskeho páru Františka Jozefa a Alžbety (Sisi), v stredu pre „Kathpress“. Podľa médií kráľovský pár plánuje prvú zahraničnú cestu do Vatikánu k pápežovi Františkovi.

Korunný princ Filip bol vo štvrtok v španielskom parlamente korunovaný  za kráľa po tom, čo sa jeho otec Juan Carlos počiatkom júna po takmer 40 rokoch vzdal trónu.

Kráľ Filip prinesie „vitamínovú dávku pre monarchiu“, odhaduje Habsburg nového španielskeho kráľa. „On je najväčším možným vzorom  budúceho monarchu“ a najpopulárnejším členom španielskej kráľovskej rodiny vzhľadom na svoju osobnosť. A Habsburg ho opisuje, že je „sympatický, usilovný, kompetentný, vedomý si povinností, priamočiary a zdržanlivý“.  Mimoriadne obľúbený je nový kráľ Filip aj v Južnej Amerike, kde Španielsko zastupoval na obchodných cestách.

Zmena na tróne nastáva „v dobe, ktorá nie je celkom jednoduchá“. V Španielsku rastie kritika monarchie, aj keď sa éra škandálov teraz zdá byť ukončená. V ideálnom prípade však monarchia umožňuje, „aby budúci následník trónu po celý život spoznával problémy a podstatné inštitúcie krajiny, aby mohol slúžiť a prevziať zodpovednosť – nezasiahnutý populizmom“, hovorí Habsburg. Filip sa doteraz ukazoval ako moderný človek – aj sobášom s nešľachtickou rozvedenou Španielkou, ale predovšetkým tým, že je to „skrz naskrz demokrat“.

Habsburg očakáva však aj signály nového kráľa vzhľadom na hospodársku krízu, vysokú nezamestnanosť a očakávanú zmenu ústavy, ako zdôraznil. „To, že pro-európske strany v Španielsku už nedosiahli väčšinu vo voľbách, hovorí samo za seba. Divil by som sa, keby diskusie o tantiémach a príjmoch kráľovskej rodiny nezasiahli aj Filipa a on nereagoval. Jasné je tiež, že budúcou následníčkou trónu bude žena,“ hovorí Habsburg.

Už po svadbe pred 10 rokmi nový kráľovský pár podľa tradície španielskeho kráľovského domu vykonal prvú cestu do Vatikánu, aby od pápeža Jána Pavla II. prijal požehnanie manželstva. U Františka boli Filip a Letícia pri jeho nástupe do úradu v marci 2013. Španielska kráľovná smie na pápežskej audiencii namiesto čierneho odevu a čierneho závoja (mantily) mať na sebe biely odev – privilégium vyplývajúce z čestného titulu španielskych kráľov „katolícke veličenstvo“, ktorý im Vatikán prepožičal už pred stáročiami. –zg-

 

Ochotní za svätú omšu aj zomrieť?

 

Washington D.C., 19.6.2014 (kath.net/pl) 017 126 – Aká dôležitá je pre nás svätá omša? Boli by sme ochotní za ňu aj zomrieť? A o čo presne ide v slávnosti Božieho Tela? Túto otázku kladie americký katechéta Chris Stefanick vo videu. Tento riaditeľ pre pastoráciu mládeže Denverskej arcidiecézy, autor a otec 6 detí, vo videu rozpráva, ako pred niekoľkými rokmi dostal správu od irackého priateľa: „Prosím, modli sa za náš kostol, v ktorom všetkých našich ľudí väznia teroristi.“ O niekoľko hodín prišiel text: „Bože, zmiluj sa“. A krátko na to boli všetci zastrelení – muži, ženy aj deti.

V ten istý víkend, bol Stefanick na omši, ako ďalej rozpráva na videu. Bol vďačný za svoju bezpečnosť a slobodu uctievať Boha, no nedokázal sa odpútať od toho pohľadu – bol mu nápadný chlapec, ktorý sedel v zadnom rade a celý čas hral videohry na mobile. „Naozaj ma zamestnávalo to, že 7000 míľ odtiaľ odovzdal svoj život plný kostol ľudí, len aby boli tam, kde boli.“ Čo videli títo ľudia vo svätej omši, čo tento chlapec ešte neobjavil?

Objavili niečo, čo objavila aj sudánska katolíčka Meriam Ibrahim. Ona teraz čaká na rozsudok smrti, pretože opustila islam a nechce sa vzdať katolíckej viery.

Je to niečo, čo prenasledovaní kresťania v Sýrii, Jordánsku, Keni a mnohých iných krajinách Blízkeho Východu a Afriky videli a často svojím životom dosvedčovali. Je to niečo, čo kresťania na celej zemeguli a po celé stáročia objavujú a aj svojím životom dosvedčujú. „Kto to ešte nenašiel, tomu chýba niečo skutočne fascinujúce,“ hovorí Stefanick.

A čo si myslí, to nehovorí explicitne, ale v obrázkoch na videu, ktoré krúžia okolo pohľadu na Najsvätejšiu Eucharistiu. Tu je katolícka náuka o Ježišovi Kristovi v „Tele a Krvi, duši a božstve“ (KKK 1374) prítomná. –zg-

 

Rakúsko: Biskupi proti adopcii detí homosexuálmi

 

Mariazell, 19.6.2014 (kath.net/KAP) 017 125 – Rakúski biskupi sa dôrazne vyslovili proti umelému oplodneniu a proti právu homosexuálov na adopciu detí.

„Vyrastať u otca a matky – to dáva deťom podstatnú orientáciu a je smerodajné pre ich vlastnú identitu,“ uvádza sa vo vyhlásení Konferencie biskupov Rakúska na záver plenárneho zasadnutia v Mariazelli zo stredy. „Kto vytvára situáciu, kde sa dieťaťu už vopred odníme táto možnosť, stavia sa proti blahu dieťaťa,“ zdôrazňujú biskupi vzhľadom na súčasné „spoločensko-politické požiadavky týkajúce sa základných konštánt spolunažívania, ktoré môžu byť na úkor najslabších členov spoločnosti“. Každé dieťa má právo ma otca a matku, ktoré sa musí tak, ako je to len možné, zachovať.

Biskupi vo vyhlásení obnovujú aj svoje všeobecné odmietnutie predimplantačnej diagnostiky, „pretože táto metóda nikdy neslúži terapii embrya, ale má vždy za následok iba selekciu“.

„Na úkor detí je aj umelé oplodnenie s cieľom splniť želanie mať dieťa páru rovnakých pohlaví,“ ako uvádzajú biskupi. Podobná situácia je pri adopcii cudzieho dieťaťa homosexuálmi, „čo rovnako berie dieťaťu možnosť vyrastať v dôležitom prostredí vzťahu otca a matky.“

Na vládu biskupi apelujú, aby „v týchto bodoch vzhľadom na blaho dieťaťa nerobila nijaké kompromisy“. A biskupi rozhodne odmietajú aj zrovnoprávnenie životných partnerstiev párov rovnakých pohlaví so „štátom zvlášť chráneným manželstvom muža a ženy“. –zg-

 

Ako nás vidia v Rakúsku prostredníctvom Kathpressu …

 

Disident páter Srholec „si nenechal vziať ľudskú dôstojnosť“

 

Viedeň, 18.6.2014 (KAP) 017 124 – Slovenský páter salezián Anton Srholec je „mimoriadny človek, ktorý si vlastnú dôstojnosť a presvedčenie o dôstojnosti a rovnoprávnosti všetkých ľudí nenechal ničím zlomiť ani vziať.“ Týmito slovami odôvodnil riaditeľ Charity Graz, Franz Küberl, v stredu na tlačovej konferencii vo Viedni, prečo sa ako člen Výboru pre osobnosti zasadzuje za to, že 85-ročný Srholec dostáva Cenu Bruna Kreiského za zásluhy o ľudské práva. Výbor zahrňuje v súčasnosti vyše 50 osobností z cirkvi, politiky a kultúry – medzi nimi biskupi Alois Kothgasser (Graz) a Ludwig Schwarz (Linec).

Tento rehoľník je „žiarivou postavou a na svoju „neradostnú minulosť hľadí s veľkým pokojom – napriek dlhému väzneniu a sledovaniu štátom, ako aj prístupu zo strany jeho cirkvi, ktorý nebol vždy jemný,“ ako povedal Küberl. Pritom by katolícka cirkev na Slovensku ako aj štát potrebovali Srholca „ako kus chleba“. „Veď kto iný chápe kľúčové posolstvo pápeža tak dobre, ako tento saleziánsky páter?“

Výbor sa odvoláva predovšetkým na Srholcov odpor proti komunizmu a každému porušovaniu ľudských práv. Tento salezián po zrušení rehole komunistami v r. 1950 ako disident pracoval 10 rokov v uránových baniach v Jáchymove. Od prevratu 1989 sa angažuje najmä za bezdomovcov.

Dnes je tento rehoľník a nositeľ Ceny kardinála Königa predsedom Konfederácie politických väzňov na Slovensku, členom Helsinského výboru pre ľudské práva a pôsobí vo vedúcej funkcii v Dome pre bezdomovcov „Resoty“, ktorý sám založil. V r. 2013 bol za angažovanosť za demokraciu vyznamenaný  „Cenou Nadácie Jána Langoša“.

Na Slovensku je tento salezián známy vo všetkých spoločenských vrstvách a teší sa „najväčšej úcte“, povedal slovenský teológ Miroslav Kocúr. „Mnohí ľudia urobili veľkú kariéru, ale páter Anton zostal vždy u svojich bezdomovcov. Tam žije a ukazuje, ako kresťania dnes môžu žiť svoju vieru celkom konkrétne a aktívne ako občania.“

Členmi Výboru osobností na nominovanie Srholca na Cenu Kreiského za ľudské práva sú osoby ako viedenský teológ Paul Zulehner, český religionista – sociológ Tomáš Halík, rakúsky veľvyslanec na Slovensku, Josef-Markus Wuketich, politička zelených Ulrike Lunacek, bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek, umelec Christian Ludwig Attersee či spisovateľ  Martin Pollack. Tento výbor založila Iniciatíva štyroch rakúskych rodín. (Tie vystúpili aj na Slovensku na obranu arcibiskupa R. Bezáka, pozn. prekl.)

 

Slovenský „otec chudobných“

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 ako syn maloroľníckej rodiny v Skalici. Už ako mladistvý vstúpil do rehole saleziánov. V r. 1951 sa mu nepodaril útek z Československa, ktorý podnikol, lebo mu komunistický režim nedovolil štúdium teológie. Nasledovalo 10 rokov väzenia v Jáchymove. Až v r. 1969 dostal Srholec povolenie na pobyt v Taliansku, kde si za dva semestre na Saleziánskej univerzite v Turíne doplnil celé štúdium teológie. V r. 1970 ho v Ríme Pavol VI. vysvätil za kňaza.

Po „Pražskej jari“ sa venoval pastorácii mladých, „no šikanoval ho nielen štát, ale aj cirkev“. „Viackrát bol preložený a nakoniec vylúčený z kňazského úradu,“ ako oznámil Výbor osobností. Po odchode do dôchodku zostal Srholec naďalej aktívny v organizáciách z oblasti ľudských práv a sociálnych, najmä v dome pre bezdomovcov.

Za svoje zásluhy bol Anton Srholec viackrát vyznamenaný doma i v zahraničí, napríklad čestnými doktorátmi na Trnavskej univerzite a na Slovenskej univerzite sv. Alžbety. –zg-

 

Premiér Cameron: Viac budovať na kresťanstve

Londýn, 18.6.2014 (kath.net/KNA) 017 123 – Britský premiér David Cameron vyzval politikov k intenzívnejšiemu priznaniu sa ku kresťanstvu.

«Čím viac budeme budovať na kresťanstve, o to pevnejšie môžeme potom veriť v našu politickú prácu a meniť život ľudí», povedal Cameron na tzv. „Prayer Breakfast“ (Modlitbových raňajkách), ako napísal denník «Daily Telegraph» v stredu. „Je správne, že parlament ohlasuje svoju dôveru v kresťanskú identitu Veľkej Británie týmto každoročným podujatím,“ povedal Cameron. Cameron sa na tomto podujatí zúčastnil ako prvý premiér od Margaret Thatcherovej.

Anglikánsky prímas Justin Welby ako rečník podujatia pred 120 poslancami a 600 predstaviteľmi cirkví a dobročinných organizácií kritizoval prenáhlenú verejnú komunikáciu. «Rýchle reakcie nahradili zvažujúce úvahy», povedal arcibiskup. „Táto realita sa ukazuje zvlášť v politike a vyžaduje si nové cesty vzájomného pochopenia, lásky a modlitby jedných za druhých. Zložitú otázku nemožno vždy zodpovedať 140 znakmi na twitteri,“ povedal arcibiskup z Canterbury.

Vzhľadom na nedávne diskusie o náboženstve na školách Veľkej Británie Welby obhajoval katolícke vzdelávacie inštitúty. «Sú to cirkvou vedené inštitúcie, ktoré odovzdávajú žiakom hodnoty tolerancie, vzájomného prijímania a ochoty pomáhať,» povedal Welby.

Po tom, čo britská dozorná rada v Ofstede konštatovala na školách v Birminghame «islamizáciu» a šírenie extrémnych názorov, rozpútala sa vo Veľkej Británii diskusia, ktorá spochybňuje výuku náboženstva ako takú. Britská vláda sa však vyslovila za výuku na základe «britských hodnôt» na všetkých školách ako sú demokracia, osobná sloboda a medzináboženská tolerancia. –zg-

 

„EÚ si pri svojich pobrežiach kope vlastný hrob“

 

Viedeň, 18.6.2014 (KAP) 017 122 – Európa musí konečne prestať s odvracaním zraku, keď pri jej pobrežiach umierajú ľudia: Žiadali to prezident rakúskej Charity Michael Landau a generálny sekretár „Amnesty International Rakúska“ Heinz Patzelt na tlačovej konferencii vo Viedni pri príležitosti Svetového dňa utečencov. Za 25 rokov sa utopilo v Stredozemnom mori až 20 000 ľudí pri pokuse dosiahnuť európsky kontinent.

„Títo ľudia utekajú pred suchom a hladom, pred vojnou a smrťou. A Európa? Európa uteká pred svojou zodpovednosťou,“ napomínal Landau.

„Utečenecká politika Európy v dnešnej forme sa rovná vyhláseniu bankrotu ľudskosti. Namiesto uplatnenia medzinárodného práva a pomoci ľuďom v núdzi, Európska únia uvaľuje na seba vinu za smrť tisícov utečencov tým, že ďalej posilňuje ochranu hraníc pevnosti Európa.“

„So súčasnou azylovou politikou si členské štáty Európskej únie pred pobrežím Talianska, Grécka a Malty kopú vlastný hrob. A s každým mŕtvym je tento hrob hlbší,“ zdôraznil Landau. … Potom žiadal porovnateľné štandardy a viac solidarity medzi členskými štátmi. … Zdôraznil, že Rakúsko tu môže a musí prevziať tiež zodpovednosť.

Patzelt doplnil: „Štáty EÚ sa musia zamerať na akcie hľadania a záchrany utečeneckých člnov, ktoré hrozia stroskotať, namiesto toho, aby posilňovali zabezpečenie hraníc pevnosti Európa.“

 

Chrániť aj ľudí prenasledovaných za vieru

EÚ musí tiež viac chrániť aj ľudí prenasledovaných za vieru. Vzhľadom na mnohé tisíce kresťanov zo Sýrie, ktorí sú na úteku, je kvóta 1500 utečencov , ktorým Rakúsko sľubuje azyl, iba kvapkou v mori, ako povedal prezident Charity.

„EÚ má jasné pravidlá súdržnosti a podpory. Nepoužívať ich v ľudsko-právnych krízach je nezodpovedné,“ zdôraznil Patzelt s poukazom na čl. 80 zmluvy EÚ, kde je ustanovenie o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovedností medzi členskými štátmi.  Amnesty International a Charita preto požadujú účinný mechanizmus, ktorý zabezpečí finančnú, technickú a praktickú spoluprácu členských štátov.

Patzelt žiadal aj zásadný nový prístup k azylovým zákonom v celej EÚ.  Najmä „dublinský systém“ – že ľudia musia požiadať o azyl v krajine, do ktorej ako vstúpia – považuje za zlyhaný, pretože „je veľmi nesolidárny a nespravodlivý“. …

Štáty EÚ prijali v r. 2012 iba 4405 utečencov. To je príliš málo, ako kritizoval Patzelt. Namiesto miliárd na človeka nedôstojné stráženie hraníc a zabezpečenie prístavov, bolo by oveľa účinnejšie peniaze použiť na humanitárny program, povedal generálny sekretár Amnesty International. …

Od počiatku roka prišlo do Talianska už viac ako 50 000 utečencov – viac ako po celý rok 2013. …

 

Otvoriť azylantom trh práce

Zástupcovia mimovládnych organizácií zdôraznili: „Trh práce treba po 6 mesiacoch legálneho pobytu konečne pre azylantov otvoriť.“ … Pri hľadaní práce ich úrady práce nepodporujú a smú pracovať iba v sexuálnych službách, ako sezónni robotníci v gastronómii, či v poľnohospodárstve.“ …

„Mladí sú hlboko traumatizovaní, keď prídu po úteku do južných krajín EÚ. Iba v Taliansku tak „stroskotalo v živote“ asi 7000 mladých utečencov, lebo sa o nich nikto nestaral. Nadácie potvrdili „ochotu spolu s rehoľami vytvárať útulky a tak mladým poskytovať bezpečný dočasný domov, ako základ pre dobrú budúcnosť.“  -zg-

 

Vatikán uznáva zázrak na príhovor arcibiskupa Fultona Sheena

 

Vatikán, 18.6.2014 (kath.net/pl) 017 121 – Uzdravenie novonarodeného Jamesa Fultona Engstroma na príhovor amerického arcibiskupa Fultona Sheena (1895-1979) vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých jednohlasne uznala ako zázrak. Už v marci lekári vyhlásili, že uzdravenie nemožno vysvetliť prirodzeným spôsobom. Tým pokročil proces blahorečenia známeho mediálneho biskupa o ďalší krok. Oznámila to „Nadácia arcibiskupa Sheena“ s odvolaním sa na Daniela R. Jenkyho, biskupa Peorie a prezidenta nadácie v utorok na webovej stránke. Správu o uzdravení teraz predložia biskupom, ktorí radia pápežovi v otázkach blahorečení. Po porade sa správa o uzdravení prípadne predloží pápežovi.

James Fulton Engstrom má dnes už tri a pol roka. Narodil sa v septembri 2010 bez známok života a aj 61 minút po pôrode mu srdiečko stále nebilo, iba slabo vibrovalo. Zavolali záchranku, otec dieťa núdzovo pokrstil a rodičia prosili o príhovor amerického arcibiskupa Fultona Sheena (1895-1979). Matka neskôr povedala, že počas boja o život už zmodraného dieťatka v srdci neustále vrúcne volala „Fulton Sheen, Fulton Sheen, Fulton Sheen“.

Na pokyn ošetrujúceho odborného lekára pre novorodencov nakoniec boj o jeho život vzdali, dieťa už iba pozorovali, aby mohli konštatovať definitívny moment úmrtia. No potom zrazu srdiečko začalo tĺcť.

Dieťa potom preložili do detskej nemocnice v Illinois. Tam bolo na EEG  vidno abnormálne aktivity mozgu, tomografia ukázala, že mozog bol vážne poškodený dlhým nedostatkom kyslíka. Lekári sa obávali postihnutia dieťaťa, nielen slepoty, či života na vozíčku, ale aj vážneho duševného postihnutia.
Sedem týždňov musel zostať malý James Fulton v nemocnici. V tom čase sa celé stovky ľudí v modlitbových a biblických skupinách a v modlitbových reťaziach začali za dieťatko modliť. Dokonca aj ateisti prosili veriacich priateľov o modlitby. Celé triedy v katolíckych školách vysielali svoje prosby k Bohu.

„Malé deti si ho adoptovali ako svoj hlavný úmysel v modlitbách. Môj otec začal chodiť každý deň na svätú omšu. A Boh na tieto modlitby odpovedal, “ rozprávala matka. „Ježiš Kristus uzdravil môjho syna.“

Po niekoľkých dňoch pracovali jeho obličky, pečeň aj črevá normálne. Po týždni mohli dieťa odpojiť od dýchacieho prístroja. Čoskoro dokázalo aj hýbať predtým ochrnutými nožičkami. Umelo vyživované dieťatko začalo piť z fľašky. Lekári mohli vysadiť aj lieky proti bolesti. „Potom začalo dieťatko reagovať na mňa, na návštevníkov, na sestričky a lekárov.“

Po 7 týždňoch Jamesa Fultona prepustili z nemocnice. Ďalšie tomografické vyšetrenie ukázalo úplne normálny mozog! James Fulton sa vyvinul na zdravé a veselé dieťa.

„Moja rodina a ja si myslíme, že Boh priviedol Jamesa naspäť spomedzi mŕtvych a uzdravil jeho telíčko. Myslíme si, že to urobil na príhovor arcibiskupa Sheena. Myslíme si, že Boh to urobil z rovnakého dôvodu, z akého nechal umrieť Lazára: ‚Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11,4).

Rodina má dnes šesť detí, James Fulton je tretím v poradí. –zg-

 

Schüller už iba núdzovo maskuje neposlušnosť náuke Cirkvi

 

Viedeň, 18.6.2014 (kath.net) 017 120 – Už iba núdzovo prispôsobený náuke Cirkvi sa prezentuje predseda neslávnej rakúskej iniciatívy „Výzva k neposlušnosti“, farár Helmut Schüller (foto) v interview s ORF. Príležitosťou toho bolo 3. výročie založenia tejto pochybnej iniciatívy – 19. júna 2011.

Nezávislá vysviacka „kňaziek“ farárom, vysvetľuje Schüller, „by bol potom ten ďalší krok“. Pretože „my chceme vedome zostať v rámci Cirkvi a preto zatiaľ predpokladáme, že vysviacku kňazov vykonávajú biskupi“. „Teda najprv budeme hľadieť, aby sme našli biskupov, ktorí sa budú spolu s nami za to zasadzovať.“

No „ak nenastane otvorenosť voči téme vedenia farností – teda ani pre ženy, ani pre ženatých – tak bude niekedy potom potrebné núdzové opatrenie, aby sme sami nasadili vedúcich či vedúce farností,“ vyhlasuje Schüller pre ORF. „Pretože budúcnosť farských spoločenstiev má absolútnu prioritu. Druhý vatikánsky koncil postavil Boží ľud do centra a niet ničoho – naozaj ničoho – čo tomu možno nadradiť. Ak budú spoločenstvá naďalej ohrození svojej existencie, tak musí dôjsť k takýmto krokom. Predbežne si však myslíme, že pápež tu rozhodne má v pláne otvorenosť. Prinajmenšom sa domnievam, že by bol ochotný, biskupom, ktorí o to požiadajú, umožniť experimenty,“ tvrdí tento farár.

Pápež František sa síce už vyslovil proti vysviacke žien, potvrdil farár otázku redaktora. „No zatvorené dvere predsa nie sú zamurované. Bolo by niečo iné, keby napríklad povedal, že tu niet nijakých dverí. Teda neviem presne, ako to v tomto bode pôjde ďalej. Ale celkom iste viem, že očakáva od biskupov viac – viac výpadov vpred, návrhov, požiadaviek. Ak budú biskupi počúvať prostých veriacich a potom podajú príslušné návrhy, mohlo by sa už niečo pohnúť. Ukáže sa, či biskupi na túto provokáciu pápeža zareagujú.“

Medzinárodná sieť iniciatívy farárov napísala už pred pol rokom list pápežovi Františkovi. Schüller však musel pripustiť: „Doteraz sme nedostali nijakú reakciu.“

Veľmi veľa porozumenia prejavil Schüller aj pre súkromné simulácie svätej omše už exkomunikovanej predsedníčky „Wir sind Kirche“ Marty Heizerovej. „Ako rakúska iniciatíva farárov – aj po dohode s Tirolčanmi – si myslíme, že sa od toho nemôžeme proste dištancovať.“ K sláveniu omše bez kňaza môžeme „mať názor aký chceme – a tak to nechávame slobodne na našich členov. Jedno je však jasné: je to konanie, ktoré kladie prst do rany: plná moc kňaza na slávenie Eucharistie nie je samoúčel, ale má vždy funkciu byť na prospech spoločenstvu. Aj pre nás je to ešte tak, že hovoríme, že kňazský úrad a slávenie Eucharistie patria spolu, ale iba dotiaľ, kým biskupi dajú k dispozícii dostatok kňazov pre farnosti.“

A Schüller na záver hovorí: „Ja by som také akcie rozhodne nikomu neodporúčal, pretože tým sa – ako sme videli – môžeme dostať do nebezpečnej situácie.“

Odvolanie sa na katolícku teológiu úradu sa v interview ani len nenaznačilo!

Schüller šíri svoju teológiu, ktorú už sotva možno nazvať katolíckou, od roku 2011. Okrem zrušenia jeho titulu „Monsignore“ ho doteraz za to nepostihli nijaké dôsledky. Je naďalej farárom farnosti Probstdorf vo Viedenskej arcidiecéze. Okrem toho je univerzitným duchovným pastierom Katolíckeho vysokoškolského spoločenstva Viedeň, duchovným asistentom Katolíckej vysokoškolskej mládeže vo Viedni a duchovným pastierom študentov. –zg-

 

Arcibiskup Bagdadu: Nijaké zahraničné intervencie proti ISISu
Bagdad, 17.6.2014 (kath.net/KIN) 017 119 – Medzinárodné spoločenstvo štátov by nemalo zasahovať do boja proti radikálnej islamskej teroristickej skupine ISIS v Iraku, hovorí rímsko-katolícky arcibiskup Bagdadu, Jean Sleiman. V rozhovore pre nadáciu „Kirche in Not“ vyzval iracké vedenie štátu ku spolupráci na zvládnutie krízy. Skratka „ISIS“ znamená „Islamský štát v Iraku a Sýrii“.

„ISIS treba zastaviť. Rozhodujúci pre to, či zastavíme ISIS v jej dobyvateľskom postupe, je politický konsenzus v rámci Iraku,“ povedal Sleiman. „Ak iracká vláda nepotiahne za jeden povraz, bude mať toto ohrozenie tragický priebeh.“ V súvislosti s možnou zahraničnou intervenciou arcibiskup povedal: „Medzinárodné spoločenstvo štátov by nemalo sledovať vlastné záujmy, ale zamerať sa na všeobecné blaho a mier.“

Sleiman ďalej informoval o veľkej neistote v Bagdade. „Veriaci sú zdeptaní. Ľudia, s ktorými som sa po nedeľnej omši rozprával, trpia touto napätou situáciou,“ povedal Sleiman. Keďže cesty na severe sú uzavreté a na juhu je na komunikáciách veľa kontrolných bodov a barikád, zostávajú mnohí v meste. Iba bohatší opúšťajú Bagdad lietadlami. –zg-

 

Bagdad: Patriarcha vyzýva k pôstu a modlitbe proti ISISu

 

Vatikán-Bagdad, 17.6.2014 (kath.net/KAP) 017 118 – V situácii dobytia takmer tretiny irackého územia islamistickými teroristickými militantmi „ISISu“ vyzval chaldejský katolícky patriarcha Babylonu a Bagdadu, Louis Rafael I. Sako (foto), na stredu, 18. júna, na „deň modlitby a pokánia“. Informovalo o tom Rádio Vatikán v utorok. „Modlitba má silu zatvrdnuté srdcia zmeniť a priviesť ich k úcte k blížnemu,“ uvádza vo výzve.

Takmer v celej severnej polovici Iraku možno už vidieť čierne zástavy džihádistov ISISu na vládnych budovách, kasárňach, minaretoch a spustošených kostoloch, informovali predstavitelia kresťanov v pondelok. Teraz hrozí posledným zvyškom mezopotámskeho kresťanstva zánik. Politická oblasť moci islamistov, ktorá zrazu siaha od sýrskeho brehu Eufratu až cez iracký Tigris, nemá miesto pre kresťanov.

To sa ukázalo už v Sýrii, kde vo zvlášť brutálne ovládanom priestore ISISu boli vymazané všetky stopy kresťanstva. Spustošenie, vyhnanstvo, únosy biskupov a mníšok, mučenie a vraždenie duchovných a veriacich, mužov i žien, tam viackrát hlásili už od roku 2012.

Pred rokom 2012 sa v medzinárodných kresťanských nadáciách pre Irak, v Charite, či Medzinárodnej kresťanskej solidarite (CSI) presadil názor, že na rovine Ninive možno vybudovať „bezpečný prístav“ pre irackých kresťanov. Teraz však po páde Mosulu je aj tento plán akútne ohrozený.

 

Arcibiskup sa ešte dokázal zachrániť

Chaldejský arcibiskup Mosulu, Amel Shamon Nona s asi 5000 kresťanmi mesta sa ešte dokázal pred džihádistami zachrániť v dedine vo východnej časti provincie Ninive. No aj tam ich nasledovali oddiely ISISu.

ISIS je zhromaždiskom rôznych islamských skupín. Najprv sa spojili pod iným názvom sunitskí horlitelia posledných rokov Saddáma s ušlou armádou a straníckymi kádrami diktátora proti cudzím okupantom, ako aj proti kresťanom, do teroristickej podzemnej skupiny. Útoky podnikali od Mosulu na severe až po Bagdad.

V r. 2006 sa k nim pridali iné sunitské bojové skupiny v Iraku a dali si názov „Organizácia džihádu Al Kaídy“. Vyhlásili vlastný islamský kalifát, ktorý však kontroloval iba isté územie v provincii Anbar pri Ramadi a vo Faludži. Inak išlo o podzemné hnutie. Tu sa ISIS prejavila zvláštnou brutalitou a krutosťou. Tým je zvlášť známy 43-ročný „emir“ Abu Bakral-Bagdadi. Ten v r. 2010 prevzal vedenie ISISu. Hneď o rok spoznal v sýrskej vojne veľkú šancu viesť  svoje hnutie z irackej provincie a urobiť z neho moc zasahujúcu celý Blízky Východ. V Sýrii sa dostal ku zbraniam a dobrovoľníkom z celého sveta, ktorí mu umožnili vyšvihnúť sa z jednotlivých teroristických útokov ku skutočným militantným operáciám. Jeho úspech bol však nakoniec za cenu rozkolu s Al-Kaídou.

 

Veľké bohatstvo po bankovej lúpeži

V Sýrii sa ISIS vyvinula na výkonnú bojovú mašinériu, ktorej teraz padá do lona jedno iracké mesto za druhým. Po lúpeži takmer pol miliardy dolárov z Centrálnej banky v Mosule, je Bagdadi teraz nielen najlepšie vyzbrojený ale aj najbohatší šéf islamistických teroristov.

V pondelok komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová odsúdila masové popravy ISISu. Podľa správ v minulých piatich dňoch boli zavraždené stovky civilistov, bývalých vojakov, duchovných a vláde blízkych ľudí. Táto očividne „systematická séria chladnokrvných popráv“ predstavuje vojnový zločin, ako vyhlásila Pillayová v Ženeve.

Podľa informácií pracovníkov OSN v krajine militanti zavraždili okrem iných aj imama Veľkej mešity v Mosule, pretože odmietol priznať sa k sunitskej skupine rebelov. Podľa iných správ v Mosule v sobotu zavraždili  12 islamských  duchovných z mešity Al-Israa.

Takéto roznecovanie náboženského napätia rozsieva „ďalší chaos a krviprelievanie v krajine“, konštatovala Pillayová. „Táto nová vlna bojov a extrémneho násilia je mimoriadne nebezpečná nielen pre Irak, ale pre celý región.“ Komisárka vyzvala politických a náboženských vodcov Iraku, aby „sa spojili proti rozdeleniu krajiny pozdĺž náboženských alebo geografických hraníc“. –zg-

 

„Nobelove ceny za teológiu“ pre vedcov z Varšavy a Paríža

 

Rím, 17.6.2014 (KAP) 017 117 – Tohoročnú „Cenu Jozefa Ratzingera za vynikajúce teologické výkony“  dostanú Poliak a Francúzka: Waldemar Chrostowski (63), kňaz Varšavskej arcidiecézy a Anne-Marie Pelletierová (68) 22. novembra od pápeža Františka, ako oznámili nadačné inštitúty vo Vatikáne a poľskom Bydgosczi v utorok. Vyznamenanie je dotované sumou 50 000 eur. Predsedom vedeckej komisie „Vatikánskej nadácie Jozefa Ratzingera – Benedikta XVI.“ je kardinál Camillo Ruini. Cena sa v roku 2014 prepožičiava po štvrtý raz.

Pelletierová prednáša biblické vedy a biblickú hermeneutiku na Fakulte   Notre-Dame parížskeho seminára. Je autorkou početných kníh a odborných článkov, medzi nimi aj o úlohe ženy v kresťanstve a v Cirkvi. Je prvou ženou, ktorá dostáva túto cenu. Ako teologická expertka sa zúčastnila na Synode biskupov o úrade biskupa.

Chrostowski, kňaz Varšavskej arcidiecézy je taktzisto biblickým vedcom a intenzívne sa angažuje v katolícko-židovskom dialógu. Od r. 1987 je docentom na Teologickej fakulte vo Varšave, dnešnej Univerzite kardinála Štefana Wyszynského. Je generálnym redaktorom poľského teologického časopisu „Collectanea Theologica“ a členom poradnej rady viacerých odborných časopisov. V r. 2008 bol audítorom na Synode biskupov o úlohe Biblie v Cirkvi.  Chrostowski je aj poradcom Komisie pre náuku viery pri Biskupskej konferencii Poľska.

Doterajšími nositeľmi tejto ceny sú: páter Maximilián Heim (Heiligenkreuz), Manlio Simonetti (Taliansko) a Olegario Gonzalez de Cardeal (Španielsko) – 2011; Remi Brague (Francúzsko) a Brian Daley (USA) – 2012; ako aj Richard Burridge (Anglicko) a Christian Schaller (Nemecko) – 2013. –zg-

 

USA: Vražda jedného kňaza a ťažké zranenie ďalšieho

 

New York, 17.6.2014 (kath.net/KNA) 017 116 – Po vražednom útoku na dvoch katolíckych kňazov v americkom Phoenixe americká polícia zatkla podozrivého páchateľa. Ide o 54-ročného bezdomovca viackrát trestaného, ako informoval miestny rozhlas CBS 5 v pondelok s odvolaním sa na policajné údaje. Muž bol v apríli prepustený z väzenia v Tucsone na podmienku. Odpykával si trest za lúpež a zranenie človeka.

Pri prepade sídla Kňazského bratstva sv. Petra vo Phoenixe vo štvrtok večer bol 28-ročný kňaz Kenneth Walker smrteľne zranený a 56-ročný kňaz Jozef Terra ťažko zranený. Terra dokázal ešte zavolať políciu a poskytnúť spolubratovi pomazanie chorých, predtým než ten zomrel. Smútočné obrady za Walkera sa budú konať v pondelok.

Terra je mimo nebezpečenstva života. Po operácii ho už preložili z jednotky intenzívnej starostlivosti do normálnej izby a má vyhliadky na úplné uzdravenie, ako oznámil cirkevný hovorca pre noviny «Los Angeles Times». Motív útoku je nejasný.

Vyšetrovatelia našli po čine ukradnutý terénny voz v blízkosti fary. Aká stopa viedla k zatknutiu páchateľa, polícia neoznámila. Podozrivý je obvinený z vraždy, ozbrojenej lúpeže a krádeže auta. –zg-

 

Mimoriadna synoda biskupov – pracovný materiál ešte v júni

 

16.6.2014 (KAP) 017 115 – Pracovný materiál k Mimoriadnej synode biskupov má byť uverejnený zrejme ešte pred letnou prestávkou koncom júna, ako oznámil kardinál Lorenzo Baldisseri. Povedal, že mimoriadna synoda biskupov bude prebiehať „v rámci dvoch udalostí, ale jedného jediného procesu“:

Od 5. do 19. októbra mimoriadna synoda zhrnie, prehĺbi a zanalyzuje súčasný stav „pastoračných výziev pre rodinu v rámci evanjelizácie“.

O rok na to potom riadna synoda biskupov bude hľadať a navrhne operatívne línie pre pastoráciu ľudskej osoby a rodiny.

Širokú účasť na prípravách synody hodnotil Baldisseri ako „jasnú zmenu paradigiem a povedal, že pracovný dokument vypracovali na základe vatikánskeho dotazníku. To však nemení nič na tom, že ide o „synodu biskupov“. Od tejto metodiky, ktorá sa má počas stretnutia ďalej rozvíjať, očakáva kardinál novú dynamiku synody, ktorá týmto spôsobom obsiahne všetky oblasti Cirkvi.

„V tejto dynamike Cirkvi ako Božieho ľudu vzniká jednota v rôznosti jej chariziem, darov, úradov a senzibilít“, povedal kardinál Baldisseri. –zg-

 

Synoda: Baldisseri a Lombardi za spoločnú mediálnu stratégiu

 

Hovorcovia biskupských konferencií o Synode biskupov o rodine

 

Lisabon, 16.6.2014 (KAP) 017 114 – Mimoriadna synoda biskupov na tému rodina a komunikačný štýl pápeža Františka boli v centre stretnutia hovorcov biskupských konferencií Európy v Lisabone. Spoločne s kardinálom Lorenzom Baldisserim, generálnym sekretárom Synody biskupov a pátrom Federicom Lombardim, riaditeľom vatikánskej tlačovej kancelárie, hovorcovia biskupských konferencií Európy skoncipovali spoločnú komunikačnú stratégiu pre nadchádzajúcu veľkú udalosť v októbri. Konferencia na pozvanie  generálneho sekretára a hovorcu Biskupskej konferencie Portugalska, pátra Manuela Barbosu, sa konala v dňoch 11. až 14. júna 2014.

Na stretnutí v dehoniánskom seminári v Lisabone sa zúčastnili 50 hovorcovia. Zorganizovala ho Rada európskych biskupských konferencií (CCEE).

 

„Komunikatívna spontánnosť“ pápeža

Po úvodnej prednáške Paula Wutheho hovorcu Biskupskej konferencie Rakúska, analyzovali účastníci stretnutia „komunikatívnu spontánnosť“ pápeža Františka. Pápež sa uznáva ako vierohodný globálny komunikátor, od svojho zvolenia je prítomný v spoločenských médiách, no neopiera sa o nijakú komunikačnú stratégiu.

Sú to jednoduché slová a gestá, ktoré zmenšili odstup od ľudí a cez ktoré sa pápež mohol dostať bližšie k ľuďom. „Rozprávačský štýl“ pápeža Františka, ktorý je v súlade s jeho správaním a autenticitou jeho života ako nástupcu apoštola sv. Petra, sa má považovať za šancu pre celú Cirkev a musí uviesť diskusiu na túto tému.

„Pápež František si nepodmanil iba srdcia ľudí, ale aj ovplyvnil postoj mnohých žurnalistov, ktorí dnes majú voči Cirkvi otvorenejší postoj. Pre výraznú tendenciu dnešných médií všetko zjednodušovať a vidieť povrchne, môžu sa jeho krátke a pregnantné výpovede postarať aj o zmätok. Preto je úlohou hovorcov Cirkvi informovať o celom živote tejto inštitúcie a o hlásaní Evanjelia, aby médiá neupadli do kultu osobnosti,“ – tak znie zhrnutie v  komuniké.

 

Vatikánsky dotazník nie je anketa

Na tému rodina sa v Lisabone diskutovalo najprv o veľa preberanom vatikánskom dotazníku. Ten sa nesmie chápať ako anketa, ale predstavuje čisto informácie o pastorácii rodiny a požiadavkách modernej a individualistickej spoločnosti na rodinu, ako zdôraznil Baldisseri.

Na tomto základe Synoda biskupov zostavila pracovný materiál  (Instrumentum laboris), ktorý sa čoskoro uverejní. Účastníci mimoriadnej synody, medzi nimi aj predsedovia všetkých biskupských konferencií, majú text využiť ako základ pre svoje úvahy.

Dvojročný proces organizácie sa pravdepodobne ukončí v r. 2015 Mimoriadnou synodou biskupov o rodine, ako povedal Baldisseri. Z prebiehajúcej diskusie vychádza obraz Cirkvi, ktorá by chcela konať transparentne, ktorá sa neobáva nijakých diskusií, ktorá prijíma výzvy moderny a „Kristovu Dobrú zvesť kresťanskej rodine vidí ako pravý zdroj nádeje a nového života“.

Ako komuniké konštatuje, teraz je „úlohou všetkých komunikačných odborníkov v Cirkvi jasne vyjadriť, že Synoda biskupov je univerzálna a nielen európska a že odpovede na konci tohto procesu sa budú týkať celého sveta a nielen starého kontinentu“. Preto sa nesmieme „obmedziť na jednotlivé prípady“, alebo „na zvlášť ťažké situácie“.

Počas konferencie sa hovorcovia stretli aj s portugalským ministrom pre rozvoj Miguelom Poiaresom Madurom v rámci neoficiálnej diskusie na tému Európa a nedávne eurovoľby. Účastníci dostali aj informácie o aktuálnej situácii na Ukrajine a v Bosne.

Na stretnutí sa zúčastnil aj biskup José Ignacio Munilla, predseda Komisie CCEE pre spoločenské komunikačné prostriedky, Benedikt Steinschulte, referent v Pápežskej rade pre spoločenské komunikačné prostriedky a pomocný lisabonský biskup Nuno Bras.

 

Široká tematická paleta na synode

Ako informovalo Rádio Vatikán cez víkend, kardinál Baldisseri v Lisabone vyzdvihol, že okrem v západnej Európe veľa diskutovanej téme znovu zosobášených rozvedených sa na synode budú prejednávať početné iné body. Spomenul medzináboženské manželstvá alebo rodiny s rôznymi vyznaniami, osamelí rodičia, polygamia, polyandria, aranžované manželstvá alebo „kupovanie“ neviest, kastovnícky systém, chybné formy ponímania muža a ženy, partnerstvá rovnakých pohlaví a tým aj ich právo na adopcie detí, ako aj nájomné materstvo. Cirkev sa však musí predovšetkým zamerať na sviatostnosť manželstva a odpúšťanie a musí riešiť nebezpečenstvo oslabovania viery vo sviatosti.

Pápež František chce od Cirkvi, aby kráčala v predvoji, ako povedal Baldisseri. Toto kráčanie v predvoji predpokladá, že počúvame najprv Božie slovo, ale potom aj starosti a problémy ľudí.

Z toho vyplývajúca logika je logika služby, nie moci. Nemôžeme zamlčať, že táto metodika predstavuje zmenu paradigiem, ako uzavrel Baldisseri svoju prednášku. To vnáša – ako to chcel pápež František – dynamiku do diskusie, ale aj do inštitúcií Cirkvi samotnej.

Trierský biskup Stephan Ackermann sa v Rádiu Vatikán tiež postavil proti zjednodušovaniu na prosté konštelácie „áno – nie“. To by možno odrážalo pocity niektorých ľudí, ale neprinieslo riešenia. Biskup Ackermann si však myslí, že situáciu znovu zosobášených rozvedených nemožno jednoducho nechať len tak. „Inak nebude pre týchto ľudí nijaká možnosť zmierenia a nového začiatku, ak sa nechcú nanovo dostať do zapletenia do hriechov. Preto sa musíme touto otázkou naozaj intenzívne zaoberať. To sa dialo už v ostatných desaťročiach, ale situácia je veľmi naliehavá. A tu má každý svoju úlohu.“ –zg-

 

Bavorsko: Vlámanie do pápežského domu nevyšlo 

 

Pentling, 16.6.2014 (kath.net/pl) 017 113 – Pokus o vlámanie do bývalého obytného domu emeritného pápeža Benedikta XVI. v bavorskom Pentlingu pri Regensburgu bol neúspešný. Informuje o tom internetová stránka „nordbayern.de“. Lupič už o niekoľko centimetrov vytlačil dohora žalúzie na terase „Pápežského domu“, no potom sa rozozvučal alarm. Neznámy páchateľ ušiel. Kriminálna polícia z Regensburgu vec vyšetruje a prosí o svedecké informácie.

Hovorca Regensburskej diecézy vyjadril zhrozenie nad pokusom vlámať sa do rodinného domu využívaného ako cirkevné centrum stretnutí a biografické múzeum.

Bol to už druhý pokus o vlámanie. Už pred nejakým časom sa tzv. „akčný umelec“ nedovolene pokúsil naplniť si tam kanistre vodou, aby ich potom predával. Tento „umelec“ mal však potom problémy so štátnou prokuratúrou.

Dom si dal postaviť Joseph Ratzinger, keď ho v r. 1969 povolali za profesora do Regensburgu. Býval v ňom v rokoch 1970-1977. Po menovaní za arcibiskupa Mníchova a Freisingu sa presťahoval do Mníchova.

„V podstate jednoduchý rodinný dom s modernou kuchyňou, knižnicou učenca a tromi jednoducho zariadenými spálňami v štýle 70. rokov zreštaurovali. „Zo spálne J. Ratzingera urobili spomienkovú izbu na troch súrodencov, spálne Georga a Márie Ratzingerových obsahujú celkom osobné predmety každodenného života ich obyvateľov: potreby na šitie, partitúry a prastarý písací stroj, na ktorom Mária klepala texty svojho slávneho brata.

Ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery vtedajší kardinál dúfal, že v tomto dome strávi jeseň svojho života. Až po zvolení za pápeža, bolo jasné, že sa už nevráti. Emeritný pápež žije v súčasnosti, ako je známe, v kláštore „Mater ecclesiae“ vo Vatikáne. –zg-

 

 

Irak: Kresťania sa obávajú občianskej vojny viac ako džihádu

 

Rím, 16.6.2014 (kath.net/KNA) 017 112– Podľa správy vatikánskej misijnej spravodajskej služby «Fides» kresťania v Iraku sa viac obávajú občianskej vojny ako útokov islamistov.  «Pretože vo vojne niet rozdielu medzi vojakmi, teroristami a civilistami,“ citoval «Fides» v sobotu chaldejského duchovného Kaisa Mumtaza z Kirkuku.

«Mnohé v súčasnosti poukazuje na čisto vojenské riešenie krízy a to znamená zničenie krajiny. Vo vojne sú postihnutí všetci rovnako: kresťania, suniti, Kurdi aj šiiti», zdôraznil Mumtaz vzhľadom na najnovší vývoj a postup militantov hnutia «Islamský štát v Iraku a Sýrii» na Bagdad. Rýchly postup džihádistov sa umožnil iba preto, že časť sunitského obyvateľstva tento boj proti vláde podporovala, hovorí duchovný. Okrem toho armáda zanechala na úteku zbrane a dopravné prostriedky.

Minulú stredu chaldejský patriarcha Louis Rafael I. Sako žiadal vytvorenie «vlády národnej jednoty», ktorá má prispieť k prekonaniu rozkolu a zachrániť Irak pred roztrieštením. –zg-

 

Sr. Cristina: Moje priority sú Ježiš a modlitba
Miláno, 16.6.2014 (kath.net/CNA/jg) 017 111 – Po víťazstve v speváckej talentovej súťaži „The Voice of Italy“ (Hlas Talianska) sestrička Cristina Scuccia sa vracia ku svojim dvom prioritám: k Ježišovi a k modlitbe.

„Moja budúcnosť spočíva v rukách mojich predstavených. Verím v prozreteľnosť“, hovorí sestrička z Rehole uršulínok v interview pre taliansku internetovú stránku TGcom24.

O niekoľko týždňov obnoví „celkom určite“ svoje rehoľné sľuby, ako hovorí ďalej. V r. 2009 vstúpila do rehole ako postulantka, potom strávila dva roky v noviciáte v Brazílii a zložila prvé – časné – sľuby v r. 2012. Koncom júla musí zložiť sľuby na ďalšie tri roky a až po tomto období môže zložiť večné sľuby.

Víťazstvo v súťaži „The Voice of Italy“ neovplyvnilo jej rozhodnutie pre rehoľný život. „Absolútne nie. To je cesta pre mňa,“ hovorí doslova.

Ako víťazka talentovej súťaže dostala ponuku zmluvy s Universal Records. Universal ďalej naplánoval svetové turné s víťazom „The Voice of Italy“. Oboje spočíva v rukách jej predstavenej, ako hovorí sestrička Cristina a dodáva: „Evanjelizácia nepozná hranice, preto sa rada dávam k dispozícii, ak bude turné možné.“

Rozhodla sa vystúpiť vo „The Voice of Italy“, pretože dostala od Boha dar, ktorý by inak zostal skrytý. Chcela aj ukázať, že Boh jej nič nezobral, ale veľa dal, ako povedala vzhľadom na svoj život v reholi. –zg-

Otvorený list bývalého homosexuála pápežovi Františkovi

 

Mníchov, 16.6.2014 (kath.net/jg) 017 110 – Robert Gollwitzer, 46-ročný katolík a bývalý homosexuál, navrhuje v otvorenom liste pápežovi Františkovi, aby viac venoval pozornosť ľuďom s nechcenými sklonmi k rovnakému pohlaviu. Gollwitzer píše:

„Nepomôžeme ľuďom so sklonmi k rovnakému pohlaviu, ak zostaneme pasívni a mlčíme alebo im dokonca odporúčame život ako homosexuálov. S pomocou nadkonfesionálnej kresťanskej organizácie Homosexuals Anonymous ma Boh asi pred 10 rokmi oslobodil. S pomocou, ktorej sa mi tam dostalo, sa mi podarilo opustiť život homosexuála a nájsť cestu naspäť do Katolíckej cirkvi.“

Robert teraz pracuje pre skupinu „Jason“ napojenú na organizáciu Homosexuals Anonymous. Je presvedčený, že prostredníctvom tejto organizácie, ako píše, sa môže pomôcť aj mnohým iným. Je očividné, že skupiny, ktoré chcú pomáhať ľuďom s nechcenými homosexuálnymi sklonmi, to v Cirkvi nemajú ľahké. Gollwitzer to v liste naznačuje. Organizácie ako Homosexuals Anonymous by mohli pomôcť ešte viac ľuďom – „keby ich Cirkev len nechala,“ uvádza doslova. No útočí sa na nich a stavajú ich do pozície radikálov. „Ale aj Božieho Syna pribili na kríž, tak prečo by sa mali k jeho prívržencom stavať inak?“ píše Robert.

Na záver Gollwitzer vyjadruje dve prosby. Nech sa na jesennej synode biskupov o rodine vypočuje aj hlas tých, ktorí chcú pomáhať ľudom s nechcenými homosexuálnymi sklonmi. A na záver si kladie otázku, či by pápež možno prijal jedného zástupcu tejto organizácie. Veď počúva mnohé pozitívne hlasy o homosexualite, nebolo by teda pekné, keby vypočul aj hlas slobody? –zg-

 

Pakistan: Zavraždili ďalšieho kresťanského politika

 

Islamabad, 15.6.2014 (kath.net/ KAP) 017 109 – V Pakistane opäť zavraždili kresťanského politika. Ako informovalo Rádio Vatikán v sobotu, politik Hendry Masih v Quette, hlavnom meste západnej provincie Balúčistan, bol zavraždený mužom svojej ochranky. Vražda vyvolala zdesenie u náboženských menšín, ale aj v občianskej spoločnosti. Masih, člen parlamentu provincie Balúčistan, sa dôrazne zasadzoval za práva náboženských menšín, ako oznámilo Rádio Vatikán. Motívy činu zatiaľ neoznámili.

Ťažko zraneného Mosiha previezli do nemocnice, kde čoskoro následkom zranení podľahol. Pakistanský premiér Navaz Sharif útok odsúdil a príbuzným zavraždeného poslanca vyjadril sústrasť.

Pozorovatelia poukazujú na to, že premiér provincie Pandžáb, Salman Taseer, bol v r. 2011 tiež zastrelený členom svojej ochranky. Ten sa zasadzoval za zrušenie tzv. zákona o bohorúhaní a vydal omilostenie kresťanky Asie Bibis, ktorá bola odsúdená za údajné bohorúhanie.

Rovnako v r. 2011 bol zavraždený pakistanský kresťan a minister pre menšiny Shahbaz Bhatti. –zg-

 

Pápež ruší generálne audiencie v júli

Vatikán, 15.6.2014 (kath.net/ KNA) 017 108 – Letná prestávka aj vo Vatikáne: Pápež František zrušil v mesiaci júli všetky generálne audiencie. Posledné veľké stretnutie s veriacimi celého sveta sa bude konať v stredu, 25. júna, nasledujúce bude až 6. augusta, ako Vatikán oznámil v sobotu.

Každodenná ranná svätá omša pápeža s návštevníkmi v Dome sv. Marty sa nebude konať od v júli ani v auguste. Pápež sa však bude aj v lete modliť s veriacimi každú nedeľu poludňajšiu modlitbu vo Vatikáne. Výnimkou je iba obdobie 13. až 18. augusta, keď pápež vykoná pastoračnú cestu do Južnej Kórey.

Z informácie ďalej vyplýva, že 77-ročná hlava Cirkvi ani tento rok vlastne  neplánuje letnú dovolenku. Nič nepoukazuje na pobyt v Alpách či v letnom sídle Castel Gandolfe, čo v minulých rokoch patrilo do pravidelného programu pápežov. Pápežská vila v Castel Gandolfe zostane zrejme aj tento rok prázdna – na sklamanie obyvateľov malého mestečka v Albánskych vrchoch, ktorým chýba príliv pútnikov a turistov.

Namiesto toho strávi František ako už minulý rok zrejme horúce letné dni v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Pozorovatelia nevylučujú, že opustí Vatikán na jednodňové výlety. –zg-

 

V septembri pápež František navštívi Albánsko

 

Vatikán, 15.6.2014 (RV) 017 107 – Svätý Otec 15. júna informoval o svojej ďalšej apoštolskej ceste. Bude smerovať do Albánska, bude trvať jeden deň a  uskutoční sa už o tri mesiace: 21. septembra 2014. Oznámil to veriacim pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra týmito slovami:

Dnes chcem oznámiť, že na pozvanie biskupov a predstaviteľov Albánska, mám v úmysle navštíviť Tiranu, a to v nedeľu 21. septembra. Touto krátkou cestou túžim upevniť vo viere Cirkev v Albánsku a dosvedčiť moje povzbudenie a lásku voči krajine, ktorá dlho trpela v dôsledku ideológií minulosti.“

Ako je známe, pápeža Františka najbližšie čaká apoštolská cesta do Kórey v dňoch 14. – 18. augusta. -jb-

Kresťania v Mosule prosia pápeža o pomoc
Vatikán, 15.6.2014 (kath.net/KNA) 017 106 – Kresťania v islamistami napadnutom irackom meste Mosul poprosili pápeža Františka a všeobecnú Cirkev o pomoc. Arcibiskup Emil Shimoun Nona, podľa Kongregácie pre východné cirkvi, súčasne v piatok oznámil, že kostoly, školy a iné zariadenia budú pre utečencov otvorené.

Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, kardinál Leonardo Sandri, telefonoval vo štvrtok s chaldejským arcibiskupom Nonom a jeho sýrsko-katolíckym spolubratom, ktorým je Yohanna Petros Moshe. Sandri sa s ľútosťou vyjadril, že v Mosule «sú v týchto tragických hodinách kresťania i moslimovia nútení k úteku zo svojich domov a zo svojho mesta, aby prežili». Región spojený s biblickou postavou praotca Abraháma «nanovo prežíva exodus státisícov mužov, žien a detí».

Kardinál vyjadril aj solidaritu s chaldejským patriarchom Rafaelom I. Louisom Sakom sídliacim v Bagdade. Pritom poukázal na jeho zasadzovanie sa v oblasti dialógu a národného zmierenia. –zg-

 

Kardinál Kasper kritizuje dokument evanjelickej cirkvi

 

Berlín, 15.6.2014 (kath.net/ KNA) 017 105 – Bývalý predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper kritizoval Vyhlásenie Evanjelickej cirkvi Nemecka (EKD) k náuke o ospravedlnení. V máji uverejnený „Základný text“ nespomína „Spoločné vyhlásenie k náuke o ospravedlnení“ (GER), ktoré v r. 1999 podpísali katolíci aj luteráni, ani jediným slovom, ako povedal Kasper cez víkend v Berlíne. „Nedokázal som tomu uveriť, zabolelo ma to“, povedal emeritný nemecký kardinál kúrie.

Pre nadchádzajúce jubileum reformácie to neznamená „nič dobré“, dodal Kasper. Vyjadril nádej, že nepôjde o posledné slovo EKD. Evanjelický dokument má názov „Ospravedlnenie a sloboda. 500 rokov reformácie 2017“. V teologickej otázke ospravedlnenia ide zjednodušene o to, či hriechom obťažený vzťah medzi Bohom a človekom sa môže dať znova do poriadku len Božou milosťou, alebo aj ľudským pričinením.

Bývalý predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov sa vyjadril na podujatí kresťanského spoločenstva „Chemin Neuf“ (Nová cesta), ktoré slávilo 20 rokov svojej angažovanosti v Berlíne.

Bývalý predseda Svetového luteránskeho zväzu braunschweigský emeritný biskup Christian Krause, povedal, že „Spoločné vyhlásenie…“, ktoré sa považuje za ústredný luteránsko-katolícky dokument, bolo sporné pred jeho podpísaním „iba v Nemecku v rámci luteránskych cirkví“. Dodal, že pre Katolícku cirkev nie je ľahké reagovať na otázku, ako má zaobchádzať s jubileom reformácie, ktorého oslavy sa vo veľkom pripravujú.

Kasper k tomu vyhlásil, že Katolícka cirkev sa na oslavách „zúčastní, ak budeme pozvaní“. Tu je však loptička, podľa neho, na strane EKD. Z jeho hľadiska môžu cirkvi v r. 2017 „sláviť spoločne to, čo nám bolo v ostatných desaťročiach darované“. Pritom „nesmieme zabúdať na to, čo sme už spoločne formulovali“. –zg-

 

Madrid: Aktivistky Femenu demonštrujú v katedrále za potrat

 

Madrid, 14.6.2014 (kath.net/KNA) 017 104 – Dve aktivistky hnutia Femen sa 13. júna v madridskej katedrále Almudena z protestu proti zostreniu zákona o potrate priviazali reťazami k oltáru. Predtým odhalili hornú polovicu tela s nápisom „slobodu potratu“. Počas akcie kričali: „Potrat je svätý“. Polícia ženy zatkla. Katedrálu dočasne uzavreli.

Už počiatkom februára vtedajší predseda Biskupskej konferencie Španielska, kardinál Antonio Maria Rouco Varela, sa stal cieľom útoku piatich aktivistiek Femenu. V kardinálovi vidia hnaciu silu prísnejšieho španielskeho zákona o potratoch.

Konzervatívna vláda premiéra Mariana Rajoya formulovala krátko pred Vianocami návrh zákona, ktorý povoľuje ukončenie tehotenstva iba po znásilnení alebo pri ohrození zdravia budúcej mamičky. Postihnutý plod naproti tomu už nemá byť dôvodom pre potrat.

Návrh musí ešte schváliť parlament, pričom vládnuca konzervatívna ľudová strana má absolútnu väčšinu. Všetky opozičné strany ako aj veľká časť obyvateľov sú proti reforme zákona. Zákon o potrate liberalizovala až bývalá socialistická vláda. –zg-

 

Česko: Kardinál Duka kritizuje „hystériu“ okolo reštitúcií

 

Praha, 14.6.2014 (KAP) 017 103 – Ostrú kritiku vydávania cirkevného majetku vyslovil predseda Českej biskupskej konferencie, kardinál Dominik Duka. Pred 6 mesiacmi vláda vyzvala, aby sa cirkvám reštituovalo ich historické vlastníctvo. Štátne orgány však vo väčšine prípadov „sú sotva schopné dodržať zákonom stanovenú lehotu uzavretia potrebných reštitúcií“, konštatoval pražský arcibiskup. Médiá uvádzali ako dôvod veľký rozsah tohto majetku, ako aj prepustenie príliš mnohých úradníkov. „To je však iba časť pravdy,“ ako povedal český prímas.

Kardinál Duka síce vyjadril pochopenie, že v niektorých zložitých náročných prípadoch sú potrebné dodatočné podklady. Ale nápadné podľa neho je, že „amatéri“ cirkví a náboženských spoločenstiev sú pri získavaní podkladov účinnejší, ako odborníci v správe štátneho majetku. Tie argumenty „sú už dosť zvláštne“, keď sa napríklad argumentuje, že Národná galéria nemôže rozhodovať, pretože nemá už niekoľko mesiacov riadneho riaditeľa.

Z „politických dôvodov“ okolo reštitúcií „medzičasom vznikla hystéria, ktorá hraničí s prekračovaním zákonov, čo sa týka šírenia nenávisti proti jednej skupine obyvateľstva“. V takejto „atmosfére strachu“ je úradníkom objektívne posúdenie vecí ťažko možné, a preto „ v celom rade prípadov to prenechávajú radšej súdom, ako by sami mali prevziať túto zodpovednosť“. A je aj „očividné, ako veľmi sú úradníci a politici ešte stále v zajatí výchovou nadobudnutej predstavy, že každé neštátne vlastníctvo je eo ipso podozrivé“, uviedol kardinál Duka v stanovisku.

Následkom toho sa „predlžuje stav bezprávnosti a 22 rokov pretrvávajúca situácia, že obce, mestá, regióny ani jednotlivci nemôžu investovať,“ vyhlásil arcibiskup Duka. Samospráva na všetkých úrovniach tak prichádza „o dane z nehnuteľností, ktoré by cirkvi už mohli platiť“. Okrem toho namiesto spolupráce štátu a cirkví sa vytvárajú „podmienky pre nový priestor sporov“.

Na ceste k demokracii a k právnemu štátu Česko síce „o veľký kus pokročilo“, no stále je ešte veľa čo robiť, uviedol kardinál Duka.  –zg-

 

Schönborn kritizuje plané výrastky ‚ideológie gender‘

 

„Prosím, milá vláda: Rakúsko sa nemusí pridávať ku každému nezmyslu!“ 

 

Viedeň, 13.6.2014 (kath.net/KAP) 017 102 – Kardinál Christoph Schönborn kritizoval „ideológiu gender“ a s ňou spojené vyhladzovanie rozdielu pohlaví. V piatkovom príspevku pre noviny „Heute“ sa stavia proti európskemu trendu v dokumentoch uvádzať už iba „pohlavne neutrálne“ formulácie. Komentár končí viedenský arcibiskup výzvou vydať sa inou cestu:

Prosím, milá spolková vláda: Rakúsko sa nemusí pridávať ku každému nezmyslu!

Rada Európy svojim členským štátom navrhla, aby sa v budúcnosti v jazyku správnych orgánov nehovorilo už o „otcovi“ a „matke“ , ale aby sa používal termín „rodič 1“ a „rodič 2“, ako Schönborn poznamenal.

Pretože niektoré skupiny pre svoju „ideológiu gender“ pociťujú slová ako „otec“ a „matka“ ako diskrimináciu, na britských úradných formulároch je uvedené už len „parent 1“ a „parent 2“. Aj Španielsko, Francúzsko a Švédsko už podľa kardinála zrealizovali toto „odstránenie“ otca a matky.

„Či nemajú tieto krajiny nijaké iné problémy?“ znela udivená otázka kardinála. „Chce sa takýmto ideologickým nezmyslom odvádzať od drámy nezamestnanosti mládeže? Pritom v týchto ťažkých hospodárskych časoch je to práve rodina, ktorá poskytuje oporu a pevné zázemie.“

Ak sa budú kategórie pohlaví stále viac rozkladať, ba dokonca vysmievať môžu sa oslovenia ako „milá mamička“ alebo „milý ocko“ čoskoro považovať za beznádejne staromódne, napísal arcibiskup Schönborn. Možno sa čoskoro namiesto Dňa otcov ako minulú nedeľu v budúcnosti bude sláviť „Deň rodiča 2“ a druhú májovú nedeľu namiesto Dňa matiek „Deň rodiča 1“. Pričom poradie „rodič 1“ a „rodič 2“ sa možno tiež už bude považovať za diskriminujúce, uviedol kardinál: „Tu mi je už milšie to dobré staré ‚milá matka‘ a ‚milý otec!‘.“ –zg-

 

Naša príloha

Benedikt XVI. o ‚stretnutí s eucharistickým Kristom‘

  

Benedikt XVI. v r. 2010 hovoril o sv. Juliane z Liège, ktorej Cirkev vďačí za slávnosť Božieho Tela. Benedikt pripomenul: „Mali by sme vo svätostánku prítomného Pána často navštevovať!“

 

Vatikán, 19.6.2014 (kath.net) 017 101 – Slávime výročie 750 rokov slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi – Cirkev vďačí za „jednu z najdôležitejších liturgických slávností“  sv. Juliane z Liège. Pápež Benedikt XVI. postavil túto augustiniánku (* okolo 1192; † 5. apríl 1258) do centra svojej katechézy na generálnej audiencii 17. októbra 2010.

 

kath.net dokumentuje katechézu pápeža Benedikta XVI.:

 

Milí bratia a sestry! Aj dnešné predpoludnie by som chcel predstaviť postavu ženy, ktorá je málo známa, ktorej je však Cirkev zaviazaná veľkou  vďakou, nielen pre svätosť jej života, ale aj preto, že svojou veľkou horlivosťou duše prispela k zavedeniu jednej z najdôležitejších slávností roka – Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Je to sv. Juliana z Cornillonu, známa aj ako sv. Juliana z Liège. Máme niekoľko údajov z jej života, ktoré zrejme spísal istý klerik a máme aj svedectvá osôb, ktoré ju poznali.

Juliana sa narodila medzi r. 1191 a 1192 pri Liège, v Belgicku. Je dôležité zdôrazniť toto miesto, pretože v tom čase bola Diecéza Liège pravým »eucharistickým večeradlom«. Pred Julianou tam renomovaní teológovia vysvetľovali výnimočnú hodnotu sviatosti Eucharistie a v Liège boli skupiny žien, ktoré sa veľkodušne venovali uctievaniu Eucharistie a horlivému prijímaniu najsvätejšej Eucharistie. Pod vedením príkladných kňazov žili v spoločenstve, venovali sa modlitbe a skutkom lásky k blížnemu.

Keď Juliana vo veku 5 rokov osirela, so sestrou Agnešou ju zverili augustiniánkam v kláštore s nemocnicou pre malomocných Mont-Cornillon. Vychovávala ju sestra Sapientia, ktorá napomáhala jej duchovné dozrievanie, až kým Juliana sama prijala rehoľné rúcho a stala augustiniánkou. Nadobudla pozoruhodné vzdelanie a čítala dokonca diela cirkevných otcov v latinčine, najmä sv. Augustína a sv. Bernharda. Okrem bystrej inteligencie prejavovala zvláštny sklon ku kontemplácii. Mala hlboký zmysel pre prítomnosť Krista, ktorú zakúšala tak, že sviatosť Eucharistie žila mimoriadne hlbokým spôsobom a často meditovala Ježišove slová: »A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28,20).

Vo veku 16 rokov mala po prvý raz víziu, ktorá sa neskôr pri eucharistickej poklone viackrát opakovala:

Ukázal sa jej mesiac v plnom lesku prerušený temným pásom. Pán jej dal pochopiť význam tohto zjavenia. Mesiac symbolizoval život Cirkvi na zemi, temný pás však chýbanie liturgického sviatku, za ktorého zavedenie sa mala  Juliana aktívne zasadzovať: sviatku, pri ktorom by sa veriaci mohli klaňať Eucharistii, aby sa rozmnožila viera, napomáhalo cvičenie cností a uzmierovali zneuctenia Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Asi 20 rokov Juliana, ktorá sa stala predstavenou kláštora, toto zjavenie, ktoré napĺňalo jej srdce radosťou, uchovávala v tajnosti. Potom sa s tým zverila dvom zapáleným uctievačkám Eucharistie: bl. Eve, pustovníčke a Izabele, ktorá prišla k nej do kláštora Mont-Corillon.

Tieto tri ženy uzavreli istý druh »duchovného zväzku« s úsilím oslavovať Najsvätejšiu sviatosť oltárnu. Chceli zapojiť aj veľmi váženého kňaza, Jána z Lausanne, kanonika Kostola »Saint-Martin« v Liège a poprosili ho, aby sa opýtal teológov a klerikov na to, čo im ležalo na srdci. Odpovede boli pozitívne a povzbudzujúce.

To, čo sa stalo Juliane, sa u svätcov deje často: Aby dostali potvrdenie, že vnuknutie prichádza od Boha, je vždy potrebné ponoriť sa do modlitby, vedieť trpezlivo čakať, hľadať priateľstvo a konfrontáciu s inými dobrými dušami a všetko podriadiť úsudku Cirkvi. Po počiatočnom váhaní biskup v Liège, Robert von Thorote, návrh Juliany a jej spoločníčok prijal a po prvý raz zaviedol slávnosť Božieho Tela a Krvi vo svojej diecéze. Neskôr nasledovali jeho príklad iní biskupi a zriadili ho vo svojich zverených oblastiach.

Od svätcov však Pán často požaduje prekonať skúšky, aby ich viera rástla. Tak aj Juliana musela pretrpieť ostrý odpor zo strany kléru, ako aj predstaveného, ktorému kláštor podliehal. Juliana tak zo slobodnej vôle opustila kláštor Mont-Corillon s niekoľkými spoločníčkami a desať rokov od r. 1248 do r. 1258, bola hosťom v rôznych cisterciánskych kláštoroch. Všetkých povzbudzovala svojou pokorou, nikdy nekritizovala ani nekarhala protivníkov, ale naďalej horlivo šírila uctievanie Eucharistie. Zomrela v r. 1258 vo Fossela-Ville v Belgicku. V jej cele bola vystavená Najsvätejšia sviatosť oltárna a podľa jej životopiscov Juliana pri umieraní upreto hľadela s poslednou milujúcou horlivosťou na eucharistického Ježiša, ktorého neustále milovala, uctievala a klaňala sa mu.

Pre zavedenie slávnosti Božieho Tela bol získaný aj Jacques Pantaléon z Troyes – sväticu spoznal ako arcidiakon v Liège. Keď sa potom stal pápežom  Urbanom IV., v roku 1264 ustanovil slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ako prikázaný sviatok pre všeobecnú Cirkev vo štvrtok po Turícach. V ustanovujúcej bule s názvom „Transiturus de hoc mundo“ (11. august 1264) poukázal pápež Urban veľmi zdržanlivo aj na Julianine mystické zážitky a potvrdil ich pravosť. Napísal:

»Aj keď sa Eucharistia slávi každý deň, tak ju chceme aspoň raz do roka úctivejšie a slávnostnejšie oslavovať. Iné veci totiž, ktoré si pripomíname, chápeme duchom a rozumom, neobsahujú ale preto jej reálnu prítomnosť. V tomto sviatostnom pamätnom slávení Krista je však Ježiš Kristus, aj keď v inej podobe, vo svojej vlastnej podstate u nás prítomný. Pretože predtým, než vystúpil do neba, povedal: »A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28,20).

Pápež chcel predchádzať dobrým príkladom a slávil slávnosť Božieho Tela v Orviete, meste, v ktorom vtedy sídlil. Na jeho nariadenie sa ešte stále v dóme v meste uchováva slávny korporál so stopami eucharistického zázraku, ktorý sa udial v r. 1263 v Bolsene:

Kňaz bol počas premenenia chleba a vína zasiahnutý silnými pochybnosťami o reálnej prítomnosti Kristovho Tela a Krvi vo sviatosti Eucharistie. Zázračným spôsobom začali preto z premenenej Hostie vytekať kvapky krvi. Týmto spôsobom sa potvrdilo to, čo naša viera vyznáva.

Pápež Urban IV. požiadal najväčšieho teológa histórie, sv. Tomáša Akvinského – ktorý sprevádzal pápeža a bol v Orviete – aby napísal texty liturgickej modlitby tohto veľkého sviatku. Tie sa v Cirkvi používajú aj dnes: majstrovské diela, v ktorých teológia a poézia splývajú. Sú to texty, ktoré rozochvejú srdce, aby prinášalo Najsvätejšej sviatosti oltárnej chválu a vďaku, zatiaľ čo rozum užasnuto preniká do tohto tajomstva a v Eucharistii spoznáva živú a pravú prítomnosť Ježiša, jeho obety lásky, ktorá nás zmieruje s Otcom a dáva nám spásu.

Po smrti Urbana IV. sa síce slávenie Božieho Tela obmedzilo na niektoré regióny Francúzska, Nemecka, Maďarska a severného Talianska, ale iný pápež,  Ján XXII., ho v r. 1317 zasa ustanovil pre celú Cirkev. Odvtedy sa nádherne rozvinul a u kresťanského ľudu je stále veľmi obľúbený. Chcel by som s radosťou upozorniť na to, že dnes badáme v Cirkvi »eucharistickú jar«: Koľkí ľudia pretrvávajú pred svätostánkom, aby s Ježišom viedli milujúci rozhovor! Je utešujúce vedieť, že nemálo skupín mladých nanovo objavilo, aké je pekné, klaňať sa Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Myslím napríklad na eucharistickú poklonu v »Hyde Parku« v Londýne. Modlím sa, aby táto »eucharistická jar« sa stále viac šírila vo všetkých farnostiach a najmä v Belgicku, vlasti sv. Juliany. Ctihodný Boží služobník Ján Pavol II. v encyklike „Ecclesia de Eucharistia“ konštatoval: »Na mnohých miestach nachádza každodenná poklona Najsvätejšej sviatosti veľký priestor a tak sa stáva nevyčerpateľným prameňom svätosti. … atď. (E de E 10)

Keď si pripomíname sv. Julianu, chceme si obnoviť aj vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Kompendium katechizmu Katolíckej cirkvi nás učí: »Ježiš Kristus je v Eucharistii jedinečným a nezrovnateľným spôsobom prítomný: reálne, skutočne a vo svojej podstate, so svojím Telom a Krvou, so svojou dušou a svojím božstvom. V Eucharistii je teda celý Kristus, Boh a človek sviatostným spôsobom prítomný, to znamená v eucharistickej podobe chleba a vína« (282).

Milí priatelia, vernosť stretnutiu s eucharistickým Kristom pri nedeľnej svätej omši je podstatná pre našu cestu viery, ale mali by sme často navštevovať aj Pána prítomného vo svätostánku! Práve keď pozorujeme  premenenú Hostiu na poklone, priťahuje nás Pán k sebe, vťahuje nás do svojho tajomstva, aby nás premenil, ako premieňa chlieb a víno. Svätci neustále nachádzali v eucharistickom stretnutí silu, útechu a radosť. Slovami eucharistického hymnu „Adoro te devote“ Pánovi, ktorý je prítomný v Najsvätejšej sviatosti oltárnej stále znova hovoríme: »Ó daj, aby moja viera bola stále viac živá, urob moju nádej pevnou, urob moju lásku vernou!« Ďakujem. –zg-
 *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *