4. nedeľa cez rok A

Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, čo konáte podľa jeho práva; hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, možno sa schováte v deň Pánovho hnevu. Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný. Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno; už nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož, v ich ústach sa už podvodný jazyk nenájde. Nik ich nevystraší, keď sa budú pásť a odpočívať. Sof 2,3; 3,12-13 V úryvku z knihy proroka Sofoniáša sa ako refrén opakuje naliehavá výzva: „Hľadajte!“ – Hľadajte Pána! Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru! V období vlády kráľov Manasesa a Amóna sa v judskom kráľovstve rozmohla modloslužba a mnohé nešváry spojené s pohanským životným štýlom. Teraz na trón nastúpil mladý Joziáš a národ nutne potrebuje obnovu… Prorok nešetrí silnými slovami a hrozí skazenému národu dňom Pánovho hnevu. Pomedzi hrozby a káranie však zaznieva aj prísľub nádeje na záchranu. Keď ale pozorne počúvame prorokove slová, nemôže nás neprekvapiť, že výzva k hľadaniu Pána nie je adresovaná skazeným a zblúdilým, ale pokorným, ktorí konajú podľa Pánovho práva. Ako je to možné? Žeby niekto zle zapísal Sofoniášove výzvy? Prečo by mali hľadať Pána práve pokorní a chudobní, ktorí konajú podľa Pánovho práva? Nemali by ho skôr hľadať tí zlí a hriešni? S tými pokornými a chudobnými je predsa všetko v poriadku. Problém tkvie práve tu. Pokiaľ človek žije, nemôže si nikdy povedať, že vo svojom vzťahu k Pánovi už dospel do cieľa. Pravý vzťah k Bohu je neustálym hľadaním. Je ustavičnou neuhasiteľnou túžbou, ktorú nenaplní nič iné a nikto iný, než Boh sám. Len čo človek konštatuje, že už došiel do cieľa a že si vystačí sám, uzatvára sa pred Pánom a dopúšťa sa modloslužby, lebo si je sám sebe bohom. Práve to je chyba, ktorej sa často dopúšťal vyvolený národ. A práve preto, ak má v Božom ľude dôjsť ku skutočnej obnove, musia s ňou začať práve tí, ktorí už (nejako) žijú podľa Pánovho práva a možno si tak trochu myslia, že oni sú v pohode. Práve v ich srdciach sa musí znovu rozhorieť túžba po Pánovi. Hľadanie Pána totiž nie je prechodný stav hriešnych a neveriacich, ktorý sa musí čo najskôr vyriešiť, aby až tak mohol začať normálny život. Naopak, hľadanie Pána je základný postoj, v ktorom má človek zotrvávať, pokiaľ žije. A práve to je logika Ježišových blahoslavenstiev. Blahoslavení nie sú tí, ktorí už všetko vyriešili a teraz si spokojne sedia a hompáľajú nohami. Blahoslavení sú tí, ktorí vo svojom živote stále vnímajú rôzne formy prázdnoty, a nesnažia sa ju zapchať lacnými náhradami, ale stále viac sa otvárajú tomu, aby ju naplňoval sám Boh. BUONA DOMENICA! Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *