Sv. Bazil Veľký – citáty a výroky
1. Zlo stojí nielen proti dobru, ale aj proti sebe samému.
2. Strom sa pozná po ovocí, človek po skutkoch. Dobrý skutok nikdy nestratí; kto seje zdvorilosť, žne priateľstvo, a kto sadí láskavosť, získava lásku.
3. Keď niekto ukradne niekomu oblečenie, nazývame ho zlodejom. Nemali by sme rovnako pomenovať aj toho, kto by mohol obliecť nahého a nerobí to? Chlieb v tvojej komore patrí hladnému; kabát, ktorý nemáš oblečený, patrí tomu, kto ho potrebuje; topánky, ktoré ti hnijú v skrini, patria tomu, kto nemá topánky; peniaze, ktoré si nahromadil, patria chudobným.
4. Nie ten, kto dobre začína, je dokonalý, ale ten, kto dobre končí, je schválený v Božích očiach.
5. Stále je čas na vytrvalosť, čas na trpezlivosť, čas na uzdravenie, čas na zmenu. Pokĺzol si? Povstaň. Zhrešil si? Prestaň. Nestoj medzi hriešnikmi, ale odskoč nabok.
6. Keby si každý človek bral len toľko, koľko mu stačí na uspokojenie jeho potrieb, a zvyšok by nechal tým, ktorí to potrebujú, neexistovali by bohatí ani chudobní.
7. Kto seje láskavosť, žne lásku.
8. Každý božský čin začína od Otca, postupuje skrze Syna a je zavŕšený v Duchu Svätom.
9. Nehovor: „Toto sa stalo náhodou alebo toto sa stalo samé od seba.“ Vo všetkom, čo existuje, nie je nič neusporiadané, nič neurčité, nič bezúčelné, nič náhodné… Koľko vlasov máš na hlave? Boh nezabudne ani na jeden z nich. Vidíš, ako nič, ani tá najmenšia vec, neunikne Božiemu pohľadu?
10. Slnko preniká krištáľom a robí ho oslnivejším. Rovnakým spôsobom posväcujúci Duch prebýva v dušiach a robí ich žiarivejšími. Stávajú sa ako mnohé mocnosti, ktoré okolo seba vyžarujú milosť a lásku.
11. Človek je zviera, ktoré dostalo povolanie stať sa Bohom.
12. Tak ako je nemožné slovne opísať sladkosť medu tomu, kto ho nikdy neochutnal, tak ani Božiu dobrotu nemožno jasne vyjadriť učením, ak sami nie sme schopní preniknúť do Pánovej dobroty z vlastnej skúsenosti.
13. Každý hľadá dobro, preto každý hľadá Boha.
14. Ó, hriešniku, nestrácaj odvahu, ale utiekaj sa k Márii vo všetkých svojich potrebách. Zavolaj si ju na pomoc, lebo taká je Božia vôľa, aby ti pomáhala v každej núdzi.
15. Ak začneš bohatstvo strážiť, nebude tvoje. Ale ak ho začneš rozdávať, nestratíš ho.
16. Ako je kormidelník skúšaný v búrke; ako je zápasník skúšaný v ringu, vojak v bitke a hrdina v nepriazni osudu: tak je kresťan skúšaný v pokušení.
17. Čo je znakom kresťana? Aby bol očistený od každej poškvrny tela i ducha v Kristovej krvi, aby dovršil posvätenie v bázni Božej a v Kristovej láske, aby nemal žiadnu škvrnu ani poškvrnu, ani nič podobné; aby bol svätý a bezúhonný, a tak jedol Kristovo telo a pil Jeho krv; lebo „kto je a pije nehodne, je a pije sám sebe súd.“ Čo je znakom tých, ktorí jedia chlieb a pijú Kristov kalich? Aby si udržiavali v neustálej spomienke na Toho, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.
18. Čo je znakom lásky k blížnemu? Nehľadať to, čo je pre tvoj vlastný prospech, ale to, čo je pre prospech milovaného človeka, a to na tele i na duši.
19. Žiadosť má týchto troch spoločníkov: prvého, slepotu chápania; druhého, tvrdosť srdca; tretieho, nedostatok milosti.
20. Kto seje zdvorilosť, žne priateľstvo a kto seje láskavosť, zbiera lásku.
21. Mnohí ľudia preklínajú dážď, ktorý im padá na hlavu, a nevedia, že prináša hojnosť, ktorá zaháňa hlad.
22. Od samotného Ježiša Krista som sa naučil, čo je láska k blížnemu a ako by sme ju mali praktizovať; lebo hovorí: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Preto si nikdy nemôžem robiť radosť v nádeji, že získam meno Kristovho služobníka, ak v sebe nemám pravú a nepredstieranú lásku k blížnemu.
23. Ktokoľvek úmyselne spácha potrat, podlieha trestu za vraždu.
24. Nič nie je nepredvídané, nič Bohom zanedbané. Jeho nespiace oko vidí všetko.
25. Keď si sadneš k stolu, modli sa. Keď dvíhaš chlieb, vzdávaj vďaky Darcovi. Keď si vínom posilňuješ telesnú slabosť, spomeň si na Toho, ktorý ti dáva tento dar, aby potešil tvoje srdce a utešil tvoju slabosť.
26. Svoju modlitbu by sme nemali vyjadrovať iba slabikami, ale sila modlitby by sa mala prejavovať v morálnom postoji našej duše a v cnostných skutkoch, ktoré sa tiahnu celým naším životom… Takto sa modlíte nepretržite – nie modlitbou slovami, ale spojením sa s Bohom celým svojím životom, aby sa váš život stal jednou nepretržitou a nerušenou modlitbou.
27. Ak vidíš svojho blížneho v hriechu, nepozeraj sa len na to, ale premýšľaj aj o tom, čo urobil alebo robí dobré, a ak to skúsiš len zriedkavo vo všeobecnosti, bez toho, aby si ho čiastočne súdil, zistíš, že je lepší ako ty.
28. Poznám mnohých, ktorí sa postia, modlia, vzdychajú a prejavujú všelijakú zbožnosť, pokiaľ ich to nič nestojí, a predsa by sa nerozlúčili ani s halierom, aby pomohli tým, ktorí sú v núdzi.
