Vymodlené dieťa

Posielam Vám svedectvo mojej rodiny resp. mojej manželky, ktoré bolo zdokumentované pred tromi rokmi.
Už dlhšiu dobu cítime potrebu podeliť sa s veľkým darom od Boha, ktorý bol vyprosený cez sv. Gerarda a tým je náš už skoro 2-ročný syn. Keďže naše prvé dieťa bolo poškodené následkom predčasného a ťažkého  pôrodu, trvalo nám 8 rokov, kým sme sa s tým zmierili a rozhodli sa pre druhé dieťa. K rozhodnutiu nás viedla upevnená viera k Bohu, ktorú sme nadobudli cez naše postihnuté dieťa. Mesiac po otehotnení  prišiel nečakaný úder, ktorým bol spontánny potrat.
Ja ako matka som to veľmi ťažko znášala. No po niekoľkých mesiacoch nám pán Boh poslal do cesty človeka, ktorý nás oslovil s tým či by sme nechceli vstúpiť do spoločenstva rodín „svetlo a život“. Veľmi nás to oslovilo a v spoločenstve sme spoznali ľudí, ktorí nás v našich ťažkých chvíľach duchovne posilňovali. Po roku sme sa znova odhodlali prijať dieťa s nádejou, že tento krát to už vyjde a pán Boh nám dieťa požehná. Opak bola pravda. Ako keby nás pán Boh skúšal vo viere presné ako po prvý krát prišiel po mesiaci druhý potrat, ktorý v nás zanechal ešte väčšiu bolesť. Vďaka dobrým ľuďom v spoločenstve sme sa dosť rýchlo zmierili s Božou vôľou.
V spoločenstve sme sa zoznámili s duch. otcom a misionárom Mikulášom Tressom, ktorý nám navrhol na víkendovom stretnutí spoločenstva rodín prijať sviatosť pomazania chorých celej rodine. S radosťou sme to priali a naplnení vierou sme sa oddali do Božej vôle. Keď sme odchádzali z víkendového pobytu o. duch. M.T. nám dal /zapozičal/ na povzbudenie relikviu sv. Gerarda. Vtedy sme si ešte neuvedomovali, aký je to vzácny dar.
Krátko po tom som otehotnela, modlila som sa novénu k sv. Gerardovi a počas modlitby som si prikladala relikviu na brucho. Verila som a dúfala, že všetko bude dobré. Keď som bola v 16. týždni tehotenstva prišli komplikácie, kvôli ktorým som musela odísť do nemocnice. Od tohto momentu som znásobila modlitby na niekoľko krát denne a relikviu sv. Gerarda som neustále nosila priloženú na bruchu.
Napriek tomu, že môj osobný lekár bol maximálne snaživý a veľmi som mu dôverovala, dostala som sa do situácie keď v neprítomnosti môjho lekára na vizite moje uši začuli od iného lekára vyjadrenie smerujúce k prítomným lekárom, že je to zbytočná investícia. Vtedy som mala pocit, ako keby môj plod nemal byť zachránený len preto, že sú potrebné veľké náklady, ktoré nie sú zárukou, že to bude dobré.
Doteraz som nepochopila, čo tým chcel dotyčný lekár povedať. Aj napriek tomu mi silu dodávali moje modlitby a tiež modlitby veľkého množstva ľudí nielen zo spoločenstva rodín ale aj príbuzní a známi. V srdci som pocítila užasnú radosť vtedy, keď mi o. duch. M.T. zavolal do nemocnice a povedal, že sa za nás modlí celé Slovensko. Pre mňa to bola z jeho strany neoceniteľná snaha nám pomáhať v ťažkých chvíľach. Keď som sa po týždni  vrátila z nemocnice, ďakovala som Bohu a sv. Gerardovi, že som v poriadku a doma.
Napriek tomu, že prišiel po druhý krát predčasný pôrod naše modlitby a prosby boli vyslyšané. Krásny a zdravý chlapček, aj keď s nižšou váhou sa nám narodil v deň sviatku „Božieho  tela“ a to nás ešte viac utvrdilo, že moje tehotenstvo bolo riadene príhovorom sv. Gerarda k pánu Bohu. Ešte pred jeho narodením sme sa rozhodli, že ak to bude chlapec, bude sa volať Gerard  a tak sa aj stalo,  sv. Gerard sa o to postaral.
Teraz už náš Gerard bude mať o dva mesiace 5 rokov.

Vďaka Bohu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *