Oslobodenie
V nasledujúcich riadkoch sa chcem podeliť o krásne svedectvo uzdravenia skrze Milosť Božiu. Hoci sa jedná o chúlostivú a intímnu tému, som si istý, že veľa mladých ľudí, chlapcov prednostne, má s ňou veľké problémy a uviazli pod jarmom otroctva. Zároveň pevne verím, že bude povzbudením či inšpiráciou pre každú dušu, ktorá si prečíta tento „príbeh.“ Chcem aj podotknúť, že môj spôsob, moja cesta nie je absolútna, treba byť trpezlivý, Jeho cesta absolútna je. Moje slová sú len dôkazom, že kto prosí dostane!
Ako každý malý chlapec, aj ja som sa dozvedel o masturbácii, o zlozvyku, na ktorý keď si človek navykne, len ťažko cesty spať. Keďže k viere som sa vrátil až ako 19 ročný, nikdy som to doposiaľ nebral ako hriech. No vtedy som sa to dozvedel. Masturbácia je ťažkých hriech, zabíja lásku a živí sebectvo. Začal môj dlhý boj. Skúšal som všeličo. Spoveď za spoveďou. Ťažké srdce, výčitky, nepokoj, strach, beznádej. Nejdem písať detaily, no vložím zatiaľ jeden pokus, ktorý čiastočne zabral. V jeden deň som na CD napálil erotické filmy ako symbol tohto pokušenia. Vybral som sa hlboko do lesa, vykopal hlbokú jamu, zakopal CD a pomodli jednu krásnu dlhú modlitbu, ktorú som našiel na internete. Ticho prírody, len ja a Boh a v mene jeho Syna som každého zlého ducha poslal do podsvetia, nech ma viac neotravuje. Čo nasledovalo? Vydržal som päť týždňov a potom som zlyhal. Píšem to len, preto aby bolo jasné, že som sa naozaj snažil a dokázal spraviť aj takúto, pre laikov divnú, rituálnu vec. Ešte pre príklad uvádzam, že som sa dvakrát zúčastnil akcie „Ježiš uzdravuje“ v Martine, no žiadaný výsledok akosi neprišiel.
A teraz „happy end.“ Jednoducho povedané, začal som obetovať za túto moju závislosť deväť prvých piatkov, ktoré som nikdy dovtedy nevyskúšal a akosi som o nich a o tomto nádhernom tajomstve nevedel. Uvedomoval som si, že to bude dlhá cesta, no v mene Pánovom to zvládnem, aj za cenu prerušenia v nejakom týždni. Posledný mesiac začínal popolcovou stredou. Ten krát v noci som to spravil naposledy, výnimočne som nešiel ani na spoveď, prišla na mňa hrozná ľútosť a vedel som že mi Ježiš odpustí. A tak sa stalo. Človeku vec tak neuveriteľná, ale Bohu možná, sa stala skutočnosťou. Je to vyše pol roka, čo som čistý a ani nedokážem pochopiť, že sa vo mne už nič nebúri, že to nie je už mojou potrebou, že Kristus vytrhol ten „koreň“ hriechu a zmenil a ustavične mení moje srdce. Na jednej strane sa stále v kútiku duše obávam a strachujem, že sa to môže vrátiť, no dvojnásobne viac dúfam v Božie prísľuby, ktoré dal všetkým ctiteľom Božského srdca!