Boží služobník Dolindo Ruotolo

„Dali mi meno Dolindo, čo znamená bolesť …“ toto sú slová samotného kňaza vysvetľujúce jeho nezvyčajné meno, ktoré mu vymyslel a dal jeho otec pri krste. V tomto mene bolo predurčenie celého jeho života, ktoré otec nevedomky vybral svojmu piatemu dieťaťu z jedenástich. Dolindo sa narodil v Neapole 6. októbra 1882 Rafaelovi Ruotolo, matematickému inžinierovi a Sylvii Valle, ktorá pochádzala z Neapola, zo španielskej šľachty. Bolesť pre Dolinda, predznamenaná menom, ktoré mu otec vybral, prišla veľmi skoro. Už v 11 mesiacoch musel podstúpiť operáciu ruky v dôsledku poškodenej kosti na ruke a čoskoro nasledovala ďalšia operácia kvôli nádoru na tvári. Mnohopočetná rodina, slabý príjem a otcova chamtivosť spôsobili, že rodina trpela hladom a nedostatkom oblečenia a obuvi. O svojom neľahkom živote rozpráva v autobiografii, ktorá vyšla v dvoch zväzkoch nazvaných „Dolindo, čo znamená bolesť.“ Hovorí, že v dome dominovala mimoriadna strohosť jeho otca, ktorý ho nenechal chodiť do školy a sám ho učil čítať a písať. V roku 1896 sa rodičia rozišli pre svoj až priveľmi odlišný charakter a Dolindo a jeho brat Eliáš začali navštevovať školu kňazov misionárov Panny Márie na ulici Vergini. Po troch rokoch koncom roka 1899 bol prijatý do noviciátu a v máji 1901 odišiel do misijného kňazského domu, kde strávil štyri roky. V roku 1903 požiadal, aby bol poslaný do Číny ako misionár. Rehoľný predstavený mu na jeho žiadosť odpovedal: „Boh vám dal túto túžbu, aby Vás  pripravil na utrpenie a apoštolát. Budete mučeníkom, ale mučeníkom srdca, nie krvi. Zostaňte tu a nehovorte mi už o tejto žiadosti.“ 1. júna 1901 zložil rehoľné sľuby a 24. júna 1905 prijal kňazské svätenie. Svoju prvú omšu slúžil nasledujúci deň s pomocou svojho brata Eliáša, ktorý sa stal tiež kňazom. Bol vymenovaný za učiteľa gregoriánskeho spevu a profesorom duchovných pápežskej školy. Život tohto kňaza bol pretkaný toľkými bolestnými epizódami, že mu nechýbalo príležitostí na umŕtvovanie a tie ho zoceľovali, aby nereptal a prijímal všetko ako prejav zvláštnej Božej pozornosti, ktorá ho pripravovala na to, čo ho ešte len čakalo.

Pracoval v Tarante spolu s kňazom, ktorý s ním zaobchádzal veľmi nevhodným a neláskavým spôsobom. Zhadzoval jeho autoritu pred žiakmi, ktorí už tak či tak mali vážne problémy s disciplínou. Preto bol presťahovaný z Taranta do Molfetty, aby tu pôsobil ako všeobecný učiteľ a učiteľ gregoriánskeho spevu. Strávil tu šesť mesiacov, zotavil sa tu na duchu, ale sťažoval sa, že tu nemá každý deň práve tie umŕtvovania, ktoré sa pre jeho dušu stali tak nevyhnutnými, aby ich mohol predkladať trpiacemu Kristovi. Ale už 3. septembra 1907 sa  sily plné nedorozumenie a bolesti voči otcovi Dolindovi stali doslova priamo viditeľnými. Páter Volpe, ktorý bol preložený do Catanie, požiadal Dolinda, aby spracoval posudok na jednu mladú ženu menom Serafína, ktorá mala údajne charizmu videnie a mala už jeden pozitívny posudok od P. Volpeho. Žena prišla do Giovinazzo v blízkosti Molfetta a otec Dolindo mal možnosť ju po osem dní spovedať, osobne kontrolovať a sledovať počas extázy. Jeho dojem bol pozitívny, aj keď žena trvala na tom, že má zjavenie Ducha Svätého vo forme dieťaťa. Jeho správu postúpili hlavnému predstavenému v Neapole, pre ktorého to, čo bolo označené ako videnie, znamenalo niečo scestné ako „vtelenia Ducha Svätého,“ a to znamenalo koniec s P. Ruotolom. Akékoľvek vysvetlenie bolo zbytočné a hlavný predstavený bol presvedčený, že Dolindo podporuje herézu. 29. októbra 1907 ho povolali do Neapola, kde mu oznámili, aby sa už nezaujímal o mimoriadne fakty ani o dotyčnú vizionárku z Catanie, a bolo mu zakázané slúžiť svätú omšu. To isté platilo aj pre P. Volpea. V dome Vergini sa mu všetci začali vyhýbať ako exkomunikovanému z cirkvi. 4. decembra odišiel do Ríma, kde bol pred Svätou stolicou 4 mesiace vyšetrovaný, ale nehodlal odvolať nič z toho, čo napísal vo svojej správe, pretože napísal len to, čo počul a videl na vlastné oči, a preto nemohol porušiť solidaritu so svojím predstaveným P. Volpem. Bol suspendovaný a podrobený psychiatrickému vyšetreniu, ktoré potvrdilo jeho úplné duševné zdravie. Suspendovanie bolo síce zrušené , no bol odoslaný do Neapola, aby ho tu vylúčili z rádu. Odišiel z rádu 15. mája 1908 so smrťou v duši a vrátil sa domov. Nasledovali tri roky trápenia všetkého druhu, bol podrobený exorcizmu, pokladaný za blázna, jeho prípad vo veľmi negatívnom svetle pretriasali noviny, ktoré všetko skomolili a spôsobili, že rovnako Dolindo, tak P. Volpe boli pokladaní za vyhnancov cirkvi. V tejto osamelosti začal sám mať videnia. 22. decembra 1909 mal v sakristii videnie s Pánom Ježišom. Dolindo sa odsťahoval do Rossana v Kalábrii a odtiaľ žiadal za prispenia známych prelátov, priateľov a svedkov svojich nadprirodzených darov revíziu svojho prípadu. 8. augusta 1910 bol po dvoch rokoch suspendovania rehabilitovaný. Ale už v decembri 1911 bol znovu povolaný do Ríma, umiestnený do osobitnej miestnosti pre kňazov v Posvätnom Ofíciu a znovu poslaný do Neapola. V roku 1921 bol znovu postavený pred cirkevný súd, odsúdený a s ním boli odsúdené aj rozhovory, ktoré viedol s Kristom. Kritiky jeho literárnych a teologických diel boli veľmi ostré. Definitívnej rehabilitácie sa dočkal 17. júla 1937. Bolesti a nepochopenie sa mu nevyhýbali ani potom, v čase, keď pôsobil ako diecézny kňaz. Pôsobil v Neapole v kostole San Giuseppe dei Nudi, kde bol farárom jeho brat Eliáš. Bol iniciátorom „Božieho diela,“ ktorého cieľom bola obnova eucharistického života, tj. osobný a uvedomelý kontakt veriacich so živým Ježišom, ochota dať sa od neho viesť a pretvoriť, čo pokladal za jediný liek proti zlu v toľkých podobách, ktoré postihujú jednotlivca a majú negatívny vplyv na celý svet. Okolo neho sa združilo mnoho mladých a vysoko vzdelaných ľudí, ktorí vytvorili dielo „Apoštolát tlače“ a všade šírili spisy pátra Dolinda. Jeho dielo obsahuje spisy ako „Komentáre k Svätému písmu,“ ktoré má 33 zväzkov, až po diela z oblasti teológie, asketiky a mystiky, početné listy a autobiografie, ako aj kresťanskú náuku. Odpovedal na tisícky listov a tiež zanechal tisíce svätých poznámok k svätým obrazom, aby ponúkol duchovný smer hľadajúcim ľuďom. Dvadsať jeho svätých duchovných poznámok nájdeme  v knihe „Rozjímanie o sv. Ruženci.“ Don Dolindo mal horlivé pochopenie ľudskej duše a bol vždy schopný pomôcť ľuďom vidieť svetlo Boha. Pomáhal neúnavne dušiam, uprostred neslýchaného utrpenia každého druhu, pretože sa ponúkol ako obeť za ľudstvo, udržiavaný v nádhernej sviežosti ducha, ktorá premenila jeho život na hymnus. Počas celého svojho života žil v dobrovoľnej a úplnej chudobe. Pútnici z Neapola, ktorí prichádzali do San Giovanni Rotondo, aby tu spoznali pátra Pia, často od neho počuli: „Prečo chodíte za mnou, máte predsa u váspátra Dolinda Ruotola. Nasledujte jeho, je to svätý muž!“ V roku 1960 začala pre Dolinda ďalšia kalvária. Záchvat mŕtvice mu ochromil ľavú polovicu tela, ale Dolindo napriek bolestiam naďalej píše od svojho stolíka ďalších desať rokov listy svojim duchovným deťom. V novembri 1970 vážne ochorel. Lekári márne bojovali so zápalom pľúc, ktorý sa v jeho tele rozvíjal. V predvečer sviatku Posvätenie baziliky svätého Petra sa jeho stav výrazne zhoršil. Požiadal o Eucharistiu, páter Galasso mu udelil rozhrešenie a podal Viaticum. V jeho izbe sa začala šíriť jemná no intenzívna vôňa ľalií, ktorú každý vnímal ako posledný znak jeho svätosti. 19. novembra o 17-tej hodine a 13 minúte, akoby jeho telo náhle ožilo z pohľadu na oblohu. Zdvihol sa na posteli, akoby šiel v ústrety nebeskej Matke, ktorej venoval svoj život a prácu. Usmieval sa úsmevom plným blaženosti a zbožnosti. Potom sa jeho hlava naposledy sklonila na vankúš. Celý Neapol išiel v procesii, aby ho naposledy pozdravil. Jeho telo odpočíva v kostole San Giuseppe dei Nudi spolu s jeho bratom Eliášom. Jeho duchovné dcéry naďalej pracujú a učia v „Piccola Casa della Scrittura.“ Don Dolindo radil ľuďom, aby často klopali s prosbami na jeho hrob, že určite bude odpovedať. A tak sa ľudia teraz  viac než inokedy zhromažďujú v Cirkvi a prichádzajú na jeho hrob, presvedčení o jeho príhovore a sú svedkami uzdravení a milostí.

 

NOVÉNA ODOVZDANOSTI

Kňazovi Dolindovi Ruotolovi (1882 – 1970) raz páter Pio povedal: „V tvojej duši je celé nebo.“ Jeho meno „Dolindo“ znamená „bolesť“ a jeho život bol vskutku celý poznamenaný veľkou bolesťou. Prežíval ju už ako dieťa, ako mladík, ako seminarista, aj ako kňaz. Po celý život prežíval jedno pokorenie za druhým v takej miere, až sa na ňom vyplnili prorocké slová istého biskupa: „Budete mučeníkom, no nie mučeníkom krvi, ale srdca.“ Vo svojom obrovskom utrpení sa Dolindo stával dieťaťom, ktoré sa stále viac a viac odovzdávalo nebeskému Otcovi.

„Som úbohé nič! Mojou mocou je modlitba, mojim vodcom je božia vôľa, ktorou sa nechávam viesť za

ruku. Mojou istotou na tejto nerovnej ceste je nebeská Matka Mária.“ Tieto slová plné dôvery Boh zo svojej strany odmenil mimoriadnou dôvernosťou, ktorou sa prihováral k duši tohto pokorného kňaza. Nasledujúce slová, ktoré nám dáva Ježiš pre skúšky života každého z nás, čítaj tak, akoby ich Ježiš hovoril iba tebe. Keď sa ti zdá, že Pán v loďke spí, pristúp k nemu v búrke plný dôvery a odovzdaj mu všetko, s vedomím, že on sám ti isto pomôže. 

  1. deň

Prenechaj svoje starosti mne.

Prečo sa neustále znepokojuješ a trápiš? Prenechaj svoje starosti mne a všetko sa upokojí. Uisťujem ťa: Každý prejav skutočnej, hlbokej a úplnej dôvery vyvolá účinok, o ktorý žiadaš, a tvoja ťažká situácia sa vyrieši.

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“ 

  1. deň

Spiace dieťa v náručí matky

Odovzdať sa mi neznamená najprv sa sužovať, búriť sa, zúfať si, a až potom sa obrátiť na mňa s modlitbou plnou nepokoja, aby som sa ponáhľal k tebe. Odovzdať sa mi znamená: pokojne zatvoriť oči svojej duše, aby som ťa ja sám preniesol vo svojom náruči na druhý breh ako dieťa, ktoré spí v náruči matky. To, čo pôsobí zmätok a veľmi ti ubližuje, je tvoje zbytočné špekulovanie a vymýšľanie, tvoje nápady a vôľa poradiť si sám za každú cenu s tým, čo ťa trápi. Čo všetko by som neurobil, keď sa duša vo svojich duchovných i hmotných potrebách obráti na mňa a s plnou dôverou mi povie: „Postaraj sa o to Ty!“

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“

  1. deň

Buď vôľa Tvoja

Keď sa trápite a snažíte sa získať mnoho milostí, dostanete ich málo. A naopak – keď je vaša modlitba tichým odovzdaním, dostanete ich veľmi veľa. V ťažkých chvíľach prosíte, aby som vám vaše utrpenie vzal, ale presne podľa vašich predstáv. Obraciate sa na mňa, ale chcete, aby som sa prispôsoboval ja vám. Ste ako chorí, ktorí prosia lekára o vyliečenie, ale sami mu ordinujú, ako ich má liečiť. Nerobte to, ale modlite sa, ako som vás naučil v modlitbe Otče náš: „Posväť sa meno Tvoje“, to znamená – buď zvelebený v tejto mojej núdzi a starosti. „Príď kráľovstvo Tvoje“, to znamená, nech sa všetko pričiní o slávu Tvojho kráľovstva v nás a vo svete. „Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“, to znamená: Ty rozhoduj v tejto veci, urob to, čo Ty pokladáš za najlepšie pre náš pozemský i večný život. Ak mi úprimne povieš: „Buď vôľa Tvoja“ alebo „Postaraj sa o to Ty sám!“, vtedy prídem s celou svojou všemohúcnosťou a vyriešim aj tie najobtiažnejšie situácie!

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“ 

  1. deň

Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!

Keď vidíš, že sa tvoje ťažkosti vzrastajú, miesto toho aby ich ubúdalo, netráp sa. Opäť zatvor oči srdca a povedz mi s veľkou dôverou: „Buď vôľa Tvoja, Pane. Postaraj sa o to Ty.“ A ja ti sľubujem, že sa o to postarám a vložím sa do tej záležitosti ako lekár s celou svojou božskou mocou! A ak bude potrebné, urobím zázrak. Aj keby si videl, že sa všetko ešte zhoršuje, nestrácaj ducha, ale zavri oči svojej duše a opäť povedz:

„Postaraj sa o to Ty!“ Uisťujem ťa: Ja sa o to postarám!

Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko! 

  1. deň

Zavri oči svojho Ja

Starosti, zmätok, premýšľanie o dôsledkoch nejakej záležitosti sú v rozpore s dôverou v úplnú odovzdanosť!

Je to podobný zmätok, ako keď sa deti domáhajú, aby sa matka postarala o ich záležitosti, a pritom to chcú riadiť samé, a tým jej svojimi nápadmi a vrtochmi prekážajú v práci. Zatvorte oči svojho Ja a dovoľte mi pôsobiť. Pokojne zatvorte oči a svoj vnútorný zrak nasmerujte na mňa a myslite len na prítomnosť! Od myšlienok na budúcnosť sa odvráťte ako od pokušenia! Jednoducho si vo mne odpočiňte, oprite sa o mňa a verte v moju dobrotu, a ja vám prísahám pri svojej láske, že keď v takom postoji vyrieknete: „Postaraj sa o to Ty!“, ja to všetko zariadim, poteším vás, upokojím a povediem.

Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!

  1. deň

Zásah mojej milosti

Keď ťa budem musieť viesť inou cestou, než tou, ktorou chceš ísť ty, ponesiem ťa vo svojom náruči, pretože neexistuje účinnejší liek, ako je zásah mojej milosti. Ale uvedom si jedno: Ja môžem prevziať všetko len vtedy, keď uprieš zrak duše iba na mňa, to znamená len vtedy, ak to chceš ty sám, a keď mi úplne dôveruješ.

Áno, keď sa mi úplne odovzdáš!

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“ 

  1. deň

Pravá dôvera

Keď chceš všetko zhodnotiť, všetko vypátrať, na všetko myslieť, nemôžeš spávať. Dôveruješ tak len ľudským silám, alebo ešte horšie – dôveruješ len ľudskému zásahu. To prekáža plánom, ktoré s tebou mám. O, ako túžim po tvojej skutočnej dôvere. Chcem ti preukázať dobrodenie. Ako veľmi ma zarmucuje, keď ťa vidím pobúreného a zúfalého. A práve o to usiluje satan: za každú cenu ťa chce znepokojiť, aby ťa pobúril a skryl ťa pred pôsobením mojej milosti a hodil ťa napospas ľudskému konaniu. Preto mi dôveruj! Opri sa o mňa! Zver sa mi so všetkým! Robím zázraky úmerne tvojej dôvere, s ktorou sa mi odovzdáš, nie úmerne tvojim starostiam. Keď sa nachádzaš v úplnej „biede“, vylievam na teba poklady svojich milostí. Ak máš svoje vlastné zásoby pomoci, hoci sú neveľké, a staráš sa, aby si ich získal, zostávaš v prirodzenom priestore a prenechávaš veciam prirodzený priebeh, ktorému často prekáža satan.

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“ 

  1. deň

Ja, Tvoj Boh, sa postarám

Nijaký človek, ktorý uvažuje iba podľa ľudskej logiky, neurobil zázrak, ani nikto zo svätcov. Božským spôsobom koná len ten, kto Bohu dôveruje! Keď vidíš, že tvoje záležitosti sa komplikujú, vyslov so zavretými očami: „Ježišu, postaraj sa o to Ty!“ A úplne sa odvráť od svojho Ja, pretože tvoje rozumovanie ti to len komplikuje. Takto postupuj vo všetkých svojich ťažkostiach. Počínajte si tak všetci a uvidíte veľké, ustavičné i tiché zázraky. Zázraky, ktoré navonok nebudú ničím senzačné, ale pre vás budú veľké, a okrem toho budú posilňovať vašu dôveru a lásku ku Mne. Ja, váš Boh, sa o to postarám! To vám prisahám pri svojej láske.

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“

  1. deň

Neboj sa, ja sa o všetko postarám

Vždy sa modli s takýmto postojom a s takouto odovzdanosťou a budeš mať veľký vnútorný pokoj. Budeš zbierať plody mojej lásky, a to aj vtedy, keď ti darujem milosť obeti a lásky, ktorá so sebou nesie utrpenie. Zdá sa ti to nemožné? Opäť zavri oči a z hĺbky svojej duše volaj: „Ježišu, postaraj sa o všetko Ty!“ Neboj sa, ja sa naozaj o všetko postarám! Potom budeš moje meno oslavovať tým, že sa úplne ponížiš! Tvoje modlitby nemajú takú cenu, ako jediný skutok dôvernej odovzdanosti. Dobre si to zapamätaj – neexistuje účinnejší novéna ako táto:

„Ó, Ježišu, celkom sa Ti odovzdávam, vezmi všetko do svojich rúk, postaraj sa o všetko!“

Odovzdanosť je heroická, ale zároveň ju zvládnu malé deti. To, čo je pre malé deti úplne jednoduché, je pre nás často až heroické – keď sa máme vzdať svojich predstáv a želaní v našich životoch. Zjednoťme sa preto teraz s odovzdanosťou Panny Márie a spoločne s ňou sa modlime: „Nech sa mi stane podľa Tvojho slova.“ Vzdajme sa všetkého, celkom sa odovzdajme!

(Zo spisov Božieho služobníka Dolindo Ruotola)

 

One thought on “Boží služobník Dolindo Ruotolo

  • 7. septembra 2017 at 22:27
    Permalink

    Ďakujem za článok aj novénu.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *