Život Cirkvi vo svete 40 * 2013
Obsah
Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka – do Assisi
Gänswein: Skúšal som Benedikta XVI. od odstúpenia odradiť
Lombardi: Pápež a Rada kardinálov chcú reformu synody
Náboženskí predstavitelia kritizujú „shutdown“ v USA
Transparentnosť v najtajnejších kútoch Vatikánu
Georg Ratzinger: Vzťah pápežov «úplne nekomplikovaný»
Arcibiskup Gänswein: Emeritný pápež sa má dobre
Nemecko: Diecéza sa dištancuje od výrokov Künga o eutanázii
Slovinsko: Cirkvi sa bránia proti novým daniam
Škótsko: Cirkev zvažuje čisto cirkevné sobáše
Pápež potvrdzuje vôľu reformovať Cirkev a Vatikán
Svätorečenie Jána XXIII. a Jána Pavla II. v Nedeľu Božieho milosrdenstva 2014
Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“
Americký biskup: ‚Pápež a interview’’
Voda na Marse – raná ‚pápežská‘ špekulácia
Nemecko: Varovanie pred diktatúrou názoru
EU: Štáty EÚ majú konkrétne bojovať proti intolerancii
František na slávnosť Archanjela Michala: Diabol sa snaží narušiť jednotu vo Vatikáne
Vatikánsky rozhlas oslávil svojho patróna archanjela Gabriela
Benedikt XVI.: ‚Nikdy som sa necítil sám‘
Kolínska arcidiecéza slávi 1700 rokov: Kardinál varuje pred odkresťančením Európy
Kardinál: Čo by Ježiš napísal v tweete
Pápež: Biskupi Európy majú v Bratislave skúmať sekularizáciu
Bratislava, 4.10.2013 (kath.net/KAP) 016 352 – Pápež František vyzval vo štvrtok predsedov biskupských konferencií Európy zhromaždených v Bratislave, aby sa intenzívne zaoberali témou sekularizácie a laicity, aby poskytli prínos k novej únosnej európskej kultúre. V telegrame, ktorý od neho dostal maďarský prímas a predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), kardinál Péter Erdő, vyzdvihuje František potrebu, aby cirkvi ľuďom v Európe slúžili tým, že im budú sprostredkovávať projekt harmónie viery a rozumu, slobody a pravdy. Telegram podpísal štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone.
Téma do nedele trvajúceho plenárneho zasadnutia CCEE znie:
„Boh a štát. Európa medzi sekularizáciou a sekularizmom.“
Cirkev v Európe sa musí naučiť, v spoločnosti a politike pohybujúcej sa „medzi laicitou a laicizmom“ zastupovať svoje hodnoty, zdôraznili organizátori zasadnutia CCEE v pozvánke.
Miesto zasadnutia Bratislava sa zvolilo pri príležitosti 1150. jubilea pokresťančenia oblasti západných Karpát.
Z Rakúska prišiel na zasadnutie kardinál Christoph Schönborn. Viacerí biskupi, medzi nimi arcibiskup Robert Zollitsch, sa ospravedlnili. Naproti tomu pricestovali predstavitelia cirkví Blízkeho Východu. Vzhľadom na obete tamojších konfliktov mal jeruzalemský pomocný biskup William Shomali na večer v Kostole Najsvätejšej Trojice v Bratislave na programe veľkú modlitbovú vigíliu za pokoj v regióne.
Erdő: Sekularita nevylučuje náboženstvo
Na tlačovej konferencii vo štvrtok kardinál Erdő hovoril o probléme, ako na seba narážajú hodnoty príp. pravé – či údajné – základné práva. Aj štát, v ktorom je ustanovené odlúčenie Cirkvi od štátu, musí rešpektovať základné právo na náboženskú slobodu. Musí existovať voľný priestor na náboženské presvedčenie a je potrebné urobiť opatrenia, aby sa presvedčenia navzájom nedostali do konfliktu. Nové skúsenosti v tomto ohľade vedú k ďalšiemu vývoju demokracie a k „dozrievaniu“. Aby sme v tomto probléme pokročili, musíme si položiť otázku, kde sú najlepšie pozitívne praktické príklady, ako povedal kardinál Erdő.
Poukázal aj na to, že Cirkev je konfrontovaná s takým vývojom v Európe, v ktorom sa od začiatku procesu zjednocovania pred 60 rokmi mnohé zmenilo. To možno porovnať s úplnou zmenou európskej situácie medzi rokmi 1683 a 1750. „V r. 1683 tu bolo niečo ako európske ‚kresťanstvo‘. Kniežatá a národy všetkých častí Európy – katolíci a protestanti – sa s tým mohli identifikovať a postaviť sa tak spoločnému nepriateľovi, ktorý vtedy stál pred Viedňou,“ vysvetlil budapeštiansky arcibiskup: „To bolo o 50 rokov neskôr úplne inak. Slovo ‚kresťanstvo‘ stratilo svoj význam. Teraz išlo o osvietenstvo a rozum.“
Hlavnou starosťou Cirkvi je mládež
Podpredseda CCEE, arcibiskup Jozef Michalik, na tlačovej konferencii poukázal na potrebu novej evanjelizácie a na získanie mládeže. V tomto ohľade veľa očakáva od budúcich Svetových dní mládeže, ktoré sa budú konať v r. 2015 v Krakove. Dodal, že aj nový pápež je pre mládež príťažlivou osobnosťou, ako sa ukázalo v Riu de Janeiro.
Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský takisto zdôraznil, že mládež je hlavnou starosťou Cirkvi aj na Slovensku. Povedal, že krajina je mladou demokraciou a mladí stoja pred mnohými ponukami a prísľubmi spásy. Cirkev sa nachádza pred výzvou spoznávať mentalitu mládeže a správnym jazykom jej sprostredkovať tie lepšie hodnoty.
Medzi účastníkmi zasadnutia CCEE sú aj predstavitelia Vatikánu – ako prefekt Kongregácie pre biskupov, kardinál Marc Ouellet, apoštolský nuncius na Slovensku, arcibiskup Mario Giordana, apoštolský nuncius pri Európskej únii, arcibiskup Alain Paul Lebeaupin, a stály pozorovateľ Svätého stolca pro Rade Európy, prelát Aldo Giordano. –zg-
Rozhovor s prefektom Kongregácie pre biskupov kardinálom Ouelletom
Bratislava, 3.10.2013 (TK KBS) 016 351 – Predsedovia biskupských konferencií mnohých štátov Európy spolu s expertmi od 3. októbra v Bratislave diskutujú o vzťahu medzi vierou v Boha a štátom, laicizmom a laicite. Na plenárnom zasadnutí Rady európskych biskupských konferencií je prítomný aj prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet. TK KBS s ním prináša rozhovor:
TK KBS: Eminencia, čo je motívom Vašej návštevy?
Prichádzam na pozvanie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), aby som sa zúčastnil na jej plenárnom zasadaní a vytvoril spoločenstvo s predsedami biskupských konferencií v Európe. Je pre mňa cťou, že môžem pri tejto príležitosti navštíviť Slovensko a Bratislavu.
TK KBS: Aké posolstvo chcete odovzdať prítomným biskupom?
Na prvom mieste prinášam pozdrav Svätého Otca Františka, ktorý veľmi oceňuje všetky aktivity, ktorými sa posilňuje spoločenstvo a vzájomná solidarita medzi biskupmi aj jednotlivými biskupskými konferenciami. Som presvedčený, že nová evanjelizácia, šírenie kultúry života a pozornosť voči chudobným, ku ktorým nás pozýva Svätý Otec František, si žiadajú väčšiu spoluprácu a vzájomnú podporu na kontinentálnej úrovni. Z týchto dôvodov sú aktivity CCEE stále potrebnejšie.
TK KBS: V minulom roku Svätý Otec odvolal z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy Mons. Róberta Bezáka. Ako vnímate s odstupom času situáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku?
Svätý Otec rozhodol po veľmi dôkladnom, osobnom oboznámení sa s týmto prípadom. Chcem sa úprimne poďakovať členom Konferencie biskupov Slovenska za jednotu a vernosť Svätému Otcovi aj v takejto bolestivej situácii. Rovnako chcem úprimne poďakovať všetkým veriacim za postoj vernosti a dôvery voči Svätému Otcovi i svojim duchovným pastierom. Sprevádzajme Mons. Bezáka svojou modlitbou. Ak prejaví záujem, som pripravený sa s ním v Ríme stretnúť.
Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka – do Assisi
Vatikán, 4.10.2013 (RV) 016 350 – Svätý Otec 4. októbra o 7. hodine ráno odletel na pastoračnú návštevu pútnického miesta Assisi, pri príležitosti slávnosti patróna Talianska sv. Františka. Helikoptéra na palube s pápežom Františkom pristála v športovom areáli rehabilitačného centra Inštitútu Serafico o 7. 30 hod. Na mieste ho privítal assiský biskup Mons. Domenico Sorrentino, taliansky veľvyslanec pri Svätej stolici Francesco Maria Greco, apoštolský nuncius v Taliansku Mons. Adriano Bernardini, predseda talianskeho Senátu Piero Grasso a predsedníčka regiónu Umbria Catiuscia Mariniová.
Hneď po príchode Svätý Otec sa stretol s postihnutými a chorými deťmi inštitútu v tamojšej kaplnke. Prihovoril sa mu tam starosta Assisi Claudio Ricci a riaditeľka Inštitútu Serafico Francesca Di Maolo. Pápež strávil najprv veľa času stretnutiu s pacientami a ich príbuznými, s ošetrovateľmi a lekármi. Po privítaní biskupa Domenica Sorrentina a starosti Claudia Ricciho odložil pápež František pripravený text príhovoru, v ktorom sa žiadala „kultúra prijatia“ a postavil sa proti rozšírenej „kultúre vydeľovania“. Svoju cestu do Assisi tak začal František výzvou k solidarite s chudobnými a slabými. Pri návšteve kliniky poukázal na mnohoraké rany doby a spoločnosti.
„V týchto trpiacich deťoch možno vidieť a prežívať trpiacu Kristovu tvár,“ povedal v krátkom improvizovanom príhovore v Istituto Serafico. „V týchto trpiacich deťoch je skrytý Kristus. Zvlášť kresťania musia toto utrpenie vidieť a venovať sa chudobným a chorým.“
„Na oltári si uctievame Ježišovo telo, tu sa dotýkame jeho rán“ – to bola jedna z hlavných myšlienok jeho meditácie.
Rovnako nečakane z okna inštitútu pozdravil veriacich, ktorí sa zišli na nádvorí a udelil im svoje požehnanie. Následne sa osobne pozdravil aj s rodičmi detí z inštitútu.
Návšteva detskej kliniky bola počiatkom intenzívneho dňa návštevy na miestach života a pôsobenia sv. Františka z Assisi.
Z kliniky sa pápež odobral na súkromnú návštevu Svätyne San Damiano, kde svätý zakladateľ Rehole františkánov mal svoj prvý zážitok obrátenia.
Vyvrcholením pastoračnej návštevy je slávnostná svätá omša predpoludním pred Kostolom s hrobkou sv. Františka.
Pápež sa stretne ešte viackrát s chudobnými a s nimi sa v charitnom centre aj naobeduje.
Pápež František je v poradí devätnástym pápežom, ktorý navštívil Assisi, a zároveň prvým, ktorý si zvolil meno svätca z Assisi. –mf– , –zg-
Gänswein: Skúšal som Benedikta XVI. od odstúpenia odradiť
Mníchov, 3.10.2013 (kath.net/KNA) 016 349 – Arcibiskup Georg Gänswein (57), ako jeho súkromný sekretár sa pokúšal pápeža Benedikta XVI. od jeho odstúpenia odradiť. «Ale bez úspechu,» povedal Gänswein pre nemecký ilustrovaný časopis «Bunte». Benedikt XVI. svoje rozhodnutie už urobil. «Tým sa už nedalo otriasť.» Pápež dospel k presvedčeniu, že mu chýba požadovaná sila na to, aby Cirkev v búrlivej dobe aj naďalej viedol.
Najväčší rozdiel medzi Františkom a jeho predchodcom je podľa slov arcibiskupa «odlišnosť charakterov». To sa navonok prejavuje aj v spôsobe stretávania sa s ľuďmi. Pápež František je muž, ktorý priamo vychádza ľuďom v ústrety a najradšej by všetkých poobjímal. Človek má dojem, že bez priameho kontaktu s ľuďmi nedokáže žiť. Benedikt XVI. je zdržanlivejší, «miluje pokoj a utiahnutosť».
Aj keď sú obaja muži v niektorých otázkach štýlu a vkusu dosť odlišní, netýka sa to podstaty a obsahu otázok viery, ako zdôraznil arcibiskup Gänswein. Tu existuje «zhoda, úplná kontinuita». –zg-
Lombardi: Pápež a Rada kardinálov chcú reformu synody
Vatikán, 2.10.2013 (kath.net/KAP) 016 348 – Osemčlenná Rada kardinálov, ktorá asistuje pápežovi Františkovi v otázkach reformy kúrie, sa zaoberala na svojom zasadnutí ako prvým bodom priebehom synody biskupov. Informoval o tom vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi na brífingu v stredu vo Vatikáne. František si viackrát výslovne želal „menej strnulý“ priebeh synod a konzistórií.
Tematicky sa bude budúca synoda biskupov v r. 2015 vo Vatikáne zaoberať pastoráciou rodiny, pričom sa má diskutovať aj o otázke sviatostí pre znovu zosobášených rozvedených, ako povedal Lombardi. Novo vymenovaný sekretár synody, arcibiskup Lorenzo Baldisseri, sa zúčastnil diskusie pri okrúhlom stole kardinálov s pápežom v utorok popoludní, informoval ďalej Lombardi.
Spôsob práce a kompetencie pôvodne na kolegialitu zameraných synod biskupov – nový pápež pripisuje kolegialite čo najväčší význam – sa v ostatnej dobe stále viac kritizovali. Pretože budúca synoda sa koná už v r. 2015 a čoskoro sa musia začať jej prípravy, bola to prvá téma na programe porád, ktoré sa začali vo štvrtok. Už v budúcich týždňoch je potrebné tému budúcej synody biskupov Cirkvi prezentovať na dôkladnú prípravu.
Vo Vatikáne v stredu zaznelo, že Rada kardinálov očividne hovorila o kompetencii synody, ktorá je doteraz výlučne poradným orgánom bez kompetencie rozhodovania. Okrem toho sa kardináli radili o možnostiach efektívnejšej práce a priamej výmeny skúseností namiesto doteraz za sebou nasledujúcich monológov.
Nové miesto zasadnutia Santa Marta
Po ustanovujúcom zasadnutí v súkromnej knižnici bývalého pápežského apartmánu František a jeho poradcovia sa od pondelka popoludnia presťahovali do vatikánskeho hosťovského Domu sv. Marty. Je to pohodlnejšie, keďže František a aj jeho osem kardinálov tam v týchto dňoch prebývajú, jedia aj nocujú, ako povedal Lombardi. „Práca je veľmi intenzívna, sústredená a srdečná.“
Každý z troch pracovných dní sa začína spoločnou rannou svätou omšou v kaplnke hosťovského domu, potom nasledujú zasadnutia od 9. hod. do 12.30 hod. a potom opäť od 16. do 19. hod. Iba v stredu ráno pápež odišiel na generálnu audienciu na Námestí sv. Petra.
Pred organizačnými a odbornými otázkami Rada kardinálov na prvom zasadnutí mala na programe teologickú úvahu o povahe Cirkvi podľa výpovedí Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65). Išlo o poslanie a úlohu Cirkvi, o vzťah univerzálnej Cirkvi a miestnych cirkví, o spoločenstvo a účasť, o kolegialitu. Hovorilo sa aj o „cirkvi chudobných“, o úlohe laikov, o charaktere služby cirkevných organizácií a o zodpovednosti všetkých za spoločné blaho.
Členovia Rady kardinálov nie sú „kontinentálni delegáti“
Na druhý deň sa potom kardináli venovali vlastným otázkam reformy kúrie – ako majú byť dikastériá vybudované a akú majú mať štruktúru, aký je ich vzťah k pápežovi, ako stoja voči sebe, ako má fungovať Štátny sekretariát? To je v každom prípade široká oblasť tém, ku ktorej prišli podľa očakávania početné podnety a návrhy zo svetovej Cirkvi, ako Lombardi zdôraznil. Preto bude Rada kardinálov potrebovať veľa času. Počas prvej etapy rozhovorov určite ešte nepadnú nijaké rozhodnutia.
Členovia nového grémia nie sú „kontinentálni delegáti“ ale skúsení biskupi z dôležitých diecéz. Ktorí dôverne poznajú otázky univerzálnej Cirkvi, ako vysvetlil Lombardi. Tieto osoby majú veľkú dôveru a úctu pápeža, sú „múdri“ a sú „na jeho vlnovej dĺžke“. –zg-
Náboženskí predstavitelia kritizujú „shutdown“ v USA
Washington, 02.10.2013 (KAP) 016 347 – Náboženskí predstavitelia v USA kritizovali v utorok blokovanie rozpočtu kongresom vo Washingtone. „Tento shutdown ohrozuje hospodársky rozvoj, trestá strednú vrstvu a škodí tým našim blížnym, ktorí sú najslabší,“ napísalo 33 predstaviteľov kresťanských, židovských a moslimských organizácií, medzi nimi organizácia „Chlieb pre svet“, Evanjelická luteránska cirkev v USA, Františkánske dielo akcie a „Pax Christi“. „Rozpočtovej kríze sa bolo možné úplne vyhnúť,“ ako zdôrazňujú signatári listu. „To sa nás hlboko dotýka.“
Aj katolícka Biskupská konferencia USA vyslovila kritiku politického vývoja a jeho účinkov. V liste kongresu vo Washingtone biskupi vyjadrili obavy, že krátenie rozpočtu by mohlo postihnúť predovšetkým chudobných. Vládu preto vyzývajú, aby sa viac sústredila na zvýšenie príjmov a aby predovšetkým škrtla zbytočné vojenské výdavky.
Po tom, čo sa americký kongres v spore o nový rozpočet nedokázal dohodnúť, vláda poslala v utorok viac ako 800 000 pracovníkov v štátnej službe na neplatenú nútenú dovolenku. Dôvodom pre tento tzv. „shutdown“ sú 17 rokov trvajúce tvrdé rozpory medzi republikánmi a demokratmi. Zatiaľ čo demokrati majú väčšinu v senáte, republikáni zasa ovládajú dom reprezentantov.
Republikáni odmietajú najmä prezidentom Obamom presadenú reformu zdravotníctva. Popoháňaní hnutím „Tea-Party“ požadujú, aby sa reforma posunula o jeden rok. Až potom chcú súhlasiť s potrebným prechodným rozpočtom. Nový rozpočtový rok sa v USA oficiálne začal 1. októbra.
Nie je iba nebezpečné, brať ako rukojemníka celú krajinu a jej schopnosť vládnutia kvôli jednotlivým politickým záujmom,“ kritizujú signatári listu. „Tento konflikt ohrozuje základy nášho demokratického procesu a našu schopnosť žiť v spoločenstve. Vyzývame našich poslancov, aby vyjadrili svoje výhrady primeranými právnymi cestami.“
Obama vyzval v utorok republikánov, aby sa vzdali boja proti reforme zdravotníctva a urobili tak štát opäť schopným konania, ako informovali americké médiá. Predstavitelia rôznych náboženských spoločenstiev v liste pripomenuli, že kongres síce rozpočet schváliť musí, ale v skutočnosti tieto peniaze nepatria poslancom, ale každému Američanovi vo forme fungujúceho spolunažívania v štáte. Je preto nezodpovedné blokovať zaobstarávanie všetkého potrebného pre národ, aby sa presadili individuálne politické ciele.
„Rovnako je bezohľadné uvrhnúť Spojené štáty do finančnej krízy tým, že sa nezvýši hranica zadlženosti,“ varujú náboženskí predstavitelia s pohľadom na hroziacu platobnú neschopnosť v polovici októbra. Dovtedy musia poslanci rozhodnúť o zvýšení hornej hranice dlhov, inak stojí krajina pred krachom. Aj tu hrozí debakel vzhľadom na tvrdé fronty oboch strán. –zg-
Transparentnosť v najtajnejších kútoch Vatikánu
Vatikán, 2.10.2013 (kath.net/KNA – Thomas Jansen) 016 346 – Revolúcia sa už začala, keď sa komisia kardinálov v utorok po prvý raz zišla na prvé stretnutie v pápežskej knižnici. A to v inštitúcii, ktorá bola dlho skôr problémovým dieťaťom ako vzorným žiakom: vo Vatikánskej banke IOR. Tento pápežský finančný inštitút uverejnil v utorok ráno o 8. hodine na internetovej stránke po prvý raz vo svojej 70-ročnej histórii podrobnú obchodnú správu. To by sa bolo zdalo pred nejakým časom ešte také nepravdepodobné ako pápež bývajúci v Dome sv. Marty. Zo správy okrem iného vyplýva, že IOR mal v roku 2012 viac ako štvornásobný zisk oproti minulosti – až 86,6 milión eur.
Revolučné sú menej tieto uverejnené čísla v jednotlivosti ako okolnosť sama osebe. Tento «Inštitút pre náboženské diela», ktorý sa stále znova kvôli údajným čiernym kontám a praniu peňazí dostával do titulkov médií a pred verejnosťou sa až donedávna hermeticky uzatváral, sa stáva priekopníkom transparentnosti.
Tento signál zrejme zvyšuje tlak aj na iné orgány Rímskej kúrie, aby verejne „vydali počet“ o svojom hospodárení. K tomu patrí napríklad Prefektúra pre hospodárske záležitosti, ktorá zostavuje rozpočet štátu Vatikán. V minulých rokoch sa tento rozpočet prezentoval len na menej ako dvoch stranách. Okrem celkového objemu financií a zisku či deficitu obsahovali tieto správy sotva nejaké ďalšie čísla.
Pomyslieť by sme mali aj na Správu majetku Svätého stolca známu pod skratkou Apsa, ktorá spravuje veľkú časť vatikánskych nehnuteľností. Ako vyjavili najnovšie výpovede jej zatknutého bývalého hlavného účtovníka Nunzia Scarana, zjavne tiež ukladala peniaze pre tretie osoby. A treba spomenúť aj vatikánsku Kongregáciu pre napomáhanie evanjelizácie národov, ktorá takisto disponuje povážlivým vlastníctvom nehnuteľností. Oficiálne čísla o jej majetku dodnes neexistujú. Apsa a táto kongregácia majú však patriť k najväčším platcom daní z nehnuteľností v Ríme.
Podľa informácií z Vatikánu však vatikánske finančné inštitúcie nemajú byť témou na prvom stretnutí Rady kardinálov. No je pravdepodobné, že o IOR, Apse a spol. bude pápež s kardinálmi hovoriť neskôr. Predtým očakáva František zrejme správy dvoch komisií, ktoré zriadil na vypracovanie správ o IOR a ostatných finančných inštitúciách.
Aké rozmery majú práce s robením poriadku, ktoré v súčasnosti prebiehajú v IOR, dáva tušiť nepotvrdená správa denníka «Corriere della Sera», ktorú uverejnili tiež v utorok. Podľa nej mal IOR zo svojich 19 000 zákazníkov vyzvať doteraz 900, aby svoje konto v banke zrušili. Adresáti podľa «Corriere della Sera» nespĺňajú prísne požiadavky banky, alebo majú kontá, u ktorých sa registrovali podozrivé transakcie.
IOR správu nechcela potvrdiť ani vyvrátiť: «Zásadne nekomentujeme naše vzťahy so zákazníkmi», povedal jej hovorca v utorok. Súčasne však poukázal na to, že preverovanie účtov kontrolórmi spoločnosti hospodárskej kontroly Promontory plne prebieha. Od polovice mája doteraz externí hospodárski kontrolóri skontrolovali 4000 účtov.
Čo bude z vatikánskej banky v budúcnosti, je otvorené. Pápež František koncom júla priznal, že ešte nevie, či bude v súčasnej forme existovať ďalej, či sa zmení na sociálny fond, alebo sa úplne zruší. To, čím je IOR v súčasnosti opisuje jej predseda dozornej rady, Ernst von Freyberg, vo výročnej správe takto: «Konzervatívne vedená finančná inštitúcia Katolíckej cirkvi, ktorá jej pomáha šíriť Božie slovo po celom svete.» -zg-
Georg Ratzinger: Vzťah pápežov «úplne nekomplikovaný»
Pasov, 2.10.2013 (kath.net/KNA) 016 345 – Bývalý dómsky kapelník z Regensburgu, Georg Ratzinger (foto), označil vzťah svojho brata Benedikta XVI. k jeho nástupcovi pápežovi Františkovi ako «úplne nekomplikovaný».
«Môj brat sa vedome nemieša do aktuálneho vedenia úradu», povedal Ratzinger pre noviny «Passauer Neue Presse» zo stredy. Naproti tomu František sa chce «tu a tam» dozvedieť mienku svojho predchodcu, pretože si ho veľmi váži ľudsky aj teologicky: «Vzťah oboch je plný harmónie.»
Pri svojom letnom pobyte od 29. júla do 22. augusta v kláštore Mater Ecclesiae, kde Benedikt XVI. po svojom odstúpení žije, sa stretol aj s novým pápežom, ako rozprával Georg Ratzinger. František bol raz hosťom pri obede.
«Bolo to veľmi príjemné. Je to sympatický človek plný humoru, ktorý sa rád smeje.» Nemecky pápež však pri stole hovoril veľmi málo, rozhovor sa viedol hlavne v taliančine.
K najnovším výpovediam Františka o homosexualite sa Ratzinger nevyjadril. Povedal, že nepozná presné znenie pápežovho interview: «Preto k tomu nemôžem nič povedať.» To, že by Benediktovi niekedy bolo ťažké dodržiavať sľúbenú poslušnosť jeho nástupcovi, si bývalý dómsky kapelník nemyslí. «Nemyslím si ani, že nový pápež by žiadal od môjho brata niečo, čo by mu spôsobilo problémy.» Nedokáže si predstaviť, že by tu boli nejaké rozpory.
V novembri chce Georg Ratzinger znova cestovať do Ríma. Do Regensburgu, kde 89-ročný Ratzinger prežíva svoju jeseň života, jeho brat Benedikt XVI. už nepríde, ako je presvedčený:
«On je toho názoru, že bývalý pápež nemôže cestovať po svete ako hocikto iný.» V jeho očiach je pečať pápežského úradu vrytá aj po dobe aktívnej činnosti. Okrem toho bývalému pápežovi sa stále ťažšie cestuje.
V kláštore Mater Ecclesiae má Benedikt XVI. pravidelný denný poriadok, ako povedal jeho brat. Ten sa začína o 8. hodine ráno svätou omšou, potom nasleduje modlitba Breviára a raňajky. Na klavír hrá emeritný pápež málo a ako autor už nepracuje. Inak je «dokonale zamestnaný svojou korešpondenciou». Rozhodnutie, že pápež František naďalej býva v Dome sv. Marty, treba podľa názoru Ratzingera rešpektovať. Napriek tomu je podľa neho škoda, že vlastné pápežské komnaty sú teraz prázdne. –zg-
Arcibiskup Gänswein: Emeritný pápež sa má dobre
Mníchov, 1.10.2013 (kath.net/KNA) 016 344 – Emeritný pápež Benedikt XVI. je podľa slov arcibiskupa Georga Gänsweina (57) znova pri silách. Emeritný 86-ročný pápež sa má dobre, ako povedal jeho súkromný sekretár pre najnovšie vydanie mníchovského ilustrovaného časopisu «Bunte». Prirodzene, že Benedikt XVI. musí bojovať «s tou či onou telesnou slabosťou», ktoré staroba prináša. Avšak: «Jeho hlava a duch sú úplne jasné.»
Po svojom odstúpení nadobudol Benedikt XVI. pomaly zasa sily. Jeho životný elán sa znova oživil. «Modlí sa, číta, vybavuje osobnú korešpondenciu, počúva hudbu, prijíma návštevníkov.»
Pápež František svojho predchodcu už častejšie navštívil a telefonoval s ním, ako porozprával Gänswein, ktorý je aj prefektom Pápežského domu. Vzťah medzi oboma je «srdečný a plný dôvery». On sám má so „svojím novým šéfom“, podľa vlastných slov «srdečný vzťah». Pápež František jasne povedal, «čo chce a čo nechce». Nová hlava Katolíckej cirkvi rada rozhoduje a oceňuje priame slovo. «Počúva na rady a rád prijíma odôvodnené návrhy», povedal arcibiskup. –zg-
Nemecko: Diecéza sa dištancuje od výrokov Künga o eutanázii
Rottenburg-Stuttgart, 3.10.2013 (kath.net) 016 343 – „Pán Küng hovorí sám za seba, nie za cirkev.“ Týmito slovami sa hovorca Diecézy Rottenburg-Stuttgart Uwe Renz dištancoval od úvah Hansa Künga (foto), že by eventuálne vo Švajčiarsku prijal eutanáziu. Informoval o tom nemecký rozhlas Südwestrundfunk (SWR). Renz ďalej povedal: „Smrteľne chorí ľudia by mali byť sprevádzaní miernením bolesti a nie napomáhaní pri odchode zo života, preto sú kresťanské cirkvi proti aktívnej eutanázii.“
Emeritný profesor Univerzity v Tübingene pred niekoľkými dňami totiž vyhlásil, že by prijal pomoc pri umieraní od švajčiarskej organizácie. Podľa vlastných údajov 85-ročný Küng trpí Parkinsonovou chorobou a je krátko pred oslepnutím. –zg-
Slovinsko: Cirkvi sa bránia proti novým daniam
Ľubľana, 1.10.2013 (KAP) 016 342 – Cirkvi a náboženské spoločenstvá Slovinska sa bránia proti plánom vlády zreformovať daňový systém. V spoločnom vyhlásení Rady kresťanských cirkví a Islamského náboženského spoločenstva uverejnenom v pondelok v Ľubľane sa uvádza, že existujú veľké obavy, že plánované dane z nehnuteľností budú mať ďalekosiahle dôsledky pre všetky cirkvi a náboženské spoločenstvá a praktizovanie náboženskej slobody sa tým vážne ohrozí.
Vláda v súčasnosti plánuje zmenu zákona z r. 2007. Cieľom je zrušiť v ňom ustanovené oslobodenie cirkevných budov a nehnuteľností od daní.
Signatári spoločného vyhlásenia – zástupcovia katolíckej, evanjelickej a Srbsko-pravoslávnej cirkvi, Evanjelického turíčneho spoločenstva, ako aj Islamského náboženského spoločenstva – zdôrazňujú ochranu náboženskej slobody v krajine zaručenú Európskou úniou. Plány daňovej reformy by viedli k dvojitému plateniu daní veriacimi – ako občanov a ako členov cirkvi. To je diskriminácia a prinieslo by to spoločenstvám „vážne finančné problémy“ s následkom možného predaja sakrálnych budov. Okrem toho náboženské spoločenstvá sa obávajú, že toto zaťaženie môže ukončiť dokonca aj ich aktivity v oblasti vzdelania a charity.
Náboženské spoločenstvá apelujú preto na vládu, aby usilovala o dialóg. Musí zavládnuť konsenzus, ktorý je potrebný pre pokračovanie náboženského života v Slovinsku.
Zákon z r. 2007, presadený proti odporu ľavice, upravuje o. i. aj formu financovania cirkví v Slovinsku príp. spôsob daňového zohľadnenia ich budov. Sakrálne stavby a zariadenia sú tak ako iné verejno-prospešné budovy a organizácie od daní oslobodené. Výnimka z DPH platí aj pre činnosti vo verejnom záujme, napr. v sociálnej oblasti.
Vlastné cirkevné dane alebo príspevky v Slovinsku neexistujú. Náboženské spoločenstvá sa financujú zo zbierok alebo výnosov z vlastného hospodárenia. Pri orientácii na verejné blaho môže aj štát napomáhať ich činnosť finančnými príspevkami. … –zg-
Škótsko: Cirkev zvažuje čisto cirkevné sobáše
Edinburgh, 1.10.2013 (kath.net/KNA) 016 341 – Katolícka cirkev v Škótsku zvažuje oddelenie občianskeho sobáša od cirkevného, aby sa vyhla konfliktom s pármi rovnakého pohlavia. Podľa správy denníka «The Times» z pondelka arcibiskup Arcidecézy St. Andrews a Edinburgh, Leo Cushley, sa obáva žalôb proti cirkvi, keď Škótsko na budúci rok zavedie homosexuálne „manželstvá“.
„Keď sa cirkev obmedzí na čisto náboženský obrad, môže párom rovnakého pohlavia odmietnuť cirkevný sobáš a odporúčať im občiansky sobáš.“ Súčasná prax spája «dve veci v jednom obrade, požehnanie zväzku aj štátom uznaný sobáš,» povedal arcibiskup. Arcibiskup Cushley poukázal na riešenie tejto situácie ako vo Francúzsku a Nemecku. Pritom môže cirkev «naďalej požehnávať kresťanské manželstvá», zatiaľ čo občiansky sobáš sa koná na radnici. Doteraz mali cirkevné sobáše súčasne aj občiansko-právnu platnosť. Očakáva sa, že povolenie homosexuálneho „manželstva“ sa uzákoní počiatkom budúceho roku. Prvé „sobáše“ homosexuálnych partnerov sa budú môcť konať počiatkom roka 2015.
Hovorca škótskej vlády ubezpečil, že nový zákon bude obsahovať aj úpravy pre cirkvi a náboženské spoločenstvá a ich duchovných. Podľa toho by cirkvi mali mať možnosť súhlasiť so „sobášmi“ homosexuálnych párov, ale neboli by k tomu zaviazané. Aj celebranti by mali byť v tomto prípade chránení pre žalobami na základe antidiskriminačného zákona. –zg-
Pápež potvrdzuje vôľu reformovať Cirkev a Vatikán
Vatikán, 1.10.2013 (kath.net/KNA) 016 340 – Bezprostredne pred prvým zasadnutím Rady kardinálov na tému reformy kúrie pápež František potvrdil svoju vôľu obnoviť Cirkev a Vatikán.
V rozhovore s talianskym žurnalistom Eugeniom Scalfarim, ktorý uverejnil taliansky denník «La Repubblica» v utorok, pápež povedal, že aparát kúrie je «príliš centristický smerom na Vatikán». Stará sa o záujmy Vatikánu a tie sú ešte stále «do veľkej miery» svetskými záujmami. «Ja tento pohľad nezdieľam a urobím všetko pre to, aby som to zmenil», povedal František. Ideál svätého Františka Assiského, ktorý chcel misionársku a chudobnú Cirkev, je dnes aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.
Cirkev sa musí opäť stať «spoločenstvom Božieho ľudu», ako zdôraznil pápež. Klerici sú služobníkmi Božieho ľudu a Svätý stolec musí, bez ohľadu na svoju dôležitú funkciu, Cirkvi slúžiť.
„Klerikalizmus,“ ako povedal pápež ďalej, „nemá nič do činenia s kresťanstvom. To ukázal už sv. Pavol, ktorý ako prvý hovoril s pohanmi, neveriacimi a prívržencami iných náboženstiev. Chcieť iných obrátiť je «slávnostnou hlúposťou», vyhlásil pápež. Je dôležité iným načúvať a svoje okolie a jeho myšlienky spoznávať.
Rozhovor hlavy Cirkvi s ľavicovo-liberálnym vydavateľom novín «La Repubblica» sa konal vo vatikánskom hosťovskom Dome sv. Marty a noviny ho v utorok uverejnili doslova. Už pred niekoľkými týždňami si pápež a Scalfari vymenili dlhšie otvorené listy. –zg-
Svätorečenie Jána XXIII. a Jána Pavla II. v Nedeľu Božieho milosrdenstva 2014
Vatikán, 30.9.2013 (RV) 016 339 – Pápež František oznámil dátum svätorečenia blahoslavených Jána XXIII., pápeža, a Jána Pavla II., pápeža. Stane sa tak budúci rok 27. apríla na Druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá je zároveň Nedeľou Božieho milosrdenstva. Svätý Otec o tom informoval 30. septembra dopoludnia o 10. hod. v Sále konzistória v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, kde viedol riadne verejné konzistórium, ktoré sa zaoberalo kanonizáciou týchto blahoslavených pápežov.
Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ počas dnešného brífingu s novinármi pripomenul, že pápež František schválil svätorečenie Jána XXIII. napriek chýbajúcemu druhému zázraku. Nejde o prvý takýto prípad, práve tento pápež v máji 1960 vyhlásil za svätého Gregora Barbariga (1625-1627) bez toho, aby mu bol priznaný druhý zázrak.
Ako ďalej páter Lombardi uviedol, kanonizácia Jána XXIII. – Angela Roncalliho – sa uskutoční s prihliadnutím na 50. výročie Druhého vatikánskeho koncilu a chýr o jeho svätosti. Pápež František ešte počas rozhovoru s novinármi v lietadle pri návrate z Ria de Janeiro povedal, že spoločné slávenie týchto dvoch svätorečení chce byť znamením pre Cirkev, ocenením svätosti veľkých pápežov, svedkov našej doby, rozličným spôsobom spojených s Druhým vatikánskym koncilom. Pápež Ján XXIII. koncil zvolal a Ján Pavol II. potom učenie koncilu uvádzal do praxe. –mf–
Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“
Vatikán, 30.9.2013 (RV) 016 338 – Pápež František formou chirografu zverejneného 30. septembra ustanovil „Radu kardinálov“ v pôvodnom zložení, ktorej úlohou je pomáhať mu pri spravovaní Cirkvi a pri skúmaní projektu revízie Apoštolskej konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii. Členmi novozriadenej rady sú tí istí ôsmi členovia poradnej skupiny, ktorých vymenoval už 13. apríla:
Giuseppe Bertello, predseda Governatorátu Mestského štátu Vatikán, Francisco Javier Errazuriz Ossa, emeritný arcibiskup Santiaga de Chile, Oswald Gracias, arcibiskup Bombaja (India), Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova-Freisingu, Laurent Monswengo Pasinya, arcibiskup Kinshasy (Demokratická republika Kongo), Sean Patrick O’Malley, arcibiskup Bostonu, George Pell, arcibiskup Sydney, Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga, arcibiskup Tegucigalpy (Honduras).
Obsah spomenutého dokumentu bližšie vysvetlil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ na brífingu. Zdôraznil, že táto rada, ako už napovedá sám názov, má poradný charakter. Má dva hlavné ciele: pomôcť vo vedení univerzálnej Cirkvi a študovať návrh revízie Apoštolskej konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii. Predmetom konzultácií Svätého Otca s kardinálmi teda nie je iba reforma kúrie, ale aj otázky spravovania univerzálnej Cirkvi. Pre pápeža, ako povedal páter Lombardi, je aj toto veľmi dôležité, a azda ešte dôležitejšie.
„Členovia novozriadenej Rady kardinálov sú známi. Ide o osem kardinálov, ktorí boli vybraní z rôznych častí sveta, pričom sú zastúpené všetky kontinenty alebo časti sveta: Južná, Stredná i Severná Amerika, Ázia, Európa, Afrika a Austrália. A ďalej je to predseda Governatorátu ako zástupca Ríma. Okrem predsedu Governatorátu sú všetci kardináli tiež arcibiskupmi, boli alebo sú arcibiskupmi veľkých diecéz, takže sú kardinálmi a zároveň zástupcami biskupstiev, ako vysoko kvalifikovaní členovia biskupského zboru. Ide teda o kardinálov pastierov, s veľkou skúsenosťou s problémami Cirkvi vo svete.“
Ako poznamenal páter Lombardi, pápež môže podľa potreby slobodne upraviť počet a zloženie Rady kardinálov. Ako ďalej vysvetlil, práca Rady kardinálov môže byť kolektívna, ale môže mať aj podobu individuálnych konzultácií. Nemusia teda pracovať výlučne skupinovo. Rada kardinálov nemá ani pevne zadefinovaný vzťah voči iným inštitúciám:
„Chirograf vyslovene nehovorí o špecifickom vzťahu s inými inštitúciami, ďalšími skupinami alebo komisiami. Ale zdá sa, že je jasné, že sa prezentuje ako skupina konzília Svätého Otca, nie ako nejaká štruktúra v správe Cirkvi, aspoň nie v aktuálnej fáze. Nejde o zbor, ktorý by musel vypracovávať dokumenty a robiť rozhodnutia. Môžu predkladať návrhy, ponúkajú svoju službu pápežovi, rozhodnutia sú potom vecou pápeža.“
Hovorca Vatikánu ďalej charakterizoval celkový štýl riadenia, aký využíva pápež František, charakteristický častým konzultovaním. Poznamenal, že novozriadenú Radu kardinálov možno vnímať ako „ďalší nástroj, ktorý obohacuje vedenie Cirkvi novým spôsobom konzultácií, teda obohatenie už dostupných nástrojov Svätého Otca pre riadenie Cirkvi. Vieme, že pápež hovoril už pri niekoľkých príležitostiach a najmä tiež v poslednom rozhovore uverejnenom v La Civiltà Cattolica, že tento spôsob riadenia mu umožňuje časté využívanie konzultovania, pričom vychádza z osobnej skúsenosti. Pripomeňme aj iné formy konzultácie, ktoré pápež už využíva alebo mieni využívať: nedávno uskutočnil stretnutie s vedúcimi dikastérií kúrie, vymenoval členov komisie zameranej na ekonomicko-administratívne aspekty a hovoril výslovne o obnove metódy práce Synody. A myslím si, že v pomerne krátkej dobe sa dozvieme, aké sú nové spôsoby, prostredníctvom ktorých môže Synoda pôsobiť v riadnej alebo mimoriadnej forme. Potom je tu zaiste aj celkový rozmer návštev Ad limina. Je to nepretržitý proces načúvania a konverzácie medzi pápežom a biskupmi vo svete. A pokiaľ ide o rozhovory, vieme, že ich má mnoho, pretože jeho deň je dlhý, intenzívny, a teda zhromažďuje názory, radí sa ochotne a často. Ale samozrejme najdôležitejšími formami konzultácií v Cirkvi budú synody, ďalej zasadnutia vedúcich dikastérií s ich najbližšími spolupracovníkmi a táto skupina, ktorá bola dnes zriadená.“
Kľúčovými slovami na vyjadrenie tejto metódy riadenia sú podľa pátra Lombardiho „synodalita“ a „rozlišovanie“: „Synodalita ako myšlienka kráčať spolu: jedna Cirkev, ktorá kráča spolu so svojimi rôznymi zložkami a pápež je na ceste s touto Cirkvou. Druhým kľúčovým slovom je rozlišovanie, ktoré je hľadaním Božej vôle cez časté a vytrvalé konzultácie.“
Znenie chirografu, pápežom vlastnoručne podpísaného dokumentu, ktorým zriadil Radu kardinálov, je nasledovné:
Medzi návrhmi, ktoré vzišli z generálnych kongregácií kardinálov pred konkláve bolo aj odporúčanie zriadiť menšiu skupinu členov episkopátu pochádzajúcich z rôznych častí sveta, s ktorou by Svätý Otec mohol individuálne alebo kolektívne konzultovať osobitné otázky. Od svojho zvolenia na Rímsky stolec som mal príležitosť viac ráz uvažovať nad touto témou, presvedčený o tom, že takáto iniciatíva by bola veľmi nápomocná pri vykonávaní pastoračnej služby Petrovho nástupcu, ktorú sa mi bratia kardináli rozhodli zveriť.
Z tohto dôvodu som dňa 13. apríla oznámil zriadenie spomínanej skupiny a súčasne som určil mená tých, ktorí boli povolaní za jej členov. Teraz, po zrelej úvahe, považujem za vhodné, aby taká skupina bola prostredníctvom tohto chirografu ustanovená ako „Rada kardinálov“, s úlohou pomáhať mi v spravovaní univerzálnej Cirkvi a skúmať projekt revízie Apoštolskej konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii. Táto bude pozostávať z tých istých osôb, ktoré boli už skôr určené, na ktoré sa bude možné obrátiť aj ako na radu aj jednotlivo, v záležitostiach, ktoré z času na čas budem považovať za hodné pozornosti. Spomenutá rada, ktorú si čo do počtu členov vyhradzujem zostaviť tak, ako bude najvhodnejšie, bude ďalším vyjadrením biskupského spoločenstva a pomoci pre munus petrinum [Petrov úrad], ktorú biskupský zbor rozídený po celom svete môže ponúknuť.
Vydané v Ríme u Svätého Petra 28. septembra roku 2013, v prvom roku pontifikátu.
František -jk, jb-
Americký biskup: ‚Pápež a interview’
Philadelphia, 30.9.2013 (kath.net/CWN/jg) 016 337 – Katolíci by si mali interview pápeža Františka v jezuitskom časopise Civiltá Cattolica „sami prečítať, pomodliť sa a potom si ho znova prečítať.“ Napísal to Mons. Charles Chaput, arcibiskup z Philadelphie, vo svojom týždennom príspevku na CatholicPhilly.com.
„Pápež František nepomýšľa na to, aby sa odvrátil od katolíckej náuky v otázkach ako je sexualita a posvätnosť ľudského života. Ako by mohol?“, píše arcibiskup. „Pápež v interview okrem iného pripomína nové podmienky hlásania Evanjelia v modernom svete. V rozhovoroch s ľuďmi dnešnej doby už nemôžeme vychádzať z toho, že budú mať rovnaký morálny kompas ako katolíci. Moderný svet je misijnou oblasťou“, píše Mons. Chaput.
„Čo dnes platí, je svedectvo každého jednotlivca. Každé zachránené nenarodené dieťa, každé posilnené manželstvo, každý prisťahovalec, ktorému pomohli, každý chudobný, ktorého podporujú, sa ráta. V našej dobe spočíva úloha kresťanov v tom, posväcovať každý aspekt svojho života, doma, v práci a na verejnosti.“
„Ak pápež označuje Cirkev ako „poľnú nemocnicu“, v ktorej sa liečia zranení brutálneho sveta, potom musí byť cieľom nášho svedectva vytvoriť oblasť krásy a milosti. To by sa dosiahlo vždy vtedy, keď stojíme pri tých, ktorí trpia, keď sa pokúšame ich chápať, keď sa ujímame aj tých, ktorí nás odmietajú. Predpokladom toho je odovzdanosť. Musíme si byť vedomí toho, že to, čo robíme – ako jednotlivci alebo vo farnostiach – neprinesie plody, ak sa celým srdcom neodovzdáme Evanjeliu.“ –zg-
Voda na Marse – raná ‚pápežská‘ špekulácia
Vatikán, 30.9.2013 (kath.net – Ulrich Nersinger) 016 336 – Americké vesmírne centrum NASA začalo 26. novembra 2011 novú misiu na Marse. Raketa Atlas vyniesla z Cape Canaveralu na Floride do vesmíru „Vedecké laboratórium pre Mars“. Dňa 6. augusta 2012 pristála „Curiosity“ na povrchu Marsu. Na jej pristátie zvolili kráter Gale, lebo jeho pôda leží veľmi hlboko. „Curiosity“ je vybavená prístrojmi na skúmanie hornín, atmosféry a žiarenia.
V americkom odbornom časopise „Science“ vedci renomovaného inštitútu „Rensselaer Polytechnic Institute“ (Troy / New York) oznámili, že v prvej vzorke pevnej hmoty, ktorú robot vzal na Marse, je relatívne vysoký podiel vody – dobré dve percentá. Táto okolnosť nie je iba prekvapujúcim a dôležitým poznatkom, ale dáva predpokladať, že na planéte sa vyskytujú aj pozoruhodné prírodné zdroje.
V 19. storočí poverovali pápeži astronomickými pozorovaniami a výskumom jezuitov v Collegio Romano. Synovia sv. Ignáca z Lojoly vybudovali vysokú vežu s ďalekohľadmi – od r. 1774 smelo toto vedecké zariadenie niesť názov „Pápežské observatórium“. Na Rímskom kolégiu pôsobil od r. 1850 páter Angelo Secchi, jeden z najvýznamnejších astronómov novoveku a zakladateľ astrofyziky.
Angelo Secchi sa narodil 29. júna 1818 v talianskom Reggio Emilia. Už vo veku 15 rokov vstúpil do rehole jezuitov. Veľmi nadanému študentovi dovolili okrem bežného štúdia filozofie a teológie aj štúdium astronómie. V Lorete už čoskoro prednášal ako profesor matematiky a fyziky. Revolúcia v Pápežských štátoch (1848/49) prinútila jezuitov opustiť výsostnú oblasť Svätého Otca. V exile pracoval Secchi na observatóriách v Stonyhurste v Anglicku a na kolégiu Georgetown Colleges vo Washingtone, D.C.
V roku návratu pápeža do Večného mesta (1850) mu bolo zverené observatórium kolégia Collegio Romano. On bol prvý, kto zaviedol spektrálnu analýzu do astronomického výskumu a hviezdy klasifikoval podľa ich vlastného farebného spektra. Secchi sa smerodajne podieľal na objavení pravej povahy nebeských telies a stavu hviezdnej hmoty vo vonkajších vrstvách hviezd. Ďalej sa zaoberal vplyvom Slnka na zemskú atmosféru, ako aj jeho elektrickým javom. Venoval sa aj Mesiacu a Marsu. Neskôr dokonca po ňom pomenovali aj kráter na Mesiaci.
Neúmyselne sa pod jeho vplyvom vyvinul aj nový druh románu o budúcnosti. Pri vypracovávaní mapy Marsu označil línie, ktoré spájali tmavé body planéty, ako „canali – kanály“. U „Syrtis Major Planitia“ videl „Atlantický kanál“, v inom regióne „Franklinov kanál“. Secchi špekuloval o tom, že to mohli byť prirodzené toky vody – ako bol napríklad „Lamanšský prieplav“. Publikácie jeho doby potom viedli hypotézy astronóma až do dobrodružných záverov, čoskoro sa hovorilo o umelých stavbách, ktoré vytvorili mimozemšťania. Ešte pred niekoľkými rokmi si ezoterický časopis kládol otázku: „Vedel páter Secchi viac?“
Od objavenia „kanálov“ na Marse pátrom Angelom Secchim SJ je Svätý stolec zapojený do skúmania štvrtej planéty Slnečného systému. Vatikánske observatórium v Castel Gandolfe vlastní jednu z najväčších zbierok meteoritov na svete. Zbierka, ktorá sa uchováva v „Specola Vaticana“, obsahuje až 1020 meteoritov zo 448 rôznych nálezísk. Mnohé z týchto meteoritov dokazujú svoj pôvod z Marsu.
Jeden z nich je veľmi zriedkavý kus: kamenný meteorit – achondrit, s hmotnosťou 15,7 gramov. Tento meteorit zo zbierky Vatikánu poskytol mimoriadny prínos k výskumu vesmíru. Použili ho na skúmanie Marsu a slúžil na to, aby sa kamera pre misiu „Pathfinder-Mission“, bývalý projekt centra NASA, naladila na červenú planétu. –zg-
(Foto: Busta Angela Secchiho v nádvorí Cancelleria Apostolica)
Nemecko: Varovanie pred diktatúrou názoru
Bad Blankenburg, 30.9.2013 (kath.net/idea) 016 335 – pred tendenciami diktatúry názoru v Nemecku varovala žurnalistka Birgit Kelleová (foto). Matka štyroch detí, ktorá sa stala známou svojím zasadzovaním sa za manželstvo a rodinu v talkshow v televízii, sa vyjadrila na „Dni aliancie“ Nemeckej evanjelickej aliancie 28. septembra v Bad Blankenburgu (Durínsko).
Táto katolíčka kritizovala okrem iného „diktatúru feminizmu“ vo verejnej mienke. Podľa toho musí byť dnes žena zamestnaná, usilovať o kariéru, najlepšie byť nezávislá na svojom manželovi a starostlivosť o dieťa má po pôrode podľa možnosti čo najskôr zveriť jasliam. Ženy, ktoré sa starajú o domácnosť a o deti, sa zosmiešňujú ako „domáce putičky pri sporáku“ a prezentujú ako neemancipované.
Táto diskreditácia vedie k špirále mlčania. Mnohé ženy si už netrúfajú povedať: „Som v domácnosti a som matka a považujem to za úžasné.“ Kelleová ďalej kritizovala, že médiá vzbudzujú dojem, akoby spoločnosť pozostávala v prvom rade zo slobodných, rozvedených, osamelých rodičov a homosexuálnych životných spoločenstiev. Pritom 80 percent detí žije u svojich zosobášených rodičov. Kelleová: „Rodina s otcom, matkou a dieťaťom je žitá realita. Avšak v správach a filmoch sa už sotva vyskytuje.“
Žurnalistka ďalej pranierovala intoleranciu u tých, ktorí sami požadujú toleranciu. Takže, ako povedala, jej poriadne vynadali, pretože v talkshow argumentovala proti zrovnoprávneniu homosexuálnych partnerstiev a ich právu na adopciu detí. Kritici ju okrem iného označili ako „neter diabla“ a „bosorku“.
Kde zostávajú jasné výpovede predstavených cirkvi?
Kelleová vyzvala kresťanov, aby svoju vieru a svoje hodnoty vyznávali vo verejných diskusiách napriek všetkému odporu. Mnohým však chýba podpora vlastnej cirkvi, ako dodala: „Kedy naposledy zaujal predstaviteľ cirkvi jasné stanovisko proti potratu a homosexuálnemu ´manželstvu´? Cirkvi sa stále viac podriaďujú hlavnému prúdu názorov.“
Príkladom tohto je Orientačná pomôcka Evanjelickej cirkvi Nemecka k manželstvu a rodine. Tento dokument je všetkým iným ako „orientáciou“. Odkláňa sa od tradičného manželstva ako jedinej normy a zastáva sa rozšíreného obrazu rodiny, ktorý zahrňuje aj zväzky rovnakých pohlaví.
Deň aliancie, na ktorom sa zúčastnilo 100 predstaviteľov miestnych Evanjelických aliancií, sa niesol pod heslom „Prijatie, tolerancia alebo diktatúra názoru“. –zg-
EU: Štáty EÚ majú konkrétne bojovať proti intolerancii
Brusel, 30.9.2013 (kath.net/jg) 016 334 – Podľa Rady Európy pre toleranciu a zmierenie (ECTR), budú musieť štáty EÚ čoskoro urobiť „konkrétne opatrenia“ v boji proti „intolerancii“. Ide zvlášť o to, aby sa „eliminovali rasizmus, etnická diskriminácia, diskriminácia z dôvodu farby pleti, náboženská intolerancia, totalitné ideológie, nepriateľstvo voči cudzincom, antisemitizmus, antifeminizmus a homofóbia“.
ECTR vypracovala príslušnú európsku rámcovú štruktúru „na napomáhanie tolerancie“ a tú prezentovala pred niekoľkými dňami Výboru pre občianske slobody, justíciu a vnútorné záležitosti Európskeho parlamentu.
Kritici, ako napríklad „European Dignity Watch“ (Európsky dohľad nad dôstojnosťou), pranierujú tento dokument, že obsahuje množstvo rôznorodých a iba nepresne určených pojmov a napomáha sledovanie a kontrolu občanov a súkromných organizácii štátom. Uvádzajú, že tolerancia sa v dokumente definuje veľmi zoširoka ako „úcta a prijímanie výrazu, udržania a rozvoja zvláštnej identity istej skupiny“.
„Túto toleranciu musí praktizovať nielen štát, ale aj každý jednotlivec,“ uvádza sa v rámcovom štatúte. Členské štáty EÚ sa majú zaviazať, že zaručia toleranciu nielen vo vertikálnom vzťahu (štát – jednotlivec), ale aj v horizontálnom vzťahu (medzi skupinami a medzi jednotlivcami). Na presadenie navrhnutých opatrení sa majú v každom štáte EÚ zriadiť príslušné orgány.
Pod „hanobenie skupiny“ spadajú podľa štatútu aj „všetky hanobiace vyjadrenia, ktoré sa vyslovia na verejnosti a sú zamerané proti nejakej skupine s úmyslom túto skupinu urážať, zosmiešniť, alebo ju neoprávnene obviniť“. Tieto konania sa majú definovať ako kvalifikované trestné činy. Tým rozumieme trestné činy, ktoré sú oproti základnému deliktu rozšírené o znaky skutkovej podstaty zostrujúcej trest. Príkladom toho by bolo: ublíženie na zdraví s následkom smrti oproti jednoduchému ublíženiu na zdraví.
Dokument stanovuje, aby sa výchova k tolerancii stala súčasťou výučby. Tá sa má podľa možnosti začať už na základnej škole a pokračovať na všetkých úrovniach vzdelania, vrátane univerzít. Štáty EÚ majú tiež „zabezpečiť“, aby verejnoprávne vysielače isté percento svojho vysielania venovali „napomáhaniu klímy tolerancie“. Majú okrem toho podnecovať aj súkromné masmédiá svojej krajiny, aby konali rovnako.
„Európsku radu pre toleranciu a zmierenie“ založili v októbri 2008 ako medzinárodnú mimovládnu organizáciu: poľský prezident Aleksander Kwasniewski a Vjačeslav Mosche Kantor, predseda Európskeho židovského kongresu. K jej členom patria: bývalá prezidentka nemeckého parlamentu Rita Süssmuthová a bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek. Ten je jedným zo zakladateľov rakúskej protirímskej cirkevnej „Iniciatívy laikov“. –zg-
František na slávnosť archanjela Michala:
Diabol sa snaží narúšať jednotu aj vo Vatikáne
Vatikán, 28.9.2013 (RV/ KAP) 016 333 – Pri príležitosti slávnosti svätého archanjela Michala, ktorý je patrónom vatikánskeho Zboru žandárstva, Svätý Otec predsedal 28. septembra eucharistickej slávnosti pred jaskynkou Lurdskej Panny Márie vo Vatikánskych záhradách za účasti členov tohto zboru. V homílii sa poďakoval všetkým za službu, ktorú vykonávajú a okrem iného povedal:
„Prosím vás, aby ste obraňovali nielen brány či okná Vatikánu – hoci vám za to ďakujem, pretože odvádzate naozaj dobrú prácu, či nie? – ale aby ste okrem toho obraňovali aj pred osídlami diabla tak ako svätý Michal, váš patrón, aby ste ho napodobňovali. Poviete mi: «Ale otče, do Vatikánu diabol nevstupuje: obáva sa monsignorov, obáva sa kardinálov, obáva sa pápeža. Nie, sem určite nevstupuje.» Ale on vstupuje, áno. Ubezpečujem vás, že vstupuje, čo vy na to? Vstupuje! Pýtate sa: k nám? Áno, aj ja, my všetci sme v pokušení, všetci! Všetci vieme, čo znamená také pokúšanie diabla, ktoré prichádza z tej, či onej strany. Existuje však jedno pokušenie, o ktorom by som vám chcel povedať. Hovorím tak všetkým, aj sebe samému, všetkým! Je to pokušenie, ktoré sa diablovi veľmi páči: pokušenie proti jednote, keď sú nástrahy nasmerované proti jednote tých, ktorí žijú a pracujú vo Vatikáne. Diabol sa snaží vytvárať vnútorné rozbroje, je to akýsi druh občianskej a duchovnej vojny, však? Je to vojna, ktorá sa nevedie so zbraňami, ktoré poznáme, vedie sa jazykom – a síce klebetami, ktoré pôsobia ako jed. Treba sa chrániť pred tým, aby sme zle hovorili o iných, alebo počúvali, keď sa zle o iných hovorí. To platí v oblasti Vatikánu ale aj mimo neho,“ varoval pápež.
„Zbraňami tejto vojny sú klebety. A to, čo od vás žiadam ja, je vzájomne sa chrániť pred takýmito rečami. Klebety sú jazykom, ktorým sa vo Vatikáne hovoriť nesmie, sú zakázaným jazykom, pretože je to jazyk diabla, ktorý rozdeľuje, aby sa bratia stali nepriateľmi a on z toho vyšiel ako víťaz. Je to nebezpečenstvo, je to burina. Zlovoľné klebety proti iným možno porovnať s jedovatým hadom, ktorý preniká do budovy trhlinami a proti tomu musia ľudia zodpovední za bezpečnosť bojovať rovnako mocne ako proti votrelcovi, ktoré chce vniknúť dverami či oknom,“ zdôraznil pápež.
„Žandári Vatikánu musia prirodzene chrániť Vatikán pred zlodejmi, pred zločincami alebo pred uchvatiteľmi ako bol kedysi Napoleon. Dnes si možno ťažko predstaviť, žeby armáda dobyla mesto.“
„Vojna je dnes iná: Je to vojna temnoty proti svetlu. Preto nemusíme chrániť iba brány a okná Vatikánu, ale ako – ako váš patrón sv. Michal archanjel – „brány sŕdc pracovníkov vo Vatikáne. Prosme sv. Michala, nech nám pomáha v tejto vojne, aby sme nikdy nehovorili zle o druhom a nikdy neotvárali uši klebetám.“
Okrem Švajčiarskej gardy, ktorá sa stará predovšetkým o bezpečnosť pápeža a pápežského paláca, stará sa žandárstvo ako polícia o bezpečnosť v štáte Vatikán a o prístupy do neho. –mf–, -zg-
Vatikánsky rozhlas oslávil svojho patróna archanjela Gabriela
Vatikán, 29.9.2013 (RV) 016 332 – Vatikánsky rozhlas si 29. septembra rannou svätou omšou pripomenul sviatok sv. archanjela Gabriela, svojho patróna. V kaplnke Zvestovania v budove rozhlasu ju celebroval Mons. Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Zamestnancov rozhlasu v homílii povzbudil k tomu, aby boli Božími poslami, blízki človeku súčasnosti a prinášajúci mu Boha.
Po svätej omši v Sále Marconiho rozdali ocenenia štyrom zamestnankyniam rozhlasu z technického a programového oddelenia. Programový riaditeľ P. Andrzej Koprowski zdôraznil, že Vatikánsky rozhlas je multimediálne rádio, ktoré sa snaží spracovávať pápežovo posolstvo a približovať ho kultúram na všetkých kontinentoch:
„Počas viac ako osemdesiatich rokov v službe Petrovmu stolcu Vatikánsky rozhlas sa stal prostredím, ktoré si je vedomé svojej zodpovednej úlohy istého «mostu» medzi Svätou stolicou, univerzálnym rozmerom Cirkvi a spoločnosťou či jednotlivými cirkvami,“ uviedol P. Koprowski.
V závere stretnutia bol slávnostne odhalený nový obraz (na snímke) zobrazujúci pápežov spätých s existenciou Vatikánskeho rozhlasu od roku 1931 až po súčasného pápeža Františka. Jeho autorkou je Talianka Daniela Longová, autorka viacerých zobrazení na vatikánskych medailách a známkach. –mf–
Benedikt XVI.: ‚Nikdy som sa necítil sám‘
Illertissen, 29.9.2013 (kath.net/Petra Lorleberg – pl) 016 331 – Posolstvo pápeža Benedikta XVI. spútané do lúčov ako v šošovke, tak možno pociťovať knižočku „Nikdy som sa necítil sám“. V tomto praktickom malom zväzku sú zostavené posledné verejné príhovory Benedikta XVI. počínajúc šokujúcim oznámením jeho odstúpenia, správy, ktorá v krátkom čase obehla celý svet. Vysoko hodnotné myšlienky pápeža boli vtedy trocha v nebezpečenstve, že v smútku z rozlúčky zaniknú, o to cennejšia je iniciatíva vydavateľstva Media Maria, ktorá teraz uľahčila čitateľovi prístup k týmto jeho slovám po tom, čo sa cirkevný život s novým pápežom dostal do pokojnejších koľají.
V knižke nachádzame napríklad posledné a predposledné slová príhovoru Benedikta na generálnych audienciách, ktoré adresoval špeciálne nemeckým pútnikom, jeho homíliu z Popolcovej stredy. Ale aj jeho voľný príhovor k rímskemu kléru, v ktorom on – svedok doby – poskytol náhľad do histórie Druhého vatikánskeho koncilu ako aj hodnotné impulzy k jeho výkladu.
„V týchto ôsmych rokoch,“ povedal Benedikt XVI., keď sa lúčil s kolégiom kardinálov, „sme prežili vo viere veľmi pekné, žiarivé momenty na ceste Cirkvi, spojené s okamihmi, v ktorých sa na nebi objavilo niekoľko mrakov.“
Benedikt do svojho vlastného prísľubu zahrňuje aj čitateľa: „Medzi vami, v kolégiu kardinálov, je aj budúci pápež, ktorému už dnes sľubujem moju bezpodmienečnú úctu a bezpodmienečnú poslušnosť.“ Potom čítame o jeho poslednom príhovore v úrade pápeža, už v Castel Gandolfe:
„Som jednoducho pútnik, ktorý teraz nastupuje poslednú etapu svojej púte na tejto zemi.“ –zg-
Kolínska arcidiecéza slávi 1700 rokov: Kardinál varuje pred odkresťančením Európy
Kolín, 29.9.2013 (KAP) 016 330 – Kolínsky kardinál Joachim Meisner varoval pred „odkresťančením“ v Európe. „Boh sa v spoločnosti dnes ešte sotva vyskytuje,“ kritizoval arcibiskup v nedeľu v Kolíne. Postavil sa proti „liberalistickému oddeleniu náboženstva od života“. Tak sa v Európe už do veľkej miery zabudlo, „čo znamenajú manželstvo a rodina pre naše národy“. Kardinál Meisner vyzval, aby sa dnes všetko zasadzovalo za to, „aby sme Európu udržali a prenikli ju kresťanstvom“. Kardinál to povedal na slávnostnej svätej omši pri príležitosti jubilea 1700 rokov Kolínskej arcidiecézy.
Kardinál pri omši, ktorá tvorila záver tohoročnej kolínskej dómskej púte, pripomenul aj prvého kolínskeho biskupa Maternusa, ktorý sa písomne spomína v dokumentoch Rímskej synody z roku 313. Povedal, že Maternus mal za úlohu, „preniesť Evanjelium z južnej Európy cez Alpy na sever, a tam založiť nové oporné body kresťanstva“. Preto existuje už 1700 rokov Kolínska arcidiecéza ako „ako predná strážna bašta Evanjelia“.
Podľa slov kardinála Meisnera kultúra Európy „vyrástla zo symbiózy Boha a človeka“. Až v novoveku sa rozlomila rovnováha Boha a človeka, aby sa v nacionálnom socializme, komunizme a v tzv. liberalizme uplatňoval už iba ľudský princíp. Človek bol „zotročený, pretože sa mu stratilo zabezpečenie života Bohom“.
Už 8. kolínska dómska púť sa začala v stredu. Odvtedy pútnici putujú do dómu k milánskej Madone, ku Svätyni Troch Kráľov a ku Gerovmu krížu. Tohoročné motto púte: „Toto robte na moju pamiatku“ poukazuje na Eucharistiu ako ústrednú sviatosť Katolíckej cirkvi, teda v podobe chleba a vína slávenú Kristovu prítomnosť. Púť sa po prvý raz konala v r. 2006. Kardinál Meisner ju inicioval pod dojmom Svetových dní mládeže v r. 2005. –zg-
Kardinál: Čo by Ježiš napísal v tweete
Rím, 27.9.2013 (kath.net/KNA) 016 329 – Kardinál Gianfranco Ravasi (70), predseda Pápežskej rady pre kultúru a priateľ sociálnych médií, rozšíril tri «Ježišove tweety», ktoré podľa jeho chápania obsahujú podstatu Evanjelia v troch krátkych správach. Sú to Ježišove slová:
«Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!» (Mt 4,17).
«Milovať budeš Pána svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. – Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!» (Mt 22,37 a 39).
«Dávajte teda čo je cisárovo cisárovi, a čo je Božie Bohu» (Mt 22,21).
Tieto verše obsahujú z pohľadu kardinála jadro Ježišovho posolstva o etike a o vzťahu viery a politiky. V gréckom originálom texte má ich dĺžka 44, 136 a 53 znakov, napísal Ravasi, bývalý profesor biblických vied v Miláne.
Svoju krátku verziu Evanjelia rozoslal kardinál v tweetoch vo štvrtok zo svojho osobného účtu na Twitteri. –zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.