Život Cirkvi vo svete 39 * 2013
Obsah
Manifest Národného pochodu za život 2013
Rozhovor s pápežom Františkom v časopise Viera a život
Relikvia blahoslaveného cisára Karola I. je v Egypte
Kardinál: ‚Rodič 1 + 2’ znamená novú definíciu spoločnosti
Pápež František trestá biskupa za sexuálne delikty
Nemecko: Biskupi sa radia o voľbách predsedu a diakonkách
Ernesto Cardenal: Pápež František je revolucionár
Cesta Cirkvi bude krížovou cestou!
Nemeckí biskupi: Nepotrebujeme výzvu ‚Wir sind Kirche’»
Benedikt XVI.: Škandál zneužívania som neututlával
Pápež František laicizoval a exkomunikoval kňaza
Slovinský biskup: „Krach je pre nás chvíľou milosti“
Pakistan: Najmenej 60 mŕtvych kresťanov po útoku na kostoly
Arcibiskup Müller: Nijaká „federalistická reforma“ v Cirkvi
Pápež František robí ďalšie zmeny vo vedení Rímskej kúrie
Vatikán: Homosexualita je ‚objektívne niečo negatívne‘
Autor ‚Pátra Browna‘ – Chesterton – má byť blahorečený
Filmový dokument o ‚rozprávkach‘ o preľudnení planéty
Naša príloha
O situácii „neposlušnej cirkvi“ v Nemecku
Manifest historicky prvého Národného pochodu za život v Košiciach
Košice, 22.9.2013 (TK KBS) 016 328 – Metropola východu privítala 22. septembra historicky prvý Národný pochod za život. V plnom znení prinášame manifest Národného pochodu za život 2013:
Manifest Národného pochodu za život 2013
My, účastníci Národného pochodu za život, sme sa dnes 22. septembra 2013 zišli v Košiciach, aby sme verejne vyjadrili naše presvedčenie, že:
• život každého človeka je neoceniteľný, preto má byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky od počatia po prirodzenú smrť a má byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť,
• rovnako má byť osobitným spôsobom chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, nakoľko iba v takejto rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života človeka,
• starostlivosť o deti a ich výchova je právom a zodpovednosťou rodičov, deti majú právo na rodičovskú ochranu, výchovu a starostlivosť.
Ako členovia tejto spoločnosti sme si vedomí našej spoluviny za súčasný stav, kedy sme pričasto ako súčasť mlčiacej väčšiny nebránili právo na život a nevytvárali vhodné podmienky na jeho rozvoj. Súčasný stav je natoľko vážny, že nás vyzýva ku konkrétnym činom, vyzýva nás postaviť sa za ochranu každého jedného človeka, aj toho nenarodeného.
Vyzývame preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa konkrétne zasadili za:
1. ochranu a úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti;
2. rešpektovanie dôstojnosti každého človeka;
3. pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným ženám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii,
4. ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na ženách v mene „možnosti voľby“,
5. ochranu manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti,
6. rešpekt a garanciu osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.
Osobitne vyzývame všetkých verejných činiteľov, zvlášť poslancov NR SR, vládu SR a všetky štátne inštitúcie, aby:
1. vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť,
2. legislatívnym spôsobom zabezpečili ochranu manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku, ktorý je rešpektovaním prirodzeného zákona rozpoznateľného rozumom,
3. vytvorili také poradné a podporné mechanizmy ako aj ekonomické a sociálne podmienky, v ktorých by sa rodiny nebáli prijímať deti,
4. aktívne podporili také inštitúcie, ktoré sú zamerané na pomoc rodinám v núdzi a tehotným ženám, aby nemuseli uvažovať o potrate.
Vedomí si svojej zodpovednosti v minulosti, dnes i za budúcnosť našich detí a celej spoločnosti kráčame tu dnes pokojne, ale zároveň odhodlane a jednoznačne. Naše úsilie nie je jednorazovým počinom, ale pevným rozhodnutím vytrvať v úsilí, aby sme spoločne dosiahli tieto ciele.
Nech nám v tom Pán Boh pomáha!
Účastníci Národného pochodu za život 2013, Košice, 22. 9. 2013
Rozhovor s pápežom Františkom v časopise Viera a život
Bratislava, 24.9.2013 (TK KBS) 016 327 – Jezuitské vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave pripravuje do tlače rozhovor so Svätým Otcom Františkom, ktorý poskytol šéfredaktorovi prestížneho jezuitského talianskeho časopisu La Civiltà Cattolica, pátrovi Antoniovi Spadarovi SJ. V rozsiahlom 6-hodinovom rozhovore pápež František odpovedá na otázky o svojej duchovnej identite jezuitu, o úlohe Cirkvi v súčasnosti a jej prioritách. Riaditeľ vydavateľstva páter František Sočufka SJ informoval, že slovenský preklad rozhovoru vyjde ako špeciálne číslo časopisu Viera a život, číslo 5/2013 (email: [email protected]). Prinášame z rozhovoru úryvok, v ktorom Svätý Otec hovorí o svojej rehoľnej identite:
Čo znamená pre jezuitu byť pápežom?
Chcem pokračovať v tejto línii a kladiem pápežovi otázku vychádzajúcu z faktu, že je prvým jezuitom, ktorý bol zvolený za rímskeho biskupa:
„Ako interpretujete vo svetle ignaciánskej spirituality službu všeobecnej Cirkvi, ku ktorej ste boli povolaný? Čo znamená pre jezuitu byť zvolený za pápeža? Ktorý prvok ignaciánskej spirituality Vám najviac pomáha vykonávať svoju službu?
„Rozlišovanie“, odpovedá pápež František. „Rozlišovanie je jedna z vecí, ktoré Ignác vnútorne najviac rozpracoval. Preňho je to prostriedok vnútorného zápasu, ktorý nám pomáha lepšie spoznávať Pána a zbližša ho nasledovať. Vždy ma oslovovala maxima, ktorou sa opisuje Ignácova vízia: Non coerceri a maximo, sed contineri a minimo divinum est. („Nie je božské byť obmedzovaný najväčším, ale naplniť najmenšie“ – pozn. prekl.) O tejto vete som veľa uvažoval v súvislosti s úradom autority: nebyť obmedzený najväčším priestorom, ale byť schopný zotrvať v najmenšom priestore. Táto cnosť veľkého a malého je veľkodušnosť, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme zo svojho stanoviska vždy upierali pohľad k horizontu. Znamená to robiť každodenné maličkosti s veľkým srdcom otvoreným voči Bohu a blížnym. Znamená to hodnotiť malé veci na pozadí veľkých horizontov, horizontov Božieho kráľovstva.“
„Táto maxima ponúka parametre pre zaujatie správneho postoja pri rozlišovaní, aby sme preciťovali Božské skutočnosti z Božieho uhla pohľadu. Podľa sv. Ignáca veľké princípy sa musia vteliť do konkrétnych okolností miesta, času a osôb. Aj Ján XXIII. postavil svoju službu autority do tejto pozície, keď opakoval maximu: Omnia videre, multa dissimulare, pauca corrigere („Všetko vidieť, mnohé prehliadať, málo naprávať“ – pozn. prekl.), pretože hoci videl všetko, maximálnu dimenziu, rozhodol sa angažovať sa v mále, v minimálnej dimenzii. Je možné mať veľké projekty a uskutočňovať ich tým, že robíme zopár malých vecí. Alebo možno používať slabé prostriedky, ktoré sa napokon ukážu byť účinnejšími než tie silné, ako to píše sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom.“
Rozlišovanie vyžaduje čas. Mnohí si napríklad myslia, že zmeny a reformy sa môžu uskutočniť v krátkom čase. Ja sa naproti tomu domnievam, že na položenie základov skutočnej, účinnej zmeny je vždy potrebný čas, čas na rozlišovanie. Rozlišovanie nás však niekedy pobáda k tomu, aby sme to, čo sme pôvodne zamýšľali urobiť potom, urobili hneď. Toto sa mi stalo v posledných mesiacoch. Rozlišovanie sa vždy uskutočňuje v Pánovej prítomnosti, tak, že zachytávame jeho znamenia, počúvame, čo sa deje, čo prežívajú ľudia, najmä chudobní. Moje voľby, aj tie, ktoré sa vzťahujú na bežný život, napríklad rozhodnutie používať jednoduché auto, vychádzajú z duchovného rozlišovania, ktoré je odpoveďou na požiadavky, ktoré vyplývajú z vecí, zo stretnutí s ľuďmi, z čítania znamení čias. Rozlišovanie v Pánovi ma vedie v mojom uplatňovaní služby autority.“
„Musím povedať, že nedôverujem rozhodnutiam urobeným narýchlo. Som vždy skeptický voči prvému rozhodnutiu, teda voči prvej veci, ktorá mi príde na myseľ, keď treba urobiť rozhodnutie. Vo všeobecnosti môžem povedať, že v tomto prípade ide o slepú uličku. Musím čakať, vnútorne hodnotiť, dopriať si potrebný čas. Múdrosť rozlišovania sa dokáže vyrovnať s nevyhnutnou dvojznačnosťou života a pomáha nám nájsť najvhodnejšie prostriedky, ktoré však nie vždy možno stotožniť s tým, čo sa nám zdá veľké a silné.“ Preložil Mgr. Martin Csontos, PhD.
Páter Antonio Spadaro SJ je šéfredaktorom časopisu La Civiltà Cattolica, ktorý vychádza od roku 1850. Rozhovor súčasne s časopisom La Civiltà Cattolica (Taliansko) publikujú: Études (Francúzsko), Stimmen der Zeit (Nemecko), Streven (Belgicko), Mensaje (Chile), Obnovljeni život (Chorvátsko), Razon y fe (Španielsko), America (USA), Thinking Faith (Veľká Británia), Orizontes (Grécko), A Szív (Maďarsko), Brotéria (Portugalsko), Viera a život (Slovensko), Signum (Švédsko), Choisir (Švajčiarsko) a Sic (Venezuela). -jb-
* * * * *
Relikvia blahoslaveného cisára Karola I. je v Egypte
Káhira, 27.9.2013 (kath.net) 016 326 – Relikviu posledného cisára Rakúska a kráľa Maďarska Karla I., ktorý bol blahoslavený v r. 2004, odovzdali pri slávnostnej pontifikálnej svätej omši vo štvrtok apoštolskému vikárovi Latinského patriarchátu v Egypte, biskupovi Adelovi Zakimu. Na slávnosti boli prítomní apoštolský nuncius v Egypte, arcibiskup Jean-Paul Gobel, veľvyslanci Rakúska a Maďarska, ako aj ďalší vyslanci a cirkevní hodnostári.
Tým sa teraz nachádzajú relikvie tohto „cisára pokoja“ (1887-1922) na všetkých kontinentoch.
Ideu inicioval už pred rokmi farár nemeckých katolíkov Farnosti sv. Marka v Káhire, Mons. Joachim Schroedel. V súčasnosti je vnučka blahoslaveného cisára, arcivojvodkyňa Kinga s mužom, barónom von Erffa, služobne v Káhire a tak bolo možné plán uskutočniť.
Relikvie „ex ossibus“ (z kostí) bl. cisára Karola nájdu dôstojný príbytok vo veľkom Kostole sv. Jozefa v centre Káhiry. Farár rímskokatolíckej farnosti, Abuna Francis, už pripravuje novénu pred sviatkom blahoslaveného 21. októbra.
V homílii biskup Adel prezentoval blahoslaveného ako vzor neustáleho úsilia o mier. Iba v dvoch rokoch vlády (1916-1918) sa stal pravým „cisárom ľudu“, ktorý stále znova z hlbokej viery usiloval o zmierenie a pokoj. Popri cisárskych povinnostiach bol však rovnako verným a milujúcim otcom siedmych detí – narodenia ôsmeho sa nedožil. Spolu s manželkou Zitou dokázal byť pravým vzorom kresťanského, pokorného monarchu. Zomrel v exile na ostrove Madeira v chudobe a chorobe.
Biskup Adel zdôraznil, že práve takýto svätci sú potrební na dosiahnutie pokoja aj na Blízkom Východe, najmä v Egypte. Iba z pevnej viery v nikdy nekončiace milosrdenstvo Boha možno mier úspešne dosiahnuť.
Zvlášť sa potom poďakoval príbuzným cisárskej rodiny, ktorí takto vydali veľké znamenie porozumenia medzi národmi. –zg-
* * * * *
Moja poznámka:
Jeden z 33 vnukov cisára Karola I., arcivojvoda Christian, pri svojej návšteve s holandskou manželkou v Tlačovej kancelárii KBS mi dôverne prezradil, čo už teraz po jeho blahorečení môžem zverejniť:
„Keď bol cisár Karol chorý na Madeire, vo veľmi vlhkom dome, kde po stenách stekala voda, mal tam zjavenie Boha a ten mu povedal:
„Musíš priniesť túto obetu za všetky národy tvojej ríše.“ (Zuzana G.)
Kardinál: ‚Rodič 1 + 2’ znamená novú definíciu spoločnosti
Bologna, 26.9.2013 (kath.net/LSN/jg) 016 325 – Používanie termínov „Rodič 1“ a „Rodič 2“ nie je neškodnou obhajobou „rovnosti“, ale počiatok novej definície talianskej spoločnosti. Zmena kategórií rodiny je „zemetrasením“ pre spoločenskú štruktúru. Vyhlásil to kardinál Carlo Caffarra, arcibiskup z Bologne. Arcibiskup Caffarra tým reagoval na príslušné rozhodnutie mestskej správy Benátok.
„Ide tu o ústrednú inštitúciu spoločnosti. Talianska spoločnosť stojí pred nasledovnou otázkou: „Je manželstvo skutočnosťou, o ktorej môže človek voľne rozhodovať, alebo tu existuje ‚tvrdé jadro’, ktoré je vyňaté z oblasti ľudského rozhodovania?“
„Výsada manželstva muža a ženy spočíva v tom, že je základom pre vznik a rozvíjanie novej ľudskej osoby. Byť otcom a matkou patrí k najvyšším schopnostiam človeka, pretože v tomto bode vstupuje stvoriteľské konanie Boha do stvoreného vesmíru,“ povedal kardinál. –zg-
Foto: (c) www.bologna.chiesacattolica.it
Pápež František trestá biskupa za sexuálne delikty
Lima, 27.9.2013 (kath.net/KNA) 016 324 – Pápež František odvolal a laicizoval peruánskeho pomocného biskupa Gabina Mirandu Melgareja (foto) za sexuálne delikty. Ako oznámila Biskupská konferencia Peru vo štvrtok v Lime, 53-ročnému pomocnému biskupovi z Ayacucha bol odňatý kňazský stav «pre hriechy proti šiestemu prikázaniu». To je najvyšší trest pre duchovného v katolíckom cirkevnom práve.
Štátna prokuratúra «začala vyšetrovanie, aby sa zistila pravda», vyhlásil predseda biskupskej konferencie a predstavený Mirandu, arcibiskup Salvador Pinero. Justíciu ubezpečil o podpore pri objasňovaní kauzy.
Arcibiskup Pinero oznámil, že 5. júla bol ústne informovaný nunciatúrou o rozhodnutí pápeža uvaliť na Mirandu tento trest odvolania. Jeho presnejšie dôvody nie sú známe. Arcibiskup Pinero v informácii však poukázal na obvinenia z pedofílie, ktoré médiá voči pomocnému biskupovi vzniesli. Súčasne zdôraznil, že za dva roky ako arcibiskup Ayacucha «nikdy nedostal proti nemu udanie».
Miranda bol menovaný za pomocného biskupa v Ayacuchu na juhu Peru v r. 2004. Neskôr prevzal vedenie Komisie pre pastoráciu mládeže pri biskupskej konferencii. Dňa 24. mája sa vzdal biskupského úradu.
Podľa peruánskych médií pripustil, «neuvážené konanie». Obvinenie z pedofílie však odmietol. –zg-
Nemecko: Biskupi sa radia o voľbách predsedu a diakonkách
Skutočnosť, že rozhodnutia pre celú Cirkev padajú v Ríme, nezbavuje nemeckých biskupov
možnosti „vypracovať vlastné stanoviská, ktoré uplatníme u Svätého Otca“ vyhlásil Zollitsch.
„Ako ŽENU a muža ich stvoril“.
Fulda, 26.9.2013 (KAP) 016 323 – Nemeckí biskupi ukončili vo štvrtok jesenné plenárne zasadnutie vo Fulde. Bolo posledným, ktoré viedol arcibiskup Róbert Zollitsch (75). Pápež František ho pred dvomi týždňami uvoľnil z vedenia Diecézy Freiburg. Na jar sa vzdá aj funkcie predsedu Biskupskej konferencie Nemecka (DBK).
Návrhom na zlepšenie spôsobu volieb v biskupskej konferencii prekvapil spolubratov arcibiskup Zollitsch vo Fulde. Podobne ako pri voľbe nového pápeža má aj pred tajnou voľbou byť niečo, ako sú „generálne kongregácie“, ako Zollitsch vyhlásil. Na stretnutí majú biskupi a pomocní biskupi v otvorenej diskusii definovať a analyzovať situáciu cirkvi. Tak môžu nájsť jasný obraz „o spoločných a väčšinou podporovaných cieľoch“. Okrem toho majú biskupi v takejto dosiaľ nevídanej debate „objasniť a riešiť otázky štruktúry práce, očakávania od nového predsedu i správnu podporu rôznych oblastí služby v cirkvi“. Podobne ako vo Vatikáne sa teda nemá iba pomenovať vhodnosť profilu voleného biskupa. Má sa preveriť aj organizačná štruktúra DBK a jej funkcie v oblastiach služby. To sa týka sekretariátu DBK v Bonne a možno aj bujných aparátov správy niektorých diecéz.
„Vypracovať vlastné stanoviská“
Zollitsch spolubratov v „rozlúčkovej reči“ súčasne povzbudil, aby sa ešte aktívnejšie zapájali do tvorby názorov celej Cirkvi svojou agendou reforiem. Skutočnosť, že rozhodnutia pre celú Cirkev padajú v Ríme, nezbavuje nemeckých biskupov možnosti „vypracovať vlastné stanoviská, ktoré uplatníme u Svätého Otca a jeho spolupracovníkoch“, ako vyhlásil Zollitsch. Či tým myslel otázku celibátu, alebo iné „horúce témy“, Zollitsch ponechal otvorené. Tieto témy identifikovať a spracovať má očividne byť otázkou takýchto budúcich diskusií biskupov.
V radoch biskupov našiel pozitívny ohlas najmä Zollitschov návrh pred voľbou predsedu viesť debatu o obsahu a požiadavkách jeho profilu. Problém však spočíva v tom, nájsť na to praktický metodický rámec, ako sa uviedlo na okraj zasadnutia vo Fulde. …
Otázka diakoniek – „Ako ŽENU a muža ich stvoril“
Na tlačovej konferencii po zasadnutí biskupov sa venovalo veľa priestoru novej dokumentácii zasadnutia o ženách v Cirkvi a diskusii o diakonkách. Zväzok má názov „Ako ŽENU a muža ich stvoril“.
Na tlačovej konferencii zaznelo, že biskupi sa usilujú dať ženám „ešte oveľa väčšiu účasť“ na vedúcich úlohách v cirkvi, ktoré nie sú spojené s vysviackou.
„To je aj otázka spravodlivosti. Síce rastie počet žien vo vedúcich funkciách, no ženy sú tu stále zreteľne málo reprezentované. Ešte dlho sme nevyužili všetky šance, ktoré novo otvoril Druhý vatikánsky koncil, vidieť vedenie v Cirkvi ako úlohu mnohých podôb. Pápež František povedal: ´Ženský génius je potrebný na tých miestach, kde sa robia dôležité rozhodnutia´. Výzvou dnes je: uvažovať o špecifickom mieste ženy práve aj tam, kde sa v rôznych oblastiach Cirkvi uplatňuje autorita.“ –zg-
Ernesto Cardenal: Pápež František je revolucionár
Rím, 26.9.2013 (KAP) 016 322 – Pápež František je podľa názoru teológa oslobodenia a bývalého nikaragujského ministra kultúry Ernesta Cardenala (88) „revolucionár“. Vraj nebol prekvapený, že „konzervatívni kardináli“ tohto cirkevného hodnostára z Južnej Ameriky v konkláve zvolili za hlavu všeobecnej Cirkvi, ako povedal podľa vydania rímskeho internetového portálu „Vatican Insider“ zo štvrtka.
„Nepochybujem, že s novým pápežom nastanú v Cirkvi veľké zmeny,“ povedal tento duchovný a spisovateľ, ktorý bol v r. 1985 suspendovaný z kňazského pôsobenia kvôli jeho politickej práci vo vláde Sandinistov.
„S Františkom sa situácia v Cirkvi kompletne zmení,“ povedal Cardenal pre „Vatican Insider“. „Spočiatku som nechcel veriť, že by niečo mohol zmeniť – čo bolo ťažké uveriť, pretože to by to veci úplne zvrátilo.“ Na otázku, či od pápeža očakáva odvolanie svojho suspendovania, sa vyjadril zdržanlivo: „To by môj život skomplikovalo.“
Ernesto Cardenal, ktorého pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve v Nikarague v r. 1983 verejne pokarhal, považuje kresťanstvo a revolúciu naďalej za zlučiteľné:
„Nie sú tým istým, ale úplne spolu zlučiteľné. Človek môže byť kresťanom a súčasne marxistom,“ vyhlásil tento suspendovaný kňaz. Dnes žije na ostrove Solentiname v Nikaragujskom mori a zaoberá sa predovšetkým literárnou tvorbou. –zg-
Cesta Cirkvi bude krížovou cestou!
Einsiedeln, 24.9.2013 (kath.net) 016 321 – Minulú nedeľu sa vo švajčiarskom mariánskom pútnickom mieste Einsiedeln konal Národný modlitbový deň v duchu Fatimy za Švajčiarsko, na ktorom sa zúčastnil aj kardinál Kurt Koch z Ríma. V homílii okrem iného pripomenul víziu pekla z Fatimy:
„V prvej a druhej časti Fatimského tajomstva museli fatimskí vizionári prežiť hrozný okamih vízie pekla, presnejšie pád „duší úbohých hriešnikov“. Dôvod, prečo boli vystavení tomuto hroznému okamihu, „bol ten, že sa im ukázala cesta záchrany a spásy“.
„Tento prísľub spásy pravdaže neznamená, že Cirkev sama bude oslobodená od súženia a pokušení,“ povedal kardinál. Potom vysvetlil tretiu časť Fatimského tajomstva. Tam skôr „mimoriadne realistickým spôsobom vidíme“, že Cirkev kráča v ústrety „dobe prenasledovania a ničenia“ a že cesta Cirkvi bude krížovou cestou. „Toto dvojnásobné posolstvo vo Fatimskom tajomstve sa znova nachádza v odseku z 1. Listu Timotejovi, ktorý sme počuli v druhom čítaní. V jeho centre stojí jednoznačné vyznanie, že Boh chce, „aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“.
Boh má dokonca pekný titul „náš Spasiteľ“. No už sa táto spása udeje, a síce skrze Ježiša Krista, ktorý je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, „ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých“, ako vysvetlil kardinál Koch veriacim.
Na konci svätej omše potom kardinál Kurt Koch zasvätil Švajčiarsko Fatimskej Panne Márii.
V následnej prednáške o novej evanjelizácii a diskusiách s veriacimi as hovorilo aj o pápežovi Františkovi. Kardinál Koch sa tu vyjadril, že všetko, čo pápež Benedikt povedal, sa v médiách stále znova komentovalo negatívne.
Teraz to hovorí pápež František a interpretuje sa to pozitívne, hoci sú to v jadre tie isté výpovede.
Kardinál Koch pritom spomenul aj veľmi významné slová pápeža Františka, ktorý nedávno povedal: „Keď jeden strom padá, spôsobí via hluku, ako keď celý les rastie!“ –zg-
Nemeckí biskupi: Nepotrebujeme výzvu ‚Wir sind Kirche’»
Fulda, 25.9.2013 (kath.net/KNA) 016 320 – Ako zbytočné odmietol tlačový hovorca Biskupskej konferencie Nemecka, Matthias Kopp, najnovšie vyjadrenia protirímskej reformnej iniciatívy «Wir sind Kirche» (My sme Cirkev). Skupina okrem iného žiadala, aby sa biskupi intenzívnejšie zaoberali myslením pápeža Františka. „To biskupi už dávno robia a nepotrebujú takúto výzvu,“ ako povedal Kopp v stredu vo Fulde na okraj jesenného zasadnutia nemeckých biskupov. Obvinenie «Wir sind Kirche», že biskupi diskriminujú ženy, označil Kopp ako vzdialené od všetkej reality. –zg-
Benedikt XVI.: Škandál zneužívania som neututlával
Rím, 24.9.2013 (kath.net/KNA/red) 016 319 – Benedikt XVI. sa ohradil voči obvineniu, že ututlával škandál zneužívania v Katolíckej cirkvi.
„Treba urobiť všetko pre to, aby sa takého prípady už nikdy neopakovali,“ uviedol emeritný pápež ako reakciu na list, ktorý napísal matematik a ateista Piergiorgio Odifreddi, a úryvky z ktorého uverejnil taliansky denník «La Repubblica» v utorok.
«Nikdy som sa nepokúšal tieto veci ututlávať», zdôrazňuje Benedikt XVI.: „To, že moc Zlého až do takej miery preniká do vnútorného sveta viery, je pre nás utrpením, ktoré musíme na jednej strane znášať, kým na druhej strane musíme súčasne robiť všetko možné, aby sa takého prípady neopakovali. Nie je ani len dôvodom útechy, že po prieskumoch sociológov percento kňazov, ktorí sa previnili týmito zločinmi, nie je vyššie ako u tých, ktorí sú v iných porovnateľných skupinách povolaní. V každom prípade by sa toto zblúdenie nemalo tak prezentovať a vystavovať na pretras, akoby išlo o špecifickú špinu katolicizmu.“
„Kto hovorí o zle v Cirkvi, nesmie mlčať ani o tom dobrom. Dodnes motivuje kresťanské posolstvo veriacich ku skutkom lásky k blížnemu a spravodlivosti. Toho príkladom sú ľudia ako sv. František Assiský a Matka Terézia.“
V 11-stránkovom liste bývalá hlava Cirkvi odmieta aj kritiku svojho teologického diela v knihe Odifreddiho «Caro Papa, ti scrivo» (Milý pápež, píšem ti). Teológia, ako píše emeritný pápež, nie je nejaké fantazírovanie, ako to tvrdí Odifreddi. Skôr spája náboženstvo s rozumom: «Oba sa navzájom potrebujú.» Inak by náboženstvo ako aj rozum boli zasiahnuté «chorobami».
Matematikovi Benedikt XVI. ďalej kladie na srdce, aby sa intenzívnejšie zaoberal historickým výkladom Biblie. Odifreddiho tvrdenie, že o historickom Ježišovi je sotva známe niečo isté, je z hľadiska teológa Jozefa Ratzingera, ktorý v r. 2012 ukončil svoje trojzväzkové dielo o Ježišovi Nazaretskom, neznalosťou vedeckého výskumu.
Emeritný pápež uvádza potom aj svoje výhrady voči Odifreddimu, že v jeho obraze «matematického náboženstva» sa vôbec nevyskytujú zásadné témy ako sloboda, láska a zlo. Tým zostáva tento jeho výtvor v konečnom dôsledku «prázdny». –zg-
Pápež František laicizoval a exkomunikoval kňaza
Austrálsky kňaz: „Dostal som sa do tejto situácie, lebo som vo veci vysviacky žien a homosexuálneho ´manželstva´ nasledoval svoje svedomie“.
Western Port , 24.9.2013 (kath.net) 016 318 – Austrálsky kňaz Greg Reynold (foto) bol Kongregáciou pre náuku viery laicizovaný a exkomunikovaný. „Dostal som sa do tejto situácie, lebo som vzhľadom na vysviacku žien a homosexuálne ´manželstvo´ nasledoval svoje svedomie,“ vyhlásil Reynold pre „International Business Times“. Reynold sa verejne vyslovil za vysviacku žien a za uzavieranie „manželstva“ homosexuálnymi pármi. Bývalý kňaz Arcidiecézy Melbourne dostal minulý týždeň príslušný list z Vatikánu. Exkomunikácia nadobúda účinnosť spätne od dátumu niekoľko dní po suspendovaní Reynolda Arcidiecézou Melbourne v roku 2011.
List kongregácie má podľa údajov novín „Newcastle Herald“ dátum 31.5.2013. Hovorca Arcidiecézy Melbourne povedal, že exkomunikáciu prikázal pápež František, ako informoval online portál „ninemsn“. Dokument v latinskom jazyku dôvody laicizácie a exkomunikácie neuvádza.
Reynolds pred tromi desaťročiami založil skupinu „Inkluzívni katolíci“. Pomáhal mu pritom jeden kňaz a jeden biskup Starokatolíckej cirkvi. „Inkluzívni katolíci“ sa chápu ako „radikálne inkluzívni“, a podľa informácií na ich domovskej stránke možno svätiť „mužov a ženy, homosexuálnych, lesbických, bisexuálnych, transsexuálnych aj heterosexuálnych kresťanov na biskupov, kňazov i diakonov“. Sobáše párov rovnakého pohlavia možno požehnávať podľa nich rovnako ako sobáše heterosexuálnych párov.
Podľa Reynolda jeho skupina sa rozrastá, čo odôvodnil poukazom na „viac ako 200 mailových adries na zozname“. Podľa novín „Newcastle Herald“ bohoslužby každý týždeň však navštevuje iba asi tucet osôb. Reynold podľa vlastných slov síce s laicizovaním rátal, ale nie s exkomunikáciou. –zg-
Slovinský biskup: „Krach je pre nás chvíľou milosti“
Ľubľana, 23.9.2013 (KAP) 016 317 – Finančná katastrofa v slovinskej Arcidiecéze Maribor musí viesť cirkev a veriacich katolíkov „k väčšej vernosti Kristovi a jeho Evanjeliu aj vzhľadom na materiálne majetky“. Zdôraznil to biskup z Celje, Stanislav Lipovšek, ktorý je súčasne aj apoštolským administrátorom Arcidiecézy Maribor a podpredsedom Biskupskej konferencie Slovinska, v nedeľu v príhovore.
„Krach je pre nás chvíľou milosti“, povedal biskup Lipovšek. Pre katastrofálnu finančnú situáciu v Maribore pápež František v júli nariadil odvolanie arcibiskupa Mariána Turnseka a odstúpiť musel aj ľubľanský arcibiskup Anton Stres.
Biskup mal príhovor pri príležitosti osláv slovinského „národného blahoslaveného“ biskupa Antona Martina Slomšeka (1800-1862) v meste Nova Cerkev. Slomšek bol biskupom Diecézy Lavant, ktorej sídlo bolo v St. Andrä v rakúskom údolí Lavanttal (Korutánsko). Biskup, ktorý bol blahorečený v r. 1999, inicioval preloženie biskupského sídla zo St. Andrä do Mariboru. Slovinskí biskupi nedávno vyhlásili Antona Slomšeka za „patróna novej evanjelizácie“.
Biskup Lipovšek v meste Nova Cerkev pripomenul viaceré výročia Slomšeka: Preloženie biskupského sídla do Mariboru (3. septembra 1859), blahorečenie (19. septembra 1999) a výročie úmrtia (24. septembra 1862), keď slovinská cirkev slávi pamiatku tohto biskupa. Lipovšek zdôraznil, že biskup Slomšek je učiteľom kresťanského života, vzorom na ceste viery, vychovávateľom, priekopníkom ekumenizmu a „duchovným otcom nášho národa“. Povedal, že Slomšekovo pôsobenie pripomína, že viera sa týka celého človeka – nielen duchovnej roviny, ale aj oblastí výchovy, školy, literatúry, národnosti. Slomšekovo heslo znelo: „Keď chceš zapáliť iných, máš najprv sám horieť.“
Lipovšek pripomenul aj smutnú finančnú situáciu v Maribore: „Dnes, tu na oslavách biskupa Slomšeka, si musíme položiť otázku, čo nám chce o tom povedať. Nemali by sme iba ľutovať svoje hriechy, ale byť aj zodpovední za svoje konanie. Prihovára sa za nás aj v našom úsilí vyriešiť túto zlú finančnú situáciu. Pokúsime sa urobiť všetko čo najlepšie a zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá.“
Biskup Lipovšek tiež povedal, že pozitívne je, že Arcidiecéza Maribor má v tomto roku 5 nových seminaristov: „Už mnoho rokov ich nebolo toľko, čo ukazuje: ‚Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť (Rim, 5,20)’“. –zg-
Pakistan: Najmenej 60 mŕtvych kresťanov po útoku na kostoly
Najkrvavejší útok na kresťanov v histórii Pakistanu
Pakistan, 22.9.2013 (kath.net/KAP) 016 316 – Dvaja samovražední atentátnici sa v Pakistane v nedeľu postarali o krvavý kúpeľ v dvoch kresťanských kostoloch. Hneď po svätej omši, keď sa rozdeľovalo jedlo členom farnosti, dvaja atentátnici sa vyhodili do vzduchu. Podľa správ NTV malo byť pritom usmrtených najmenej 60 ľudí. Medzi mŕtvymi je aj veľa detí, viac ako 100 ľudí bolo zranených. Útok podľa polície nastal v kostole na severozápade krajiny v blízkosti hraníc s Afganistanom, kde sa nachádza bašta islamských povstalcov. Skupiny Talibanu tam pravidelne útočia.
V pondelok sa v Pakistane začal trojdňový štátny smútok. Na vládnych budovách v hlavnom meste Islamabad stiahli vlajku na pol žrde. Poslanci v parlamente mali čierne pásky na ramene. Vo viacerých mestách protestovali kresťania v pondelok proti útoku v Pešavare, v Islamabade blokovalo 600 demonštrantov niekoľko hodín rýchlostnú cestu. Ďalšie protesty boli v Lahore, Karáči, Faisalabade a Pešavare.
K útoku sa priznala skupina pakistanského Talibanu (TTP) „Junood ul-Hifsa“: „Vykonali sme samovražedné útoky v Pešavare a budeme naďalej útočiť na cudzincov a nemoslimov, až kým neprestanú (americké) útoky,“ vyhlásila skupina. Tá istá skupina je zodpovedná aj za útok na základný tábor pri Nanga Parbate v severnom Pakistane. Pri ňom bolo v júni zabitých desať zahraničných horolezcov – medzi nimi aj Slováci – a jeden domorodý nosič.
Útok na kresťanov spôsobil, že vláda premiéra Nawaza Sharifa teraz očividne upustí od plánov viesť mierové rozhovory s TTP. „Vyzerá to tak, akoby mier s týmito netvormi už nebol nijakou možnosťou,“ vyhlásilo v pondelok ministerstvo vnútra. „Máme iné prostriedky ako s nimi zaobchádzať, a tie aj využijeme.“
Medzitým boli pri bombovom útoku v pondelok v juhopakistanskej provincii Baluchistan usmrtení traja policajti a dvaja civili. Traja ďalší ľudia boli zranení, ako povedal hovorca polície. –zg-
Teroristický útok na kresťanský kostol v Pakistane
Arcibiskup Müller: Nijaká „federalistická reforma“ v Cirkvi
Vatikán, 22.9.2013 (KAP) 016 315 – Pred falošnými očakávaniami reformy kúrie varoval prefekt Kongregácie pre náuku viery arcibiskup Gerhard Ludwig Müller:
„Nemyslím si, že sa teraz ako v štáte budú delegovať ústredné kompetencie krajom spôsobom akejsi „federalistickej reformy“, povedal arcibiskup Müller pre nemeckú Katolícku spravodajskú agentúru (KNA) v sobotu v Ríme. Národné biskupské konferencie nie sú „nijakou treťou inštanciou medzi pápežom a biskupmi“. Úrad biskupov je božského práva. To neplatí pre biskupské konferencie, ktoré majú iba postavenie pracovných spoločenstiev.
V interview uverejnenom vo štvrtok František sa vyslovil za silnejšie postavenie biskupských konferencií voči Vatikánu a za zvýšenie významu synod biskupov. Orgány kúrie nesmú byť nijaké „miesta cenzúry“, ako povedal pápež.
Arcibiskup Müller ďalej vyhlásil, že nie je správne po najnovšom gigantickom interview pápeža stavať náuku viery a morálky proti pastorácii. „Jedno je prameňom tohto druhého,“ zdôraznil bývalý regensburský biskup.
Pápež má podľa jeho slov „mimoriadnu charizmu“. Povedal, že František dokáže „náuku viery Cirkvi, ktorej sa neobmedzene pevne pridržiava, ako stále znova zdôrazňuje, pretaviť na zvlášť osobné stretnutie s ľuďmi“. Pápež pôsobí ako „miestny duchovný pastier“.
Kongregácia pre náuku viery nie je miestom cenzúry
Prefekt sa postavil proti nesprávnemu obrazu jeho dikastéria ako „miesta cenzúry“. Na 4000 menovaní biskupov a profesorov teológie je „možno 10 prípadov“, v ktorých sa nemôže udeliť vyhlásenie o bezchybnosti náuky – „Nihil obstat“. Na to je potom veľká odozva. „To, čo robíme pozitívne pre napomáhanie, viery sa pritom stráca.“
Arcibiskup Müller povedal, že úlohou kongregácie je prispievať k zmiereniu. V tejto súvislosti ocenil riešenie juhoamerickej teológie oslobodenia. Podľa oboch inštrukcií Kongregácie pre náuku viery k niektorým kritickým aspektom tohto smeru v 80. rokoch minulého storočia „najdôležitejší teológovia oslobodenia sa dali dobrou cestou“. Je potešiteľné, „keď sa napätia nezostrujú a nezvečňujú“. „V Cirkvi sa nesmú tvoriť nijaké tábory.“ -zg-
Pápež František robí ďalšie zmeny vo vedení Rímskej kúrie
Vatikán, 21.9.2013 (RV/Kathpress) 016 314 – Svätý Otec uskutočnil ďalšiu sériu rozhodnutí o personálnom obsadení vedenia Rímskej kúrie. Týkajú sa troch kongregácií: pre klérus, pre náuku viery a pre evanjelizáciu národov, rovnako aj úradov hlavného penitenciára, generálneho sekretára Biskupskej synody a delegáta Správy dedičstva Apoštolskej stolice. Menovania sa týkajú aj vedenia niekoľkých nunciatúr. Rozhodnutia pápeža Františka k 21. septembru 2013 sú nasledovné:
Za hlavného penitenciára Svätý Otec vymenoval kardinála Maura Piacenzu, (69) doterajšieho prefekta Kongregácie pre klérus. Predtým prijal zrieknutie sa úradu pre dosiahnutý kánonický vek doterajšieho hlavného penitenciára kardinála Manuela Monteira de Castro.
Pápež František vymenoval nového prefekta Kongregácie pre klérus, ktorým sa stal Mons. Beniamino Stella, (72) titulárny arcibiskup Midily, doterajší prezident Pápežskej cirkevnej akadémie pre diplomatov. Tým je zodpovedný za 280 000 katolíckych kňazov a jedným z najdôležitejších mužov kúrie. Stella je po dezignovanom štátnom sekretárovi Parolinovi ďalším cirkevným diplomatom na vedúcom poste. Pápežskú diplomatickú akadémiu viedol od r. 2007. „Pontificia Accademia Ecclesiastica“ sa nachádza v centre Ríma za Pantheononom. Stella sa osvedčil na zvlášť citlivom mieste vatikánskej diplomacie: v r. 1992 – 1999 bol pápežských vyslancom na Kube. Tam pripravil aj historickú návštevu Jána Pavla II. (1978-2005) v tejto komunistickej krajine v r. 1998.
O výmene Piacenzu sa už dlhšie špekulovalo. Nedalo sa prehliadnuť, že medzi jeho obrazom kňaza a obrazom Františka ležia svety. Piacenzova predstava spojená s veľkou zbožnosťou a dôrazom na kult u kňaza sa veľmi nehodila k Františkovej cirkvi chudobných.
Pápež potvrdil v úrade sekretára kongregácie, arcibiskupa Celsa Morgu Iruzubietu. Svätý Otec vymenoval aj sekretára pre semináre, ktorým sa stal Mons. Jorge Carlos Patrón Wong, doterajší biskup Papantly, s povýšením do arcibiskupskej hodnosti.
Vo vedení Kongregácie pre náuku viery Svätý Otec potvrdil Mons. Gerharda Ludwiga Müllera, (65) bývalého arcibiskupa Regensburgu, spolu so sekretárom kongregácie, ktorým je arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrer. Do funkcie pridaného sekretára kongregácie vymenoval Mons. Josepha Augustina Di Noiu, titulárneho arcibiskupa Oregon City, doterajšieho podpredsedu Pápežskej komisie «Ecclesia Dei». V doterajších funkciách potvrdil členov a konzultantov kongregácie a za konzultanta vymenoval Mons. Giuseppeho Sciaccu, titulárneho biskupa Fondi, pridaného sekretára Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry.
Svätý Otec potvrdil v úrade doterajšie vedenie Kongregácie pre evanjelizáciu národov: jej prefekta, kardinála Fernanda Filoniho, (67) sekretára kongregácie Mons. Savia Hon Tai-Faia, pridaného sekretára Mons. Protaseho Rugambwu a tiež členov a konzultantov kongregácie.
Do funkcie delegáta základnej sekcie Správy dedičstva Apoštolskej stolice Svätý Otec vymenoval Mons. Maura Rivellu, kňaza Turínskej arcidiecézy.
Na post generálneho sekretára Biskupskej synody František vymenoval Mons. Lorenza Baldisseriho, (72) titulárneho biskupa Diokleciany, doterajšieho sekretára Kongregácie pre biskupov. Jeho predchodcu v úrade Mons. Nikolu Eterovića (62) menoval za apoštolského nuncia v Nemecku.
František už predtým ohlásil, že chce posilniť zhromaždenie biskupov ako kolegiálne grémium vedenia všeobecnej Cirkvi. Doteraz prebiehali synody biskupov príliš „strnulo“ ako teraz povedal v interview s jezuitským časopisom „Civilta Cattolica“. Splniť toto želanie pápeža bude úlohou Baldisseriho. To, že organizovaniu dobre rozumie, už dokázal ako sekretár konkláve. Zhostil sa tejto úlohy tak dobre, že bol povýšený na kardinála.
Svätý Otec tiež vymenoval za apoštolského nuncia v Sierra Leone Mons. Mirosława Adamczyka, titulárneho arcibiskupa Otricoli, apoštolského nuncia v Libérii a Gambii.
Posledné menovanie sa týka apoštolského nuncia a prezidenta Pápežskej cirkevnej akadémie. Do tejto služby Svätý Otec vymenoval Mons. Giampiera Glodera, (55) poradcu nunciatúry a vedúceho Úradu pre osobitné úlohy v rámci Štátneho sekretariátu, pričom ho zároveň menoval za titulárneho arcibiskupa. -jb-
Vatikán: Homosexualita je ‚objektívne niečo negatívne‘
Vatikán, 20.9.2013 (kath.net/KNA) 016 313 – Vatikán kritizoval zákon proti homofóbii, ktorý schválil taliansky parlament. „Existuje nebezpečenstvo, že sa tým obmedzí slobodné vyjadrenie názoru,“ ako povedal predseda Pápežskej rady pre výklad textov zákona, kardinál Francesco Coccopalmerio, v piatok vo Vatikáne.
„Zákon, podľa ktorého všetci musia hovoriť, že homosexualita je niečo dobré, by bol porušením slobody myslenia. Musí byť dovolené, homosexualitu odmietať a proti manželstvu rovnakých pohlaví argumentovať. To je niečo iné ako zhadzovanie a diskriminácia homosexuálov, proti čomu je aj Cirkev,“ ako povedal kardinál. Tento rozdiel sa musí zakotviť aj v zákone, ktorý ešte musí schváliť senát.
Kardinál potvrdil cirkevnú náuku, podľa ktorej je homosexualita «z objektívneho pohľadu niečo negatívne». To sa však podľa jeho slov nestavia proti jednotlivcovi. «Homosexuálny človek má našu úctu, našu lásku a naše pochopenie», povedal Coccopalmerio. Cirkev nie je homofóbna.
Zákon, ktorý má trestať diskrimináciu homosexuálov a transsexuálov, označil kardinál mimochodom ako zbytočný. Už teraz ponúka talianske trestné právo možnosť postupovať proti tomu. Coccopalmerio sa vyjadril v rámci kongresu o právach rodiny, ktorá sa koná vo Vatikáne. –zg-
Autor ‚Pátra Browna‘ – Chesterton – má byť blahorečený
Northampton, 20.9.2013 (kath.net/KNA) 016 312 – Gilbert Keith Chesterton (1874-1936), autor postavy kriminálnych príbehov pátra Browna, má byť na želanie anglickej Diecézy Northampton blahorečený. Biskup Peter Doyle (69) poveril kňaza Johna Udrisa prípravou oficiálneho cirkevného procesu, ako diecéza oznámila vo štvrtok. Udris, duchovný vodca diecézneho kňazského seminára v Oscotte, má zhromaždiť údaje o živote Chestertona a úcte k nemu, vrátane možných zázrakov. Pre príslušné informácie zriadilo biskupstvo mailovú adresu: [email protected].
Biskup Doyle takto podľa vlastných slov reaguje na «početné dotazy ľudí z Veľkej Británie a predovšetkým z USA» o možnosti blahorečenia Chestertona. Tento kresťanský spisovateľ žil v Beaconsfielde, ktorý patrí do Diecézy Northampton.
Ak by došlo k procesu blahorečenia, viedol by sa najprv na úrovni diecézy a potom by sa postúpil do Ríma. Predpoklady úspešného procesu by boli okrem príkladného kresťanského života a úcty veriacich aj dôkaz zázraku na príhovor Chestertona. Definitívne rozhodnutie o blahorečení potom vysloví pápež. –zg-
Filmový dokument o ‚rozprávkach‘ o preľudnení planéty
Viedeň, 20.9.2013 (kath.net/KAP) 016 311 – Bežným klišé o globálnom „preľudnení planéty“ sa zaoberá rakúsky režisér Werner Boote vo svojom novom filmovom dokumente „Population Boom“. Zdroje na Zemi sotva stačia pre súčasné obyvateľstvo, nehovoriac už o jeho ešte väčšom počte. Rast obyvateľstva v krajinách ako Bangladéš, Indonézia, Nigéria alebo Pakistan rozpaľuje klimatické zmeny a ničí životné prostredie, preto sa treba práve tam postarať o dôslednú demografickú politiku – teda aby zreteľne poklesla pôrodnosť na jednu ženu. Všetky tieto často nespochybňované údajné istoty sú pre režiséra Booteho „rozprávkami“, ktoré pri dôkladnom preverení neobstoja.
Vo filme prezentuje tézu: Kto chce skutočne chrániť životný priestor na Zemi, nemá krajinám tretieho sveta prikazovať mať menej detí, ale kriticky zhodnotiť vlastný životný štýl. Pretože Zem nie je chorá z príliš mnohých ľudí, ale z nespútanej spotreby zdrojov bohatých priemyselných národov a z nespravodlivého rozdelenia bohatstiev tohto sveta.
To prezentuje Werner Boote, ktorý sa postaral o rozruch už svojím filmom „Plastic Planet“, mnohými rozhovormi, ktoré viedol v západných centrách moci a financií ako aj v gigantických slumoch a na ľudoprázdnych šíravách juhu. Bývalý asistent režiséra Roberta Dornhelma a Ulricha Seidla je na plátne zobrazený na streche neuveriteľne preplneného vlaku v Bangladéši obklopený spolucestujúcimi domorodcami, ktorí seba navzájom – aj jeho – chránia pred pádom z vlaku a pri ceste cez tunely. Z týchto obrazov je zrejmé „posolstvo“ filmu: Nezáleží na tom, koľko nás je, ale ako so sebou zaobchádzame. „Population Boom“ sa v rakúskych kinách premieta od 20. septembra.
Mimochodom, keby sa celé obyvateľstvo Zeme odsťahovalo do Rakúska – každý človek by mal priestor pre seba až 15 metrov štvorcových … –zg-
Naša príloha
O situácii „neposlušnej cirkvi“ v Nemecku
Mainz, 20.9.2013 (KI Freiburg) 016 310
Nasledovné úvahy sú prevzaté z Katolíckej iniciatívy Freiburg, kde sa opisujú nešváry v katolíckej cirkvi Nemecka, ich príčiny a návrhy na protiopatrenia:
Najhoršie nešváry sú nasledovné:
- Popiera sa pravda Evanjelií v dôležitých bodoch (vytváranie legiend)
- Zoširoka sa popiera, že Rímskokatolícka cirkev je jedinou Kristom založenou Cirkvou a že si neporušene zachovala zverené pravdy.
- Založenie pápežstva Kristom a neomylnosť pápeža všetci neuznávajú.
- Povinnosť poslušnosti pápežovi, Cirkvi a koncilu a prijatie celej katolíckej náuky sa zoširoka popiera.
- Výpovede koncilu sa interpretujú nesprávne – v „modernistickom duchu“. Samotné texty koncilu väčšinou vôbec nie sú ľuďom známe.
- Z týchto nešvárov vyplýva závažný scestný vývoj vo svätej omši (slávenie Pánovej večere)
Kladieme si otázku, ako ďaleko toto ničenie už pokročilo. „Vyhlásenie z Königsteinu“ nemeckých biskupov k antikoncepcii vyjavilo krátkozrakosť. Pretože to, že by veľká väčšina katolíkov používala antikoncepciu „pre výhrady vo svedomí“ sa dalo ťažko predpokladať. Pred ostatnými ničivými následkami lekári a teológovia márne varovali. Tým sa nemeckí biskupi po prvý raz verejne postavili proti pápežovi. Kňazi a veriaci si zvykli na neposlušnosť voči náuke Cirkvi a koncilu. Najprv zdráhavo, potom stále bezstarostnejšie spochybňujú katolícki profesori zásadné pravdy viery: Kristovo božstvo, neprestajné panenstvo Božej Matky, zmierne utrpenie Krista, vzkriesenie, založenie Cirkvi a Petrovej služby, prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti, kňazskú vysviacku. Okrem Drewermanna a Herrmanna nie sú nám známe nijaké prípady, v ktorých by biskup zasiahol a stiahol povolenie prednášať, už vôbec nehovoriac o exkomunikáciách v prípadoch popierania dogiem.
Potom sa nemeckí biskupi (s jedinou výnimkou) vystavovaním potvrdenia tehotenského poradenstva nechali zatiahnuť do praxe potratov a opäť sa tak spurne postavili proti pápežovi. Menšina katolíkov založila súkromné poradenské centrá bez vydávania potvrdenia. Tie biskupi – opäť s jedinou výnimkou – nepodporili. Akokoľvek fundované argumenty teológov, lekárov a právnikov zostali nepovšimnuté. Tým vznikol osudový rozkol medzi nemeckými katolíkmi. Väčšina sa s biskupmi postavila proti náuke Cirkvi, menšina bojovala pre pápeža. Keď po dlhoročnom váhaní biskupi konečne – a niektorí len s odporom – splnili usmernenie pápeža, vzopreli sa zasa mnohí laici aj kňazi už zvyknutí na neposlušnosť, predovšetkým Centrálny výbor nemeckých katolíkov (ZdK) a takmer všetky biskupmi podporované a financované organizácie. Proti založeniu združenia „Donum Vitae“ katolíckymi laikmi sa nič nepodniklo, hoci vydáva potvrdenia na potraty vo svojich poradenských centrách.
Biskupi Kasper, Lehmann a Saier spoločne vydali pastiersky list o pripustení znovu zosobášených rozvedených ku svätému prijímaniu, ktorý
fakticky ruší nerozlučiteľnosť manželstva. Keď Rím vyhlásil prax odporúčanú v pastierskom liste za nedovolenú, biskupi svoje omyly vôbec verejne neodvolali a z mnohých kazateľníc kňazi rozhodnutie Ríma odmietli.
Keď prišlo „Referendum Božieho ľudu“ (KVB), biskupi ho síce s potešiteľnou jednoznačnosťou odmietli, no nepočuli sme nič o zákaze kňazom túto akciu podporovať. Veriacich ani nepoučili, že tu ide o útok na Cirkev. Dôsledkom tohto zlyhania bolo, že mnohí kňazi sa postavili za referendum a nie proti nemu, často väčšina dekanátov s dekanom na čele. Profesori teológie ho verejne obhajovali. Vo farnostiach sa tým dali zviesť mnohí dôverčiví a nič netušiaci ľudia. Napriek tomu všetkému jasné vysvetľujúce slovo biskupov sa neozvalo. Namiesto toho táto akcia zameraná na zničenie Cirkvi sa smela oficiálne zúčastňovať na Katolíckych dňoch.
Už desaťročia prednášajú profesori na univerzitách to, čo chcú. Následkom je, že mnohí kňazi, učitelia náboženstva, pastorační referenti atď. sú vychovávaní v duchu neposlušnosti a tohto ducha neskôr šíria vo farnostiach. Katolícka cirkev v Nemecku sa preto stala prevažne cirkvou neposlušnosti. Sotva existuje oblasť, v ktorej sa by táto neposlušnosť neprejavovala. Zriedka nájdeme napr. farnosť, v ktorej by sa liturgia slávila bez vynechávania pasáží, dodatkov alebo svojvoľných zmien a to až po slávenie s prijímaním aj s protestantmi. Poukazy na koncil a náuku Cirkvi sú vo veľkej väčšine prípadov bez účinku.
Inou otázkou je, do akej miery ešte pomerne početní návštevníci bohoslužieb sú týmto zlým duchom nakazení. Väčšina z nich sú iste dobromyseľní a zbožní ľudia. Či poznajú a prijímajú katolícku náuku, je rozhodne neisté. Z mnohých rozhovorov s horlivými aktívnymi členmi farností, ktorí vedú skupiny, alebo pôsobia vo farskej rade, sme nadobudli dojem, že náuka Cirkvi im je do veľkej miery neznáma. Keď ich s ňou zoznámime, stretneme sa často s potriasaním hlavy a odmietaním. Duch organizátorov „Referenda Božieho ľudu“ u nich takmer vždy prevláda. Keď týchto ľudí na to upozorníme, považujú človeka vždy za narušiteľa pokoja alebo fundamentalistu. Prevažný počet nemeckých katolíkov očividne už nevie, čo je to byť katolícky.
Vďaka Bohu existuje aj zopár nenarušených farností, vedených odvážnymi a nezriedka v nebezpečenstve suspendovania žijúcimi kňazmi. Takéto farnosti sa tvoria aj tam, kde pôsobia kňazi verní Tradícii, ktorí praktizujú tradičný obrad a hlásajú náuku viery a morálky Cirkvi bez svojvoľných zmien. Tu ešte nachádzame už na iných miestach stratenú úctu k Oltárnej sviatosti a rady pred spovednicami, ako to poznáme spred koncilu.
Čo máme robiť?
Opätovné budovanie by bolo treba začať tam, kde sa začalo ničenie následkom zanedbávania povinnosti dohľadu: u biskupov. Aj keď Cirkvi verní kňazi a veriaci podľa svojich síl sa stavajú na odpor proti súčasnému trendu – bez biskupov sa obnova zdariť nemôže. Biskupi by znova museli energicky praktizovať svoj úrad strážcov viery. Museli by sa rozhodne zasadzovať za to, aby nedostal povolenie prednášať nijaký vysokoškolský učiteľ, ktorý odmieta prísahu vernosti, napáda náuku Cirkvi, alebo verejne popiera dogmy. Kňazi, ktorí napriek trpezlivému napomínaniu odmietajú poslušnosť, by museli byť v núdzi aj suspendovaní a cirkevným pracovníkom, ktorí verejne napádajú náuku Cirkvi alebo usmerňovanie pápežov, by sa mal odobrať predikát „katolícky“ a škrtnúť im každú finančnú podporu. Museli by tak postupovať napr. proti Zväzu katolíckej mládeže (BDKJ), ktorý sa profiloval tým, že o. i. bráni predmanželský styk a žiada uznanie homosexuálnych praktík. Rovnakým spôsobom by bolo treba postupovať aj proti Centrálnemu výboru nemeckých katolíkov (ZdK).
Pápež Benedikt XVI. neúnavne poukazoval na to, že opätovné vybudovanie cirkvi je možné, iba ak veriaci budú častejšie prijímať sviatosť zmierenia. Pastierskymi listami a kázňami majú biskupi a kňazi veriacich stále znova upozorňovať, že na seba uvaľujú ťažkú vinu, keď nehodne pristupujú ku svätému prijímaniu.
Sexuálna náuka Cirkvi – sčasti pre nevedomosť – sa zoširoka ignoruje. Už desaťročia nepočujeme takmer ani slovo o tom z kazateľníc, a nebol vydaný ani nijaký pastiersky list k manželstvu. Zatiaľ čo médiá neustále propagujú nemorálnosť každého druhu a manželskú neveru ako celkom normálne správanie, biskupi a kňazi mlčia. Niektorí kňazi, aj profesori, dokonca výslovne protirečia náuke Cirkvi. Aj tu sa musia biskupi postarať o to, aby ľudia znova spoznávali náuku Cirkvi o sexualite. Potom veriaci nanovo pochopia, aké je to dôležité pre vydarený život.
Dúfajme, že pápež František obnovu Cirkvi bude napomáhať v zmysle Tradície. Podľa pátra Wolfganga Ockenfelsa má najlepšie predpoklady „stať sa populárnym bez vtieravého populizmu“. S ním nenastane „výpredaj katolíckych nárokov na pravdu“. Podstatou viery a morálky neotrasie. Tým je vo svojej domovine známy už dávno.
(S priateľským povolením N. Vollmanna a Prof. Dr. R. Süssmutha, Iniciatívy Freiburgu a Rottenburgu-Stuttgartu.)
Alarm – ku zbraniam!
„Moderná“ Cirkev už dávno do veľkej miery – ak nie úplne – stratila povedomie toho, čo bolo ranej Cirkvi celkom samozrejmé a to že kresťan je zrodený aj pre boj, a síce duchovný boj. To súvisí s tým, že Cirkev a jej členovia majú nepriateľa, ktorý nespí a tiež neúprosne využíva každú ospalosť ľudí.
Týmto nepriateľom je – diabol so svojimi démonmi. Keby neexistoval diabol a jeho prívesok, ako sa to žiaľ už dlho tvrdí aj v Cirkvi, tak by nikdy nenastala katastrofa ľudstva v raji, tak by neexistoval hriech a nepotrebovali by sme Vykupiteľa, ani vykúpenie a ani Cirkev, v každom prípade nie ako Sviatosť spásy a vykúpenia.
Satan má dnes moc, akú snáď ešte nikdy v dejinách ľudstva nemal. A popierať jeho existenciu je iste najväčšia láskavosť, akú mu môžeme vôbec urobiť. Pretože ak neexistuje, nemá zmysel vôbec proti nemu bojovať. Už 1. Petrov list nás tu veľmi naliehavo varuje:
Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete (1 Pt 5, 8-9).
To sú podmienky bytia ľudí na tomto svete a už vôbec kresťanov. Preto List Efezanom apeluje:
Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! (Ef 6, 10-13)
To nie je reč našej modernej Cirkvi, ktorá nad tým očividne iba posmešne krúti hlavou. Ale presne to by bola medicína pre Cirkev. Musíme túto duchovnú realitu opäť správne odhadovať a potom znova nasadiť aj nadprirodzené možnosti – a síce duchovné zbrane – proti tejto nesmiernej ničivej moci diabla, proti ktorej sa my, ak by sme aj opäť chceli, sami s našimi možnosťami nemáme ako postaviť. Môžeme však v tomto duchovnom boji použiť vyššie uvedené duchovné zbrane, možnosti Boha, aj jeho anjelov. Takouto zbraňou, ktorej účinnosť sa už tak často v dejinách osvedčila, je ruženec, ale aj pôst.
Je tragédiou modernej cirkvi v Nemecku, že svoju spásu vkladá do nákladných, ale vždy iba svetských možností a ani si už nespomenie na svoje prapôvodné duchovné možnosti, už ani nehovoriac o tom, že svoje zbrane, ktoré mimochodom nijakému človeku neublížia, nielen že už dávno „hodila do žita“, ale ako sa zdá ani nepomyslí na to, znova sa ich chopiť. V Cirkvi je všade veľký požiar! Alarm, ku zbraniam! Farár Ulrich Engel
Farár Ulrich Engel (*1950) študoval právo v nemeckom Mainzi a teológiu v Mainzi a Münsteri (Westfalen). Za kňaza bol vysvätený v r. 1984 v Mainzi. Farárom je od r. 1990 v Rodgau-Weiskirchen a Rodgau-Hainhausen pri Offenbachu na Mohane. Je dlhoročný prednášateľ v katolíckom Rádiu Horeb.
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.