Život Cirkvi vo svete 36 * 2014
Obsah
Vyhlásenie predsedu KBS k rozhodnutiu prezidenta SR o referende
Pokoj a dialóg v centre audiencií pápeža Františka s Peresom a bin Talalom
Pochybné metódy ‚otca sexuálnej revolúcie’
Švajčiarsko: Biskupská konferencia znemožnila biskupa
Škótsky ostrov – ‚bezpečný prístav’ a ‚brána do neba’
Venezuela: Socialisti sa modlia «Chavez náš»
Od ‚božieho bojovníka‘ k Ježišovmu učeníkovi
Rakúsko: Ďalší vandalizmus v kostole s vetou „Smrť kňazom!“
Vrah Johna Lennona sa hlási k Ježišovi
Cirkev v Medžugorí nerozbije, čo sa vybudovalo
Vatikán pred novým liturgickým smerovaním?
Nemecko: Luteránsky farár sa stal katolíkom
Budapešť: Výstava ukazuje holokaust aj ako „kresťanskú traumu“
Stále viac Nemcov v islamistických skupinách
V islame rastie odpor proti ‚svätej vojne‘
Albánsko: „Nadšenie a veľká radosť“ pred návštevou pápeža
Albánsko: Od náboženskej nuly po vzorného žiaka
‚František reformuje kúriu, nie náuku’
Sýrsky politik: Assad pôrodníkom pri zrode militantov IS
Katolícka cirkev: Konflikt na Ukrajine ohrozuje Poľsko
‚Umiernený‘ islam sa od džihádistov rázne dištancovať nebude
Imamovia vyhlásili európskych bojovníkov IS za heretikov
Vladimír Putin nie je nijaký ‚Boží dar‘
Biskup Oster: Synoda o rodine Nemcov zrejme sklame
Vyhlásenie predsedu KBS k rozhodnutiu prezidenta SR o referende
Bratislava, 3.9.2014 septembra (TK KBS) 017 375 – Predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský zareagoval na rozhodnutie prezidenta SR o referende. Prinášame ho v plnom znení:
Rozhodnutie pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku nás prekvapilo a berieme ho na vedomie.
KBS v mene veriacich Katolíckej cirkvi na Slovensku potvrdzuje, že na základe Svätého písma a Tradície bude pokračovať v maximálnej podpore základného a nenahraditeľného modelu rodiny, ako spoločenstva muža a ženy, ktoré je predpokladom na prirodzený ľudský rozvoj detí.
Je zrejmé, že inštitucionalizácia iných spôsobov správania sa jednotlivcov na úroveň rodiny predstavuje zásadné narušenie spoločnosti v jej základoch.
Pokoj a dialóg v centre audiencií pápeža Františka s Peresom a bin Talalom
Vatikán, 4.9.2014 (RV) 017 374 – Blízky východ, pokoj a dialóg boli v popredí stretnutí pápeža Františka 4. septembra so Šimonom Peresom a následne s princom Jordánskeho hášimovského kráľovstva El Hassanom bin Talalom. Spomínané audiencie v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas komentuje riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi nasledovne:
„Dnes ráno mal Svätý Otec dve audiencie súkromného charakteru, ale celkom iste významné. Prvou bola audiencia bývalého prezidenta Izraela Šimona Peresa. Pápeža o ňu požiadal, aby ho informoval o svojej činnosti a projektoch či iniciatívach za pokoj v období, keď zanechal priamu politickú činnosť. Bola to audiencia dôležitá a dlhá: Pápež jej chcel venovať potrebný čas aj vzhľadom na veľkú úctu a pozornosť voči Šimonovi Peresovi, ktorého nazval „mužom pokoja, prezieravým mužom veľkých obzorov“.
Pápež hovoril s Peresom za pomoci tlmočníka, najmenej 3/4 hodiny a Peres mu mohol doširoka predstaviť svoje názory, iniciatívy na podporu mieru s pomocou náboženských vodcov. Pápež osobne neprevzal nijaké mimoriadne záväzky, ale samozrejme vyjadril so všetkou pozornosťou svoju úctu k podnetom bývalého prezidenta Peresa, garantoval pozornosť dikastérií Rímskej kúrie, ktoré sú obzvlášť zaangažované v tejto oblasti. Sú to predovšetkým Pápežská rada pre medzináboženský dialóg a Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj, s kardinálmi Tauranom a Turksonom.“
Hovoril Šimon Peres aj o iniciatíve v skratke definovanej novinármi ako „OSN náboženstiev“?
„Áno. Peres hovoril pápežovi o tomto jeho návrhu. Pápež tiež zdôraznil, povedal mi to na konci audiencie so súhlasom Peresa, že iniciatíva modlitby za mier, ktorá sa konala tu vo Vatikáne za účasti Peresa a Abu Mazena, sa nemôže v žiadnom prípade považovať za zlyhanie zoči-voči udalostiam, ktoré nasledovali potom. Bola skôr otvorením dverí, ktoré naďalej zostávajú otvorené a vďaka ktorým môže dôjsť k podpore rozvoja mnohých iniciatív a rastu hodnôt. Čiže v žiadnom prípade tu nejde o pocit zlyhania, naopak, ocenenie hodnoty tohto stretnutia v zmysle, že bolo začiatkom postupných krokov.“
Páter Federico Lombardi SJ podobne vysoko hodnotí aj audienciu princa Bina Talala:
„Bola to audiencia podobná typu prezentácie, pretože jordánsky princ predstavil pápežovi činnosť nadácie, inštitútu, ktorý založil a viedol, a ktorý je zameraný na dialóg a medzináboženské úsilie v prospech pokoja v aktuálnom kontexte násilia, na význam dialógu medzi náboženstvami pre ľudskú dôstojnosť a mier, na pomoc chudobným v dobe globalizácie, na výchovu mladých ľudí k bratstvu, zdôrazňujúc rešpekt voči ľudskej dôstojnosti… A v tomto všetkom je nadácia v úzkej jednote záujmov s náboženstvami, ktoré uznávajú za svoj spoločný princíp takzvané zlaté pravidlo: «Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.»
Takže toto je spoločná základňa, spoločný menovateľ, pri ktorom sa stretávajú veľké náboženstvá, aby šírili pokoj a zároveň šírili aj všeobecné dobro ľudstva. Aj audiencia s jordánskym princom bola dlhá, trvala viac než pol hodinu. Pápež veľmi oceňuje toto stretnutie a prikladá mu veľký význam.“
Pochybné metódy ‚otca sexuálnej revolúcie’
Bloomington, 4.9.2014 (kath.net/LSN/jg) 017 373 – Americký zoológ a sexuológ Alfred Kinsey sa považuje za otca „sexuálnej revolúcie“ 60. rokov minulého storočia. V knihách uverejnených v r. 1948 a 1953 o ľudskom sexuálnom správaní okrem iného tvrdí, že 30 až 45 percent mužov má mimomanželské aféry a 70 percent mužov má kontakty s prostitútkami.
Iné časti kníh sa stretli iba s menšou pozornosťou. Patria k tomu Kinseyho výsledky skúmania sexuálneho správania detí. Tieto údaje pochádzajú od pedofilov. Judith Reismanová to vo svojich prácach odhalila, ako píše Jonathan van Maren na „LifeSiteNews“.
Obhajcovia Kinseya, zosnulého v r. 1956, pripúšťajú, že jeho metódy sú čiastočne pochybné, ale jeho výsledky sú vraj korektné. Ani to nie je správne, ako píše van Maren. Podľa Judith Reismanovej Kinsey materiály s údajmi sčasti nezohľadnil, sexuálnych zločincov a homosexuálov vykrášlil a na respondentov vyvíjal tlak, aby mu dali žiadané odpovede.
„Kinseyho výsledky sú však dodnes podstatné pre akademickú sexuológiu a osvetovú činnosť na tomto poli,“ píše van Maren a zdôrazňuje: „Je najvyšší čas oznámiť ľuďom celú pravdu o osobe a metódach Kinseyho.“ –zg-
Švajčiarsko: Biskupská konferencia znemožnila biskupa
Givisiez, 4.9.2014 (kath.net) 017 372 – Trápna situácia v katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku. Sekretariát Biskupskej konferencie Švajčiarska verejne znemožnil diecézneho biskupa Churskej diecézy, Mons. Vitusa Huondera. Rozhovor s delegáciou protirímskej skupiny „To stačí!“, ktorá churského biskupa masívne kritizuje s vedením Biskupskej konferencie Švajčiarska (BKŠ) pred niekoľkým dňami sa v Chure očividne takto interpretuje. Dôvod: biskupa Huondera, ktorého skupina neustále kritizuje pre „konzervatívnosť“, na stretnutie jednoducho nepozvali.
V tlačovom komuniké referent Churskej diecézy pre mediálnu prácu Giuseppe Gracia, konštatoval, že diecéza má nádej, „že churský biskup nebude v budúcnosti predmetom rozhovorov vedenia biskupskej konferencie s protirímskym hnutím, ale jedným z účastníkov“.
Biskup pripomína komuniké z 5. marca, v ktorom sa konštatuje, že „všetci švajčiarski biskupi sú jednotní vo viere“.
„Naproti tomu u iniciatív ako sú ‚To stačí!‘ existuje nesúlad vzhľadom na podstatné prvky viery. Preto sa so zástupcami skupiny bude v aj v Churi konať stretnutie. Cieľom je dialóg, ktorý nezostane pri osobných veciach, ale objasní všetko to, kde iniciátori očakávajú niečo iné, ako oficiálnu náuku Cirkvi. Veď už nedávno boli veľké názorové rozdiely medzi iniciátormi hnutia a biskupskou konferenciou.“
Diecézny biskup Churu prejavil „dôveru, že cesta vecného spracovania vecí môže ukázať, že nejde o jeho osobu alebo o otázky komunikatívneho štýlu, ale o odmietanie konkrétneho obsahu viery“. Biskup Huonder plánuje stretnutie v Churi, ktoré má poslúžiť objasneniu týchto tém. –zg-
Škótsky ostrov – ‚bezpečný prístav’ a ‚brána do neba’
Ostrov Papa Stronsay je jeden z posledných kláštorných ostrovov na svete.
Sídlia tam transalpínski redemptoristi. Pre zakladateľa je bránou do neba.
Papa Stronsay, 4.9.2014 (kath.net/jg) 017 371 – „Povolanie k rehoľnému životu znamená darovať všetko Bohu. Toto povolanie si hľadá miesto, na ktorom môžeme odovzdať všetko. Hľadáme miesto, ktoré odzrkadľuje to, k čomu sme v hĺbke srdca povolaní.“ Povedal to otec Michael Mary, zakladateľ Rehole transalpínskych redemptoristov v interview pre katolícky Regina Magazine.
Transalpínski redemptoristi majú sídlo na ostrove Papa Stronsay, ktorý patrí k ostrovom Orkney pri Škótsku. „Papa“ je staronordický výraz pre kňaza. Papa Stronsay teda znamená „Kňazský ostrov Stronsay“. Je to posledný kláštorný ostrov vôbec a mníchmi bol osídlený už pred viac ako 1400 rokmi. Od r. 1999 redemptoristi, po prerušení asi 700 rokov, ostrov znova urobili kláštorným ostrovom.
Aj keď plavba na ostrov trvá iba niekoľko minút, je táto vzdialenosť dosť veľká na to, aby tam mohli hľadať Boha v odlúčení od sveta, ako hovorí otec Michael Mary. Pre neho je to bezpečný prístav a „Felix Porta Caeli“ – šťastná brána do neba.
Spoločenstvo transalpínskych redemptoristov bolo založené v r. 1988 a dlhý čas boli v úzkom spojení s Kňazským bratstvom sv. Pia X. Žijú podľa tradičnej regule redemptoristov a odmietajú reformu r. 1969. Slávia svätú omšu v mimoriadnom obrade. V zmysle motu Proprio „Summorum Pontificum“ z r. 2008 spoločenstvo usilovalo o plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou a to dosiahlo ešte v ten istý rok. –zg
Venezuela: Socialisti sa modlia «Chavez náš»
Caracas, 4.9.2014 (kath.net/KNA) 017 370 – Účastníci vzdelávacieho workshopu vládnej socialistickej strany Venezuely sa podľa správy televízie Globovision z pondelka „modlili“ socialistický variant Otčenáša na počesť minulý rok zosnulého revolučného vodcu Huga Chaveza. „Modlitba“ znela:
«Chavez náš v nebesiach, na zemi, v mori a v nás, delegátoch, posväť sa tvoje meno. Daj nám dnes svoje svetlo, aby si náš každý deň viedol a neuveď nás do pokušenia kapitalizmu, ale zbav nás zla oligarchie a zločinu pašovania, lebo naša je vlasť, pokoj a život.» Končí sa to slovami: «Nech žije Chavez.»
Cieľom niekoľkodňového workshopu bolo vypracovanie návrhu socialistického vzdelávacieho systému. „Vo Venezuele musia byť ľudia v každodennom boji na ulici vzdelávaní v zmysle hodnôt Huga Chaveza,“ ako vyhlásil prezident Nicolas Maduro v posolstve na záver podujatia. –zg-
Od ‚božieho bojovníka‘ k Ježišovmu učeníkovi
V Iraku rigorózny moslim bojoval proti kresťanom. Dnes je Sultan A. sám kresťanom.
Redaktor agentúry „idea“ Thorsten Brückner sa s ním porozprával.
Wetzlar, 3.9.2014 (kath.net/idea) 017 369 – Sultan A. chcel v Iraku zomrieť za Alaha v boji proti „neveriacim“. No prežil. Po návrate do jordánskej vlasti v r. 2003 ho priatelia oslavovali ako hrdinu. Potom si náhodou vypočul rozhovor kresťanky a jeho strýka v kancelárii svojho otca. „Miluj svojich nepriateľov,“ povedala žena jeho strýkovi. Tieto slová Ježiša z Horskej kázne (Mt 5,44) postavili Sultanov obraz sveta na hlavu: „Nikdy predtým som nepočul o takom Bohu, ktorý ako pozemský otec miluje svoje deti namiesto toho, aby neveriacich zabíjal.“ Odvtedy sa začal zaoberať vierou kresťanov. Klaňajú sa trom Bohom, ako mu povedali a tak sa to píše aj v Koráne.
„Potom som si vypočul kázeň arabského pastora, ktorý vysvetľoval Najsvätejšiu Trojicu,“ opisuje Sultan okamih, v ktorom sa pre neho odstránila najväčšia prekážka, aby sa stal kresťanom. „Potom mi bolo jasné: Kresťania neveria v troch Bohov, ale v jedného Boha.“ A prežil aj ďalší zázrak: Štyri roky trpel na bolesti kĺbov. Vo chvíli, keď zveril svoj život Ježišovi a vyznal pred ním svoje viny, dostal do Boha okrem večného života navyše ešte zvláštny a zriedkavý dar uzdravenia z bolestí.
Viera v Ježiša priniesla utrpenie
Definitívne ho potom k obráteniu priviedol Ježišov príklad:
„Mohamed ľudí zabíjal a ženil sa s maloletými. Ježiš naproti tomu nikdy nespáchal hriech. Teda som uveril tomu, ktorý nikdy nezhrešil.“
No čoskoro musel Sultan zažiť, čo znamená byť kresťanom v moslimskej krajine. Zo zlosti z jeho obrátenia ku kresťanstvu dobodal jeho svokor Sultanovu ženu a aj jemu usiloval o život. Musel z Jordánska ujsť. Po dobrodružnej odysey cez viaceré krajiny a po 41 dňoch medzi nádejou, obavami a modlitbami v tranzitnej oblasti letiska v Zürichu, sa Sultan zachránil do Švajčiarska. Tam dnes 28-ročný muž po absolvovaní „Kurzu pre učeníkov“ na Zürišskom medzinárodnom seminári pre teológiu a vedenie farnosti, sám vedie semináre. „Kurz pre učeníkov“ podporuje nadácia „Mučenícka cirkev“ (HMK).
Sultanovo najväčšie želanie
Najväčším želaním tohto konvertitu je v súčasnosti, aby mohol znova uvidieť svoje dve dcéry – 7 a 8 ročnú – ktoré musel nechať v Jordánsku. Mená oboch dcér sú na čiernej listine. Iba jordánsky minister vnútra osobne môže rozhodnúť o ich vycestovaní. Do Jordánska sa Sultan vrátiť nemôže. Po zavraždení jeho ženy sa znova oženil a je otcom ďalšej dcéry. Ako svoj najväčší dar však označuje svoj vzťah k Ježišovi: „Ak dnes zomriem, prídem do neba,“ v tom si je Sultan istý. –zg-
Rakúsko: Ďalší vandalizmus v kostole s vetou „Smrť kňazom!“
Graz, 3.9.2014 (KAP) 017 368 – Ďalší prípad vandalizmu v rakúskom kostole. V utorok sa stal obeťou útoku vandalov mestský farský kostol v Leobene v Steiermarku. Neznámi páchatelia postŕhali obrazy, kríže a svietniky z upevnenia a pred svätostánok položili mŕtveho vtáka, ako napísali noviny „Kleine Zeitung“ v stredu. Oltár odsunuli a oltárnu prikrývku pomazali o. i. vetou „Smrť kňazom“.
„Také niečo som ešte nikdy nevidel,“ prejavil rozrušenie mestský farár Markus Plöbst v rozhovore pre „Kathpress“. Materiálne škody sa udržujú v hraniciach, ale farár predpokladá za týmto činom „náboženské motívy“. Tento scenár mu pripomína „útok na to Najsvätejšie“.
Hrozby tam boli aj proti kňazovi osobne. Neznámi páchatelia načmárali na oltárnu prikrývku okrem iného aj vetu: „Kňaz, choď domov, inak ti podpálime kostol.“ Hrozby v ňom zanechali „nedobrý pocit“, strach však nemá. A ani kostol nebude v budúcnosti zamykať: „Keď ľudia chodia do kostola, je to tá najlepšia ochrana.“
Vonkajšie stopy činu farár s kostolníkom odstránili hneď po tom, čo polícia zaistila stopy. Čo však zostáva, sú „ideové škody“: „Dnes ráno som prešiel po kostole a všetko som požehnal a už sme slávili aj svätú omšu.“
Tento čin „spôsobil šok“ aj veriacim, ako dodal farár. „V nedeľu budem vedome s farským spoločenstvom sláviť svätú omšu a priestor chrámu znova posvätíme.“
Kto je za týmto činom, farár si vysvetliť nedokáže, no jedno je pre neho isté: „O nejakých pár nezbedníkov sa tu iste nejedná.“ Za motív považuje skôr „náboženský vandalizmus“:
„Ten pohľad sa podobal oveľa viac na náboženské zinscenovanie a pripomínalo mi to sieň smútku so zosnulým. Napríklad sviece zapálili podľa určitého vzoru.“
Polícia predpokladá, že ide o viacerých páchateľov. O tom svedčí napríklad odsunutie vyše 300 kg vážiaceho oltáru. Je veľmi isté, že páchatelia sa počas tohto skutku zvnútra zabarikádovali. Inak si pri veľkej návštevnosti nemožno vysvetliť, prečo si nikto nič nevšimol, v tom sú si farár aj policajti istí. Farár Plöbst však prejavil optimizmus, že páchateľov vypátrajú:
„Polícia pozná túto scénu veľmi dobre. Som si istý, že zodpovedných za tento čin nájde.“ –zg-
Vrah Johna Lennona sa hlási k Ježišovi
New York, 3.9.2014 (kath.net/idea) 017 367 – David Chapman, vrah svetoznámeho popového speváka a skladateľa Johna Lennona (foto), sa na súde v americkom štáte New York vyznal z viery v Ježiša Krista. Na pojednávaní o jeho ôsmej žiadosti o prepustenie a podmienečný ďalší trest 59-ročný muž vyhlásil, že tou vraždou chcel získať slávu, aby ho všetci poznali a povedal:
„Medzitým som však už oslobodený od takýchto egoistických démonov a som zameraný už jedine na Ježiša Krista. Zaujíma ma už iba jedno – mojim spoluväzňom zvestovať posolstvo Ježiša Krista. Justičný výbor však jeho žiadosť na predčasné prepustenie nanovo odmietol.
Chapman – bývalý študent teológie – vtedy 40-ročného Lennona 8. decembra 1980 zastrelil v New Yorku rovno na ulici. Chcel získať podobnú popularitu ako bývalý člen skupiny Beatles. Okrem toho ho nahnevala Lennonova výpoveď, že Beatles sú slávnejší ako Ježiš.
Pre duševnú narušenosť Chapmana najprv umiestnili v psychiatrickej liečebni. V r. 1981 ho odsúdili za vraždu na 20-ročné až doživotné väzenie. –zg-
Cirkev v Medžugorí nerozbije, čo sa vybudovalo
Viedeň-Bogota, 2.9.2014 (kath.net) 017 366 – V Medžugorí Cirkev nerozbije, čo sa tam za roky vybudovalo. Povedal to viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn v súkromnom rozhovore so španielskym kňazom Juanom Garcíom Inzom, ako napísal tento promovaný cirkevný právnik v španielskom blogu „Un alma para el Mundo“. García Inza sa kardinála pýtal na jeho názor na výpovede o mariánskych zjaveniach v Medžugorí na Svetovom kongrese o Božom milosrdenstve v Kolumbii. Kardinál Schönborn poukázal na to, že František stanovil, že výsledky komisie na skúmanie zjavení v Medžugorí sa musia najprv predložiť pápežovi. To znamená, že pápež má veľký záujem o Medžugorie, je presvedčený kardinál.
Kongregácia pre náuku viery zriadila Medzinárodnú komisiu na skúmanie udalostí v Medžugorí v r. 2010.
Kardinál Schönborn v súkromnom rozhovore ďalej poznamenal, že niektorí členovia komisie vyjadrili výhrady, pretože mariánske zjavenia sa konajú denne a dlhú dobu. Kardinál im však odpovedal, že Pán sa sestre Faustíne zjavil v istej dobe aj niekoľkokrát denne a napriek tomu bola Cirkvou svätorečená.
Kardinál v rozhovore poukázal aj na to dobré, čo sa deje v Medžugorí a všade tam, kde sa Mária vzýva ako Kráľovná pokoja. Garcia Inza v príspevku spomenul aj modlitbové stretnutie vo viedenskom Dóme sv. Štefana s účasťou vizionárov z Medžugoria. –zg-
Vatikán pred novým liturgickým smerovaním?
Vatikán, 2.9.2014 (KAP) 017 365 – Fakt, že španielsky kardinál Antonio Canizares Llovera (68) z Vatikánu má vo vlasti zaujať nový vedúci post, sa spomínal už dlhšie. Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí – ako rodený nástupca kardinála Antonia Máriu Rouco Varelu (78) na poste hlavy diecézy španielskeho hlavného mesta. Keďže však za pápeža Františka cirkevná kariéra nesmeruje vždy iba nahor, prekvapujúco neodchádza do Madridu, ale do Valencie. A arcibiskup Carlos Osoro Sierra (69) prechádza z Valencie do Madridu. Je to komunikatívny pastier úplne podľa vkusu pápeža. Pravdaže v Ríme sa k tomuto údajnému „zostupu“ hovorí aj to, že z Valencie pochádzajúci Llovera vyjadril výslovné želanie vrátiť sa do svojej domovskej diecézy.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí bola posledným veľkým dikastériom vo Vatikáne, ktorého hlava po pápežovom nástupe do úradu ešte nebola oficiálne potvrdená. Llovera pôsobil ako prefekt provizórne „až do ďalšieho rozhodnutia“. Už pred rokom sa javilo jeho preloženie do Madridu ako očakávané. Ale v španielskej cirkvi ako aj vo Vatikáne sa očividne stále znova zdráhali urobiť zmeny. Llovera bol na jar viackrát u pápeža na audiencii. A k 1. augustu jeho kongregácia vydala ešte Benediktom XVI. v roku 2005 poverenú novú úpravu o pozdrave pokoja pri svätej omši. Pozdrav sa nemá preložiť na iné miesto v rámci omše, ako sa zamýšľalo, ale má mať triezvejšiu formu.
Dlhé váhanie o hlave kongregácie si pozorovatelia vysvetľujú aj rozsiahlymi opatreniami reforiem kúrie. Táto kongregácia sa má údajne spojiť s Kongregáciou pre kauzy svätých, alebo napojiť na ňu – ako to už bolo v minulosti v historickej Kongregácii pre obrady. V tejto chvíli sa to zrejme nezdá byť akútnym. Vo Vatikáne sa síce už nejakú dobu uvažuje o novom poriadku procesov svätorečenia, ale to zrejme ešte nejaký čas potrvá. A tak je pravdepodobné, že František teraz nanovo obsadí tento vakantný post prefekta.
Pri uvažovaní o zmene sa minulý rok často hovorilo o bývalom ceremoniárovi arcibiskupovi Pierovi Marinim (71). Tento Talian zo severu, jeden z promótorov pokoncilovej liturgickej reformy, má kvalifikáciu na nástupcu Lloveru. Benedikt XVI. ho po 20 rokoch ako úzkeho spolupracovníka – liturgického poradcu Jána Pavla II. preložil na post prezidenta Komisie pre svetové eucharistické kongresy. Návrat do významnej pozície sa nezdá byť v tomto pontifikáte vylúčený. Nápadné totiž bolo, že Piero Marini patril k prvým hosťom na audiencii pápeža Františka po jeho zvolení.
Proti Marinimu, ktorého označovali ako „Richard Gere Vatikánu“, hovorí však jeho pokročilý vek. Ale do oficiálneho penzijného veku by mohol ešte 4 roky určovať líniu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. A väčšina prefektov aj tak zostáva aj o 3 roky dlhšie v úrade. V každom prípade sa bude sledovať, akú váhu bude nový prefekt pripisovať diskusii o „starom obrade omše“ a už povolenému „mimoriadnemu obradu predkoncilovej svätej omše“. Diskusii, ktorá sa v novom pontifikáte Františka stíšila. –zg-
Nemecko: Luteránsky farár sa stal katolíkom
Wetzlar, 2.9.2014 (kath.net/idea) 017 364 – Farár Samostatnej evanjelickej luteránskej cirkvi (SELK) zo stredného Hessenska 1. septembra prešiel do Katolíckej cirkvi. Farár Hartmut Constien (39) z Greifensteinu z Evanjelickej luteránskej farnosti sv. Pavla v Allendorfe nad Ulmom pri Wetzlari, pôsobil aj ako duchovný pastier mládeže v cirkevnom okrese Hessensko-Juh. S ním sa stali katolíkmi aj jeho manželka Tanja (foto s dieťaťom) – takisto teologička -a ich tri deti. Constien dúfa, že sa bude môcť stať aj katolíckym farárom.
Biskup SELKu, Hans-Jörg Voigt z Hannoveru, túto konverziu ľutuje. Constienovi sa poďakoval za jeho pôsobenie a zaželal rodine Božie požehnanie. Constien bude pôsobiť v katolíckej Diecéze Regensburg. Či bude vysvätený za kňaza, je otázne. Regensburg sa k tomu nevyjadril.
Constien by nebol prvým evanjelickým farárom, ktorý by bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Taký prípad tu bol už v r. 2010 – kňaz teraz pôsobí ako duchovný pastier v nemocnici Donaustauf pri Regensburgu.
Constien informoval svoju farnosť o svojom prestúpení do Katolíckej cirkvi už v júli. Povedal, že je to výsledok jeho osobného rozvíjania sa vo viere. Po štúdiu na Luteránskej teologickej vysokej škole v Oberurseli bol vysvätený v r. 2008 a odvtedy pôsobil vo farnosti Allendorf/Ulm, ktorá má 280 veriacich.
SELK má v Nemecku 180 farností a 33 700 veriacich, o ktorých sa stará 120 duchovných. –zg-
Budapešť: Výstava ukazuje holokaust aj ako „kresťanskú traumu“
Budapest, 2.9.2014(KAP) 017 363 – Je „najvyšší čas konštatovať, že tragédia holokaustu nie je židovskou záležitosťou, ale rovnako aj kresťanskou a celospoločenskou traumou“. Vyhlásil to evanjelický teológ a kurátor výstavy „Modlitby po Osvienčime“, Adam Galambos, v pondelok večer na vernisáži výstavy v synagóge na budapeštianskej Rumbachovej ulici. Exponáty sú texty k holokaustu 70 rokov po jeho rozpútaní v Maďarsku, ktoré napísali židia a kresťania a stali sa východiskom ilustrácií umelcov.
Modlitby napísali o. i. arciopát Pannonhalmy, Asztrik Várszegi, Vilmos Fichl – zástupca Ekumenickej rady v Maďarsku, luteránsky biskup Tamás Fabiny, jeho reformovaní kolegovia József Steinbach a István Szabó, ako aj hlavný rabín Robert Fröhlich. Spoločná téma: cesta ku zmiereniu môže viesť iba cez úprimné spracovanie minulosti – to by viedlo namiesto rozdelenia k nádeji a solidarite.
Projekt iniciovalo zastrešujúce združenie maďarských židovských spolkov „Mazsihisz“ v rámci Židovského letného festivalu (Zsidó Nyári Fesztival). Tento rok sa koná 16. raz a zameriava sa na rôznorodú kultúru židovských obcí v Maďarsku. Podľa predsedu „Mazsihiszu“ Andrása Heislera v centre projektu je prosba o odpustenie a odpustenie. To môže prispieť ku kultúre pamäti a k pokojnému spolunažívaniu národov a náboženstiev, ako zaznelo na vernisáži.
Synagógu na Rumbachovej ulici postavili v rokoch 1869 až 1872 podľa plánov rakúskeho architekta jugendštýlu Otta Wagnera v historickom štýle – ako jeho jedinú stavbu v Maďarsku. V lete 1941 sa tam odohrávali dramatické scény. Zriadili tam zberný tábor pre židov bez platných dokumentov – väčšinou bez štátnej príslušnosti. Tých Úrad pre zahraničie (KEOK) dal previezť na maďarsko-sovietske hranice a odsunúť na Ukrajinu. Jednotky SS tam následne usmrtili 20 000 ľudí.
Na konci druhej svetovej vojny bola synagóga veľmi poškodená a komunisti ju dlhý čas neopravili. Až v 80. rokoch bola čiastočne obnovená. Definitívne zreštaurovaná táto pamiatka dodnes nebola. –zg-
Stále viac Nemcov v islamistických skupinách
Bonn, 2.9.2014 (kath.net/KNA) 017 362 – Do islamistických teroristických skupinách na Blízkom a Strednom Východe sa zapája podľa Spolkového úradu pre ochranu ústavy stále viac Nemcov. Iba do Iraku a Sýrie vycestovalo vyše 400 extrémistov z Nemecka, ako povedal riaditeľ úradu, Hans-Georg Maaßen v nedeľu pre nemecký rozhlas Deutschlandfunk. Podľa rešerší časopisu «Spiegel» z pondelka je medzi nimi aj 20 bývalých príslušníkov nemeckej armády.
Podľa Maaßena organizácie ako «Islamský štát» (IS) na internete ofenzívne verbujú nových členov aj v nemeckom jazyku. Čím úspešnejšie teroristi zasahujú, tým atraktívnejší sú pre príslušné kruhy. «To, čo ľudí priťahuje, je veľká brutalita, radikálnosť, rigoróznosť.»
Riaditeľ tohto úradu v Nordrhein-Westfálsku, Burkhard Freier, pre noviny «Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung» povedal, že IS zneužíva nemeckých islamistov ako „potravu“ pre kanóny. «Po trojtýždňovom základnom výcviku idú na front, takže majú sotva šancu na prežitie.» Napriek tomu sa IS teší u nemeckých islamistov veľkej úcte. Vyhlásenie kalifátu sa považuje za historickú udalosť.
Rôzne sa hodnotí otázka, aké nebezpečenstvo predstavujú sympatizanti IS v Nemecku, či vracajúci sa bojovníci pre krajinu. Vzhľadom na bývalých džihádistov hovoril Maaßen v rozhlase o «zvýšenom abstraktnom nebezpečenstve». Konkrétne dôkazy zatiaľ neexistujú.
Noviny «Berliner Morgenpost» z nedele citovali naproti tomu z analýzy vnútorného ohrozenia Spolkového kriminálneho úradu. Podľa nej by sa mohlo Nemecko stať terčom IS kvôli plánovaným dodávkam zbraní kurdskej armáde Pešmerga.
Teroristická skupina síce ešte nemá vlastné štruktúry v Nemecku, uvádza sa v analýze. Ale izolovaní jednotlivci by mohli zaútočiť rovnako ako občania Západu, ktorí «po ideologickom a paramilitantnom výcviku u IS vyjadria ochotu vrátiť sa do vlasti a stať sa operatívne aktívni». A mohlo by dochádzať aj k množeniu sa násilných stretov pri demonštráciách. –zg-
V islame rastie odpor proti ‚svätej vojne‘
Saudský kráľ: „Najbližším cieľom džihádistov bude Západ!“
Riad/Londýn/Wiesbaden/Washington, 2.9.2014 (kath.net/idea) 017 361 – V islamskom svete rastie odpor proti tzv. „svätým bojovníkom“, ako sú teroristické skupiny „Islamský štát“ (IS), Boko Haram (Západné vzdelanie je hriech) a El Shabab (Mládež). Najbrutálnejšími prostriedkami presadzujú na Blízkom a Strednom Východe ako aj v západnej a východnej Afrike svoju predstavu „Božieho štátu“. Obeťami sú predovšetkým kresťania, jezidi a umiernení moslimovia.
Saudský kráľ Abdullah varoval, že najbližším cieľom džihádistov bude Západ. „Ak západné mocnosti nezasiahnu, bude nimi postihnutá o mesiac aj Európa a o dva mesiace Amerika,“ povedal saudský vládca v príhovore k západným diplomatom v Riade.
Aj saudský veľký mufti, šejk Abdel Asis bin Abdullah, vyhlásil IS za „nepriateľa č. 1“. Extrémistické a militantné idey nie sú súčasťou islamu, ale jeho najväčším nepriateľom, ako zdôraznil. V Saudskej Arábii sa praktizuje prísna forma islamu – vahabizmus. Praktizovanie iného náboženstva ako napríklad kresťanstva, je prísne zakázané. Kráľovstvo financuje aj rebelov v sýrskej občianskej vojne, avšak dištancuje sa od teroristických sietí ako IS a Al Kaída.
Veľká Británia: Fatva proti teroristom
Podľa údajov londýnskych novín „Times“ má v Iraku a Sýrii bojovať až 3000 občanov Saudskej Arábie a mnohí na strane IS. Z Európy odcestovalo do Sýrie 2000 extrémistických bojovníkov, z toho asi 500 z Nemecka. Asi štvrtina sa už mala vrátiť. Od nich vychádza hrozba terorizmu. Počet Britov bojujúcich na Blízkom a Stredom Východe sa odhaduje na 1000. Mnohí radikalizovaní moslimovia dávajú prednosť ozbrojenému boju v teroristických skupinách pred službou v britskej armáde. Tam slúži asi 560 moslimov.
Šiesti poprední islamskí učenci vo Veľkej Británii vydali fatvu (právny rozsudok), v ktorej odsudzujú IS ako „utláčajúcu a tyranskú organizáciu“. Moslimovia, ktorí sa do nej zapoja, sú „heretici“. Imamovia vyzývajú všetkých moslimov vo Veľkej Británii, aby sa postavili proti tejto „jedovatej ideológii“. Aj vplyvný egyptský veľký mufti Shawqi Allam vyhlásil IS za „nebezpečenstvo pre islam a moslimov“.
Nemecko: Zakázať symboly a zástavy IS
V Nemecku Centrálna rada moslimov odsúdila prenasledovanie kresťanov v Iraku. Jej predseda Aiman Mazyek v Kolíne povedal: „Vyháňanie irackých kresťanov teroristickou ISIS je aktom bezprávia, je to proti islamu, porušuje to medzinárodné právo a prieči sa to ľudskosti.“
Politik CDU Ismael Tipi z Wiesbadenu žiada, aby sa zakázali symboly a zástavy IS a aby sa hnutia sympatie s extrémistami stali trestným činom. Zástava IS veje aj na demonštráciách salafistov v Nemecku, ako povedal tento z Turecka pochádzajúci poslanec a odborník na extrémizmus.
Kissinger: Náboženské vojny znova ožívajú
Bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger (91) vzhľadom na šírenie sa islamského extrémizmu varuje pred opätovným ožívaním európskych náboženských vojen 17. storočia v novej forme a na širokom medzinárodnom základe. „Neovládané zóny zasiahnuté moderným džihádom sa tiahnu krížom cez islamský svet – od Líbye, Jemenu, Gazy, Sýrie, Iraku, Afganistanu, Pakistanu, Nigérie, Mali, Sudánu až po Somálsko. Náboženstvo sa pritom zneužíva na geopolitické ciele. Extrémistické hnutia ohrozujú svetovú stabilitu a vyžadujú si spoločný zásah všetkých zodpovedných mocností.“ Vo svojej novej knihe „World Order“ (Svetový poriadok) poukazuje Kissinger okrem iného na radikálne úsilie v histórii islamu etablovať svetový poriadok. Výňatky z knihy uverejnili britské noviny „Sunday Times“ 31. augusta. –zg-
Albánsko: „Nadšenie a veľká radosť“ pred návštevou pápeža
Tirana, 1.9.2014 (KAP) 017 360 – Celých 23 rokov komunistický režim potláčal každé praktizovanie náboženstva v „prvom ateistickom štáte“ – Albánsku vyhlásenom v r. 1967 a úplne zničil cirkevné štruktúry. Keď 21. septembra pápež František navštívi túto krajinu, tak to bude predovšetkým „ocenenie albánskych veriacich, ktorí napriek prenasledovaniu v tom čase verne stáli pri Cirkvi“. Zdôraznil to pre „Kathpress“ pápežov hostiteľ arcibiskup Tirany, Rrok Kola Mirdita. Medzi katolíkmi krajiny vládne pre túto návštevu „veľká radosť a nadšenie“, ako povedal arcibiskup. Súčasne sa touto návštevou krajina, „ktorej imidž nebola vždy najlepšia“, ocení ako celok.
Na rozdiel napríklad od Číny katolícka cirkev v Albánsku odporovala pokusom komunistickej vlády etablovať vlastnú od Vatikánu odlúčenú národnú cirkev. Návšteva pápeža podčiarkuje však aj modelový charakter Albánska v oblasti medzináboženského dialógu a povzbudzuje členov rôznych náboženských spoločenstiev „spoločne kráčať cestou harmónie a tolerancie a zachovať si spoločné hodnoty,“ hovorí arcibiskup Mirdita, ktorého vysvätil Ján Pavol II. v r. 1993 pri návšteve Albánska na arcibiskupa Tirany.
Pre františkána a arcibiskupa Diecézy Škodra-Pult, Angela Massafru, je návšteva pápeža šancou „trocha stlmené nadšenie prevratu“ znova rozdúchať. Želá si vývoj od klerikálnej cirkvi smerom k ľudovej cirkvi a dúfa, „že pápež veriacich vyzve, aby sa viac angažovali vo farnostiach a preberali zodpovednosť“. Pretože ešte stále sú veriaci zvyknutí, „že kňaz má sám celú zodpovednosť“.
Massafra si od pápežovej návštevy sľubuje aj impulz ešte priateľskejšieho postoja k Európe. A aj „sociálna otázka“ je v tejto „chudobnej krajine“ veľkou témou. Horných 10 percent obyvateľstva je zámožných, veľká časť Albáncov však žije vo veľkej chudobe. Problematická je najmä situácia mnohých starých ľudí, ktorí dostávajú najviac 100 eur mesačne.
Oznámenie pápežovej návštevy prijalo celé obyvateľstvo aj vláda s „veľkou radosťou a súhlasom“, zdôraznil nuncius v Albánsku, arcibiskup Ramiro Moliner Ingles pre „Kathpress“. Návšteva posilní sebavedomie krajiny stojacej inak v úzadí Európy. Nuncius vyjadril nádej aj pre oblasť misií, pretože aj 14 rokov po páde komunizmu je krajina, najmä jej juh, ako už pápež povedal – misijným územím.
František navštívi hlavné mesto Tiranu 21. septembra a stretne sa s premiérom Edi Ramom a prezidentom Bujarom Nishanim. Okrem toho sa plánujú stretnutia s predstaviteľmi iných náboženstiev a kresťanských vyznaní, a s deťmi zo sociálne slabých pomerov. Vyvrcholením návštevy bude svätá omša na voľnom priestranstve v centre Tirany.
Svojou krátkou návštevou stavia pápež krajinu pred isté logistické a organizačné výzvy, ako povedal arcibiskup Massafra. Organizáciu majú na starosti dve komisie, v ktorých je zapojená aj vláda. Návštevu financuje katolícka cirkev spolu s vládou a z veľkej časti z darov.
Počet katolíkov v Albánsku je asi 450 000 – teda 15 percent obyvateľstva. Katolícka cirkev má 5 diecéz a 1 apoštolskú administratúru, 200 kňazov – z toho 34 Albáncov. Cirkev v rokoch 1967 až 1990 takmer zmizla. Ján Pavol II. v r. 1993 v Albánsku vysvätil prvých 4 biskupov. Jediný kňazský seminár je v Škodre, kde sa formujú aj seminaristi z Kosova a Čiernej Hory. –zg-
Albánsko: Od náboženskej nuly po vzorného žiaka
Tirana, 1.9.2014 (KAP) 017 359 – Keď pápež František 21. septembra nastúpi svoju prvú európsku zahraničnú cestu, povedie ho práve do krajiny, ktorá sa v r. 1967 – za komunistického režimu – vyhlásila za „prvý ateistický štát“ – do Albánska. Ešte do r. 1990 každé praktizovanie náboženstva sa trestalo väzením, nútenými prácami, či dokonca smrťou. Dnes, 14 rokov po prevrate, sú štruktúry náboženských spoločenstiev do veľkej miery znova vybudované. Z 3 miliónov obyvateľov sa 20 percent hlási k pravosláviu, 15 percent ku katolíckej viere a 1 percento k protestantizmu. Podiel moslimov je 20 percent.
Po páde komunizmu a zrušení protináboženských zákonov sa náboženská situácia v Albánsku rovnala nule. Kostoly, kláštory a mešity boli zbúrané alebo zmenené na sklady, športoviská, divadlá či iné sekulárne budovy. Kňazi, mnísi, mníšky a imamovia boli uvrhnutí do väzenia, popravení a v pracovných táborov vyčerpaní na smrť. „Kto urobil kríž a prichytili ho, putoval do väzenia,“ vysvetlil provinciál františkánov Gazmend Tinaj situáciu prenasledovania pre „Kathpress“.
Katolícku cirkev postihlo prenasledovanie najtvrdšie. Jej dobre vybudovaná sieť škôl a zdravotných zariadení a vytvorenie vtedajšej elity, urobili cirkev nepriateľom štátu číslo jedna, ako povedal františkán. Len 30 kňazov prežilo prenasledovanie, zvyšok popravili alebo internovali v pracovných táboroch. Rehoľa františkánov bola príkladom toho, ako sa zaobchádzalo s cirkevnými zariadeniami a veriacimi. Dva kláštory v Škodre zmenili na športovú halu a divadlo, 55 zo vtedajších 70 pátrov režim neprežilo.
Bohoslužby po oslobodení
Politický prevrat v r. 1990 sa spájal aj s „náboženským prevratom“. Vtedy oslavovalo 50 000 veriacich v Škodre oslobodenie od komunistického režimu. Odtiaľ sa hnutie demokracie ďalej šírilo. Cirkev sa pomaly znova budovala. Pápež Ján Pavol II. pri návšteve Albánska v r. 1993 vysvätil prvých 4 biskupov. Svätý stolec otvoril kňazský seminár v Škodre a formáciou nových kňazov poveril jezuitov.
V roku 2000 vysvätili prvého albánskeho kňaza. Dnes má katolícka cirkev v Albánsku 200 kňazov, z toho 34 Albáncov, ktorí sa starajú o 450 000 veriacich v 5 diecézach a 1 apoštolskej administratúre na juhu. Väčšina kňazov pochádza z Talianska. No kňazi stále chýbajú, pretože počet veriacich rastie. V ostatnú Veľkonočnú vigíliu sa dalo pokrstiť 104 ľudí prevažne z moslimského prostredia a stále viac ľudí prichádza z dedín do miest.
Ústrednú úlohu pri tomto budovaní zohráva svetová Cirkev. Podieľajú sa na ňom náboženské organizácie z celého sveta, ako potvrdil aj vatikánsky nuncius v Albánsku, Mons. Ramiro Moliner Ingles, pre „Kathpress“. Leví podiel na finančnom zabezpečení majú zdroje zo zahraničia, najmä z Európy. Charita, biskupské konferencie a iné náboženské združenia, ale aj jednotlivci, darovali pozoruhodné sumy. Aj dnes je albánska cirkev financovaná prevažne z darov.
Príkladný medzináboženský dialóg
Dnes žije v Albánsku 20 percent pravoslávnych, 15 percent katolíckych, 1 percento evanjelických kresťanov a 20 percent moslimov. Oficiálne počty zo sčítania ľudu v r. 2011 sa podstatne odkláňajú od údajov náboženských spoločenstiev. Podľa nich je 10 percent katolíkov, 6 percent pravoslávnych, 1 percento evanjelikov a 60 percent moslimov. Rozdiel vysvetlil nuncius nezrovnalosťami pri sčítaní ľudu. Nie všetkých ľudí komisári dosiahli, alebo neposkytli údaje. Náboženské otázky sú „delikátnou záležitosťou“, mnohí veriaci majú stále v podvedomí strach z čias komunizmu a preto údaje neuviedli, ako hovorí nuncius.
„Priam príkladný je dnes medzináboženský dialóg v Albánsku,“ uvádza Mons. Ingles. Spolunažívanie rôznych náboženských spoločenstiev sa neobmedzuje iba na život popri sebe, ale vydali napríklad spoločné vyhlásenie proti krutosti teroristických militantov „Islamský štát“ a spoločne sa modlili za prenasledovaných kresťanov Iraku. „Navzájom sa aj navštevujeme na našich náboženských sláveniach.“ V štátnej komisii sa radia predstavitelia pravoslávia, katolíckej cirkvi a slobodných cirkví spoločne s moslimami.
Popri cirkevných štruktúrach trpela za komunizmu najmä viera a udržanie kresťanských hodnôt, ako zdôraznil Ingles ďalej. Z toho vyplýva poslanie cirkvi sprostredkovať dnes veriacim tieto kresťanské hodnoty. Vzájomnú úctu a ľudské práva treba znova v spoločnosti viac zakotviť.
Výuka náboženstva na školách neexistuje, na farách však ponúkajú tzv. školy katechizmu vzdelávanie vo viere. Veľkú nádej vkladá cirkev do mládeže. Mládež je do farských štruktúr oveľa lepšie zapojená ako inde v Európe, ako zdôraznil tiranský arcibiskup Rrok Kola Mirdita. Ale aj generácia rodičov má cez angažovanosť detí nový prístup k cirkevnému životu, hoci protináboženská propaganda komunistického režimu zanecháva stále istý odpor a ľahostajnosť voči Cirkvi najmä u generácie zo 60. rokov.
Dôležitá úloha laikov
V Albánsku aktívne pôsobí aj 20 laických hnutí. K dobrovoľnej angažovanosti sa však v krajine stále pristupuje negatívne. „Prihlboko je zakorenené nútenie k dobrovoľnej práci za komunizmu,“ hovorí arcibiskup Mirdita. „Najmä u veriacich sme však už veľa urobili. Najlepším dôkazom je dobrovoľné pôsobenie v Rade európskych biskupských konferencií, ktorá zasadala v r. 2011 v Tirane. A pri návšteve pápeža budú hrať laici rozhodujúcu úlohu.“
Pre budúcnosť cirkvi v Albánsku si arcibiskup želá o. i. viac prítomnosti v médiách. Katolícka cirkev je tam málo zastúpená. To treba zmeniť. Prístup do médií chcú získať intenzívnejšími aktivitami v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. Na zozname cirkvi je aj budovanie cirkevného školstva – v súčasnosti je viac dopytu ako ponuky. –zg-
‚František reformuje kúriu, nie náuku’
Londýn/Vatikán, 1.9.2014 (kath.net/jg) 017 358 – Pápež František bol zvolený, aby reformoval vatikánsku kúriu. On náuku Katolíckej cirkvi nezmení, aj keď by to mnohí od neho očakávali, píše Damian Thompson, druhý vydavateľ, v komentári pre britský konzervatívny magazín „Spectator“.
Pápež začal „duchovný kultúrny boj“ proti vatikánskym byrokratom, uvádza Thompson. Rímska kúria, najmä Taliani, torpédovali pontifikát Benedikta XVI. a primäli ho k odstúpeniu. František to nepripustí, pokračuje autor s odvolaním sa na bližšie nemenovaného biskupa.
Ako Argentínčan je v Ríme outsiderom. Práve preto ho kardináli zvolili za pápeža. Očakávali, že vo Vatikáne naženie „strach a hrôzu“ tým politikom, ktorí svoje úrady v kúrii okrem iného zneužívajú pre nečisté obchody s talianskymi obchodníkmi. Františkek pracuje na tom, aby sa uvoľnili spojenia medzi Svätým stolcom a politickým a hospodárskym svetom Talianska. Ide tu o dlho existujúcu sieť, ktorá nie je zlučiteľná s náboženskou úlohou Cirkvi, cituje Thompson znalca Vatikánu Philipa Pullellu.
Františkovým prvým krokom bolo zriadenie Sekretariátu pre hospodárstvo, na čelo ktorého postavil Cirkvi oddaného kardinála Georga Pella. Tomu teraz podlieha aj Vatikánska banka, za ktorú bol za Benedikta XVI. zodpovedný vtedajší štátny sekretár Tarcisio Bertone. Bertoneho nástupca Pietro Parolin už nemá vplyv na finančné záležitosti Vatikánu a nie je už ani „zastupujúcim pápežom“. –zg-
Sýrsky politik: Assad pôrodníkom pri zrode militantov IS
Assad prepustil z väzenia stovky islamistov a teraz sú vo vedení IS.
A od leta 2013 nakupoval ropu z oblastí pod kontrolou militantov IS a tým ich financoval.
Frankfurt, 1.9.2014 (kath.net/KNA) 017 357 – Teroristickí militanti «Islamský štát» (IS) vďačia svojmu zosilneniu podľa názoru sýrskeho opozičného politika Bassama Abdullaha stratégii prezidenta Sýrie Bašara al-Assada. Obe strany pôsobili ako «totalitné dvojičky», píše veľvyslanec Sýrskej národnej koalícii v Nemecku v príspevku pre noviny «Frankfurter Allgemeine Zeitung» z pondelka.
Assad už v r. 2012 prepustil z väzenia niekoľko stovák islamistov, ku ktorým patria aj dnešní členovia vedenia IS. Abdullah ďalej poukazuje na nepotrestané obsadenie strategickej vodnej elektrárne Tabqa milíciami IS. Assad sa napriek vojenským možnostiam proti tomu nepostavil.
«Pod dohľadom IS dostávali inžinieri až donedávna plat z Damasku a IS dodával elektrický prúd za poplatky do oblastí kontrolovaných režimom», uvádza Abdullah. V «podobne perfídnom obchode» Assad od leta 2013 nakupoval ropu z oblastí pod kontrolou militantov IS a tým ich financoval. Týmto spôsobom sa stal Assad «pôrodníkom pri zrode džihádizmu v Sýrii», píše Abdullah.
Assad svojimi zločinmi proti sýrskemu ľudu «vytvoril ideálne podmienky pre terorizmus v islamskom šate», uvádza Abdullah ďalej. «Assad chce sýrsky ľud ako aj Západ postaviť pred voľbu – alebo zostane jeho režim pri moci, alebo Sýriu odovzdá IS.» Assad tým chce «byť súčasne podpaľačom aj hasičom a Západ vlákať do svojej pasce», varoval Abdullah. –zg-
Katolícka cirkev: Konflikt na Ukrajine ohrozuje Poľsko
Varšava, 31.8.2014 (kath.net/KNA) 017 356 – Poľskí katolícki biskupi vidia nebezpečenstvo pre svoju krajinu v súvislosti s ruským vojenským nasadením na východnej Ukrajine. „Dianie v susednej krajine porušuje právo národa samostatne rozhodovať o svojej ceste.“ To vyvoláva «oprávnenú starosť aj o budúcnosť našej otčiny», napísali diecézni biskupi vo vyhlásení, ktoré uverejnili v sobotu vo Varšave.
Na ukrajinskej pôde prebieha «nevyjasnená vojna», pri ktorej prichádzajú o život vojaci aj civilisti. «Očakávame, že sa urobia účinné opatrenia, ktoré pokojnými prostriedkami zabránia tragédii vojny», uvádza sa vo vyhlásení. Rusko sa v ňom menovite neuvádza.
Vyhlásenie vydali biskupi pri príležitosti 75. výročia začiatku druhej svetovej vojny 1. septembra. «Pokoj je našou povinnosťou», zdôrazňujú biskupi a vyzývajú k modlitbám za pokoj. –zg-
‚Umiernený‘ islam sa od džihádistov rázne dištancovať nebude
„Všetko konanie človeka – či dobré alebo zlé – je Alahom predurčené.“
Wiehl, 31.8.2014 (kath.net/idea) 017 355 – Stále znova sa ozývajú požiadavky, aby „umiernený“ islam ostrejšie postupoval proti militantným moslimom – džihádistom. Také výzvy západných politikov a cirkevných predstaviteľov sú podľa názoru evangelikálneho experta na islam, farára Eberharda Troegera z nemeckého Wiehlu pri Gummersbachu, „dosť naivné“. V komentári pre Evanjelickú spravodajskú agentúru „idea“ vo Wetzlari píše:
„Nemožno očakávať, že islam organizovaný vo zväzoch v Nemecku, sa jednoznačne postaví proti džihádistom. Toto má okrem iného štrukturálne dôvody. Islam nie je cirkev, ale zmes ľudového a štátneho náboženstva ako aj náboženského štátu. Preto nepozná nijaké obecné štruktúry a nijaké vylúčenie zo spoločenstva. Vylúčenie z príslušnosti k islamu neexistuje. Preto islamských extrémistov, ani keď sú z pohľadu Západu zločinci a vrahovia, nemožno vylúčiť z islamského spoločenstva.“
Podľa Troegera v zmysle islamského práva existuje iba možnosť, že medzinárodne reprezentatívne grémium právnikov v posudku vyhlási, že isté spôsoby správania džihádistov porušujú islamské právo šaría. Dokiaľ takýto posudok neexistuje, „moslimské zväzy v Nemecku, keďže sú sami osebe veľmi heterogénne, sa budú chrániť vynášať rozsudok o konaní jednotlivých džíhádistov či džihádistických skupín“.
Aj Mohamed bojoval proti nepriateľom mocou zbraní
Troeger ďalej uvádza historické dôvody. Prorok Mohamed v mene Alaha bojoval proti nepriateľom mocou zbraní. Aj tzv. umiernení moslimovia sa odvolávajú na Mohameda. Jeho vzor v histórii islamu viedol stále znova k tomu, že v istých situáciách sa opozičné skupiny radikalizovali, „aby uskutočňovali ideálny islam v boji proti ‚zlej väčšine‘ mocou zbraní“. Dnes prežíva tento radikálny spôsob nový zrod. To vyprovokovala politická, technologická a kultúrna prevaha Západu.
To, že sa umiernený islam ostrejšie nedištancuje od militantných moslimov, má podľa Troegera aj teologické dôvody. V hlavnom prúde islamu sa tradične učí, že všetko konanie človeka – či dobré alebo zlé – je Alahom predurčené. Ak sa to berie dôsledne, znamená to, že aj činy moslimských extrémistov sú Alahom predurčené. Kto ich pranieruje, zasahuje do práv Alaha. Ten je absolútne slobodný vo svojom konaní. Tomu sa musí každý moslim podriadiť. Na Západe je takéto myslenie nepochopiteľné. –zg-
Imamovia vyhlásili európskych bojovníkov IS za heretikov
Londýn, 31.8.2014 (KAP) 017 354 – Viacerí známi britskí imamovia vyhlásili svojich moslimských krajanov v radoch teroristických militantov v Sýrii a Iraku za heretikov. Skupina „Islamský štát“ (IS) je „extrémistická organizácia“ a je nábožensky zakázané ju podporovať, alebo do nej vstupovať“, uvádza sa vo „fatve“ podpísanej 6 islamskými učencami, z ktorej citoval britský denník „Sunday Times“.
Britskí a iní európski moslimovia musia aj podľa islamského práva rešpektovať zákony svojej krajiny, preto je účasť na bojoch v Sýrii a inde nábožensky zavrhnutiahodná. Vzhľadom na militantov IS je skôr „povinnosťou britských moslimov aktívne sa stavať na odpor proti ich otrávenej ideológii, predovšetkým ak sa šíri vo Veľkej Británii“.
„Príkaz pomoci bratom vo viere v Sýrii a Iraku neoslobodzuje od povinnosti lojálnosti voči vlastnej britskej spoločnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení imamov s odvolaním sa na Korán. Ďalej vyhlasujú:
„Prenasledovanie a masaker šiitov, kresťanov a jezídov sú odporné činy protirečiace islamskej náuke.“ Konanie militantných islamistov je v protiklade s „islamskou toleranciou, ktorá sa praktizovala vo veľkých ríšach Magulov a Otomanov.
Vraždenie vojnových zajatcov, žurnalistov a civilistov, ako aj imamov, ktorí sú proti Islamskému štátu, ako aj zotročovanie žien a detí, je porušovaním národného práva, ktoré zaväzuje aj moslimov. To je takisto ustanovené v Koráne s napomenutím „veriaci plní zmluvy“, uvádzajú islamskí učenci. –zg-
Vladimír Putin nie je nijaký ‚Boží dar‘
Düsseldorf, 29.8.2014 (kath.net) 017 353 – Po prvom zvolení Putina za prezidenta Ruska žasli televízni diváci na celom svete z obrázkov Vladimíra Putina pri jeho návšteve pravoslávnej omše v Moskve. Bývalý dôstojník KGB ako v ohni očistený kresťan – čie srdce by tento pohľad nezahrial? Zo skrytého posolstva pravoslávnym kresťanom Ruska, že nový prezident by sa mohol stať istým druhom patróna a ochrancu pre viac ako 100 miliónov veriacich a ich cirkev, sa medzitým stal otrasný strategický zväzok.
Najneskôr s voľbou metropolitu Cyrila v decembri 2008 za hlavu pravoslávia je už tento zväzok cirkvi a Kremľa taký tesný, že sa medzi neho nevojde ani lístok. Dnes by sme túto situáciu označili ako výhru oboch strán, pretože obe v mnohom profitujú z tohto spojenia. Za svoju podporu a lojalitu majú dnes pravoslávni v Rusku okrem rozsiahleho bohatstva – Putin zorganizoval už ako premiér rozsiahle sumy odškodnenia v 20. rokoch vyvlastneným náboženským spoločenstvám – aj politickú moc. Ich predstavitelia sedia v štátnych grémiách, majú vplyv na učebné plány v školách a definujú, čo sa má chápať pod verejnou morálkou. Cyril sa za to svojim mecénom odvďačuje verejnými výzvami koho voliť vo voľbách. Raz dokonca označil šéfa Kremľa ako „Boží dar a Boží zázrak“, čo je pre politika nezvyčajný kompliment.
To, čo oboch politicky spája, je úsilie o ochranu tradičnej rodiny v spojení so striktným odmietaním homosexuality, ktorá sa pranieruje ako typicky západný jav dekadencie a väčšina Rusov ju za takú aj považuje. Práve tieto dve témy spojené s populisticky na verejnosti prejavovanou zbožnosťou vládcu Kremľa sa páči aj v Európe mnohým katolíkom. Niektorí vidia v Putinovi priam nositeľa nádeje, ktorý zabezpečí prežitie cirkvi a morálky v dobe západného hedonizmu a úpadku kultúry.
No je táto nádej opodstatnená u muža, ktorý kedysi ako dôstojník KGB v Berlíne pracoval na udržaní bezprávneho štátu vedeného komunistami, k čomu bezpochyby patrili aj špionáž a boj proti kresťanským cirkvám? Svätí účel naozaj prostriedky? Odvrátime pohľad, keď Vladimír Putin vysiela svojich vojakov, aby časti susednej krajiny bezprávne obsadili a anektovali? Myslím si, že ako kresťania to robiť nesmieme. Protiargumenty sú predsa známe. Aj Západ, aj USA – a zvlášť USA – majú svoje hriechy. Stále znova sa podporujú odporní zločinci pre údajne vyššie ciele. Vojenské zásahy ako vojna v Iraku sa zakladajú na lžiach a porušovaní práv národov. A o Abu Ghreibovi a škandalóznom spôsobe stále ešte existujúceho zajateckého tábora Guantanamo už ani nemusíme hovoriť. Ale stačí to, že aj iní robili zlé veci na to, aby sme pri Putinovom Rusku odvracali zrak?
Práve sa dokázalo, že Kremeľ a jeho vládca svet už mesiace klame o svojej úlohe v kríze na Ukrajine – čo každý, kto to vidieť chcel, vedel už aj predtým. Ruskí vojaci bojujú na východnej Ukrajine, ruské tanky prekročili hranicu s Ukrajinou. To, čo každý večer vidíme v televízii, je útočná vojna. A to iba na dve hodiny letu od nášho údajného pokojného ostrova blažených. Všetko, čo sa teraz deje na Ukrajine – tá bieda, hlad, tí mŕtvi a ranení – to sa deje naplánované a prikázané Putinom. Iba pripomenieme: Ukrajina je suverénny štát, jeho hranice by mali byť nenarušiteľné. Či sa Putin cíti obkľúčený, či sa Ukrajina chce stať členom EÚ – to všetko nezohráva pre objektívne zhodnotenie situácie nijakú úlohu.
Každý, kto sa zasadzuje za tradičnú rodinu, je u kresťanov vítaný. A každý politik, ktorý sa s úprimným srdcom zúčastňuje bohoslužieb, o to viac. Ale politik, ktorý pred televíznymi kamerami zapaľuje sviečky a zahĺbi sa do modlitby a na druhý deň vysiela svojich vojakov, aby zaútočili na inú krajinu a obsadili ju, si nezaslúži nijaké sympatie kresťanov. –zg-
Biskup Oster: Synoda o rodine Nemcov zrejme sklame
Würzburg, 29.8.2014 (kath.net/KNA) 017 352 – Pasovský diecézny biskup Štefan Oster neráta s nijakým rozhodujúcim novým smerovaním, ktoré by vyšlo z vatikánskej synody biskupov o rodine vzhľadom na pripustenie ku svätému prijímaniu znovu zosobášených rozvedených. «To je problém, ktorý sa v Nemecku koncentruje a možno ešte aj v iných západných krajinách», povedal biskup Oster pre katolícky denník «Die Tagespost» zo soboty vychádzajúci vo Würzburgu. Celosvetovo však nejde o nejaký hlavný problém. Preto sa obáva, že sklamanie v Nemecku bude veľké.
Po vatikánskom dotazníku a následkom biskupmi iniciovaného procesu dialógu sú tu obrovské očakávania, pripomenul biskup. Ak sa tie potom nesplnia, zrejme mnohí povedia: «Pozrime sa, ja som to už vždy vedel, ani František neprinesie nijakú reformu. Veriaci sa musia podľa názoru biskupa naučiť celkom nanovo chápať, čo je Cirkev. Cirkev sa dnes veľmi silne redukuje na sociologickú veličinu, no v prvom rade je darovaná Bohom.»
Podľa slov biskupa Ostera musí sa jasne prejaviť, že Cirkev je miesto: «kde som uvoľnený a oslobodený – tam sa stretávam s Ježišom.» To je potom úplne iná perspektíva ako: «A teraz tento podnik opustím, pretože ten, či onen je taký hlupák.» Mimochodom evanjeliá nám ukazujú, že aj učeníci sa občas správali ako hlupáci. Ježiš ich musel neustále vychovávať. Už keď kráčal v ústrety smrti na kríži, «sa títo ľudia sporili, kto smie byť šéfom».
Po prvých troch mesiacoch v biskupskom úrade má tento salezián dojem, že ľudia v Pasovskej diecéze si rozhodne uvedomujú, že má seriózny záujem o rozhovory. «A ja by som ani nechcel prichádzať s hotovými riešeniami. Mojím hlavným záujmom je, aby všetci Krista lepšie spoznali. Každý človek má svoju vlastnú cestu s Pánom.» Vo svojej diecéze chce biskup spoločne s ľuďmi uvažovať, «ako v tom môžeme napredovať,» aj vzhľadom na otázku vierohodnosti Cirkvi. –zg-
* * * * * * * * * *
Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.
Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.