Píšem tento list, aby som vám porozprávala o zázračnom uzdravení svojho syna. Som presvedčená o tom, že tento zázrak je odpoveďou na naše neustále modlenie sa korunky k Božiemu milosrdenstvu a uctievaniu obrazu Milosrdného Ježiša.
Moja tragédia (tragédia, ktorú môže pochopiť iba matka) začala 25. marca 1999. V ten deň som išla s trojmesačným synom k očnému špecialistovi. Radila som sa aj s inými lekármi, teraz sa oči môjho syna museli vyšetriť pomocou najmodernejších prístrojov. Vyšetrenie bolo náročné pre nás obidvoch a diagnóza krutá a definitívna: očné nervy môjho syna odumierajú, v najbližšej dobe oslepne. Táto návšteva u lekára nebola posledná. Hľadala som pomoc a nádej u iných lekárov. Stále som si myslela, že existuje liek alebo chirurgický zákrok, ktorý vylieči slepotu môjho syna. Ale lekári mali pre mňa vždy len jedinú odpoveď: nemôžem vytvoriť niečo, čo sa v organizme správne nevyvinulo. Hovorili mi, aby som sa s tým vyrovnala a pomohla aj synovi zmieriť sa s tým. Hovorili mi aj to, aby som svojho syna milovala. Milovala som ho. Stále viac a viac. Ale nedokázala som žiť s myšlienkou, že bude tak veľmi trpieť. Ako kresťanka som upriamila svoju dôveru na Boha. Dňa 26. marca, deň po vyslovení diagnózy, ktorá zmenila život mojej rodiny, mi poslala moja matka časopis s obrázkom Milosrdného Ježiša. Ten obrázok nás už nikdy neopustil. To, čo vám teraz poviem, by som najradšej zvolala na celý svet: Ježišu, ďakujem Ti! Môj syn znovu vidí! Áno, i napriek tomu, že diagnóza je rovnaká – odumretie očného nervu – môj chlapček vidí tak, že môže pozbierať aj smietky zo zeme. Drahý Bože! Je to zázrak. Píšem to preto, aby som povedala ľuďom, aby sa modlili korunku k Božiemu milosrdenstvu tak, ako ja. Chcem, aby aj iní dôverovali Ježišovi tak, ako ja, keď som ho prosila, aby kvapkou svojej svätej Krvi očistil choré oči môjho syna a tak aby znovu videl. Môj syn má teraz dva roky. I keď má zdravotné problémy a k tomu patria aj bežné obavy rodičov, ale je to nič v porovnaní s tým, čo sme museli vytrpieť predtým. Môj syn vidí! Pevne verím, že nech nás stretne akékoľvek utrpenie, Tvoje milosrdenstvo, Pane, ho vylieči. Dávam Ti svoj materský sľub, že svojho syna vychovám ako Tvojho verného služobníka.
Nasledujúce slová venujem všetkým chorým a trpiacim, všetkým, ktorí sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii a myslia si, že z nej nie je východisko. Hľadajte milosrdné Ježišove Srdce, ktoré je plné súcitu a milosti. Ani sa nenazdáte a budete svedčiť o zázrakoch vo svojom živote a hovoriť druhým o svojom blízkom vzťahu k Bohu.
Stále máme obrázok Ježiša, ktorý sme si vystrihli z časopisu. Hlboko ho uctievame. Môj syn Karol ho nosí všade so sebou. Páči sa mu, často ho berie do rúk a bozkáva ho. Ešte veľmi nerozumie, čo sa stalo, ale keď vyrastie, pochopí Ježišov podiel na svojom uzdravení. Pochopí, že milosrdný Ježiš je a navždy zostane jeho priateľom.
Beata, Karolova matka
Milujte se! č. 1, rok 2007 strana 31
|