Televízia – najrozšírenejší zlozvyk

Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme (Lk 11,34).

O alkoholizme, narkomanii a fajčení sa usudzuje, že sú to najhoršie morové rany, ktoré ničia telesné a duševné zdravie národa. Ale už veľa rokov najrozšírenejším a najviac deštruktívnym zlozvykom je neustále pozeranie televízie. Nejeden čitateľ to bude považovať za prehnané tvrdenie. Pokúsim sa toto tvrdenie doložiť a zdôvodniť z hľadiska psychologického, mravného, spoločenského aj náboženského – ako skutočne zodpovedajúce pravde.

Najhroznajšia vášeň

Televízia sama o sebe je jedným z ľudských vynálezov, ktorý môže byť využívaný tak na dobré, ako aj na zlé ciele. „Strieborné plátno“ by mohlo byť najefektívnejším nástrojom evanjelizácie, prehliadkou kresťanských hodnôt, spojenou s dobrou zábavou. Ale aj keby televízne programy boli jediným veľkým pásmom na podporu evanjelia, aj tak by nadmerné sledovanie obrazovky nebolo prospešné pre duchovno-rozumový ani fyzický stav človeka. Je potrebné zobrať do úvahy, že špecifickým rysom televízie je, že v priebehu necelej hodiny odovzdáva bez prestávky niekoľko tisíc obrazov a zvukov. Tento základný rys televíznej obrazovky môže z človeka ľahko urobiť bytosť len prijímajúcu, málo premýšľajúcu, a to má za následok oslabenie inteligenčnej úrovne a tvorivých síl. Aký vplyv však môže mať televízia na jednotlivé osoby, rodiny a celé národy, ak prevažná časť jej obsahu je venovaná témam protikresťanským a nemorálnym?
Podľa sústavných výskumov – čítanie denného tisku, počúvanie rádia a využívanie stále dostupnejšieho internetu – bledne v porovnaní s rozšírením televízie. 99% domácností je vybavených najmenej jedným televíznym prijímačom. 44% detí má svoj televízor v izbe, kde sa hrajú, 35% tam, kde spia, a 30% tam, kde jedia. S inváziou liberalizmu vstupujú do hry súkromné televízne stanice a ich vstup ešte viac umožňuje satelitný príjem. Veľa ľudí platí nemalé čiastky, aby mali prístup ku 100 až 150 televíznym kanálom.
Pred 10 rokmi sa zdržiaval občan pred televíznou obrazovkou priemerne 2 hodiny vo všedný deň a 4 hodiny vo voľných dňoch. V roku 2002 sú to už 4 hodiny a 35 minút. A vo Vianočnom čase dokonca 6,5 hodiny. Ak bude trvať tento trend, prežije občan pred obrazovkou plných 15 rokov celého svojho života. Pre porovnanie uveďme, že na rozhovor s deťmi a manželom sa nevenuje v priemere ani 15 minú denne. Aký veľký je vplyv televízie na spoločnosť, stačí sa pozrieť do domácnosti. V súčasnej dobe je televízor umiestnený v ústrednom bode v byte (tak, ako kedysi týmto bodom bol domáci oltár, kde sa rodina zhromažďovala na modlitbu). Aj denné pokrmy sa konzumujú pri pozeraní televízie. Za povštimnutie stojí duševný stav, v akom sa televízni diváci nachádzajú. Pri sledovaní rôznych programov a filmov je často ťažké odtrhnúť ich pozornosť od obrazovky a to pripomína akýsi druh tranzu. Zanietení milovníci rôznych populárnych seriálov majú nie zriedka problémy s rozlišovaním obrazovkovej fikcie od skutočnosti. Mnohí z nás iste spozorovali u seba alebo u svojich známych túto reakciu: po ďalšej časti seriálu, ktorého dejová osnova je od začiatku až do konca len výmyslom, komentuje divák dej, ako by sa jednalo o skutočný obsah reportáže alebo správy. 90% občanov priznalo, že nie sú schopní sa vzdať pozerania televízie. Pre milióny ľudí sa stala obrazovka skutočným bôžikom, ktorý formuje ich názory, chovanie a ich záväzné módne vzory. Bez pochýb sú televízni tvorcovia nekorunovanými „kráľmi“, ktorí si dokážu podmaniť národy bez jediného výstrelu.

„V nebi by bola nuda“ – alebo o televíznych magnátoch

Aby sme si urobili obraz o ničivom vplyve televízie, pozrime sa, v akých rukách sú televízne stanice a výrobne filmov, ktoré putujú tak na veľké, ako aj na malé „plátno“.
Už dlho pred búrlivými 60. rokmi bol vplyv nepriateľov kresťanskej civilizácie vo filmovom priemysle veľmi silný. Stačí pripomenúť, že na „indexe zakázaných filmov“, zostavenom katolíckou cirkvou, sa až do roku 1966 nachádzali stovky známych a populárnych titulov. Komisia senátora McCarthyho zistila na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia medzi najznámejšími hollywoodskými hviezdami a režisérmi celé desiatky sympatizantov komunizmu (nechýbali medzi nimi ani agenti KGB). Stačí pripomenúť, že v slávnom filme Diktátor v réžii Charlieho Chaplina sa nielen pranieruje Hitlerova diktatúra, ale súčasne sa vychvaľuje „raj na zemi“ – „Ostie“, ktoré je jasnou narážkou na ZSSR – štát vedený v skutočnosti krvavým vrahom Stalinom.
Súčasne so sexuálnou revolúciou 60. rokov minulého storočia sa protikresťanské a amorálne vplyvy značne rozšírili a zradikalizovali. Nie je vôbec tajomstvom, že mnoho dnešných filmových režisérov, hercov a producentov, sú rozhodní sympatizanti socializmu, liberalizmu a materializmu, ktorých súkromný život je popretkávaný rozvodmi, nemravnosťou, alkoholom a narkotikami. Podľa výskumu v USA zo 104 televíznych novinárov 80% považuje homosexuálne styky za vec celkom normálnu, 86% z nich považuje boj homosexuálov za zrovnoprávnenie ich úchylky za oprávneený, 51% nevidí nič nenormálneho v manželskej nevernosti (viď Gene Antonio AIDS, nakl. Exter 1993, s. 128).
Medzi signatárov petícií o neohraničené právo na usmrtenie nenarodených detí patria poprední poľskí herci Maria Czubaszková, Olga Lipińska, Woj­ciech Mann, Felix Falk, Daniel Olbrychski, Krystana Jandová a Ko­ra Jackowska ( porov . Christus Rex č. 3/2002).
Najvplyvnejším človekom vo svete médií je Ted Turner, miestopredseda Time Wamer, ktorý ovláda značnú časť informácií vo svetových televíznych servisoch. Turner je známy svojou podporou potratov i sympatiami ku komunizmu (otvorene podporuje demografickú politiku Číny, ktorá núti ženy k vraždeniu svojich vlastných detí), a radikálne protikresťanskými postojmi, ktoré prechádzajú priamo do verejného rúhania (je autorom takých výrokov, ako: „Nepotrebujem, aby za mňa niekto umieral. Ísť do neba, to by bola nuda.“ Viď Christianitas 7/2001 s. 80) . Jeho bývalá žena Jane Fondová povedala : „Myslím, že keby sme rozumeli, čo je to komunizmus, mali by sme pred sebou nádej a prosili by sme na kolenách, aby sme mohli jedného dňa byť komunistami.“ David Hunt komentoval tento výrok výstižne slovami: „V krajinách, ktoré viedli komunisti, tí, ktorí sa modlili – boli zabíjaní alebo skončili vo väzení.“ Mediálny magnát D. Eisner, súčasný predseda veľkej korporácie Walta Disneyho, urobil zo svojej firmy sponzora homosexuálnych podnikov a potratových kliník. Podľa jeho oznámenia pracuje v jeho korporácii 25 tisíc homosexuálov a lesbičiek (porov. Zawsze wierni 40/2001).

Elektronický vrah

Všeobecná konzumná mentalita spôsobila, že televízia sa riadi zákonmi ponuky a dopytu. Televízne programy sa zostavujú predovšetkým z hľadiska sledovanosti. Nepriateľov kresťanstva to stavia do veľmi výhodnej situácie, pretože v dôsledku dedičného hriechu sú prirodzené sklony človeka zranené a znehodnotené. Preto boj s hriechom vyžaduje stále úsilie, zatiaľ čo podľahnúť zvodom je jednoduché. Preto podpora protikresťanských a nemravných obsahov nevyžaduje veľké úsilie, ani misijnú horlivosť.
Televízne programy je možné rozdeliť do dvoch veľkých blokov: zábava (filmy, dejové seriály, reality shows, hudba, šport, televízne súťaže, satirické programy atď.) a publicistika (informačné programy, reportáže, dokumentárne filmy, talk show, televízne debaty a pod.).
Najprv sa pozrime na zábavu, ktorá predstavuje podstatnú časť programov tak vo verejných, ako aj v súkromných televíziách. Bez zveličenia je možné povedať, že táto zábava je trvalou propagáciou najväčších hriechov, pretože porušuje Desatoro Božích prikázaní. Pozrime sa na to konkrétne:
10., 7. a 8. prikázanie: Väčšina filmov propaguje materializmus. Hlavným cieľom pozemského života by podľa televízie malo byť: vlastniť čo najviac majetku a celkom neobmedzene ho používať. Výsledkom sú ako kladné hrdinské postavy chamtivcov, zlodejov, podvodníkov a klamárov. Naopak policajti a prokurátori vystupujú ako nesympatické typy, zatiaľ čo ľudia, ktorí porušujú zákony, budia čo najviac sympatií (porov. seriály Vabank, Mladí vlci). Rušitelia zákona vystupujú ako mučeníci a obete sociálnej nespravodlivosti (áno, je ťažké nájsť prácu, tá, ktorá je na dosah, je málo platená, so šéfmi je ťažké vyjsť, preto je lepšie prepadnúť banku), ktorí hynú v nerovnom boji s bezcitnou políciou.
9. a 6. prikázanie: Ak je zriedkavosťou a ojedinelosťou možnosť vidieť na obrazovke programy, ktoré podporujú poctivosť, miernosť, namáhavú a svedomitú prácu, potom filmy alebo seriály, ktoré by boli v sexuálnej oblasti celkom v zhode s katolíckou náukou, sa snáď ani nevyrábajú. To, čo sa premieta v komerčnej aj verejnej televízii, pripomína masový bombový nálet. Filmy vyslovene pornografické sú vysielané pravidelne niekoľkokrát za týždeň, vo verejnej televízii z času na čas. Evidentná sexuálna zmyselnosť sa však neobmedzuje len na tieto filmy. Je nimi ozdobená väčšina programov všetkého druhu, ani reklamy nevynímajúc. Poľský denník Rzeczpospolita napočítal v priebehu jedného roka pornografických alebo s pornografiou hraničiacich scén v TVP1 – 4576 krát, v TVP2 – 5044, v komerčných televíziách TVN – 16016 a v Polsat – 15288!
Ideovým motívom televíznej zábavy je viac – menej radikálna negácia katolíckej náuky v oblasti sexuálneho a rodinného života. Predmanželský sex, cudzoložstvo, prostitúcia, hromadný sex, homosexuálne vzťahy, sexuálne fantázie – pokiaľ nie sú priamo vychvaľované, tak sú prezentované ako celkom neškodné a samozrejme ako súčasť života. Panenstvo, ostych a pohlavná zdržanlivosť sú pohŕdané ako archaické pozostatky z doby temna. V Poľsku nedávno prepukla aféra okolo propagácie internetovej pornografickej a homosexuálnej stránky, ktorá sa objavila priamo v programe Teleranek, určenom vyslovene deťom. Televízia sa ospravedlnila, že išlo o nedopatrenie zodpovedných osôb, ale nie je vylúčené, že išlo o začiatok ďalšej etapy ničenia detskej vnímavosti a mravných hodnôt u tých najmladších.
Kto sa môže považovať za imúnneho voči hromadenej záplave mravných toxických látok, ktorými sme sýtení v luxusnom zábavnom balení? Nie je taká „imunita“ skôr príznakom nebezpečne uspaného sebavedomia?

Miroslav Salwowski, Podľa Miłujcie się , 5 /2002

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *