Spoznajte tajomnú silu svätej Filomény

Poznáte svätú Filoménu? K tomuto drobnému a odvážnemu dievčaťu, ktoré zomrelo mučeníckou smrťou za vlády cisára Diokleciána, sa s dôverou utiekalo mnoho svätých, medzi inými napríklad aj Ján Mária Vianney či Ján NepomukNeumann. Úcta k nej je však už dlhé roky rozšírená aj medzi „obyčajnými ľuďmi“ v mnohých krajinách sveta. Filoméninu neutíchajúcu popularitu okrem iného dosvedčujú aj mnohé kostoly, kláštory, školy, sochy či obrazy, ktoré sú jej zasvätené na celom svete, napríklad v Chorvátsku, Taliansku, Indii, Kanade, USA či na Filipínach.

Pýtate sa, čo môže byť na tomto dievčati také výnimočné? Veď žila len 14 rokov, a aj to pred viac než 1500 rokmi! Napriek tomu nám táto svätica má čo povedať aj v dnešnej dobe, ktorá sa tak líši od doby, v ktorej žila.

Kto je svätá Filoména?

Svätá Filoména sa narodila v treťom storočí ako dcéra vládcu malého gréckeho štátu. Jej rodičia dlho nemohli mať deti a až po tajnom prijatí kresťanstva sa im narodila malá Filoména. Jej meno v preklade znamená „svetlo viery“.

Vo veku 11 rokov sa Filoména sľúbila Kristovi. Jej rozhodnutie však čakala ťažká skúška. Keďže ju rodičia veľmi milovali a chceli ju mať stále pri sebe, vzali ju so sebou aj do Ríma na návštevu k cisárovi Diokleciánovi. Ten im totiž pohrozil vojnou. Keď Dioklecián uvidel trinásťročnú Filoménu, okamžite po nej zatúžil a chcel si ju vziať za manželku. Za jej ruku sľuboval jej rodičom veľkú moc a obrovské bohatstvo.

Filoména ho však odmietla, pretože sa pred dvoma rokmi zasľúbila Ježišovi. Dioklecián ju preto dal uväzniť na 40 dní. Podľa jednej z legiend sa Filoméne vo väzení zjavila Panna Mária a zahojila jej všetky rany po drsnom bičovaní. Keďže Filoména ani po 40 dňoch svoj názor nezmenila, nechal ju cisár priviazať ku kotve a vhodiť do rieky Tiber. Anjeli z neba však kotvu uvoľnili a Filoménu preniesli na breh bez toho, aby sa jej niečo stalo.

Dioklecián tieto udalosti považoval za jasný dôkaz Filoméninho čarodejníctva, a tak ju dal pripevnenú za vozom povláčiť rímskymi ulicami. Potom sa opäť ocitla vo väzení a v spánku bola zázračne uzdravená. V záchvate hnevu cisár rozkázal svojim lukostrelcom, aby ju zabili. Šípy sa však po vystrelení zázračne otočili opačným smerom a zabili tých, ktorí nimi strieľali. Nakoniec jej Dioklecián nechal zotnúťhlavu. Tak bola Filoména konečne oslobodená od svojho pozemského utrpenia a mohla sa stretnúť so svojím milovaným Ježišom.

„Zázračná“ svätá Filoména

Svätá Filoména sa nazýva aj divotvorkyňou našich čias.Zázraky vykonané na jej príhovor za posledných 200 rokov, odkedy boli objavené jej pozostatky v rímskych katakombách, sa totiž ani nedajú spočítať. Podľa slov Jana Aloisa Dremla, katolíckeho kňaza a autora knihy Tajomná sila svätej Filomény, by ich opis istotne zabral celé zväzky. Svätá Filoména podľa jeho slov rozpaľuje srdcia mdlé v láske, oživuje vieru a vzbudzuje túžbu po dokonalosti.

Odkedy sa v Cirkvi rozšírila úcta k tejto svätici, udiali sa na jej príhovor mnohé zázraky. Svätá Filoména pomohla chorým, slepým, nemým, ochrnutým, tehotným ženám, deťom, hriešnikom a dokonca aj mŕtvym (áno, čítate dobre). Mnohým ľuďom pomohla v čase nebezpečenstva a ochránila ich pred pôsobením pekelných duchov. Neveríte? Prečítajte si svedectvá ľudí, ktorí zažili zázraky na príhovor svätej Filomény na vlastnej koži.

Uzdravený otec

Koncom augusta 1840 v meste Narni na území riadenom Jeho Svätosťou obstúpili lôžko nešťastného otca a rodeného šľachtica jeho malé deti, manželka a príbuzní. Postihnutý chorobou, ktorá tvrdošijne vzdorovala všetkému, i najučenejším lekárom, mal čoskoro zviesť rozhodujúci boj so smrťou. Slzy, vzdychanie a nárek úbohej manželky i detí museli pohnúť každým citlivým srdcom.

Strýko zomierajúceho šľachtica, kanonik, už nedokázal ďalej znášať toľký zármutok, preto sa odobral do blízkeho Kláštora svätej Reštitúty, ktorého kostol bol zasvätený svätej Filoméne.Na oduševnenú výzvu ctihodného kňaza mníšky vrúcne prosili veľkú divotvorkyňu, aby sa ráčila zmilovať nad opustenou rodinou. Kanonik sa ale obával, že keď sa vráti, presvedčí sa o smrti synovca, radšej teda zostal v chráme a modlil sa s mníškami.

Modlitba vyslovená s dôverou nebýva nevypočutá! Ešte počas ich spoločnej pobožnosti prišla radostná správa, že šľachtic vstal zo smrteľného lôžka dokonale zdravý a v náručí blaženej manželky, obklopený detičkami roní slzy radosti a vďačnosti. Pocity, ktoré prežívali v okamihu, keď sa už na tomto svete mali nadobro rozlúčiť, a zrazu bolo všetko inak, sa nedajú opísať. Šľachtic uzdravený na príhovor svätej Filomény sa ešte dlhé roky tešil vynikajúcemu zdraviu.

Zmŕtvychvstanie manželky

Giuseppe Fazio, kňaz  Nicoterskej diecézy v  kalábrijskom meste Serrasretta, začal rozširovať zbožnosť k svätej Filoméne. Rozdával vyobrazenia veľkých zázrakov vykonaných na jej príhovor, aby ich takto zvestoval. Jeho horlivosť sa svätej divotvorkyni tak zapáčila, že sa mu odmenila znamenitým zázrakom na jeho matke, ktorá na konci septembra 1834 vážne ochorela na veľký krvotok. Krvotok sa ustavične opakoval a začiatkom januára 1835, keď sa jej už lekári zriekli, každú chvíľu očakávala smrť.

7. apríla toho istého roku ju miestny farár zaopatril sviatosťami zomierajúcich a na druhý deň ráno, 8. apríla, zomrela na preveľký žiaľ svojich ešte žijúcich rodičov, detí, domácich a susedov. Kým ju obliekali do smútočného rúcha a všetci sa chystali na pohreb, jej manžel Bernardo Fazio, ktorý nechcel pripustiť, že je skutočne mŕtva, vo vedľajšej izbe s  plačom vrúcne vzýval svätú divotvorkyňu a sľuboval jej, že ak jeho dôvera v jej orodovanie nebude sklamaná, postaví nový chrám k jej úcte a v ňom umiestni jej prekrásny obraz.

Svätá Filoména veru nemeškala, aby vyhovela jeho žiadosti. Bernardo sa ešte modlil, keď mŕtva pred užasnutými svedkami otvorila oči a hlasne chváliac Boha a svoju veľkú ochrankyňu vstala z rakvy. Potom zamierila do kostola, kde už bolo všetko pripravené na jej pohreb. Toto zmŕtvychvstanie potvrdili verejnou listinou nielen lekári, ale aj duchovná a svetská vrchnosť.

Zachránené mesto

V meste Poggio Cinolfo vypukol 7. októbra 1834 v dome Giuseppeho Laurenziho taký veľký požiar, že ľudskými silami sa nedal zastaviť. Domy stáli vedľa seba, vody nebolo, a prudký vietor hnal oheň priamo na mesto. Dunivý zvuk zvonov, praskot horiacich stavieb, bľakot dusiacich sa zvierat, krik a plač obyvateľov iba vystupňovali všeobecný zmätok.

Starosta mesta sa pýtal: „Nemá niekto z vás pri sebe obrázok svätej Filomény?“ Cosimo Segna, synovec biskupa, sa rozbehol do svojej izby, vzal obrázok svätej Filomény a  hneď sa vrátil k  vyčíňajúcim plameňom. So slovami: „Tu je obrázok svätej Filomény!“ ho vhodil do ohňa. Požiar sa nato ešte viac rozšíril, zachvátil takmer celé mesto. Neprešlo však ani päť minút a už ho nebolo.

Obrázok svätej Filomény, ktorý sa vznášal nad plameňom ako biela holubica, dopadol na pravej strane horiaceho domu na zem celkom čistý, nezačadený. Žeravé vlny ohňa, ktoré všetkým hrozili záhubou, ušetrili hlavnú budovu Giuseppeho Laurenziho, a pretože sa celé mesto na vlastné oči presvedčilo o zázračnej ochrane svätej Filomény, všetci spoločne volali: „Toto je zázrak svätej Filomény!“ A odvtedy uctievali svätú divotvorkyňu ešte oveľa vrúcnejšie.