Príhovor k matke
Soňa Kolláriková, Stužková slávnosť 24.10.2003 PaSA Turčianske Teplice
Kto vlastne si, mami? Si tá, ktorá dovolila, aby som sa narodila. Nemusela si, no nosila si ma pod svojím srdcom a v bolestiach si ma priviedla na svet. Hlásila som sa veľkým krikom, ale keď si si ma privinula k sebe, naraz som sa cítila bezpečne a šťastne.
Hoci som dnes takmer samostatný človek, nebolo tomu tak vždy. Potrebovala som Ťa, aby som mohla žiť. Vždy budem letmou spomienkou uháňať do čias svojho detstva, keď som sa motkala okolo Tvojich nôh a pokúšala sa robiť prvé krôčky. Na tie večery, keď si si sadla ku mne na posteľ a čítala z veľkej rozprávkovej knihy – /boli to pre mňa najkrajšie večery/. Plakala som a Ty si vždy zostala, naklonila sa ku mne a ja som vedela, že je všetko v poriadku, že žiadne strašidlá neexistujú, lebo si bola pri mne Ty! A koľko prebdených nocí, kto to len môže spočítať – aj v horúčkach a chorobách si neprestajne nado mnou bdela.
A pomaly som rástla. Prišla prvá trieda a ja som nesmelo a kŕčovite zovierajúc Tvoju ruku po prvýkrát prekročila bránu školy. Začala som písať prvé čiarky, učiť sa abecedu, skladať prvé slová, vety, našla som si nových kamarátov. Pomáhala si mi s mojimi prvými domácimi úlohami, vždy som sa na Teba mohla obracať s mojimi nekonečnými otázkami.
Ani som sa nenazdala a obdobie detských hier a bezstarostného smiechu sa prehuplo do obdobia dospievania. V tomto období som potrebovala veľa lásky a pochopenia a ja Ti dnes mami ďakujem, že si mi ich poskytla. Pomohla si mi budovať vlastné názory, učiť sa zodpovednosti za seba i za druhých. Naučila si ma vedieť vstať a ďalej kráčať cestou aj napriek mnohým pádom a prekážkam, ktoré v živote prídu. Ukázala si mi pravé hodnoty života a naučila ma milovať práve svojim obetavým príkladom lásky.
Ďakujem mami za Tvoju trpezlivosť, aj za Tvoj prísny pohľad, vďaka ktorému som pochopila, že nie všetko, čo sa zdá na pohľad pekné a dobré je aj správne.
Zároveň Ťa chcem poprosiť o odpustenie, viem, mnohokrát som Ťa v živote ranila. Ty si mi však vždy dala šancu vrátiť sa, podala si mi pomocnú ruku a ukázala správny smer.
Dnes, keď tu stojím na prahu dospelosti, vidím v Tvojich očiach slzy, mami. Plačeš snáď preto, že čas tak rýchlo pominul a namiesto malého dievčatka stojí pred Tebou pomaly dospelá žena, v ktorej vidíš samu seba pre rokmi ?
Človek až keď dozreje, uvedomí si, čo pre neho znamená obyčajné prvé slovo mama. Slovo, ktoré je spojené s prvými dotykmi so svetom, krásna paralela ľudskej lásky a obety, darovanie sa svetu cez nový život, aby po sebe zanechal nesmrteľnú stopu v ďalších pokoleniach.
Život to je matka a matka to je obeta. Mami, dnes Ti patrí moje veľké ĎAKUJEM za všetku obetu a lásku, ktorú si pre mňa priniesla. Neboj sa, hoci som už dospelá, bola som Tvoje dieťa a navždy ním zostanem. Kdekoľvek budem, kamkoľvek pôjdem, budem Tvoja dcéra. Sme navždy spojené, lebo dieťa nemožno oddeliť od matky.