Protestantský pastor prvýkrát na svätej omši
Stál som tam inkognito, ja, protestantský pastor v civile. Nenápadne som sa zasunul do zadnej lavice katolíckej kaplnky v Milwaukee a prvýkrát som sa stal svedkom svätej omše. Priviedla ma tam zvedavosť a stále som si nebol istý, či ide o zdravú zvedavosť.
Pri skúmaní spisov prvých kresťanov som nespočetnekrát natrafil na výrazy ako „liturgia“, „Eucharistia“, „obeta“. Pre nich bola Biblia, – ktorú knihu som nadovšetko miloval, – nepochopiteľná bez udalosti, ktorú súčasní katolíci nazývajú „omšou“. Chcel som pochopiť týchto raných kresťanov, ale chýbala mi skúsenosť s liturgiou. A tak som presvedčil sám seba a vydal som sa na „prieskum“. Neustále som sa však zaprisahával, že si ani nekľaknem ani nebudem mať účasť na tomto modlárstve.
Sadol som si do lavice v tmavom kúte na samom konci kaplnky. Predo mnou bolo pomerne dosť veľa veriacich rôzneho veku. Veľmi ma zaujali ich úctivé gestá, ako aj očividné sústredenie sa na modlitbu. Potom zazvonil zvonček, všetci vstali a z dverí pri oltári vyšiel kňaz. Neistý sám sebou som zostal sedieť. Ako kalvína ma učili, že omša je tým najväčším bohorúhačstvom, akého sa človek môže dopustiť. Obradom omše sa údajne opakuje obeť Ježiša Krista. A tak som zostal v úlohe pozorovateľa. Sedel som s otvorenou Bibliou pred sebou.
Omša pokračovala a mne naraz niečo zišlo na um: Bibliu som nemal len pri sebe, bola predo mnou – v slovách omše! Jeden úryvok bol z proroka Izaiáša, ďalší zo Žalmov a ďalší od sv. Pavla. Veľmi intenzívne som to prežíval. Chcelo sa mi všetko zastaviť a kričať: „Hej, môžem vysvetliť, čo sa práve z Písma odohráva? Je to úžasné!“ Zachoval som si však postoj pozorovateľa. Zostal som v ústraní, kým som nezačul, ako kňaz vyslovuje slová premenenia: „Toto je moje telo… Toto je moja krv.“
Pocítil som, ako sa zo mňa vytrácajú všetky pochybnosti. Keď som videl, ako kňaz pozdvihol bielu hostiu, cítil som, ako mi zo srdca vyviera modlitba: „Pán môj a Boh môj, si to naozaj ty!“
Od toho okamihu by ste ma možno nazvali bláznom. Nevedel som si ani predstaviť, čo vo mne tie slová spôsobia. Ešte intenzívnejšie som prežíval, keď zhromaždenie začalo spievať: „Baránok Boží…, Baránok Boží…, Baránok Boží…“ a kňaz naviazal: „Hľa, Baránok Boží…“ a pozdvihol hostiu. Netrvalo ani minútu a slová „Baránok Boží“ odzneli štyrikrát.
Z dlhodobých štúdií Biblie som okamžite vedel, kde som. Bol som v knihe Zjavenie apoštola Jána, kde Ježiš v 22 kapitolách volal Baránka najmenej dvadsaťkrát. Bol som na svadobnej hostine, ktorú Ján opisuje na konci poslednej knihy Biblie. Bol som pred nebeským trónom, kde je Ježiš navždy oslavovaný ako Baránok. Nebol som na to pripravený, napriek tomu, že som bol na omši! Na omšu som sa vrátil aj na druhý deň. A potom na ďalší. A ešte na ďalší. Zakaždým sa mi pred očami odohrávalo stále viac výjavov z Písma. A predsa som ani jednu z jeho kníh nevidel v tej tmavej kaplnke jasnejšie ako knihu Apokalypsu, ktorá opisuje oslavu anjelov a svätých v nebi. Ako v Apokalypse, tak aj v kaplnke som videl oblečeného kňaza, oltár a zhromaždenie volajúce: „Svätý, svätý, svätý…“ Videl som kadidlový dym, počul vzývanie anjelov a svätých. Aj ja sám som spieval aleluja, pretože ma toto slávenie priťahovalo stále viac.
Sedával som v zadnej lavici so svojou Bibliou a často som nevedel čo skôr, na ktorú stranu sa obrátiť: či k tomu, čo sa odohrávalo v Apokalype, alebo k tomu, čo sa dialo na oltári. Stále viac sa mi zdalo, že je to to isté.
S novým elánom som sa pohrúžil do štúdia starovekého kresťanstva a zistil som, že prví biskupi, otcovia Cirkvi, objavili to isté, čo som každé ráno prežíval aj ja. Knihu Zjavenie apoštola Jána považovali za kľúč k liturgii a naopak. Ako vo vedcovi a veriacom človeku sa vo mne odohrávalo niečo silné. Apokalypsa, biblická kniha, ktorá mi pripadala najzložitejšie, teraz osvetľovala základný kameň mojej viery: myšlienku zmluvy ako posvätného zväzku Božej rodiny. A z omše, ktorú som predtým považoval za najväčšie rúhanie, sa stala udalosť, ktorá spečatila Božiu zmluvu. „Toto je kalich mojej krvi. Je to krv novej a večnej zmluvy.“
Všetko to bolo pre mňa nové, až sa mi z toho točila hlava. Celé roky som sa snažil nájsť zmysel knihy Zjavenie apoštola Jána ako určité zakódované posolstvo o konci sveta, o oslave vo vzdialenom nebi; o niečom, čo väčšina kresťanov nemôže prežiť, kým sú na zemi.
Teraz, po dvoch týždňoch každodenného chodenia na omšu, som naraz zatúžil postaviť sa počas liturgie a povedať: „Počúvajte ma všetci. Ukážem vám v Apokalypse, kde sa práve nachádzate! Otvorte štvrtú kapitolu, ôsmy verš. Práve teraz ste v nebi.“
Scott Hahn, úryvok z knihy Hostina Baránkova
prevzaté z http://www.fatym.com
Prevzaté z www.lifenews.sk, článok nájdete tu.
Viac o knihe:
http://www.zachej.sk/produkt/