Penitent bez ľútosti
Satan prekročil všetky medze podvodu, keď išiel k Pátrovi Piovi predstierať, že kajúcnik.
Tu je svedectvo samotného Pátra Pia: „Jedného dňa, zatiaľčo som spovedal, prišiel do mojej spovednice muž. Bol to vysoký, pohľadný, veľmi dobre oblečený. Bol milý a slušný. Začal sa vyznávať zo svojich hriechov, ktoré boli z každého druhu: proti Bohu, voči človeku a proti mravom. Všetky hriechy boli nepríjemné! Vskutku som bol vo veľkých rozpakoch, za všetky tie hriechy, čo mi povedal, ale odpovedal som mu Božím slovom, príkladom Cirkvi a zo skutkov i príkladov svätých. Ale ten tajomný kajúcnik mi odpovedal slovo po slove, ospravedlňujúc jeho hriechy, vždy s veľkou obratnosťou a zdvorilosťou. Vysvetlil všetky hriešne činnosti, ako keby boli úplne normálne a prirodzené, dokonca aj akceptovateľné na ľudskej úrovni. Neváhal pokračovať týmto príšerným spôsobom ešte aj s hriechmi ktoré boli proti Bohu, Panne Márii, svätcom a to vždy vyhováračne, s argumentačným použitím neúctivého “okolkovania“. Pokračoval aj pri ospravedlňovaní sa s pomocou najodpornejší hriechov, ktoré by mohli byť vykúzlené v mysli len toho najhriešnejšieho človeka. Odpovede, ktoré mi dával s prezrieravou bystrosťou a zlomyselnosťou ma prekvapili. Premýšľal som: kto to je? Z ktorého sveta sa tu vzal? Snažil som sa zahľadieť uprene na neho, aby som mu niečo odčítal z tváre. Zároveň som sa sústredil na každé slovo, čo hovoril snažiac sa objaviť nejaké náznaky jeho totožnosti. No zrazu som skrze intenzívne žiarivé, vnútorné svetlo jasne prezrel, kto to bol! Preto som so zreteľným a rozhodným tónom mu povedal: „Opakuj po mne teraz; večná sláva Ježišovi, večná sláva Márii! “ Akonáhle som vyhlásil tieto lahodné a silné mená, satan okamžite zmizol v plamienok ohňa, zanechajúc za sebou neznesiteľný zápach“.
Fr. Pierino potvrdzuje tento príbeh: „Jeden deň bol Páter Pio v spovednici, skrytý za dvoma závesmi. Závesy na spovednici neboli zatiahnuté, takže som ľahko mohol vidieť na Pátra Pia. Ľudia boli pripravení z každej strany, čakajúc vo svojom rade. Z miesta kde som sa nachádzal som sa modlil kňazský breviár. Sem-tam počas modlitby mi oči padli na nášho spovedajúceho svätca. Do malého kostola priamo od dverí prišiel muž. Bol pohľadný, mal malé čierne oči, prešedivené vlasy, tmavú bundu a širšie nohavice. Nechcel som sa ale rozptyľovať a tak som znova začal recitovať žalmy, no vnútorný hlas mi povedal: „Prestaň a pozeraj sa!“ Zastal som sa a pozrel sa na Pátra Pia. Ten muž nervózne prekračoval tam a späť. Bez čakania až na neho príde rad, sa zastavil tesne pred spovednicou a čakal, kým predchádzajúci kajúcnik odíde. Využil príležitosť a vhupol tam okamžite medzi závesy priamo pred Pátra Pia. Po tomto momente som už nevidel tohto čiernovlasého muža. Až po niekoľkých minútach som videl, že postava klesla na podlahu s rozšírenými nohami. Na stoličke v spovednici kde sedel predtým Páter Pio, som už nevidel jeho, ale Ježiša. Bol blonďavý, mladý a krásny, a hľadel na muža, ktorý sa prepadával pod zem. Potom znova som videl Pátra Pia vracať sa tam. Vrátil sa, aby zaujal naspäť Ježišovo miesto a jeho vzhľad sa prelinul s Ježišovým zjavom. Potom som videl už len Pátra Pia. Okamžite som začul jeho hlas: „No poďte; ďalší!“ Nikto z tam stojacich si ani nevšimol, čo sa udialo! Všetci len čakali na svoje poradie.
Zo svedectva don Pierino Galeone, kňaza a jedeného z duchovných synov Otca Pia, ktorý bol jeho súčasníkom.