Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Bez hriechu
Dogmou o Nepoškvrnenom počatí Katolícka cirkev vyjadruje, že Panna Mária skrze jedinečné privilégium Boha a vzhľadom na zásluhy smrti Ježiša Krista sa narodila uchránená od dedičného hriechu a už celkom svätá. Štyri roky po vyhlásení tejto pravdy pápežom Piom IX. ju Božia Matka v Lurdoch pri svojom zjavení Bernadette potvrdila osobne: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“
Sviatok Nepoškvrneného počatia pripomína ľudstvu, že je iba jedno, čo človeka skutočne poškvrňuje – hriech. To je posolstvo, ktoré sa dnes musí prednášať s novou silou. Svet stratil zmysel pre hriech. Robí si z neho vtipy, ako by to bolo to najnevinnejšie na svete. Koketuje s predstavou hriechu, aby urobil svoje produkty a zábavy príťažlivejšími. Vyjadruje sa zdrobnelinami, keď hovorí o hriechu, ba dokonca aj o najťažšom hriechu – malé hriešky, malé neresti, malé vášne … Výraz „dedičný hriech“ má v reklame úplne iný význam ako v Biblii. Hriech prepožičiava tomu, kto ho pácha – originalitu!
Svet sa bojí všetkého, iba hriechu nie. Bojí sa znečisťovania ovzdušia, ťažkých psychických chorôb, atómovej vojny a dnes zvlášť terorizmu. Ale nebojí sa vojny proti Bohu, ktorý je Večný, Všemohúci a Láska sama. Pritom Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť. Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!“ (Lk 12,4-5).
Tieto okolnosti sa odfarbujú aj na veriacich, aj keď chcú žiť podľa evanjelia. Uspávajú svoje svedomie a tak napomáhajú istý druh duchovnej anestézie. Naozaj existuje narkóza zapríčinená hriechom. Kresťanský ľud nespoznáva svojho skutočného nepriateľa – pána, ktorý ho drží v zajatí – už iba preto, že ide o „zlaté otroctvo“. Mnohí, ktorí vyslovujú slovo hriech, majú o ňom úplne falošnú predstavu. Hriech sa odosobňuje a dáva sa do súvislosti už iba so štruktúrami. To zachádza tak ďaleko, že sa nakoniec identifikuje s postojmi vlastných politických či ideologických protivníkov. Prieskum o tom, čo si ľudia myslia o hriechu, by pravdepodobne priniesol výsledky, z ktorých by sme sa zhrozili.
Namiesto toho, aby sa ľudia oslobodili od hriechu, koncentrujú všetko úsilie na to, aby sa oslobodili od výčitiek svedomia. Namiesto toho, aby proti hriechu bojovali, bojujú proti predstave hriechu, ktorú nahradzujú„pocitom viny“, čo je niečo úplne iné.
Ľudia robia presne to, čo sa inak vo všetkých oblastiach považuje za to najhoršie – popierajú problém, namiesto toho, aby ho riešili. Vytláčajú zlo z vedomia, aby ho pochovali, namiesto toho, aby ho eliminovali – ako ten, čo si myslí, že vylúči smrť, keď už nebude na ňu myslieť, či ten, čo sa usiluje zraziť horúčku bez toho, aby sa staral o chorobu, ktorej je horúčka iba symptómom, ktorým ju spoznáme.
Sv. Ján hovorí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ (1 Jn 1,8-10).
Boh hovorí opak. On hovorí, že sme zhrešili. Vo Svätom písme sa píše, že Kristus „zomrel za naše hriechy“ (porovn. 1 Kor 15,3). Ak odstránime hriech, tak berieme Kristovmu vykúpeniu jeho zmysel a ničíme význam jeho smrti. Kristus by bol potom jednoducho bojoval proti veterným mlynom a nadarmo by vylial svoju krv.
Dogma o Nepoškvrnenom počatí nám však hovorí niečo mimoriadne pozitívne: Boh je mocnejší ako hriech. „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť,“ (Rim, 5,20). Toho je Mária symbolom a garantom. Celá Cirkev je povolaná k tomu, aby bola „slávna, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5,27).
V jednom dokumente Druhého vatikánskeho koncilu sa uvádza: „ Zatiaľ čo v Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť, ktorá je bez škvrny a vrásky (porov. Ef 5,27), veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto upierajú svoje oči k Márii, ktorá žiari celej vo spoločnosti vyvolených ako vzor čností“ (Lumen gentium, 65).

 

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín Rím, 8. 12. 2007
komentár k sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie : 
Gen 3,9-15.20; Ef 1,3-6.11-12; Lk 1,26-38.
Zdroj: Zenit. Rím , 8.12.2007, 0810. 
Preložila: –zg-

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *