NÁDEJ – Radostný ruženec NÁDEJ – Bolestný ruženec

1. desiatok – Ježiš v Getsemanskej záhrade

Večer na Zelený štvrtok apoštoli svojho Majstra ani nepoznávajú. Tak desivo sa na ňom prejavuje duševný zármutok, úzkosť a skľúčenosť. Ako sa v tomto stave správa Kristus Pán? Utieka sa k Bohu, volá ho dôverne Otcom a dovoláva sa Jeho všemohúcnosti. Hovorí: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty. “ (Mk 14,36)
Jeho dôvera v Otca je synovsky oddaná. Je presvedčený o jeho dobrote, preto mu prenecháva rozhodnutie: Ako to zariadiš Ty, Otče, tak to bude dobré! Otec žiada od Ježiša obeť, ale zároveň otcovsky vypočul jeho dôvernú prosbu. Poslal mu anjela, aby ho v krutom zápase posilňoval.
Ako sa mám správať ja v stave úzkosti, smútku a skľúčenosti? Utiekam sa dôverne k Bohu, ako k Otcovi? Som si v ťažkostiach vedomý toho, že všetko riadi vzhľadom na moje dobro, a že to nemôže dopadnúť inak ako dobre, keď On má všetky moje starosti v rukách?

2. desiatok – Týrali ho a On to ponížene prijal

Ukrutný trest bičovania pokladajú aj pohanskí spisovatelia za neľudský. Ako zmučene vyzeral Pán Ježiš prorocky opisuje Izaiáš: „Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom. “ (Iz 1,6) „Nemá podoby ani krásy… opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár“. (Iz 53,3)
Týmto hrozným mukám pripisuje Izaiáš zmierny význam za ľudské hriechy. „On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. “ (Iz 53,5) Ale jeho bolesti sú aj vykúpením. Jeho ranami sme uzdravení. Zúbožený Ježiš pri stĺpe bičovania je našou veľkou nádejou v boji za nevinnosť. On vybojoval to hlavné a najťažšie, my musíme vybojovať zbytok. V tých najťažších chvíľach je potrebná dôvera vo víťazstvo. Bez dôvery je človek porazený, lebo malomyseľnosť zoslabuje odpor a zosilňuje pokušenie. Ako Pavlovi, tak i nám dodáva dôvery vo víťazstvo: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. “ (2 Kor 12,9)
Vo chvíľach pokušení prosme o milosť a dôverujme, že Ježiš nám pomôže.

3. desiatok – Poníženie Ježiša – Kráľa

Ježiš – potupený Kráľ. Kde je jeho kráľovská sláva? Kde je žiariaca koruna, žezlo a trón? Kde je jeho ľud, ktorý by ho zdravil v úcte a láske? Všetko je naopak. Pokrytý je hanbou, korunu má z tŕnia, trstinu v spútanej dlani. Sedí na kuse kameňa obklopený tupým davom. Bez priateľa, bez zástancu. Je v moci tých, ktorí ho nenávidia. Aký beznádejný je to stav!
Ježiš však zostáva pokojný.To, že mu ľudská zloba vtlačila na spánky tŕňovú korunu,že mu surové ruky vtisli do dlane posmešné žezlo,to neznamená,že mu vzali vládu nad všetkým.To, že ho posadili na kameň ešte neznamená, že ho zosadili z trónu, ktorý je večný. Jeho poníženie trvá len chvíľu. Po ňom príde večná sláva a Ježiš si je tým istý.
Buďme spojení s Ježišom a jeho istota dá aj nám istotu a dôveru v životných útrapách a vo všetkých bolestiach, ktoré zažívame vo svete.Ježiš to takto chce.Povedal:“Vo svete máte súženie,ale dúfajte,ja som premohol svet!“(Jn 16,33)

4. desiatok – On niesol naše neduhy, našimi bôľmi sa obťažil

Unavene sa Ježiš vlečie so svojím bremenom obklopený surovou bezcitnosťou. Rany sprievodcov z neho vytĺkajú posledné zbytky síl.
Boh sa však postaral o posilu a útechu pre svojho oddaného Syna. Veľkou útechou bola Ježišovi jeho oddaná a súcitná Matka. Šla s ním, po ceste na ktorú padala Jeho krv, padali i Jej slzy. Šimon Cyrénsky sa síce mračil, keď bol donútený vziať mu na chvíľu kríž. Ale jeho srdce sa skoro zmenilo. Ježiš do neho videl. Veronika potešila Spasiteľa svojou statočnosťou a službou lásky. Aj plač žien bol priateľským prejavom, protestom proti nespravodlivosti veľrady. Bolo totiž zakázané trúchliť nad tým, koho veľrada odsúdila k smrti.
Nesieš kríž, si unavený a zmučený. Neklesaj na mysli! Otec nebeský vie o tebe aj o tvojom kríži. Dúfaj! Postará sa ti o pomoc a útechu. A ver, že nekráčaš sám! Panna Mária, tvoja Matka a Tešiteľka ide životom s Tebou.

5. desiatok – Ježiš zomiera na kríži

Vznešený Boží Syn, pribitý na dreve kríža. Nevinný, potrestaný najhroznejším spôsobom smrti. Svojím nesmiernym utrpením a horkou smrťou získava nám nekonečný poklad zásluh a milostí. Sú našim majetkom a bohatstvom. Majú nekonečnú cenu a sú nevyčerpateľné.
Ježiš sa stal nádejou celého sveta. Sv. Pavol sa raduje: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8,32) „A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv. “ (Hebr 10,19) „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. “ (Hebr 4,16) Kríž – trón milosti. Na ňom Ježiš s otvorenou náručou aj so svojím otvoreným srdcom. Čaká na teba, aby ťa prijal. S dôverou prichádzaj, aj keď si hriešny.

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *