Krv sv. Vavrinca
Ampula krvi sv. Vavrinca je uchovaná v stredovekom kostole Nanebovzatia Panny Márie (Chiesa di Santa Maria Assunta) v malej obci Amaseno v Laziu v Taliansku. Relikvia sa skladá z krvi zmiešanej s tukom, z popola a kúskov kože (pribl.50 gramov). Krv je v zrazenej podobe po celý rok, no 10. augusta na sviatok svätca a niekedy pri iných špeciálnych príležitostiach sa rozpustí a opäť sa stáva tekutou.
Povaha látky obsiahnutej v ampuli
V priebehu rokov bol charakter látky v ampuli dôkladne skúmaný. Clinio Silvestri (1849 – 1900) vo svojej „Monografii o relikviári sv. Vavrinca v Amasene“ objasňuje všetky analýzy, ktoré urobil a ktoré potvrdzujú pravosť krvi. Relikviu študoval asi 30 rokov počas fázy skvapalňovania, keď je ľahšie pozorovať rôzne fragmenty, ktoré ju tvoria. Ako si však môžeme byť istí, že krv skutočne patrí sv. Vavrincovi? Vďaka starým dokumentom a rukopisom, v ktorých sa relikvia vždy pomenúva podľa sv. Vavrinca. V starých dokumentoch spred roku 1600 sa spomína ako «de pinguedine» «delle grassecze», «dell’onto», «dell’adipe», čo je tuk sv. Vavrinca a nič iné. V neskorších pozostatkoch sa však zdá, že pozostáva z rôznych ďalších prvkov: tuku, kože, popola a z väčšej časti z krvi: ampule „cum sanguine et pinguedine“; «Contenente sangue, grasso et pelle»; «sanguines cum carbonis et adipe et pelle», «ex sanguine S.Laurentii Martyris». Stalo sa tak preto, že staršie dokumenty boli sformulované pred javom skvapalnenia, takže opisujú relikvie v pevnom stave, keď bol tuk najzreteľnejším znakom.
Naopak, v poslednom uvedenom prípade počas skvapalneného stavu je relikvia opísaná vo fáze skvapalňovania, keď má krv jasne červenú farbu a prevažuje nad ostatnými prvkami, aj keď tie sú rovnako dobre viditeľné v ampuli.
Je teda zrejmé, že dokumenty sa zaoberajú rovnakou relikviou. Je tu ešte jeden problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Ako si môžu byť ľudia istí, že krv patrila svätému Vavrincovi, mučeníkovi, ak, ako Aringhi napísal vo svojej pamäti, svätec bol pre obyvateľov neznámy?
Toto napísal: „Ľudia nevedeli, čia krv je obsiahnutá v ampulke … Ale ako zázrak sa 10. augusta, na spomienku sv. Vavrinca, začala skvapalňovať a od toho dňa sa tak deje každý rok.“ Bol to pozitívny dôkaz na odstránenie všetkých pochybností, ktoré ľudia mohli mať.
Pôvod relikvie
Neexistujú žiadne určité informácie o objave krvi sv. Vavrinca. Podľa tradície niektorí ľudia patriaci k Valeriánovej armáde odobrali krv počas mučeníctva, tak ako to urobili aj s krvou uchovanou v mnohých sklenených ampulách objavených v katakombách. Prvým dokumentom, v ktorom sa relikvia pomenúva ako relikvia sv. Vavrinca, je listina potvrdzujúca zasvätenie kostola sv. Márii, ktorá bola nedávno objavená a ktorá uvádza zoznam všetkých pamiatok, ktoré v tom čase existovali, vrátane tých, ktoré sú opísané ako «de pinguedine S.Laurentii Martyri», «delle grassecze de Santu Laurentium Martire». »,« Delle grassecze de Santu Laurentium Martire ». Tento dokument je zachovaný v latinčine a korzickom nárečí.
Zázraky sv. Vavrinca
Život a zázraky sv. Vavrinca boli zhromaždené v Skutkoch svätého Vavrinca, tieto spisy sa však stratili. Najstaršia existujúca dokumentácia zázrakov, ktoré sú s ním spojené, je v spisoch Gregora Toursa (538 – 594), ktorý uvádza:
Kňaz menom Fr. Sanctulus prestavoval kostol svätého Vavrinca, ktorý bol napadnutý a spálený, a najal mnohých robotníkov, aby túto prácu vykonávali. V jednom okamihu počas výstavby sa ocitol úplne bez prostriedkov, aby mohol robotníkov nakŕmiť. Modlil sa o pomoc k sv. Vavrincovi a pri pohľade do košíka našiel čerstvý biely bochník chleba. Zdal sa mu príliš malý na to, aby ním nakŕmil robotníkov, ale vo viere kňaz začal slúžiť. Kým lámal chlieb, ten sa rozmnožil natoľko, že svojich robotníkov z neho kŕmil celých desať dní.
Záchranná operácia baníkov uväznených v bani pri nehode v Copiapó v roku 2010 v Čile bola nazvaná Operacíon San Lorenzo po sv. Vavrincovi, patrónovi baníkov. Tridsaťtri mužov uväznených 700 metrov pod zemou a 5 kilometrov od vchodu do bane bolo zachránených po 69 dňoch. Všetci veria, že sa tak stalo na príhovor Panny Márie a sv. Vavrinca, ktorým adresovali samotní uväznení baníci a ich dúfajúce rodiny na povrchu svoje prosby. Muži si dokonca pod zemou vystavali provizórnu kaplnku k modlitbám.
Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: tamtiež