Krížová cesta na Veľký Piatok
Ježiš vyšiel von a ako zvyčajne išiel na olivovú horu a učeníci za ním. Keď prišiel na miesto povedal im: „ Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil – asi toľko čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „ Otče, ak chceš vezmi odo mňa tento kalich, no nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“ V tom sa mu zjavil anjel a posilňoval ho a On sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať – od zármutku. I povedal im – čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. I. Prvé zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť Smrť … II. Druhé zastavenie: Ježiš nesie kríž Som milovaný, milovaná Ježišom. To je síce pekné, ale ja to necítim! Láska predsa napĺňa človeka šťastím, vyčarí úsmev na tvári. K milovanej osobe sa stále vraciaš. S Tebou je to ťažké, NEVIDÍM ŤA! Ale niekedy si uvedomím, že dostávam niečo úplne nezaslúžene. Daroval si mi život a veľa ráz niekto príde a obdaruje ma úsmevom alebo nejakou malou pozornosťou, ktorá mi urobí radosť. Nesieš môj kríž, cítiš moje bolesti, dotýkajú sa Ťa moje starosti a poznáš moje nezmyselné túžby. Si stále so mnou … III. Tretie zastavenie: Prvý pád Toto zastavenie sa dotýka priamo mňa. Nemôžem sa obzrieť a hľadať vinníka mimo seba. Musím nájsť odvahu pozrieť sa na seba. Ja som zlyhal. Spáchal som hriech. Keď sa povie v spoločnosti na nejaké zlo, že je to hriech, väčšinou sa prítomný pousmejú. Hriech sa snažíme nejakým spôsobom ospravedlniť, ale len dovtedy, kým sa ho dopúšťame sami. Keď sa dotýka nás vtedy je to nespravodlivosť. Hriech je vo svojej podstate vždy nedostatkom Lásky. Je to prejav nelásky voči Bohu, sebe a blížnemu. Je zahanbujúce a veľmi smutné dívať sa na seba ako na človeka, ktorý nie je schopný Lásky. Nedokážem milovať a túžim po tom, aby som bol milovaný. IV. Štvrté zatavenie: Stretnutie s matkou Keď sa zahľadím na seba, vidím hriešnika. Je vo mne toľko zla a tak málo lásky. Mne samému je tak ťažko prijať sa so svojou úbohosťou. Ty Pane mi prichádzaš na pomoc. Posielaš mi do cesty ľudí, ktorí ma milujú. Niekedy žasnem nad tým, akej láskavosti a dobroty sú schopní. Možno je to moja mama, otec, brat, sestra alebo priateľ. Cez nich mi po kvapkách dávaš svoju Lásku. V. Piate zastavenie: Šimon pomáha niesť kríž Kto má v srdci lásku, chce ju prejaviť aj navonok. Keď je muž zamilovaný do ženy, túži ju urobiť šťastnou. Láska otvára oči, dávaš pozor aby Ti neuniklo nič, čo môže druhého potešiť. V našom živote sú stretnutia pri ktorých sa cítime vážení, dôležití, cítime, že iní sú pri týchto stretnutiach pre nás, že nás chcú potešiť, dať nám svoju radosť, pokoj, zhovievavosť, trpezlivosť, dobrotu … Po takýchto stretnutiach sa ešte dlho cítime obdarovanými. Stretli sme totižto v týchto ľuďoch Krista. A v nás ostáva túžba podobať sa mu, mať srdce plné lásky pre každého s kým sa stretnem. Myslím na Šimona z Cyrény. Jeho stretnutie s Ježišom bolo možno podobné mojim stretnutiam s ľuďmi v ktorých som rozpoznal Ježiša.. VI. Šieste zastavenie: Veronika Pane, chcel by som vykročiť na cestu lásky. Milovať aj vtedy, keď nebudem milovaný. Je to však cesta pre ľudí silných, odvážnych, pôjdem proti prúdu … Možno ma vysmejú, budú ma mať za blázna. Má láska NAJVYŠŠIU HODNOTU? Nie peniaze, autá, kariéra, úspech? Ak si vyberiem niečo z toho, nikto sa nad tým nepozastaví, mnohí sa ženú za týmito hodnotami a aj sa medzi nich zaradím. Môže ma však niečo z toho urobiť Trvalo Šťastným? VII. Siedme zastavenie: Druhý pád Pane chceš, aby som miloval. Ja však nevládzem. Išiel som medzi ľudí, ktorí nemilovali – boli plní zloby. Bol som s nimi a ani neviem ako už som nadával, posudzoval, kritizoval a nemohol som uveriť, že si pri mne. Nevidel som východisko a u teba som nehľadal pomoc. Sklamal som Ťa. Nepriznal som sa k Tebe. Možno som sa aj hanbil povedať, že si tu, aby SME TEBA PROSILI. Aby sme nepozerali len na naše možnosti NEHĽADALI LEN SVOJ PROSPECH … Ja neviem s Tebou žiť. Viem ísť za Tebou do chrámu. Ale v škole, v zamestnaní, na ulici, v rodine Ťa nevidím. A Ty si všade. Miluješ tých, čo sú v chráme na kolenách, aj tých chorých s alkoholu, beznádeje čo sedia v bare. VIII. Ôsme zastavenie: Plačúce ženy Mám priateľa a On neverí. Hovorí, že neexistuješ a mne je s Toho smutno. Plakal by som nad sebou lebo som za to zodpovedný. Nestretol Ťa vo mne. Keby som Ťa vo všetkom nasledoval, keby som tak miloval, ako Ty miluješ, spoznal by Ťa v mojom živote. Ja sa však nelíšim od ostatných. Rozdiel je len v tom, že chodím do kostola. Som prítomný na obetnej hostine, ktorá ma má posilniť a premeniť a ja neprijímam tento pokrm. PANE ODPUSŤ MI! Chcem sa zmeniť! Pomôž mne aj môjmu priateľovi. Daj nám zakúsiť, že život s Tebou je plný radosti a nádeje. Daj mi Pane väčšiu vieru a urob ma láskavým, odvážnym, silným, pozorným vnímavým na slzy. IX. Deviate zastavenie: Tretí pád Som na zemi. Aj som sa namáhal. Chcel som zvíťaziť nad hriechom, ale hriech premohol mňa. Najradšej by som nevstal. Milovať je ťažko. Cítim sa neschopný lásky a lásky nehodný. Ak tu ostanem ležať, bude to moja smrť. Budem človekom večne namrzeným, zlým, všetkým na obtiaž a hlavne sebe. Bože, zachráň ma! Pozeraj na mňa! Stvoril si ma na svoj obraz. Nájdi vo mne to, čo iní nevidia a miluj ma. Pomôž mi, nech ma hriech od Teba nevzďaľuje, ale naučí väčšej láske. Viac mi je odpustené, preto chcem viac milovať! X. Desiate zastavenie: Stŕhanie šiat Mám priate3a alebo mal som. Veril som mu, povedal to, čo iní nemali počuť. Sľúbil, že si tom nechá pre seba. Nenechal. Bolí to. Cítim sa nahý! Veľmi mi ublížil. On možno ani netuší, ako ma ranil. Pane, chcel by som konať tak, aby som sa nebál odhalenia, chcel by som myslieť tak, aby moje myšlienky boli čisté, aby som o iných zmýšľal úctivo. Som zodpovedný za všetko, čo robím v skrytosti i verejne, daj aby ma nemohlo zraniť stŕhanie šiat, odkrytie toho najvnútornejšieho. XI. Jedenáste zastavenie: Ježiš pribitý na kríži Už som si zvykol na tento obraz. Si pribitý na kríži. Pripadáš mi bezmocný, trpiaci Ježiš. Všemohúci Boh. Nekonečná láska sa vydá do rúk ľudí a robí tak dodnes. Stáva sa kúskom chleba s ktorým môžeme rôzne naložiť. Koľkokrát si prišiel do môjho srdca a ja som Ťa odsúdil na samotu. Prijal som Ťa, aby som Ťa pribil na kríž. Pane, ja veľmi potrebujem Tvoju lásku, obetu. Potrebujem Tvoju nezištnosť, bezmocnosť a trpezlivosť. Potrebujem Tvoju pokoru a slabosť. Ja potrebujem Tvoju veľkosť. Pomôž mi stať sa chlebom pre ľudí. Chcem byť bezmocný, keď ma budú lámať, len nech odídu nasýtení. XII. Dvanáste zastavenie: Ježiš umiera na kríži Ja ešte žijem, neviem, koľko času mám pred sebou. Ako mám prežiť svoj život, aby som vo chvíli smrti neľutoval uplynulý čas? Túto otázku si dávajú ľudia od nepamäti. Ty si dal na ňu odpoveď. Povedal si, že máme svoj život pre Teba a potom ho nájdeme. STRATIŤ ŽIVOT, DAŤ HO TEBE! Pane, Ty chceš všetko! Aká malá je moja viera, keď váham položiť svoj život do Tvojich rúk. Dávam ho predsa do rúk Lásky. XIII. Trináste zastavenie: Zloženie z kríža Keď premýšľam o svojom živote, vidím, že je v ňom kríž. Máva rôznu podobu: Je to choroba, bolesť z nedostatku lásky, bolesť nad sebou, nad svojou úbohosťou. Môžem kríž zložiť? Môžem sa vyhnúť bolesti? Vďaka Tebe sú v mojom živote krásne chvíle keď sa môžem tešiť z krásy stvorenia a lásky ľudí. A v Tebe mám nádej, že ma raz z kríža zložíš. Môj život prejde do radosti. Spočinie v náručí lásky. Tam mi už nikto neublíži. Nedotkne sa ma žiadna bolesť. Spomínam Ťa nie ako ukrižovaného ale osláveného Krista. XIV. Štrnáste zastavenie: Pochovávanie Pri tomto zastavení nechcem dlho ostať. Smrť nie je koniec života. Aj keď sa mi to snažia mnohí nahovoriť. Keby som mal na svoj život pozerať s touto perspektívou, bol by som strašne úbohý. Vo mne je túžba po živote a Ty Ježiš moju túžbu naplníš. Stal si sa človekom, umrel si a bol si pochovaný, aby si ma presvedčil o svojej láske a ubezpečil, že máš pre mňa pripravené miesto v nebi. Záver Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá, zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz a nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo – vykúpenie svojho tela, lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej ktorú možno vidieť nie je nádej lebo kto dúfa v niečo čo vidí, ale ak dúfame v niečo čo nevidíme trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch, prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. A sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten ktorý skúma srdcia, vie po čom Duch túži, že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu. Amen |
|