Ježiš Kristus nás chce oslobodiť od diabla

„Diabol má ľahkú hru, pretože mnohí ľudia v neho neveria – lebo nehľadia na Krista a na svätých,“ Kristus sa v púšti od diabla oslobodil, aby sme sa aj my dokázali vymaniť spod jeho moci. To je povzbudzujúce posolstvo na začiatku 40-dňového prípravného obdobia na Veľkú noc.
Dnes sú diabol, satanizmus a podobné javy vysoko aktuálne, a vzbudzujú starosti o našu spoločnosť. Náš pretechnizovaný a zindustrializovaný svet sa len tak hmýri čarodejmi, bosorákmi, okultizmom a špiritizmom, vykladačmi kariet, predavačmi zázračných pomôcok a amuletov, ba dokonca aj pravými satanskými sektami. Diabol vyhodený zo dverí sa znova vrátil oknom, to znamená – zahnaný vierou sa vrátil s poverou.
Epizóda pokúšania Ježiša na púšti, ktorú čítame na Prvú pôstnu nedeľu, nám pomáha vniesť do tejto tematiky väčšiu jasnosť. Predovšetkým – existuje diabol naozaj? Znamená slovo „diabol“ skutočne osobnú realitu, ktorá má rozum a vôľu, alebo ide iba o symbol, výraz slovného vyjadrenia sumy všetkých morálnych ziel na svete, toho kolektívneho podvedomého, toho kolektívneho odcudzenia atď.? Mnohí medzi veľkými intelektuálmi síce neveria v diabla v tom prvom zmysle. No treba priznať aj to, že veľkí spisovatelia a myslitelia ako Goethe a Dostojevskij brali existenciu diabla veľmi vážne. Charles Baudelaire, ktorého naozaj nemožno rátať medzi svätcov, raz povedal: „Veľkou lesťou diabla je úsilie, presvedčiť nás, že neexistuje.“
Hlavný dôkaz existencie diabla nepodávajú v evanjeliách početné pasáže o oslobodení posadnutých, pretože do interpretácie týchto javov možno vnikli aj staroveké presvedčenia o pôvode istých chorôb. Ježiš, ktorý bol na púšti pokúšaný diablom, je tým dôkazom, a jeho existenciu dokazujú aj mnohí svätci, ktorí vo svojom živote bojovali s kniežaťom temnoty. Oni nebojovali ako „Don Quijote“ proti veterným mlynom, nie, opak je pravdou, veď nakoniec to boli ľudia, ktorí mali vyvinutý zmysel pre realitu a mimoriadne zdravú psychiku .
Mnohí považujú za bláznivé veriť v diabla, pretože vychádzajú z literatúry. Trávia svoj život v knižniciach a pri písacom stole, hoci diabol nemá nijaký záujem o knihy, ale iba o ľudí, najmä o svätých. Možno Satana spoznať, keď sme s ním ešte nikdy nemali skutočne do činenia, ale iba s jeho predstavou, to znamená s kultúrnymi a etnologickými tradíciami o diablovi? Tam sa o tejto téme pojednáva s veľkou istotou a nesmiernym sebavedomím a odvrhuje sa ako „stredoveké tmárstvo“.
Ale to je falošná istota. Možno ju porovnať s istotou človeka, ktorý sa vystatuje, že nemá nijaký strach pred levom. A ako odôvodnenie uvádza, že sa nikdy nemusí zľaknúť leva, ktorého predsa už dosť videl na početných obrázkoch a fotografiách. Na druhej strane je celkom normálne a dôsledné, že neveríme v diabla, keď neveríme v Boha. Aké mimoriadne tragické by predsa bolo, keby niekto kto neverí v Boha, veril v diabla!
Najdôležitejšie však nie je to, aby nás kresťanská viera učila, že diabol skutočne existuje, ale to, že Kristus nad diablom zvíťazil. Pre kresťana Kristus a diabol nie sú dva protikladné princípy ako v istých dualistických náboženstvách. Ježiš je jediný Pán a diabol nie je nič ako stvorená bytosť, „ktorá sa stala zlou“. Jemu je iba preto daná moc nad človekom, aby človek mal možnosť slobodne sa rozhodnúť pre jednu stranu, a aj preto, aby sa príliš nevyvyšoval (porovn. 2 Kor 12,7) a nezačal si myslieť, že dokáže robiť všetko sám bez toho, aby potreboval svojho Vykupiteľa. „Starý diabol je bláznivý,“ spieva sa v istom spirituále. „Odpálil strelu, aby zničil moju dušu, ale keďže zle mieril, zničil namiesto toho môj hriech.“
S Kristom niet ničoho, pred čím by sme sa museli strachovať. Nikto a nič nám nemôže uškodiť, ak to sami nechceme. Istý cirkevný otec raz povedal, že po príchode Krista je diabol ako vo dvore priviazaný pes. Môže štekať a ceriť zuby koľko len chce; ak to nie sme my, kto sa k nemu priblížime, nemôže nás pohrýzť. Ježiš sa na púšti oslobodil od diabla, aby tak nás oslobodil od diabla! To je radostné posolstvo, s ktorým vykročíme na našu cestu Pôstneho obdobia smerom k Veľkej noci.

 

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín 
 1. pôstna nedeľa (Gn 2,7-9; 3.1-7; Rim 5,12-19; Mt 4,1-11).
Zdroj: Zenit. Rím , 8.2.2008, 0954.
Preložila: –zg-

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *