Iba Kristovo uzdravovanie je to pravé

Pasáž z evanjelia 3. cezročnej nedele sa končí týmito slovami: „ A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom.“ Asi tretina evanjelií sa zaoberá Ježišovým uzdravovaním počas krátkeho obdobia jeho verejného života. Je nemožné vylúčiť tieto zázraky, či pokúšať sa dať im prirodzené vysvetlenie bez toho, aby sme rozložili celé evanjelium a urobili ho nezrozumiteľným.
Zázraky evanjelia majú neklamný charakter. Nikdy sa nedejú, aby ľudí ohromili, či vyzdvihovali toho, kto ich koná. Niektorí sú dnes okúzlení istými ľuďmi, ktorí majú moc levitácie, alebo ktorí vedia nechať predmety objaviť sa, či zmiznúť, alebo ktorí dokážu iné veci tohto druhu. Kto má nejaký prospech z tohto typu zázrakov, za predpokladu, že sú to zázraky? Iba tí, ktorí ich predvádzajú, naverbujú si tak prívržencov, či zarobia peniaze.
Ježiš robí zázraky zo súcitu, pretože on miluje ľudí. A tiež robí zázraky, aby im pomohol veriť. On v konečnom dôsledku uzdravuje, aby hlásal, že Boh je Bohom života a že na konci spolu so smrťou bude porazená aj choroba a už nebude žiaľ ani plač.“
Nie je to iba Ježiš, kto uzdravuje, ale on prikazuje aj svojim učeníkom, aby robili to isté po ňom: „ Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.“ (Lk 9,2). „ Choďte a hlásajte: ´Priblížilo sa nebeské kráľovstvo´. Chorých uzdravujte, … (Mt 10,7ff.). Tieto dve veci nachádzame vždy v spojení – hlásanie evanjelia a uzdravovanie chorých.
Človek má dva spôsoby ako prekonať svoje slabosti – svoju prirodzenosť a milosť. Prirodzenosť to je inteligencia, veda, medicína, technika. Milosť znamená priamu pomoc od Boha prostredníctvom viery, modlitby a sviatostí. To sú prostriedky, ktoré má Cirkev k dispozícii „na uzdravovanie chorých“.
Zlo sa začína, keď sa pokúšame vydať treťou cestou – cestou mágie, ktorá sa odvoláva na predpokladané skryté sily človeka, ktoré nie sú založené na vede ani na viere. V takom prípade máme do činenia s úplným šarlatánom a iluzionistom alebo, čo je horšie, s nepriateľom Boha. Nie je ťažké určiť, kedy sa stretávame s pravým darom uzdravenia a a kedy to je to magický podvrh. V prvom prípade človek nikdy nepripisuje dosiahnuté výsledky vlastným silám, ale Bohu. V druhom prípade ľudia nerobia nič iné, ako že predvádzajú svoje vlastné predstierané „mimoriadne sily“.
Ak čítame reklamy, ktoré sa vystatujú, že ten a ten mág „má úspechy tam, kde iní zlyhávajú“, „vyrieši všetky problémy“, že „je uznávaný pre svoje mimoriadne sily“, „vyháňa diablov a zbaví vás urieknutia“, nemusíte mať ani na chvíľku pochybnosti – máte do činenia s podvodom. Ježiš povedal, že diablov vyháňame „pôstom a modlitbou“, nie tým, že dáme ľuďom peniaze!
Ale musíme si položiť inú otázku: Čo s tými ľuďmi, ktorí napriek všetkému sa neuzdravia? Čo si myslíte? Nemajú vieru? Boh ich nemiluje?
Ak by pretrvávanie choroby bolo znamením, že človek nemá vieru, alebo, že ho Boh nemiluje, museli by sme povedať, že svätci mali najmenšiu vieru a že Boh ich najmenej miloval, pretože niektorí z nich strávili celý svoj život v posteli. Nie, odpoveď znie odlišne.
Božia moc sa neprejavuje iba jedným spôsobom, povedzme v odstránení zla, či vo fyzickom uzdravení. Božia moc sa tiež prejavuje v poskytovaní schopnosti, a niekedy radosti z toho, že môžeme niesť svoj vlastný kríž s Kristom a že dodávame to, čo chýba jeho utrpeniu. Kristus tiež dal výkupné vo forme utrpenia a smrti. To už nie je znamením hriechu, účasťou na Adamovom hriechu, ale je to skôr nástroj vykúpenia.

 

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín 
3. cezročná
  nedeľa
Zdroj: Zenit. Rím , 25.1.2008, 0922.
Preložila: –zg-

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *