Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých
V svätom písme nenájdeme žiadne detaily o detstve svätého Jozefa ani o jeho dospievaní. Takisto tu nie sú žiadne informácie o jeho počatí a narodení. V tomto zmysle sa teda musíme pozrieť na iné Bohom inšpirované zdroje. Čo sa týka malého Jozefa, isté odhalenie nám poskytuje ctihodná Mária de Agredy, blahoslavená Anna Katarína Emmerichová a božia služobníčka Matka Cecilia Baijová. Všetky nám vykresľujú Jozefa ako pokorného a svätého chlapca, ktorý mal v mladom veku veľké vnímanie Boha a vedomie o Ňom. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová hovorí: Jozef, ktorého som videla vo svojej vízii, mal okolo osem rokov. Bol veľmi nadaný a veľmi šikovný žiak, pritom bol jednoduchý, tichý, zbožný a vôbec nie ambiciózny. Často som ho videla, ako kľačí tvárou k stene a modlí sa s natiahnutými rukami. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Sväté dieťa Jozef sa narodilo v krásnom a dokonalom tele. Bol mimoriadnou potechou svojim rodičom a dokonalý vo všetkých svojich vzťahoch s okolím… Pán ho obdaroval rozumom už v skorom veku, napĺňal ho intelektom a jeho dušu neustále potešoval novými a novými milosťami a cnosťami. … Dieťa začalo poznávať Boha ako príčinu a pôvodcu všetkých vecí. Dychtivo načúval a hlboko chápal všetko, čo ho naučili vo vzťahu k Bohu a jeho skutkom.
Božia služobníčka Matka Cecilia Baijová hovorí: … Jozef mal tie najlepšie dispozície … Jeho život bol charakteristický veľmi vyspelým spôsobom fyzického i duchovného vyzrievania … Boh ho utvoril podľa vzoru vlastného srdca a ducha, aby ho nakoniec urobil za hodného ženícha Matky Božieho Slova. Dieťa Jozef vďačne prijímalo dary, ktoré dostalo od Boha. …
Jozef mal dar užívania rozumu spolu s darom posväcujúcej milosti a v dôsledku toho oplýval väčším chápaním Boha a dôsledkov priestupkov spáchaných ľudstvom proti nemu. V tomto ohľade obetoval veľa sĺz a ponúkal ich Bohu s prosbou, aby sa zmiloval nad úbohými hriešnikmi, a aby ich osvietil a umožnil im vidieť ich ťažké pochybenia …
Ctihodná Mária de Agreda hovorí: Mladý sv. Jozef bol milý, láskavý, prívetivý, úprimný, s prejavmi svätca, ale aj anjela. Oplýval čoraz väčšími cnosťami a dokonalosťami. Svoj bezúhonný život tak nasmeroval k snúbenici, Panne Márii.
Božia služobníčka, matka Cecilia Baijová hovorí: Svätý Jozef nikdy nespôsobil Bohu žiadnu nespokojnosť, nespáchal ani smrteľný ani žiadny úmyselný hriech. Vynaložil všetko úsilie na to, aby sa vyhýbal dokonca i tieňu hriechu. Vždy si vzal k srdcu vnuknutie Ducha Svätého: „Ktokoľvek ignoruje malé chyby, nakoniec padne do väčších.“ V tomto ohľade bol vždy opatrný a veľmi svedomitý i v najmenších veciach.
Ako dospieval, učinil veľké kroky v cnostiach, v láske k Bohu a v štúdiu svätého písma, najmä v Dávidových žalmoch. Často ich opakoval, väčšinu vedel naspamäť. Život Jozefa sa takto vyvíjal pätnásť rokov. Stále si v srdci zachovával čistú nevinnosť.
Najpozornejšie sledoval svoje zmysly, hlavne oči, pričom sa inšpiroval Dávidom a mnohými inými, ktorí padli do zvedavého pohľadu, čomu by sa mal človek vyhýbať. Čím viac umŕtvoval svoje zmysly, aby zostal verný Bohu, tým viac milostí prijímal od Boha a intenzívnejšie sa rozvíjala jeho láska k Nemu ako jedinému objektu všetkej lásky a túžby.
Akonáhle ucítil nutkanie pozerať sa na niečo, čo by potešilo oko, ale zároveň by sa stalo príležitosťou na výčitku, vzhľadom na pravdepodobnosť, že zhreší, rýchlo pozdvihol svoje oči k nebu a hľadal uspokojenie v kontemplácii nad nestvorenou krásou Boha. Všetko toto vnímal očami ducha. Prostredníctvom rozjímania o nebeských veciach sa z jeho života postupne vytratil všetok pôžitok vo stvorenstve. Stále viac bol zapálený láskou k Bohu, zažíval radosť z toho, že sa ocital výhradne v Bohu a hľadal v Ňom radosť človeka.
Okrem iného dostal Jozef zvláštny dar poskytovania účinnej pomoci sužovaným ľuďom. Kedykoľvek sa s takýmito ľuďmi rozprával, jeho postoj a zaobchádzanie s nimi zmierňovali ich bolesti. Samozrejme, že v tomto sa vždy obrátil na Boha prosiac o útechu pre tých, ktorým pomáhal. Jeho schopnosť uľahčiť biedu utláčaných sa stala známou v celom kraji a mnohých zaviedla smerom k jeho príbytku, aby ho mohli počúvať a získať od neho pomoc.
Povzbudzoval všetkých, aby znášali vlastné útrapy, a aby sa s istotou oddali Bohu, od ktorého by mali očakávať všetko dobro a útechu a ktorý vo svojej moci štedro obdarúva každého človeka. Zároveň ich prosil o modlitby, aby Boh vo svojej dobrote urýchlil prejav svojho milosrdenstva zoslaním prisľúbeného Mesiáša, pretože všetci sa v Ňom dočkajú tej najväčšej útechy. Nejeden človek strápený chudobou, ktorému chýbali aj tie najmenšie životné potreby, sa nakoniec obrátil na Jozefa a bol presvedčený, že mu pomôže. Jozef potom vždy musel pokorne požiadať svojich rodičov, aby poskytli, čo žiadateľ potreboval. A oni vždy ľahko splnili priania svojho syna.
Keď rozdeľoval pomoc chudobným, vždy povedal: „Pozrite sa, aké veľké veci dostávate od dobrého Boha! On mi to všetko daroval skrze ruky môjho pozemského otca iba preto, aby vám pomohol. Je viac než správne, ak mu za tieto veci ďakujete, ako aj ja ďakujem.“ Týmto spôsobom dúfal, že sa vyhne chvále za akékoľvek dobročinné skutky, lebo sám sa tiež považoval za chudobného, biedneho a veľmi požehnaného nebeskými darmi. No s jediným cieľom – aby ich zdieľal s ostatnými.
Nie je teda prekvapením, že Jozef naliehal, že všetko by malo byť prijaté ako dar zo štedrej ruky Boha, ktorému chcel vzdať všetku česť a vďakyvzdanie. Tí, ktorí k nemu prišli po almužnu, si ho vážili a chválili ho po celej obci.
To všetko vyvolávalo určité zlomyseľné pohľady plné závisti a prenasledovania. Niektorí hovorili zle o Jozefovi a vyhlasovali, že robil všetko len preto, aby bol chválený a poctený. Diabol dobre využil tieto zle zmýšľajúce stvorenia, aby poškvrnil povesť a cnosť tohto svätého mladíka. Keď sa Jozef o tom všetkom dozvedel, odporučil všetkých svojich ohováračov Bohu, a keď sa musel konfrontovať s týmito kritikmi, bol k nim vždy zdvorilý a priateľský. Ak sa niekedy s nimi pustil do reči, vždy poznamenal: „Len málo záleží na tom, čo urobíte mne, ale mali by ste sa viac báť, aby ste neurazili Boha.“ Niektorí z týchto ľudí začali mať Jozefa postupne radi kvôli jeho jemnému a láskavému postoju. Bol vždy pokorný a slušný voči každému. Bol skutočne presvedčený, že iní majú viac cností ako on. Niet divu, že mnohé tvrdé srdcia sa pod vplyvom jeho milých a milujúcich slov obmäkčili. Bolo zrejmé, že svätý žil v modlitbe s Bohom a že jeho duša bola naplnená Duchom Svätým.
Čo sa týka smrti rodičov Jozefa, úplne sa spoliehame na zjavenia matky Cecilie Baijovej, pretože neexistuje žiadny iný ctihodný alebo svätý s takýmto zjavením.
Podľa nich vieme, že svätý Jozef mal 18 rokov, keď jeho rodičia odišli z tejto zeme. Jeho matka zomrela na chorobu. Bol to Jozef, ktorý sa jedného dňa stane patrónom šťastnej smrti. On jej v posledných dňoch slúžil. Takéto šťastie a útechu zažila jeho matka vo svojich posledných chvíľach. Svojej matke Ráchel poskytol chvályhodnú pomoc a službu, posilňoval ju a utešoval v jej bolesti, neustále prosil Boha, aby jej daroval trpezlivosť v bolestnej chorobe. Svätý mládenec strávil veľa večerov, pozoroval svoju matku na smrteľnom lôžku a pomáhal jej. Alebo sa za ňu modlil. Rovnako, ako predtým preukázal svoju vďačnosť za jej dobrotu, tak aj v posledných chvíľach jej života bolo jeho správanie príkladné. Nechcel ju opustiť a nikdy nebol unavený v službe pre ňu. Jozef zostal s ňou až do jej smrti. Bol veľkou pomocou nielen pre ňu, ale aj pre svojho otca, ktorý bol veľmi zarmútený nad stratou takého ctihodného životného spoločníka.
Svätý Jozef, trpiaci a oslabený stratou svojej matky, mal len málo času na trápenie, keďže po smrti jeho matky ochorel aj jeho otec. Pokračoval vo svojej úlohe oddaného syna a slúžil svojmu otcovi tak ako pomáhal aj svojej matke a slúžil mu v posledných chvíľach. Jozef sa cítil oslabený z obdobia bolestivej choroby svojej matky. Teraz sa k jeho bolesti pridalo toto vážne utrpenie. Horlivo prosil Boha o Jeho milosti a za silu pomôcť svojmu otcovi počas jeho poslednej choroby. Slúžil svojmu otcovi s láskou dňom i nocou a povzbudzoval ho v trpezlivosti a vytrvalosti v jeho utrpení a úzkosti. Ako prichádzali posledné hodiny jeho otca, s láskou ho povzbudzoval k stále väčšej dôvere v Božiu dobrotu a milosrdenstvo a utešoval ho presvedčením, že čoskoro vstúpi do pokoja a radosti. V pevnej nádeji na získanie večného života zomiera aj Jozefov otec. Akonáhle vydýchol, Jozef sa utiahol a vo svojej zarmútenosti našiel úľavu v slzách. V skutočnosti mal dôvod byť zarmútený, keďže stratil veľkorysého a milujúceho otca. Po jeho smrti máme obraz 18-ročného Jozefa, ktorý padá pod váhou svojich slz na kolená, pretože cíti zármutok a strach zo straty svojich rodičov, ktorých tak veľmi miloval, ale tiež sa v dôvere odporúča do starostlivosti Nebeského Otca.
Potom, čo sa mu podarilo ovládnuť smútok, padol na kolená a so slzami prosil Boží Majestát o pomoc týmito slovami: „Bože Abraháma, Izáka a Jakuba – a môj Boh! Pozri na mňa, ktorému si vzal otca aj matku. Milostivo si ich odviedol od starostí o tento smrteľný život. Teraz ťa prosím, aby si ma vo svojej dobrote úplne vzal pod svoju ochranu. Dávam a znovu sa odovzdávam úplne Tebe. Vždy som bol Tvoj a Ty si ma ochraňoval a obhajoval. Chcem sa ti nanovo oddať a túžim, aby si nado mnou úplne vládol, pretože už nie som poddaný nikomu okrem Teba, môj Bože. Daj mi prosím milosť, aby som aj ja mohol povedať s kráľovským prorokom: „Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.“ (Ž 27, 10). Odteraz si môj otec, môj ochranca, moja matka, moje útočisko, moja opora. Urob so mnou, čo uznáš za najlešie. Nech vo mne dokončí všetko tvoja svätosť. Dovoľ, aby som vždy rozpoznal Tvoju vôľu, lebo ju túžim plne a dokonale nasledovať iba teba.“
Sv. Jozef – starý vdovec?
Vzhľadom na zvyky Jozefových čias sa traduje, že Mária nemala viac ako šestnásť, keď sa vydala. Ctihodná Mária de Agredou, matka Mária Cecilia Baijová a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová tvrdia, že Jozef bol mladým mužom v čase svojho sľubu Márii. V priebehu vekov ho umelci zobrazovali ako staršieho človeka hrbiaceho sa s palicou, sotva schopného stáť. Jozef ale nebol starým človekom. Boh si ho vybral ako silného, energického muža, ktorý bol schopný podporovať svoju rodinu. Prečo bol teda Jozef v priebehu stáročí zobrazovaný ako starý človek na toľkých dielach? Existujú dva dôvody:
Prvým dôvodom bolo vysvetliť „bratov a sestry“ Pána, uvedených v Biblii. Apokryfná kniha s názvom „História tesára Jozefa“ hovorí, že kedysi bol kňazom ako aj tesárom, ktorý bol zároveň vdovcom so štyrmi synmi a dvoma dcérami, čo by znamenalo, že Máriine nevlastné deti by boli oveľa staršie než ona. Je omyl domnievať sa, že Jozef bol tak starý, že by mohol byť jej starým otcom. No niektorí kresťania si veci nechcú nechať vysvetliť a pochopiť tieto súvislosti.
Druhým dôvodom, prečo sa Jozef zobrazuje ako starší muž je, že mal ochraňovať Pannu Máriu. Myšlienka, že by Mária žila s pekným a robustným mužom, nebola prijateľná, pretože ľudia by si hneď pomysleli, že by mohol mať záujem mať s ňou sexuálny vzťah, ktorý by ju okradol o jej panenský titul. Takýto prístup uráža Jozefa i jeho nevestu. Biblia nám hovorí, že Mesiáš sa narodí z panny (Iz 7, 14). Mária nám o tom hovorí sama, keď odpovedá anjelovi Gabrielovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34)
Sv. Hieronym (347-420), učiteľ cirkvi, vysvetľuje panenský vzťah medzi Jozefom a Máriou: Veríme, že Boh sa narodil z panny, pretože o tom čítame. Neveríme, že Mária po pôrode ukončila manželstvo, pretože o tom nečítame. Ani to nehovoríme preto, aby sme odsúdili manželstvo, lebo panenstvo je samo o sebe manželstvom, ale preto, že neexistuje žiadne oprávnenie, ktorým by sme mohli vyvodiť neuvážené závery o svätých. Lebo ak chceme brať do úvahy iba túto možnosť, môžeme tvrdiť, že Jozef mal niekoľko manželiek, pretože Abrahám i Jakub mali tiež niekoľko manželiek a že z týchto manželiek sa narodili „bratia Pána” – fikcia, ktorú väčšina ľudí vymýšľa v bezbožnosti a v ohavnej odvahe. Hovoríte, že Mária nebola panna. Ja však ešte s väčším dôrazom tvrdím, že Jozef bol panicom skrze Máriu, aby sa z panenského manželstva narodil syn panny. Lebo ak neexistuje o tomto svätom človeku obvinenie zo smilstva a ak nie je napísané, že mal inú ženu a ak bol viac ochrancom než manželom Márie, ktorá bola považovaná za jeho manželku, zostáva tvrdiť, že ten, kto si zaslúžil, aby sa stal otcom Pána, si zachoval panenstvo s ňou. Toľko slová Svätého Hieronyma.
Sľub čistoty
Prví svätí v cirkvi, ktorí mali kontakt s pôvodnými dvanástimi apoštolmi, boli všetci jednotného názoru, že Ježišova matka bola panna pred i po narodení Krista. Taktiež cirkevné tradície plne podporujú to, že Jozef, vedený Duchom Svätým, sa rozhodol ponúknuť všetko zo seba samého Bohu a odovzdal sľub panenstva vo svojom ranom veku. Vzhľadom k tomu, že bol posvätený Bohom a dostal veľa zvláštnych milostí, nezdá sa to byť tak zvláštne. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Vo svojich dvanástich rokoch Jozef odovzdal a dodržiaval sľub cudnosti … a bol známy maximálnou čistotou svojho života, svätosťou v očiach Boha a ľudí.
Svätý František Saleský hovorí: Aký vznešený musel byť vo svojej cnosti sv. Jozef, ktorý bol určený večným Otcom ako spoločník Panny Márie! Obaja sa zaviazali zachovať panenstvo po celý svoj život a bola to Božia vôľa, ktorá ich dala dohromady – do spojenia svätého manželstva …
Toto nebola bežná prax. Ježiš však nebol bežným človekom, tak prečo by sme mali pochybovať o neobvyklých sľuboch jeho rodičov? Jozef a Mária boli Židia, a áno, bolo neobvyklé, že v ich kultúre si snúbenci dávali sľuby panenstva, ale aj dnes je to v našej kultúre rovnaké! Ak vám niekto povie, že zložil sľub panenstva, pochybujeme o nich? Môžete pochybovať o nich, možno aj nie, ale mali by ste sa ich spýtať, prečo to hovoria. Prečo by niekto chcel žiť bez sexu? Pretože sex, vo svojom správnom kontexte „milovať“, je jedným z najkrajších pokladov v živote a niektorí ľudia, ktorí sú vyzvaní slúžiť Bohu jedinečným spôsobom, sa rozhodnú ponúknuť tento dar Pánovi namiesto seba. Jozef dal jeden z najkrajších darov, ktoré mohol ponúknuť Bohu. Panenstvo v našej kultúre je vnímané ako prudérnosť alebo „stará škola“!
Pápež sv. Ján Pavol II. hovorí: V liturgii sa Mária oslavuje ako „spojená s Jozefom, spravodlivým mužom, vo zväzku manželskej a panenskej lásky“. Existujú tu dva druhy lásky, ktoré spolu predstavujú tajomstvo Cirkvi – panna a manželka – symbolizované v manželstve Márie a Jozefa.“ Panenstvo alebo celibát v záujme Božieho kráľovstva nielenže nie je v rozpore s dôstojnosťou manželstva, ale predpokladá a potvrdzuje ho. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby, ako vyjadriť a žiť jedno tajomstvo spojenia Boha s človekom, spojenia, ktoré je spoločenstvom lásky medzi Bohom a ľudskými bytosťami.
Biblia nám dáva príklady ľudí, ktorí odovzdali svoj dar panenstva Bohu a nehanbili sa za to. Boli vnímaní ako svätí, nie preto, že sex je zlý a zdržiavajú sa ho, ale preto, že videli tento dar od Boha ako úžasný a chceli ho úplne ponúknuť Bohu. Je to nesebecký akt lásky!
Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca. (Zjv 14,1)
To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (Zjv 14,4)
Panenská trojica
Veľký sv. Gregor Naziánsky (329-389) vyhlásil, že prvé panenstvo bola vždy Najsvätejšia Trojica. Boh Otec je panenstvom, ktorý stvoril Syna vo všetkej jeho dobrote. Boh, Syn, je panenstvom, ktorý existoval v nebi bez matky; Boh Duch Svätý je panenstvom, ktorý vychádza v sláve od Otca a Syna. Keďže Nebeská Trojica je prvým a úplným panenstvom, tak existuje aj druhá Trojica na zemi. Pozemská Trojica – Ježiš, Mária a Jozef, ktorí sú odrazom Nebeskej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého. A Ježiš (Boh Syn) spája tieto dve trojice. Ak je Ježiš a Mária panna, prečo by Jozef, ktorý dopĺňa túto panenskú Trojicu, nebol takým, ako Oni?
Sv. Josemaria Escrivá hovorí: Nemusíte čakať na to, kým zostarnete a stratíte svoj život, aby ste sa začali cvičiť v cnosti cudnosti. Čistota pochádza z lásky a sila a veselosť mladíka nie je prekážkou ušľachtilej lásky. Jozef mal mladé srdce a mladé telo, keď sa oženil s Máriou, keď sa dozvedel o tajomstve jej božského materstva, keď žil v jej spoločnosti rešpektujúc celistvosť, ktorú Boh chcel dať svetu ako ďalší znak, že prišiel zdieľať život svojho stvorenia. Každý, kto nedokáže pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o skutočnej láske a je úplne mimo chápania kresťanského významu cudnosti.