Diablova reč

Okolo roku 1810 verejne vyháňali zlého ducha z posadnutej Márie Anny Virtenberskej z Bondorfu vo Schwarzwalde. S dovolením toho, kto bol poverený vyháňaním, šla na púť do Sachcelu. Bolo to 26. 08. 1810. Na spiatočnej ceste prenocovala v obci Riperschward u Mikuláša Wolfa. Tam mal diabol dve reči. Jednu poobede a druhú v noci, od 9. do 12. hodiny. Bolo tam prítomných 17 ľudí a títo mohli až do svojej smrti potvrdiť, že čo je napísané v zápise – je pravda. Traja z prítomných svedkov zápis podpísali.
Obdivuhodná je prítomnosť diabla v tejto reči. Sám sa priznáva, že to musí povedať úprimne na rozkaz Boží. Sám sa vraj už postará o to, aby na to ľudia rýchlo zabudli.
Musím ti niečo povedať – tak diabol začal.  Tu ho Mikuláš Wolf prerušil: „Hovor len to, čo máš prikázané od Boha, čo ti neprikázal, o tom mlč.“
Zvádzanie na neveru: Musím ti teda povedať, opakoval, ako zvádzame ľudí. Začneme im našepkávať toto: Nie je to tak, ako sa učí a verí a ako tomu verili starí ľudia. To je hlúposť, to sa nedá pochopiť. Pravé náboženstvo je celkom iné. Človek sa musí riadiť rozumom. Na papier sa toho zmestí veľa. Čo sa nedá pochopiť – tomu sa nemusí veriť. Na to ľudia odhodia pravé náboženstvo a urobia si svoje vlastné. Nie je nič ľahšie, ako si povedať: Boh neexistuje. Čo je raz mŕtve, mŕtve zostane. Náboženstvo je len pre staré ženy, náboženstvo je hlúposť!
Útok na Pannu Máriu: Zlý duch sa neodvážil vysloviť meno Mária, nazýva ju len Veľkou Paňou. Čo sa týka úcty a prostredníctva Veľkej Pani, my ľuďom našepkávame: Čo ti pomôže, keď ju budeš uctievať, veď to nie je podstatné. Treba zachovať len to, čo je hlavné. Pritom však ľudia nepozorujú, že takto strácajú práve to najdôležitejšie, pretože Najvyšší – to je Boh, ju miluje ako žiadne iné stvorenie. Áno, akonáhle ona povie slovo pred Najvyšším, hneď sa stane všetko, čo si praje.
Ruženec: Je to najlepšia modlitba. Účinok jediného Zdravasu siaha až do očistca, miesta múk, pretože keď sa niekto modlí: Zdravas, Mária, milosti plná, vtedy má radosť Veľká Pani, ale my sme celí zdesení. Preto sa snažíme ľuďom nahovoriť: Ruženec vám nič nepomôže. Radšej konajte iné modlitby. Ruženec je však postrachom pekla. Podobne aj škapuliar.
Škapuliar: Mnohí obsiahli milosti len preto, lebo nosili škapuliar. Preto ľuďom hovoríme: Čo vám pomôžu šnúrky a handričky. To isté platí aj o mariánskych spolkoch a bratstvách. Mnohí dosiahli milosti len vtedy, keď sa dali do nich zapísať. Našou úlohou je pracovať na zničení všetkého.
Boj proti sviatkom: Aj to je našim cieľom, aby sa zrušili sviatky. Preto sa snažíme ľuďom nahovoriť, aký vlastne úžitok vám prináša slávenie sviatkov. Sú to len dni hodovania a márnivosti. Preto by bolo najlepšie tieto dni zrušiť. Mnohí však cez tieto dni riadne vykonávajú svoje náboženské povinnosti, najmä sa usilovne zúčastňujú bohoslužieb, čím na seba zvolávajú Božie milosrdenstvo. Ich zrušením môžeme veľa získať. My mierime hlavne na vyššie postavených. Keď sme týchto dostali na svoju stranu, potom za nimi idú aj nižšie postavení. Okrem toho ľuďom hovoríme: všetko je príroda. Diabli nemajú vplyv na nikoho. V takýchto prípadoch zaútočíme na kňaza a pritom rozhlasujeme: diabli nemajú vplyv na ľudí, hlavne nie na zmyslový svet. Kňazi však neuvažujú o tom, akú moc dostali vysviackou (na kňazov), ako to Matka Cirkev v každej dobe verila a túto moc využívala proti nám. Oni ani netušia, akú silu obsahujú veci, ktoré sa požehnajú. Mohli a mali by to vidieť z účinku, keď ich veriaci užívajú s vierou, dôverou a pokorou. My aj tu ľuďom hovoríme: diabol je spútaný reťazou, on už nemôže robiť úplne nič. Vieš, v akom zmysle som spútaný? Len v tom, že sa nemôžeme vyzúriť na ľuďoch podľa svojej chuti. Nie sme teda spútaní v tom zmysle, že by sme nemohli pokúšať ľudí na tele aj na duši.
Kázeň: Pri kázni konáme takto: ako len môžeme, snažíme sa dosiahnuť, aby kazateľ hovoril podľa módy. Na poslucháčov pôsobíme takto: vyššie postaveným nahovárame: načo by si chodil na kázeň? Je len pre obmedzených a jednoduchých ľudí, aby ich čo najviac ohlúpili a udržali v podriadenosti. Nedbalých pobádame k tomu, aby kázeň len ledabolo vypočuli – jedným uchom dnu a druhým von. Neverili by ste, aký úžitok by mali ľudia z kázní, keby ich pozorne vypočuli a riadili sa nimi. A aké škody by nám tým spôsobili.
Úžitok zo zhromaždenia: Keď sa ľudia zhromažďujú, aby oslávili Najvyššieho, zhromaždujú sa aj anjeli a tešia sa z toho. My tam však nemáme prístup. Ale keď sa ľudia zhromažďujú v našom záujme, sem prichádzame aj my a veľmi sa radujeme. Anjeli tam však nie sú. Veď my ich dobre poznáme, pretože vieme, že každý človek má pri sebe anjela z pravej strany, pričom my stojíme bokom. Anjel sa snaží udržať každého na správnej ceste, a my čo najviac odviesť. Akonáhle niekto podľahne nášmu vábeniu, dobrý anjel sa od neho vzdiali, ale vráti sa znovu a snaží sa ho priviesť na dobrú cestu. Keď poslúchne jeho rady, anjel nás všetkých rozoženie, máme z neho veľký strach. Ďalej sa však nevzdávame nádeje, pozorujeme svoju obeť a snažíme sa ju znovu dostať do svojich pascí. Ale Veľká Pani nám robí veľké škody a spôsobuje nám straty. Pred ňou máme veľký strach. Keď sa veľkí tohto sveta schádzajú na poradu o dôležitých veciach, schádzame sa aj my poradiť, pretože by si mal vedieť, že aj my premýšľame ako vy. A kto z nás prinesie najlepšiu myšlienku, k tomu sa pridáme. Keď nás modlitbou a vierou rozoženú, stane sa to ľudské dielo dielom Božím.
Krst a spoveď: Najstrašnejšie sú – aspoň pre nás, diablov – krst a spoveď. Duša pred krstom je naša, krstom je nám vytrhnutá z moci. Spoveď je pre nás ešte strašnejšia, pretože tam už máme dušu vo svojich pazúroch a z tých býva vytrhnutá. Preto ľuďom našepkávame: Prečo by si mal ísť na spoveď? Veď sa vlastne nemáš z čoho spovedať. Či sa chceš z toho vyznať človeku? Veď spovedník je taký človek, ako ty. Alebo mu naženieme toľko strachu, že sa z hriechu neodváži vyznať. Keď sa však premôže, vtedy je to pre nás najstrašnejšia porážka.
Pri smrti a súde: Keď človek umiera, obkľúči ho asi 100 diablov. Jeden ho pokúša k pýche, druhý proti viere, tretí proti čistote, štvrtý ho vháňa do zúfalstva. Predstaví mu množstvo a veľkosť jeho hriechov, zle využitý čas, prítomnosť Najvyššieho… Takto ho pokúšajú jeden v tom, druhý v inom. Tak ho spútame a postrašíme, že sa už neodváži vyspovedať. Potom robíme taký hluk, že nepočuje nič z toho, čo mu hovoria. Keď príde Veľká Pani, ihneď musíme zmiznúť. Ona ho opatruje ako nežná matka svoje dieťa. S takýmto človekom je dobre. Keď zomrie, nesú jeho dušu do neba, potom je v nebi radosť – práve tak, ako keď my odnášame dušu do pekla. Všetci diabli sa potom radujú. Predáme dušu Luciferovi a ideme zasa na lov.
V tej chvíli, keď duša vyjde z tela, je aj súdená. Neverili by ste, ako rýchlo sa to udeje. Boh predstaví človeku celý jeho život. Duša sa odsúdi sama, takže v jednej chvíli sú aj milióny ľudí, ktorí v tomto okamihu umierajú, odsúdení. Pre nás je to nepochopiteľné.
Nebeské radosti: Musím tiež porozprávať o nebeských radostiach. Ale, ó, beda mi, pre mňa už na večné časy nie je nádej. Najväčšia radosť v nebi je pozeranie na Božiu tvár. Počúvaj, len za to, aby som na ňu mohol pozrieť len na nepatrnú chvíľu, bol by som ochotný vytrpieť muky spôsobené všetkými mečmi a nožmi, lámaním na škripci aj po milióny rokov, áno, aj každú chvíľu pretrpieť i najbolestivejšiu smrť a muky a znovu byť zabitý a znovu byť mučený tým spôsobom. Ale beda. Pre mňa už neexistuje žiadna nádej! Nedá sa opísať, s akým zúfalstvom to všetko diabol rozprával, že to až telom a dušou lomcovalo. Nikto neuverí, aká strašná hrôza bola pozerať na neho a počúvať jeho bolestné výkriky.
Pekelné muky, ohyzdnosť hriechu: Musím ti tiež porozprávať o našich mukách. Ľudia si myslia, že je to nejaký oheň. Nie je taký, ako si ho predstavujú. Je to oheň Božej pomsty. Vieš, čo sú naše najväčšie muky? Hnev Najvyššieho. Nevieš si predstaviť, aké je to pre nás strašné a predsa ho máme stále pred sebou. Ó, beda nám!!! Počúvaj, my diabli sme tak škaredí, že keby ste nás mohli vidieť, akí sme, v jednej minúte by ste museli zomrieť. Preto nás Najvyšší skryl pred vašimi očami. A predsa – hriech je ešte ošklivejší ako my a my ho máme po všetky časy na očiach! Ach, my nešťastní!
Pokušenie: My všetkých ľudí zvádzame na hriech. Výnimku tvorí Veľká Pani. Najvyšší nám zakázal dotknúť sa jej. Ale toho, ktorého porodila, sme sa smeli dotknúť a pokúšať ho. Vieš prečo? Aby vám slúžil za príklad a na vaše poučenie. Veru, nie Židia, ale my sme ho usmrtili. My sme ho poriadne doriadili. Keď to hovoril, prejavoval takú diabolskú radosť, že kto to nevidel, nedokáže si to ani predstaviť.
Mladých ľudí zvádzame takto: Vzbudíme v nich vzájomnú lásku. Oni si myslia, že na tom nie je nič zlého. Nevedia, že takto sa sami dobrovoľne ženú do našich pascí.
Výsledok nášho vplyvu je ten, že ľudia majú odpor ku všetkému dobrému a začnú sa vyhovárať: som ospalý, nemôžem sa postiť, som slabý, ja taký život neznesiem a nevydržím. To všetko je naša práca!
Dobrý úmysel a modlitba: Keď človek vstane a nezačne deň s dobrým úmyslom a modlitbou, potom je ten deň náš. Keď však začne dobre, je pre nás stratený.
Žehnanie: Musím ti tiež povedať o tom, čo znamená takto (krížik), a o iných znakoch cirkevného svätenia. My o tom ľuďom hovoríme: čo ti pomôže napríklad svätená voda, veď nie je lepšia ako iná. A predsa nás tie veci odháňajú a maria našu prácu, keď sa správne používajú. Pozri sa, kríž, svätená voda, zmývajú všedný hriech. Keby som mal čo len kvapku, už by som mal nádej na ľútosť. Pre mňa však na veky niet žiadnej nádeje. Ó, beda, beda mi!!!
Svätá omša: Ach, keby ste vy, ľudia, vedeli, aká veľká je to obeť, ktorá sa koná skrze kňaza v mene Najvyššieho Najvyššiemu, boli by ste na nej celkom inak prítomní. Je to najvyššia a najvznešenejšia obeť! Keby bola možná takáto obeť za nás! Ale, ó, beda nám!!!
Krížová cesta: Ó, keby ľudia vedeli, aký úžitok by mohli mať z rozjímania o mukách toho, ktorý za nich zomrel! Kto o nich správne rozjíma a do Jeho rán sa skrýva, toho nemôžeme dostať, pretože my nemôžeme vojsť do rán. Dopúšťate sa na milióny hriechov, pijete ich ako vodu, keď však robíte pokánie, znovu vás omilostí. Takého máte Boha. My sme spáchali len jeden hriech a boli sme zavrhnutí. Vieš, prečo našli milosť prví ľudia? Keby boli vedeli, ako je tam hore, neboli by ani oni našli milosť. Keby ste mohli vidieť, koľko diablov je okolo vás, určite by ste otvárali oči!
Moc prežehnania: Keď máte nejaké zhromaždenie, my sa tiež dostavíme vo veľkom počte, aby sme vám prekážali. Ale ak sa pracuje v mene toho, ktorý je nad nami, len počúvame. Pretože, keď začnete robiť znak kríža, musíme všetci zmiznúť a len zďaleka sa pozeráme. Ako sa trasie peklo, keď sa nám niečo rozkazuje v mene toho, ktorý je nad vami, (keď to hovoril, celá posadnutá osoba sa chvela nenapodobiteľným spôsobom), prinútite nás mlčať. My nesmieme z toho nič prezradiť, vy však rozširujete po celom svete meno JEŽIŠ.
Význam jednoty a svornosti: Musíte sa snažiť, aby ste boli jednotní, máte držať spolu, jeden druhého sa zastávať, v pokušeniach sa radiť a pomáhať si. Keď budete svorní a jednotní, keď sa jeden druhého zastanete, potom ani celé peklo proti vám nič nezmôže, pretože aj keď máme jedného vo svojej moci, príde druhý a zaženie nás. Keby bol len jeden, ktorý takto koná – mali by sme ešte nádej dostať ho, ale kde je ich spolu viac – tam nemôžeme nič robiť. Aj keby sme ich už mali všetkých, okrem jedného, ten nás môže od ostatných odohnať. Len bojujte a zápaste a nestrácajte odvahu, ani netušíte, koľko úžitku prinesiete a koľko duší získate. My vám pripravíme veľa nástrah, ale keď budete vzývať Veľkú Pani, tá bude za vás orodovať.
Pozrite sa a uvážte, čo urobil pre vás Najvyšší. Diabol vám musí kázať a vy tomu neveríte. Diabol vám musí hlásať pravdu, aký to zázrak! Na vlastnú škodu, proti svojej vôli to musí robiť!