Páter Slavko Barbarič: Boh si nezaslúži naše obviňovanie
Páter Slavko Barbarič rozpráva, ako sa stretol s matkou, ktorá po smrti svojho syna už nechodila do kostola, už sa nemodlila, už sa nevyznávala z hriechov na spovedi, pretože zo smrti vinila Boha.
„Ako zomrel?“ spýtal sa páter Slavko rozhorčenej ženy.
„A viete, otče, môj syn ako mladý človek bol na zábave do tretej rána.“
„Dobre,“ povedal páter Slavko, „a čo sa stalo potom?“
„Robia to všetci mladí, otče.“
„Čo sa teda dialo?“
„Nuž, opil sa a potom nasadli do auta a išli o čosi rýchlejšie ako to mladí zvyknú. Viete, že to robí každý.“
„Dobre, a? “
„Vybehli z cesty a narazili do stromu.“ „Tichým hlasom,“ hovorí páter Slavko, „pýtam sa ženy: kde je v tom Božia chyba? Zdá sa, že táto otázka jej otvorila oči,“ spomína.
„Zatriaslo s ňou, vytriezvela, táto otázka sa jej dostala do povedomia. Potom sa rozhodla vyspovedať a tak sa začalo jej uzdravovanie.”
Možno sme sklamaní aj my z Boha, z ľudí, rodičov, detí, z manželov, manželiek, susedov, politikov, Cirkvi … Nebuďme smutní zo sklamania. Sklamanie je začiatkom prebúdzania. Je zrejmé, že sme sa predtým mýlili. Teraz sa nám otvárajú oči. Nie je to chyba osoby, z ktorej sme sklamaní, ale našej mylnej predstavy o nej. Nie je to vina Boha, z ktorého sme sklamaní, ale našich mylných predstáv o Ňom.
Zdroj: medjugorje, Obrázok: tamtiež
