Satanistka Helena Blavatská a New Age

Je zaujímavé, že v dobe rozvinutého egoizmu môže prekvitať idea, ktorá pochlebuje ľudskej márnivosti: „Budete ako Boh,“ a pritom zároveň povzbudzuje človeka k tomu, aby sa rozplynul v ničote, ktorú predstavuje ako cieľ.

Vieme, že hnutie New Age sa udomácnilo na svete až v druhej polovici 20. storočia. Avšak jeho súčasnú tvár pripravovalo mnoho filozofov, spisovateľov, ideológov a inšpirátorov, ku ktorým iste patrí aj Helena Blavatská. Mnohí z nich pôsobili ako špiritistické médiá, s obľubou vykonávali „astrálne cesty“ a dobrovoľne otvárali svoje vedomie na pôsobenie reálnych duchov, ktoré iste neboli Božím Duchom. Vášeň, s akou sa tomu venovali, je desivá a v mnohých prípadoch viedla k posadnutosti. Historická skutočnosť, že prví ideológovia New Age sa inšpirovali na špiritistických seansách duchmi, ktorí im nadiktovali texty, ktoré sa neskôr stali základmi svetonázoru New Age, by nás mala viesť k zamysleniu. Ako ľudia, ktorí vyrástli v kultúre 20. storočia, sme zvyknutí pýšiť sa dokonca aj svojimi omylmi, a to len preto, že sme vôbec schopní rozmýšľať. Zabúdame, od koho sme rozum dostali a na čo nám má slúžiť. Zabúdame – podobne ako kedysi v raji –, že nás ustavične sprevádza aj otec lži, ktorý ochotne podporí naše nedokonalé myslenie svo­jimi inšpiráciami. Ale potom si to s nami neúprosne vyúčtuje. Azda môžeme tvrdiť, že za všetkými duchovnými a náboženskými omylmi v dejinách ľudstva sa skrýva práve on – otec lži: „On [diabol] bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jána 8, 44).

Smutný životopis satanistky

Životopis Heleny Petrovny Blavatskej je veľmi ubíjajúci. Napriek tomu, že z čisto ľudského hľadiska dosiahla kariéru ako zakladateľka Teozofickej spoločnosti (1875), ako inšpirátorka Hitlerových nacistických teórií, ako pramatka súčasného feminizmu, ktorá bojovala proti teroru „Boha-muža“. Je to osobnosť, ktorá sa dostala na prvé stránky okultistických encyklopédií a roky inšpirovala vydavateľov satanistickej literatúry, ku ktorým patril aj Rudolf Steiner, tvorca antropozofie a redaktor Lucifera.

Helena Blavatská sa narodila v roku 1831 ako dcéra ruskej šľachtičnej a nemeckého dôstojníka. Po skorej smrti matky žila u starých rodičov a ako sedemnásťročná sa vydala. O tri mesiace nato od manžela utiekla. Celý život trpela obsedantnými pocitmi „nenaplneného manželstva“ a ustavične nadväzovala nové vzťahy s mužmi, ktorí boli jej životnými spoločníkmi. Z mnohých prameňov vyplýva, že porodila postihnutého Jura, ktorý zomrel ako päťročný. (Blavatská sa k dieťaťu verejne nepriznala. Tvrdila, že Jur je dieťa jej známych.)

Blavatská viedla pohoršlivý a škandalózny život. Veľa cestovala po celom svete. Navštívila Turecko, Egypt, Francúzsko, Quebec, Anglicko, Južnú Ameriku, Nemecko, Mexiko, Grécko a Indiu. Osobitne významný bol jej pobyt v Tibete, kde sa dva roky venovala štúdiu tajného poznania u tamojších majstrov. Boli aj takí, ako napr. kňaz Władysław Dębicki, súčasník Blavatskej a kritik špiritizmu, autor publikácie Veľký myšlienkový bankrot, ktorí neverili jej tibetským spomienkam. Dębicki ju v správe z kongresu špiritistov, ktorý sa konal v Paríži roku 1889, nazval „virtuóznou podvodníčkou“. Zacitoval aj poslednú vetu zo správy, ktorú vypracovala anglická Spoločnosť pre psychologický výskum, kde sa činnosť Blavatskej opisuje takto: „Myslíme si, že dejiny ju nazvú jednou z najprefíkanejších, najbystrejších a najzaujímavejších klamárok našej doby.“

Zo storočnej perspektívy sa však zdá, že ani Dębicki, ani komisári z anglickej Spoločnosti nedocenili podstatné diabolské pôsobenie, ktoré dominovalo v  Blavatskej posolstvách. V jej životopise je dôležitý rok 1873, keď prišla do New Yorku ako známe špiritistické médium.

Prejavila tam svoje mimoriadne schopnosti, akými boli levitácia, materializácia predmetov, jasnovidecké a telepatické schopnosti. Onedlho nato sa zoznámila s novinárom Henrym Steelom Olcottom, s ktorým v roku 1875 založila dodnes existujúcu Teozofickú spoločnosť (z gréčtiny: theos – boh a sophia – múdrosť). Úlohou tejto spoločnosti je šíriť názor, že Boha je možné poznať bez pomoci jeho milosti, s vylúčením Ježiša Krista a jeho milosrdenstva, jedine prostredníctvom vhodných techník a duchovných praktík, ktoré sú prístupné vyvoleným, ktorí používaním týchto techník dosiahli osvietenie. Môže sa to uskutočňovať v priebehu špiritistických seáns, magických rituálov a duchovných praktík pohanského pôvodu (napr. šamanizmu, „astrálneho cestovania“, channelingu a pod.). Platí tu, že cieľ posväcuje prostriedky podľa motta teozofov: „Neexistuje vyššie náboženstvo než pravda.“ Čo však v takom prípade, keď v „škole pravdy“ prednáša otec lži?

Médium Blavatská

Helena Blavatská dlhé roky praktizovala automatické písanie a iné okultistické sprostredkovávanie. „Môžem povedať len toľko, že moje inšpirácie prichádzajú výlučne zvonku, niečo vtedy do mňa vstupuje. Nepíšem a nehovorím ja, ale robí to to, čo do mňa vošlo… Ono rozmýšľa aj píše namiesto mňa… Som akoby sklad, v ktorom je cudzie poznanie… Niekto prichádza a zmocňuje sa ma ako tmavý oblak. Vtedy sa sťahujem do seba a už to nie som ja, ale niekto celkom iný,“ píše Blavatská vo svojom desivom vyznaní. Boh Biblie, jediný pravý Boh, Stvoriteľ a Spasiteľ sveta, nás varuje: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi“ (Deuteronómium 18, 10 – 12). Blavatská úplne ignorovala túto výstrahu a plne dôverovala neznámej duchovnej bytosti.

Ten „niekto“ sa prejavil veľmi konkrétne. Počas jednej zo seáns sa tento duch zjavil Blavatskej ako majster Djwal Khul z Tibetu. V priebehu nasledujúcich stretnutí, ktoré trvali niekoľko mesiacov, jej diktoval hotové tézy, ktoré poslúžili ako písaná inštrukcia pre ňu a pre ďalších ideológov New Age. Ba čo viac, po smrti Blavatskej v roku 1891 jej následníčka a horlivá žiačka Alice Baileyová prežila ďalšie špiritistické stretnutie s duchom D. K. Baileyová si bola istá, že dostala od neho posolstvo, že je potrebné zničiť kresťanstvo. Na jeho príkaz spísala zoznam názvov konkrétnych cirkví a náboženstiev, ktoré treba zničiť. Duch D. K. sa vrátil aj počas seáns teozofky a manželky teozofa Heleny Roerichovej, ktorá vyše dvadsať rokov po smrti Blavatskej prekladala do ruštiny jej životné dielo Tajné učenie.

Svoje jednoznačne protikresťanské postoje prejavila aj samotná Helena Blavatská. Najskôr sa vyhlásila za hinduistku, potom za budhistku, nakoniec šírila rôzne publikácie o satanistickom kulte. Satana uctievala ako prameň svetla (!) a múdrosti a pripisovala mu väčšiu moc než Ježišovi Kristovi. Zato Boha, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jána 3, 16), titulovala nevyberanými epitetami, čím sa dopúšťala rúhania a slovného znesväcovania.

Podľa Blavatskej je „pravý boh“ neosobný. Ľudský život ovláda zákon reinkarnácie. Človek prostredníctvom osvietenia, ku ktorému sa dopracuje sám pomocou duchovných praktík, môže nadobudnúť mimoriadne schopnosti a nakoniec aj božskú moc. Nič nového pod slnkom. Táto úbohá žena sa nechala zviesť najstarším klamstvom na svete: „Otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh“ Genezis 3, 5).

New Age: cudzí prvok v Európe

Je zjavné, že tézy, ktoré vyplývajú z historických prameňov New Age, sú celkom protichodné so stáročnou tradíciou kresťanského myslenia a kultúry. Zdanlivá náklonnosť New Age na prijímanie všetkého, čo v svetových náboženstvách a kultúrach podporuje rozvoj civilizácie a ľudstva, sa netýka učenia Ježiša Krista o hriechu a spáse. Snahy ukázať Krista ako jedného z veľkých duchovných učiteľov alebo ako vtelenie Budhu alebo Krišnu sú nevydareným vtipom.

Kresťanstvo sa nikdy nestotožní s nijakou z ideí hnutia New Age, pretože náš Boh je osoba. Je to osobný Boh, ktorý na svoj obraz a podobu stvoril ľudí ako osoby. A preto jedinou formou vzťahu môže byť v kresťanstve len osobný vzťah: vzťah osoby Boha s osobou človeka. Vyplývajú z toho všetky ďalšie dôsledky: jeden život, jedna duša, jedna láska, jedno rozhodnutie, jedna smrť, jeden súd… Podľa teórii New Age je boh energiou, vedomím, bytím, ktoré do seba pohlcuje ostatné, rovnako ako on neosobné bytosti. Takýto boh protirečí kresťanskému zjaveniu, starozákonnej aj novozákonnej pravde. Je zaujímavé, že v dobe rozvinutého egoizmu môže prekvitať idea, ktorá pochlebuje ľudskej márnivosti: „Budete ako Boh“, a pritom zároveň povzbudzuje človeka k tomu, aby sa rozplynul v ničote a ničotu predstavuje ako cieľ. Takéto uvažovanie môže viesť k duchovnému sebazničeniu, a nie k sľúbenému pozemskému raju. Zrejme práve o to ide Luciferovi, ktorého si Blavatská uctievala. Ak ľudia uveria, že neexistuje osobný Boh, prestanú veriť aj v existenciu osobného zla. Dokonale prepracovaná taktika.

K prvej stránke patrí šírenie názoru, že New Age je medzinárodné hnutie, ktoré podporuje ekológiu, zdravú výživu a alternatívnu medicínu. Hnutie s pokojným a príjemným posolstvom, ktoré sa snaží nájsť vo všetkých náboženstvách spoločné, spájajúce prvky, ktoré dávajú nádej na dobrú budúcnosť. Budúcnosťou má byť vytvorenie ideologicky zosúladeného, šťastného a globálneho spoločenstva. Veľmi veľa sa tu hovorí o tolerancii, menšinách a rôznorodosti, ktoré sa zmestia do New Age ako do vreca bez dna.

Ideológia New Age vie, že už je čas na to, aby éru Rýb vystriedala éra Vodníka. Preto je toto hnutie veľmi naklonené činnosti rôznych duchovných „majstrov, guru či mesiášov“.

Ako vidno, na tejto úrovni mútne žriedlo New Age prijíma trošičku slnečného svetla pravdy. Veď myšlienka vytvoriť medzinárodné svetové spoločenstvo, ktoré by žilo v pokoji, súlade, dbalo o svet a fyzické i duchovné zdravie, je ľúbivá. A mnohým sa skutočne páči. Prijímajú ju mnohí šľachetní ľudia, ktorí nechápu skutočné zámery a ciele hnutia New Age.

Druhá úroveň je určená pre citlivejších ľudí, ktorí majú väčšie duchovné potreby – pre ľudí, ktorí chcú rozvíjať svoju osobnosť, hľadať zmysel života, prehĺbiť svoj vzťah s Bohom (či bohom). Tu pramení záujem o jogu, transcendentálnu meditáciu, techniky ovládania myslenia, prútikárstvo a iné. Odtiaľto vyplýva rozšírený záujem o pyramídy, čakry, aury, UFO… Niekedy tieto praktiky propagujú ľudia, ktorí sa nazdávajú, že žijú v stave posväcujúcej milosti, a vyhlasujú sa za kresťanov. Nič to však nemení na veci, že takýmito praktikami sa vzdialili od jediného pravého Boha, pretože toto žriedlo New Age nemá už len propagačnú, ale aj duchovnú povahu. Cudziu duchovnú povahu. Náš Boh je žiarlivý Boh. Nejde len o to, aby sme nemali „nad ním cudzích bohov“, ale aby sme nemali iných bohov okrem neho. „Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?“ (Prvý list Korinťanom 10, 22).

Prijatie tejto stránky New Age je prvým radikálnym krokom k prijatiu celej jeho ideológie. Hnutie sa snaží ľudí „otvoriť“ na nové (v podstate staré, ale prevzaté z iných duchovných a náboženských tradícii) techniky samospasenia a nabáda ich, aby prijali celú túto náboženskú a kultúrnu miešaninu. Rozdiel medzi úctou k blížnemu, ktorý vyznáva iné náboženstvo, a prijatím jeho náboženského učenia či inšpirácie sa tu príliš nevysvetľuje.

Skutočné zámery sú skryté za bezpečnou reklamou „telocviku“, „rozvoja“, „zdokonaľovania prirodzených možností“ a za podobnými frázami.

Tretia úroveň je posledná. Prichádzame tu na koreň veci. Vládne tu úplná tma. Ideológia New Age má svoje najhlbšie žriedlo v praktizovaní kontaktu s duchmi prostredníctvom tranzu či tzv. vizualizácie. Toto nie je možné zlúčiť s učením Ježiša Krista: „Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov“ (Prvý list Korinťanom 10, 21).

Našťastie Božie deti majú všemohúceho Otca a Nepoškvrnenú Pannu Máriu za orodovníčku, a preto peklo nemá šancu. „Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 15, 57).

Autor: Małgorzata Nawrocka
Zdroj: Milujte sa! 22/2011

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *