Novéna k Sedembolestnej Panne Márii

Rozjímanie o bolestiach Panny Márie

Prvou bolesťou Panny Márie bola Simeonova predpoveď o Ježišovi, keď ho ako 40-dňového obetovali v chráme. Túto bolesť by sme mohli nazvať, ako bolesť spôsobenú slovom o milovanom človeku. Mária dostala od Simeona Slovo predpovede o utrpení jej syna. Slovo, ktoré ju zranilo a nedalo jej spávať až dovtedy, kým sa neuskutočnilo. S Máriou sa môžeme identifikovať vtedy, keď počujeme i my slovo, ktoré nás zraní: nevyliečiteľná choroba, alebo že dieťa, ktoré sa nám má narodiť, nebude zdravé, alebo iná zlá správa. Toto sú chvíle zjednotenia sa s našou matkou Máriou.

Druhou bolesťou bol útek do Egypta. Toto bola bolesť spôsobená neistým osudom milovaného človeka. Je veľa vecí, ktoré nám alebo našim blízkym spôsobujú neistotu ohľadom budúcnosti: nezamestnanosť, existenčné problémy, nespravodlivosť, vláda alebo vyčíňanie zlých ľudí. Toto sú chvíle, kedy znášame ten istý údel, ako sv. Rodina. Netreba ani tu strácať nádej v obrátenie zla na dobré.

Treťou bolesťou je hľadanie Ježiša v chráme. Toto bola bolesť spôsobená stratou milovaného človeka. Vždy, keď sa nám deti alebo iní blízki stratia, či už mravným spustnutím, stratou viery alebo jednoducho tým, že idú ako Ježiš cestou, ktorej my nerozumieme, prežívame bolesti, ktoré prežívala Mária a Jozef. Ani tu netreba byť pasívnym, ale uvažovať, čo je ešte možné urobiť, aby sa veci – alebo aby sme sa my sami – zmenili.

Štvrtou bolesťou bolo stretnutie sa s Ježišom na krížovej ceste. Toto bola pre ňu bolesť spôsobená ponižovaním a zahanbovaním milovaného človeka. Niet väčšej bolesti, ako strata cti, ktorá sa prejavuje tým, že ľudia si z nás alebo z našich blízkych robia posmech, pohŕdajú nami, majú nás či ich za nič. Alebo nás nevedia prijať len preto, že máme nejaké dary, ktoré oni sami nemajú – a preto nás diplomaticky odsúvajú „do kúta“. Toto sa môže stať, keď nás spravodlivo či nespravodlivo obvinia z niečoho, alebo keď človek ochorie na psychickú chorobu, ktorá celkom zmení podstatu jeho osobnosti. Ťažko nám je prizerať na človeka, ktorý takto trpí.

Piata bolesť bol pohľad na zomieranie Ježišovo na kríži. Toto bola bolesť z utrpenia milovaného človeka. Ježiš trpel a Mária nemohla urobiť nič. Toto utrpenie sa v našom živote odohráva, keď vidíme trpieť svojho blízkeho: telesne, duševne i duchovne. Vidíme jeho bolesť, trápenie, bezsenné noci, a nemôžeme pomôcť; iba sa prizerať. Čo však pomôže, je aj obyčajná prítomnosť, ako v prípade Márie a Ježiša.

Šiesta bolesť bolo prijatie mŕtveho Ježiša z kríža do lona. Toto bola bolesť zo smrti milovaného človeka. Mária prežívala najväčšiu stratu svojho života. Ježiš ležal mŕtvy v lone, z ktorého sa narodil. Je veľa foriem smrti, z ktorých sa skladá náš život, kým nepríde smrť definitívna. Musíme odumierať veciam, vzťahom, závislostiam, naviazanostiam, sebe samým, svojmu vlastnému egu. A to preto, aby sa v nás mohol lepšie a v plnšej miere rozvinúť život.

Siedmou bolesťou Panny Márie bolo uloženie Ježišovho tela do hrobu. Toto je bolesť z odlúčenia od milovaného človeka. I v našom živote sú bolestné odlúčenia; niektoré sú časné, niektoré definitívne, napríklad smrť. Je vecou viery prijať fakt, že ani smrťou sa život, a teda ani naše vzťahy nekončia, ale iba sa mení ich podoba. A my sa raz znova stretneme. Mária o tejto skutočnosti bola pevne presvedčená. Preto ani pri zapečatenom hrobe nestrácala nádej. Ba mohli by sme povedať, že bola snáď jediná, ktorá neverila, že hrob má v živote jej Syna posledné slovo. Preto správa o zmŕtvychvstaní ju sotva prekvapila. Toto je lekcia aj pre nás: smrť nie je koniec, smrť je začiatok. A preto žijeme náš život v nádeji.

 

Novéna k Sedembolestnej Panne Márii

PRVÝ DEŇ

Nech sa mi stane podľa tvojho slova

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná. Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 26-38a)

(Prečítaj a rozjímaj)

Panna Mária nielen s vierou, ale i s rozumom prijíma posolstvo archanjela Gabriela. Rozmýšľa, či to nie je klam, aby ju diabol zviedol. Veď ona sama sa cítila nehodná plniť takúto úlohu. Ďalej rozmýšľa, ako sa to stane, keď muža nepozná. V tej chvíli stála pred veľkým rozhodnutím. Má odmietnuť návrh, alebo ho prijať. Po anjelovom povzbudení a vysvetlení prijíma Božiu ponuku.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Sedembolestná Matka, prednášam ti svoje potreby a úzkosti a predkladám ti svoje prosby. Pre meč bolesti, ktorý prenikol tvoje nepoškvrnené srdce, vypros nám u svojho Syna potrebné milosti.

Prosme Máriu, aby nám v rozhodujúcich životných chvíľach ako Matka dobrej rady vyprosila milosti na správne a odvážne rozhodnutie na splnenie Božej vôle.

Plnenie Božej vôle v maličkostiach nás kladne ovplyvňuje i pri veľkých veciach.

Na konci novény sa každý deň pomodli modlitbu „Pod tvoju ochranu sa utiekame.“

DRUHÝ DEŇ

Proroctvo Simeona

V Jeruzaleme žil vtedy muž, menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha Svätého prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa, Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli, a na znamenie, ktorému budú odporovať a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 25-35)

(Prečítaj a rozjímaj)

Mária – pokorná služobnica Pána. Nijako nedáva najavo, že práve ona je tá, o ktorej hovoria Písma. S úctou sa podrobí obradu ako každá iná matka z Izraelského národ. Muselo byť pre ňu veľmi povzbudzujúce, keď Simeon i prorokyňa Anna naplnení Duchom Svätým spoznali v jej dieťati prisľúbeného Mesiáša. No v zapätí prorocké slová Simeona prenikli ako meč srdce šťastnej matky. Koľkokrát si na ne v živote spomenula! Modlime sa, aby vyšlo najavo zmýšľanie nášho srdca, aby sme poznali seba samých a v pokore a v dôvere sa otvorili pre Božiu milosť!

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby obetovala Bohu našu úprimnú snahu o zmenu srdca!

TRETÍ DEŇ

Útek do Egypta

Po odchode mudrcov sa Jozefovi zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“

On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa naplnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ (Mt 2, 13-15)

(Prečítaj a rozjímaj)

Mária bola nútená vyjsť v ústrety všetkým nebezpečenstvám púšte a prežiť ich v plnej dôvere v Božiu ochranu. Boží Syn je na úteku pred zlobou človeka. Zdanlivé víťazstvo zla nad dobrom! Nech je to pre nás povzbudením pre situácie, v ktorých ľudská zloba zničí všetko naše úsilie o budovanie dobra a pokoja!

Otvorme Bohu svoje srdcia v modlitbe, aby sme porozumeli znameniam, ktorými nám chce ukázať cestu k záchrane, ako ju ukázal Jozefovi!

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby nám vyprosila dar rady a múdrosti v boji o záchranu vlastnej duše aj duší tých, ktorých nám Boh zveril! Vyprosujme si vytrvalosť a silu prekonávať všetky prekážky a nástrahy zla!

ŠTVRTÝ DEŇ

Stratený Ježiš

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalemu na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež šli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávnosti skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalemu a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. (Lk 2, 41-52)

(Prečítaj a rozjímaj)

Mária tuší, že príčinou straty asi nie je detská roztopašnosť, ale že v tom bude čosi viac, čosi, čo súvisí s jeho poslaním, pre ktoré prišiel na svet. A tak sa intuitívne vracia do chrámu. Plne odovzdaná do vôle Najvyššieho nekarhá syna, ale s bolestnou predtuchou sa pýta: „Syn môj, prečo si nám to urobil?“

Ježiš je v dome svojho Otca. Jeho vnútorné spojenie s Otcom bolo zdrojom múdrych odpovedí, ktorými udivoval učených mužov.

Mária si s bolesťou uvedomuje, že ho ako ľudská matka stráca, aby ho úplne darovala Bohu i ľuďom ako Spasiteľa. Aby sa vo svete obnovil pokoj a poriadok, je potrebné, aby každý človek bol na správnom mieste, aby s láskou a v dôvernom spojení s Bohom plnil svoje poslanie. Je to cesta bolestného vzdávania sa túžob, predstáv o svojom živote i živote tých, ktorí sú nám verní. Je to cesta neustáleho hľadania a plnenia Božej vôle, cesta dozrievania v láske a vo vnútornej slobode.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby nás naučila žiť podľa slov Evanjelia: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše!“ (Mt 6, 33)

PIATY DEŇ

Na krížovej ceste

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. (Mt 27, 27-32)

(Prečítaj a rozjímaj)

Ježiš trpí. Vysilený niekoľkokrát padá pod krížom…Kto sú tí ľudia, ktorí ho obklopujú? Sú tam Rimania, ktorým smrť je remeslom, sú tam Židia, ktorí nepochopili, že Ježiš je Mesiáš, sú tam aj tí, ktorí uverili v neho, ale nemajú odvahu sa ho zastať. Z apoštolov sa len Ján odvážil nasledovať Ježiša na Golgotu. Boli tam aj tí, ktorých sklamal, lebo posolstvo o kráľovstve lásky a pokoja, ktoré ohlasoval, bolo v rozpore s ich predstavami o kráľovstve nadvlády nad inými. Ježiš prišiel slúžiť, oni chceli vládnuť. Všetko toto bolestné uvedomovanie si ľudskej zloby, zbabelosti, nepochopenia prežívala Mária spolu s Ježišom. Z lásky k týmto ľuďom kráčal Ježiš v ústrety smrti. Cesta na Golgotu bola pre Máriu poslednou prípravou, aby sa všetko utrpenie, ktoré prežívala ako Ježišova Matka premenilo v jej srdci na lásku podobnú láske Ježišovej. Bola to posledná príprava, aby do svojho srdca mohla prijať všetkých ľudí a stať sa našou Matkou.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby nás naučila s láskou a trpezlivosťou znášať naše životné kríže, aby sa utrpenie i v našich srdciach premenilo na lásku, po ktorej svet tak túži!

ŠIESTY DEŇ

Mária pod krížom

Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu, potriasali hlavami a vraveli: \“Aha, ten čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!\“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Mk 15, 24-34, Jn 19, 25-30)

(Prečítaj a rozjímaj)

Mária stráca to najdrahšie, čo v živote mala. Zomiera nielen jej syn, ale zároveň Mesiáš, ktorého ona poznala a vrúcne milovala. Toľkokrát bol prenasledovaný, znevažovaný, teraz zomiera v ukrutných bolestiach. Či nebol Boh dosť mocný, aby zachránil svojho Syna? Táto otázka sa v rôznych obmenách vynára aj v našom živote, keď sa pýtame, prečo Boh nezasiahne? Ani Mária, ani apoštoli nemali ešte úplne jasnú predstavu o tom, že táto chvíľa zdanlivo úplnej prehry Boha je chvíľou, v ktorej sa začína jeho absolútne víťazstvo. Mária čerpá z ľudskej ničím nepodloženej nádeje a viery a zostáva verná Bohu.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby s nami kráčala cez všetky krízy nášho života, našej viery, aby sme nikdy nezapochybovali o tom, že konečné víťazstvo patrí Bohu! Boh od nás nechce veľké skutky, ale veľkú dôveru!

SIEDMY DEŇ

Pieta – Sedembolestná

Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že už je mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov kopijou prerazil bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli!“

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. (Jn 19, 31-38)

(Prečítaj a rozjímaj)

Krik davu tíchne, ľudia opúšťajú miesto tragédie. Nastáva ticho presýtené bolesťou. Túto bolesť môže najlepšie precítiť iba matka, ktorá držala v náručí mŕtve dieťa, matka, ktorá sa dívala, ako jej dieťa v bolestiach zomiera….Do lona Sedembolestnej Panny Márie vložme to, čo odumrelo v našich srdciach, v srdciach našich rodín, v srdci národa!

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme našu Patrónku, aby v jej náručí znova ožila v našich srdciach zbožnosť, vzájomná úcta a tolerancia, pokoj a radosť!

ÔSMY DEŇ

Pochovávanie Ježiša

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (Jn 19, 38-42)

(Prečítaj a rozjímaj)

Koľko bolesti znesie ľudské srdce! Či nemá každý človek niekedy pocit, že padla jeho posledná nádej, že všetko je stratené? Pochovajme v tejto situácii svoje predstavy o šťastí, svoje túžby, ale aj svoje výčitky voči blížnym, voči sebe i naše tiché výčitky voči Bohu. Vyprázdnime svoje srdce a zverme celý život Bohu so všetkými ťažkosťami i radosťami. To platí aj vtedy, keď prosíme za iných. Boh chce často premeniť najprv naše srdce, lebo len keď mu budeme patriť celí s nerozdeleným srdcom, bude môcť konať veľké veci v nás i cez nás. Máriino srdce, naplnené bolesťou až po okraj, zopakovalo Bohu svoje áno. Preto mohla prežívať radosť zo zmŕtvychvstania, preto zotrvávala s apoštolmi na modlitbách v očakávaní Ducha Svätého, ktorý z nich urobil nové stvorenia.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, aby nám vyprosila takú vieru, nádej a lásku, akú mala ona sama! Prosme ju tiež, aby nám vyprosila lásku k Božiemu slovu!

DEVIATY DEŇ

Mária sa modlí s učeníkmi

Vtedy sa vrátili do Jeruzalemu z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalemu, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. (Sk 1, 12-14)

(Prečítaj a rozjímaj)

Po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení Mária sa modlí s prvými bratmi a sestrami vznikajúcej Cirkvi. V týchto chvíľach Máriina prítomnosť všetkých povzbudzuje, aby napredovali vo viere. Mária, Ježišova Matka, ktorá s Ježišom pretrpela všetky muky, čaká s apoštolmi na zoslanie prisľúbeného Ducha Svätého. Niektorí cirkevní Otcovia hovoria, že Duch Svätý preto tak rýchlo zostúpil na apoštolov, lebo Mária sa modlila s apoštolmi.

(Tu si pomysli na svoj úmysel)

Prosme Máriu, Kráľovnú apoštolov, Matku Cirkvi, Sedembolestnú, ako našu patrónku i ako našu osobnú Kráľovnú a Matku, aby nám vyprosovala milosti, aby naša modlitba i každý náš skutok boli vykonané s veľkou láskou i bohumilou obetou.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *