4. Veľkonočná nedeľa C
Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov.
Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy.
Viď Zjv 7,9.14b-17
Kto sú tí, ktorí stoja pred Božím trónom oblečení do bieleho rúcha? Zdá sa, že odpoveď je hneď poruke. Palmy a krv sú symboly mučeníctva. Zástup zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov by teda mohol byť zástupom mučeníkov všetkých dôb, ktorí vlastnou krvou dosvedčili svoju vernosť Baránkovi. V tejto chvíli sa nám teda zdá, že je to síce pekné, ale my môžeme „v pohode“ mávnuť rukou, lebo Jánovo videnie sa nás určite netýka. Starec v Jánovom videní však spomína krv Baránkovu. Zástupy, o ktorých hovorí, si neoprali a nezbielili rúcha vo svojej krvi, ale v krvi Baránkovej. Preto k tým, čo môžu dňom i nocou slúžiť v Božom chráme, nepatria výlučne tí, pre ktorých sa nasledovanie Baránka (Krista) stalo dôvodom mučeníckej smrti. Určite medzi nich patria aj všetci tí, ktorí prežili úplne obyčajný a všedný život, ale pozorne počúvali hlas Dobrého Pastiera a dôsledne išli za ním v každej, aj v tej najobyčajnejšej situácii, ktorú im život priniesol. Išli za ním nielen vtedy, keď im bol hlas Dobrého Pastiera zdrojom istoty a uspokojenia, ale aj vtedy, keď ich poslušnosť stála veľké súženie (vnútorné či vonkajšie). Napriek tomu uverili, že nik ich nemôže vytrhnúť z ruky milujúceho Otca, a naozaj, hoci v ich živote nechýbali úzkosti, Boh skutočne zotrel z ich očí každú slzu.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP