Bolestný ruženec I.

1. Nemohli ste so mnou bdieť?

Nemohli ste so mnou bdieť aspoň jednu hodinu? Len traja ostali z tých zástupov, čo ho počúvali a videli jeho zázraky. Len traja v najťažšej hodine a tí teraz spia. Aké sklamanie!
Aspoň chvíľu bdieť so Spasiteľom – v modlitbe. Túto chvíľu, teraz. Iní odpočívajú, zabávajú sa a hrešia. A je ich mnoho. Ty, vyvolený, aby si bol svedkom Ježišovho utrpenia, budeš vedieť ostať verný Ježišovej samote? Pravda, všetko zvádza k spánku. Ale ako možno spať, keď sa krvou potí ten, ktorého máme radi? Alebo to azda nie je pravda?
Panna Mária, pomôž mi pozbierať všetky sily duše i srdca, aby moja ľahostajnosť a môj spánok v hodine jeho utrpenia nesvedčili proti mne, že ho nemám dosť rád. Nechcem na konci tejto modlitby počuť bolestnú výčitku Spasiteľa: Nemohol si aspoň túto chvíľu bdieť so mnou?

2. Čudná logika

Nenachádzam na ňom nijakú vinu, ale dám ho zbičovať a prepustím ho.
Čudná logika a čudné právo. Dám nevinného zbičovať. Bolo by treba protestovať, ale nik neprotestuje. A najmenej ten, ktorého sa tá krivda týka. Svet nechápe túto súvislosť a vzpiera sa utrpeniu prijímanému bez protestu. Asi preto Kristus neprotestuje, že ja až príliš protestujem a vzpieram sa často aj zaslúženému trestu.
Ako ďaleko som ešte od toho, aby som prijal ochotne aj niečo nezaslúženého ako pokánie za seba i za iných!

3. Koruna poníženia

Tŕňová koruna bola zlomyseľným výmyslom na zhanobenie nárokov Ježiša Krista na kráľovstvo v dušiach.
Kráľovská koruna na hlave človeka je symbolom moci a slávy. Tŕňová koruna na hlave Spasiteľovej je znakom bezmocnosti a poníženia. Keď vidím tvoju tŕňovú korunu a tvoje poníženie, nemám odvahu siahať po vavrínoch, ale nemám ani dosť odvahy dotknúť sa tŕňov.
Prosím o to druhé. Moci sa treba viac obávať ako po nej túžiť, lebo ľahko zabudneme na tŕňovú korunu Spasiteľa.

4. Cesta utrpenia

Krížová cesta. Dlhé namáhavé stúpanie pod bolestným bremenom. Cesta, ktorá je venčená posmechom a rúhaním, alebo aspoň neporozumením a ľahostajnosťou.
Bolo možné vyhnúť sa jej. Na vykúpenie sveta bolo možných tisíc spôsobov. Ale Pán Ježiš chcel túto krížovú cestu. Nebol donútený. Chcel ju, lebo my sme potrebovali očistnú cestu utrpenia. Niekoho blesk, niekoho vychová dlhá krížová cesta.
Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž… Rozumiem dobre tejto výzve, výzve vziať svoj kríž? Niečo nám pripravil Pán, niečo ľudia a niečo mi sami. Všeličomu by sa dalo vyhnúť, ale ja musím chcieť niesť svoj kríž.

5. Nevedia, čo robia

Odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
Na Kalvárii to bola pravda. Pre žoldnierov to bol jeden prípad z mnohých. Nepýtajú sa po vine alebo nevine. Netušia, že ukrižujú Božieho Syna. Božie milosrdenstvo hľadá posledný mostík, ktorým by sa mohlo dostať aj k nim. A je to ich nevedomosť. Nevedia, čo robia… Neplatí to do istej miery o každom hriechu? Nevieme, alebo nechceme si dostatočne uvedomiť ďalekosiahle následky hriechu, to porušenie stanoveného poriadku, ktoré musí niekde priviesť k stroskotaniu a splodiť veľkú bolesť. Keby som vedel, ako niekto pre môj čin musí trpieť, krvácať, umierať, nehrešil by som tak ľahko.
Ja však viem, čo robím. Bude sa môcť Pán Ježiš vo svojej nesmiernej dobrote odvolávať na moju nevedomosť, zavinenú alebo predstieranú pred spravodlivým súdom?

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *