Zázračná Madonna del Parto v Kostole sv. Augustína v Ríme

Kto po návšteve Chrámu sv. Petra nemá v pamäti dlhý rad pred prastarou bronzovou sochou sediaceho sv. Petra? Kniežaťa apoštolov pozdravia denne stovky turistov zo všetkých národov a náboženstiev. Avšak ten pozdrav pozostáva najmä z toho, že si s rukou na jeho nohe rokmi vyšúchanej na platňu nechajú urobiť fotografiu ako suvenír. Kedysi ľudia pokľakli a pobozkali jeho nohu, dnes sú to väčšinou iba gestá turistov bez obsahu.
Keď ešte dnes chceme zažiť pravú úctu, možno jednu z posledných v sekularizovanom Ríme, musíme vyhľadať tiché bočné uličky starého mesta mimo prúdu turistov medzi Tiberom a Pantheonom, kde stojí Bazilika Sant’Agostino. Nadživotná socha sediacej Panny Márie s Dieťatkom Ježišom od Jacopa Sansovina (1486-1570) stojí hneď vpravo za vchodovým portálom vo výklenku. Noha Madony je úplne zošúchaná od mnohých bozkov a dotykov minulých stáročí, takže je teraz chránená krásnou striebornou schránkou. Stopy opotrebovania však nie sú výsledkom všeobecnej úcty k Božej Matke, ale radostnými poďakovaniami za „zázraky“. Tejto Panne Márii sa pripisuje zázračné pôsobenie, ktoré ju vyzdvihuje z mora uctievaných svätcov mesta.

Všetko sa točí okolo dieťaťa 
Nenadarmo sa nazýva Madonna del Parto, Madonna od pôrodu: to, že tu ide o dieťa, nemožno prehliadnuť, keď pozrieme na nespočetné votívne dary, ktoré sochu obklopujú. Už dve stáročia sa k nej veriaci utiekajú ako k Ochrankyni rodiacich žien a novorodeniatok. Zadná strana kostola je úplne prešpikovaná tylovými mašličkami a detskými podbradníkmi vo všetkých formách a veľkostiach: ružových pre dievčatko a bledomodrých pre chlapca. V Taliansku je zvykom pri narodení dieťatka povesiť na vchodové dvere stužtičku. V tomto prípade tieto viditeľné znamenia radostného posolstva ľudia priniesli rovno k Božej Matke, aby sa poďakovali za zázrak.
Ale sú tu aj vzácne votívne dary zo striebra väčšinou vo forme srdiečka. Najstaršie pochádzajú z obdobia baroka a sú chránené zaskleným rámom. Tieto vzácne strieborné srdiečka boli v móde najmä do polovice 20. storočia ako votívne dary a pre mnohého chudobného znamenali finančnú obetu. Ale pre Madonu nebolo zrejme nič príliš drahé. Keď pomyslíme, že ešte do druhej svetovej vojny ženy mali v priemere 6 detí a ani 12 nebola zriedkavosť, uvedomíme si vtedajšiu ústrednú úlohu tehotenstva a pôrodu v živote ženy. A to mohla byť pre ženu ako aj pre dieťa aj život ohrozujúca chvíľa. Mnohé dary dokazujú nielen šťastný pôrod, ale nechávajú tušiť aj všetky tie obavy a nádeje, ktoré budúce matky zverovali Panne Márii v dôverných modlitbách.
Vzhľadom na pokrok modernej medicíny by sa dalo predpokladať, že dnes sa tehotné ženy s nádejou zameriavajú skôr na gynekológa ako na Máriu. Ak si pripomenieme ešte aj súčasnú pôrodnosť v Taliansku – ktorá je medzi najnižšími na svete – tak nás o to viac udivuje neprerušené pokračovanie úcty v tomto chráme. Namiesto toho je utiekanie sa k nej aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. Viera týchto pútničiek, ako sa zdá, sa nezačína až tam, kde medicína končí, ale nepochybne spočíva v hlboko zakorenenej dôvere v Boha – je to istota, že Boh nás vedie na všetkých cestách života a nikdy nemusíme zostať bez jeho opory, útechy a ochrany.
Medzičasom sa rozšíril okruh pútničiek uctievajúcich túto mariánsku sochu aj zemepisne. Nielen z okolia, ale z celého Talianska pricestujú ženy, aby Madone predniesli svoje najvnútornejšie želanie. Svedčia o tom stužtičky na stene a predovšetkým otvorený album na pulte pred sochou.
Páter Bernardino Pinciaroli, augustinián a farár kostola, nás rád nechá zalistovať si v ňom. Plné albumy má uložené aj v sakristii. Husto vedľa seba nalepené fotografie s vráskavými novorodeniatkami a tlstučkými dieťatkami v krstnej košieľke, venovania, poďakovania a prosby o príhovor poskytujú dojímavý náhľad do radostí a žiaľov žien našej doby. Okrem matiek a tehotných žien na Božiu Matku sa dnes obracia nápadne veľa žien s túžbou po dieťatku. Bezdetnosť sa zdá byť stále viac bičom modernej priemyselnej spoločnosti. Čítame tu o Francesce z Ariccia, že po mnohých rokoch pokusoch o umelé oplodnenie teraz konečne prirodzenou cestou počala. Ako dôkaz Božieho zázraku nalepila do albumu ultrazvukové obrázky dieťatka. Lucii darovala Madona dvojičky, dve krásne dievčatká a Erica má po 8 rokoch konečne synčeka, ktorý je na fotografii prezentovaný ako naháčik vo vaničke. Starosti a bolesti pri vývine detí ukazujú naproti tomu obrázky chorých a postihnutých detičiek, ktoré rodičia zverujú ochrane Panny Márie.
Florentínsky sochár Jacopo Sansovino, súčasník Michelangela, vytvoril túto sochu Madony s Dieťaťom v roku 1518 na objednávku mníchov augustiniánov. Vplyv Michelangela pripomína aj kompozícia so vzpínajúcim sa, otočeným Ježiškom na lone Matky. Nepredstavuje sa tu súcitná či do seba zahĺbená dojímavá Mária. Je to Žena šťastná a hrdá z materstva v bohatom klasickom antickom odeve, prepásanom pod prsiami. Priam svetský typ ženy. Socha sa rýchlo stala predmetom úcty ľudu. Jej zázraky pri pôrodoch sú doložené najmä od roku 1820. Vtedy mladý robotník postavil pred Madonu vo dne v noci  horiacu lampu a vrúcne prosil o záchranu svojej ženy ležiacej v pôrodných bolestiach, ktorú lekári už vzdali. Keď matka ako aj syn ťažký pôrod prežili, zvesť o tomto „zázraku“ sa rozšírila, úcta k Madone sa zintenzívnila a trvá dodnes.
Rím, 5.2.2010 (Zenit – Tanja Schultz)

013 347 –zg-

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *