Prosím, nevracaj mi môj dar…

Prosim, nevracaj mi moj dar…

Moj zivot nie je rozpravka z dovodov prilisneho psychickeho utrpenia. Mojej rodine nevladzem nijak odpustit, hoci som sa o to pokusala cele celucicke roky a aj modlitbou. a nebyt jedneho charizmatickeho knaza, nikdy sa asi ani neobratim.Udialo sa toho velmi vela a nechcem o tom pisat, ale niekomu by vlasy dupkom aj vstavali. Teraz som sa ocitla v stadiu, ze som si chcela vziat az zivot a neilen myslienkami ale realne.   zazrakom sa tak vsak nestalo a mozem o tom napisat.. .. V biednom rozpolozeni som si pospala som cvhilu a cakala , kedy pride na mna rad na okupanie (mame poradovnik). Chcela som sa utopit vo vani, aby nebolo krvi. Ked prisiel rad, Pustala som si v slzach samu horucu vodu, ale ani som necitla stipanie a nic.. proste len som sa okupala a sedela vo vani plnej vriacej vody. Zacala som fyzicky slabnut a Zacalo sa mi tiez zatmievat pred ocami, uz som si myslela ze uz uz zadriemem a potom navzdy.. Bolo mi jedno, ze rodina bude naoko plakat pred inymi a hrat divadlo na mojom pohrebe. Uz som nevladala, totalne nevladala.
Ked tu zrazu pocujem zvnutra hlas – „prosim, nevracaj mi moj dar pre teba tvoj zivot, potrebujem ta. Mam len teba. Aj ked mnohi nechapu tvoje konanie, staci ze tvoje konanie oslovi jedineho cloveka a to mu zmeni zivot. Potrebujem ta hoci pre  jedineho cloveka, ktory sa nad tebou nepohorsi, ale ktoreho pre mna ziskas prave tvojim sposobom zivota, prave tvojim spravanim, prave tvojimi nazormi, prave tebou. Prosim, nevracaj mi moj dar. Si moc vzacna. Rozumiem aka si nestastna, mas narok pri tolkej bolesti, ale prosim nevracaj mi moj dar. Prosim nevracaj mi moj dar. Ja som s tebou vo vsetkom a nielen slovom.Neopustim ta nikdy, prosim ta len nevracaj mi moj dar.“    Nato sa mi zacali hlavou minat rozne myslienky, uvazovala som, preco vobec ostat zit, ved som nepotrebna a svoj zivot ledva prezivam. Neviem , odpustit rodine, dokonca ju nenavidim. Mam smolu asi vo vsetkom, na nic nie som suca a navyse bez perspektivy. Nato sa zas zacalo ozyvat moje mlciace vnutro: „caka ta prijemna polievka, ktoru mas rada, este ta caka vela dobreho a aj lasky, prosim nevracaj mi moj dar, potrebujem ta draha.“  . Tu som hoci som bola uz kusocek od smrti, zazrakom  som pozbierala posledne sily a vstala z vane a zaparenej kupelne, ze sa nedalo ani dychat. Doslova som sa doplazila k veciam , obliekla sa ako v tranze a odomkla dvere a stale v tej pare, ktora by sa dala krajat nozom, sedela viac ako  pol hodiny, co som nemala sil vstat. Aj potej polhodine som sa ledva, takmer stvornozky dovalila do vlasntej izby, kde som sa zvalila na postel a opat som pocula: „prosim, nevracaj mi moj dar, draha, potrebujem ta. prosim, nevracaj mi moj dar.“

sestra v Kristu, 17.3.2009

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *