Svätá Korona, patrónka pred epidémiami
V súčasných podmienkach šírenia koronavírusu po celom svete je potrebné pripomenúť si postavu mučeníčky z prvých storočí kresťanstva – sv. Koronu, krorá bola uctievaná dlhý čas ako patrónka a ochrana pred epidémiami. Aj keď kedysi patrila k obľúbeným svätým, o jej živote a pôvode vieme veľmi málo.
Tieto zvyškové údaje ukazujú, že ako veľmi mladá sa stala manželkou Viktora – rímskeho vojaka zo Sieny. Sám Viktor bol kresťanom, ktorý sa počas prenasledovania Kristových nasledovníkov v Rímskej ríši nechcel vzdať svojej viery, za čo bol popravený sťatím. Samotný veliteľ bol prekvapený múdrosťou mladého vojaka. Mladá vdova tiež zomrela ako mučeníčka počas prenasledovania cisára Antonia Piu alebo Diokleciána. Podľa etiópskeho posolstva boli obaja členmi ranej kresťanskej komunity. Mladá dievčina bola popravená rotrhnutím medzi dvomi palmami. Jej telo bolo priviazané doprostred dvoch pevne zohnutých paliem. Po ich uvoľnení jej telo bolo obrovskou silou roztrhnuté. Tento výnimočne krutý spôsob popravy v panovníkovi podmienila odpoveď dievčiny, ktorá odmietla obetovať pohanským modlám. “Dali mi meno Korona a ty chceš, aby som bola pozbavená svojej koruny?”
Uctievanie sv. Korony, podobne ako koronavírus prítomný v rôznych krajinách po celom svete, „prekročilo hranice“. Legenda o tejto mučenici z neskorého staroveku je známa v Ázii, Afrike i Európe.
Prvá „začínajúca“ grécka legenda Viktora a Korony umiestňuje ich mučeníctvo do Damašku, neskôr sa však opakovala v rôznych variantách. Preto sa vedľa dnešného hlavného mesta Sýrie uvádza ako miesto úmrtia Antiochia na juhu dnešného Turecka, Alexandria v Egypte, Sicília a Marseille. Grécka, latinská a etiópska cirkev uctieva svätú Koronu.
Z Blízkeho východu sa legenda o nej dostala do Talianska najneskôr v šiestom storočí. Pozostatky oboch manželov sa nachádzajú v Castelfidarde na pobreží Jadranského mora neďaleko mesta Ancona. Už v tomto období bol postavený kostol, ktorý sa im zasvätil a už vtedy (v VI. st.) sa sv. Korona ukázala ako príklad vernosti viere. V roku 997 priniesol cisár Otto III. jej relikvie do Aachenu a v 14. storočí ich priniesol cisár Karol IV. do Prahy do Chrámu sv. Víta.
Patrónka pred epidémiou
Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé dôkazy o uctievaní tejto svätice v Bavorsku, Českej republike a Dolnom Rakúsku. Tam a v niektorých ďalších oblastiach sveta. Korona je uctievaná ako patrónka, ktorá chráni nielen pred epidémiami a nepriaznivým počasím, ale je aj ako symbol vytrvalosti vo viere.
Tradície zahŕňajú napríklad zvyk v Dolnom Rakúsku a to každoročné púte sv. Korony. V roku 1504 v malom mestečku St. Corona am Wechsel bola nájdená v dutom kmeni lipového stromu malá soška sv. Korony a tak na pamiatku tejto udalosti tam bola postavená kaplnka. Kult tejto svätice je známy aj v iných častiach Rakúska, tiež vo Viedni, kde je lekáreň sv. Korony. Pri tejto príležitosti rakúske médiá poukazujú na to, že skutočnosť, že mince razené rakúskou mincovňou v rokoch 1892-1924 sa nazývali „korunami“ na pamiatku svätice, by sa mala vysvetliť skutočnosťou, že sv. Korona je tiež patrónkou dobrej investície, lovcov pokladov a hráčov lotérií.
Katolícka cirkev spomína na sv. Koronu 14. mája a dúfajme, že do toho dňa bude prekonaná a zažehnaná všetka hrozba súčasného koronavírusu.
Zdroj: aleteia.pl, Obrázok: tamtiež