Pri úteku z raja
Keď boli Adam a Eva vyhnaní z pozemského raja, odchádzali plní zatrpknutosti a hnevu. Mali zachmúrené tváre, ovisnuté pery a srdcia plné horkosti. Navzájom sa obviňovali, napádali a urážali.
„Naničhodník jeden neschopný!“ vykričala mu Eva.
„Za to môžeš ty!“ vracal jej to Adam až do zachrípnutia.
Kráčali so zaťatými päsťami, očami blyštiacimi hnevom, akoby namiesto sŕdc mali kamene. Bohu z toho bolo veľmi smutno. Rozhodol sa, že svojim tvorom pridá niečo, čo pôvodne nemal v pláne.
Potichu prešiel pomedzi muža a ženu a zľahka sa dotkol ich sŕdc a očí. A stvoril slzy.
Adam a Eva sa rozplakali. Tá ťarcha a hnev,čo nosili v srdci, sa rozplynuli.
Zaplavila ich nová nežnosť a objali sa.