Liturgické zneužívanie Eucharistie
Biskup Andreas Laun, Salzburg
Salzburg-Vatikán, 17.4.2018 (kath.net)
Rímska inštrukcia „Redemptionis sacramentum“ (Sviatosť vykúpenia) z r. 2004 afrického kardinála Arinzeho bola vydaná za pápeža Jána Pavla II. Jasne určuje, aké pravidlá treba pri slávení svätej omše dodržiavať a čomu sa treba vyhýbať. Nielen biskupi, kňazi a diakoni, ale aj laici to majú dodržiavať a zneužívanie liturgie hlásiť biskupovi.
Dnes je už u nás zrejme len málo katolíkov, ktorí nemajú skúsenosť s liturgickým zneužívaním.
Ako mohlo dôjsť k týmto neprístojnostiam, to má mnohé príčiny. Jedným dôvodom je kríza viery a aj diskriminácia každej legitímnej autority. A tento duch potom vniká do neškodne znejúcich výrokov ako: „My utvárame omšu,“ bez toho, že by si ľudia všimli, že omša už má svoju podobu a je už utvorená a že tu ide iba o sprievodnú podporu už danej podoby.
Sám si spomínam napr. na veľmi obľúbeného a mnou cteného kňaza, ktorý zrazu kánon svätej omše formuloval voľne, zbožne, ale teologicky trápne „osobne“. Spomínam si, ako som pri koncelebrovaní pod tým trpel! A poznám mnohých laikov, ktorí mi rozprávajú o podobných utrpeniach. Dnes sú už aj kňazi, ktorí vôbec nepoužívajú nijaký misál a celú omšu – či ešte platne? – sa modlia iba tak spakruky.
Na hlbšie uvedomenie si tohto uvádzam, že dokument zdôrazňuje, že Cirkev rozlišuje nemenné a menlivé prvky v slávení Eucharistie, ktoré sa prispôsobujú iným národom, či kultúram alebo ich menia. O také zmeny sa majú postarať zodpovední v Cirkvi, ale majú aj na nimi bdieť.
Súčasne platí: Slávenie Eucharistie prebieha podľa základnej štruktúry, ktorá zostala rovnaká po stáročia až po našu dobu.
Chcel by som uviesť osobný zážitok, ktorý sa stal v mojej diecéze a ktorý sa zopakoval aj inde, ako mi rozprávala otrasená žena:
Pri rozdávaní svätého prijímania v rámci slávnostnej svätej omše v dóme, sedel biskup na svojom stolci, mnohí kňazi sedeli, len niektorí rozdávali prijímanie s laikmi. A síce tak, že veriaci si brali Hostie z misky sami a potom ju ponárali do kalicha! Potom bolo vidno, čo naozaj neprekvapuje, mnohé kvapky na mramorovej dlážke!
Dokument pozná toto zneužívanie a jasne uvádza: Nie je dovolené, aby si veriaci svätú Hostiu alebo posvätný kalich „sami brali, tým menej, aby si ju podávali medzi sebou z ruky do ruky“. Ak pomyslíme, že v oboch prípadoch bol v dóme prítomný príslušný biskup, možno už iba povedať: „Bez komentára!“
A uvediem dve ďalšie neprístojnosti:
V „Redemtionis sacramentum“ čítame: „Nie je dovolené predpísané biblické čítania vynechávať, nahrádzať inými, alebo dokonca zameniť čítania či žalm za nebiblické texty! A vieme, že v nemecky hovoriacich krajinách sa väčšinou v nedeľu číta už iba druhé čítanie a pod.
A spomínam si aj na iný zážitok porušovania pravidla: „Za nijakých okolností sa nesmie pripustiť ku koncelebrovaniu niekto, keď sa svätá omša už začala.“
A bolo by možné uvádzať mnohé ďalšie takéto zážitky. …
„Videant consules“, hovorili Rimania, no správnejšie by to malo znieť: Všetci katolíci sa majú – každý na svojom mieste – cítiť zodpovední za slávenie tohto tajomstva, bez ktorého nemôžeme žiť, ako sa hovorilo v ranej Cirkvi. Bolo nemálo kresťanov, ktorí sa pre toto tajomstvo stali mučeníkmi.
–zg-
Ja žijem v Španielsku, Baleárske ostrovy presnejšie na Malorke, kde sa tiež často stretávam na slávení euchrsistie sv. Omše, vo veľa kostoloch ,( nie vo všetkých) z praktikou zneuživania Euchasristie . Jednoducho za prítomnosti farára, farár zostane sedieť pred oltárom kde si kalich berie laik a on začne rozdávať sv. Prijímanie nábožnemu ľudu, tuná v napríklad v Palme je veľa kostolov a v jednom malom kostole ktorý nesie meno Mare de Déu de Montserrat , ktorý sa nachádza v mestskej Palmesanskej časti: Es Rafa Vell , toto zneužívanie Euchasristie , praktizujú dennodenne. Ja ako som zvyknutá, naučená, vedená prijímanie dostať len od pána farára tak tu sa neodvážim pristúpiť ani k fararovy pretože jednu nedeľu on dáva sv. Prijímanie , inú nedeľu nedáva, a tak nejako nezmyselne, bez vysvetlenia jeho konania takmer vždy rozdáva sv. Prijímanie ľudu do rúk laik , alebo sám laik. Farár raz dáva raz nedáva, a neoboznámi nábožný ľud, dôvod takého jeho správania sa . Je to zarážujuce a neviem či je vhodné pristúpiť k svätému prijímaniu alebo ako to riešiť, som z toho zarmútená. Navyše v tomto kostole pán hlavný farár , ktorý je tiež administrátor tejto parroquie Mare de Déu de Montserrat nevyhlasuje neoznamuje spoveď, jednoducho spovede vôbec sa v kostole nekonajú, ľudia chodievajú na prijímanie a do kostola kde nikdy sa oficiálne nekoná spoveď . Jedine ak niekto požiada o súkromnú spoveď jednotlivo tak , farár ho vypočuje a pošle ho preč bez rozgmhresenia, jednoducho neuplatňuje farár predpisy ani pri spovedi. A tiež zvykne aj laikovi nechať odslúžit omšu vo svojej neprítomnosti , aj napriek tomu že parroquia má aj druhého farára , nie vždy ho zavolá, dokonca hlavný farár, ktorý je súčasne vymenovaný za správcu tohto hore už menovaného kostola tiež ponúkal sväté prijímanie pozvaným na hostinu barankovu , aby si každý vzal z tanierika sám a omočil ho do kalicha a sám si ho z vlastných rúk dal do svojich úst. Neviem ako reagovať na to, aby som nebola neslušná, som z toho smutná, pretože ma to núti vzdať sa prijímania svätého prijímania , aj keď ako neskúsená som sprvoti prijala takýmto spôsobom od laikov svete prijímanie , dokonca raz mi ju dala do úst jedna žena , ktorej dali rozdávať sväté prijímanie a ona mi ho vložila tak že ho zlomila , ja cestou domov z kostola , len čo som.prisla domov som dostala 42 C°horúčku po tom prijímaní , a musela som.sa liečiť, vyliečila som sa z toho za jeden deň vďaka modlitby , ale bohuzial laikom.davaju pravidelne rozdavat ľudu svete prijímanie , a nedaju moznost v niektorych kostoloch prijat prijmanie poďla pravidiel. Farára sa posadia nechápem tuto praktiku . Naučila som dcéru aby nechodila na prijímanie keď dáva laik, a ona radšej odmieta aj ísť do kostola lebo hlavný farár zneužíva slávenie Eucharistie. Ak teda je to zneužívanie. V kostole kde sa dodržujú pravidlá , skutočne človek sa cíti ako veriaci lepšie, a tak ako je na to zvyknutý z domova. Tiež pán hlavný farár ktorý tiež sa stará o väzňov , chodieva ku vezňom.dávať im sv. prijímanie , je zároveň aj organizátorom Púte Santiago , chodieva často na púte /výpravy Santiago a za svojho zástupcu správcu kostole v jeho neprítomnosti si zvolil sám dvojnásobnú slobodnú matku ktorá sa nachádza illegalne bez dokumentov , bez pracovného povolenia , on ju vydržiava aj jej deti, pričom sa zrodinkaril s ňou tým že sa stal krstným otcom jej druhého dieťata , v sučastnosti už vydržiava aj jej prvé nemanželské dieťa dospelú dcéru tiež slobodnú matku , o jej dcerino dieťa sa tiež stará a všetky náklady im financuje aj im poskytuje bývanie zadarmo a k tomu im napomáha k vykonávaniu práce na čierno , zapisuje na pobyte illegalnych a sociálnych inmigrantov, pomáha im získať prácu a peniaze na čierno , dáva vedúce riadenie aj nad legálnymi obyvatelmi asocialnej inmigrante dvojnásobnej slobodnej matke , ktorej poskytuje bývanie a vyživuje ju už 10 -15 rokov , skutočne praktizuje divné správanie sa , zmiešané z rôznymi náboženskými aktivitami, kde prijíma asocialnych inmigrantov priamo z lietadla ktorým poskytuje bývanie zdarma zneuzva diocezu charitu a európsku podporu na prijem illegalnych cudzincov , ktorým posytuvava ubytovanie z plnou penziou ako keby boli turisti na dovolenke, ktorý on im financuje z európskeho fondu pre charity. Legálny občan je u neho „0“ bodov. Illegalny inmigran chodieva na dovolenky , jeho rodina ho navštevuje na dovolenke v dome ktorý spravuje tento farár ako charitu. Jednoducho stará sa o kolumbijskych illegalnych asocialnych turistov ktorí vytvára vlastnú menšinu ako columbijsku komunitu , ktorú vydržiava z európskeho fondu , nadácia európskej únie. Tuzemskeho španielskeho občana tiež zamiešal medzi jeho preferovanú kolumbijskú komunitu , ktorým tiež poskytuje bývanie aj stravu,dovolím si povedať že není taký štedry ku občanom legalnympochadzajycim z európskej únie a určite ich znevýhodňuje pred inmigratmi asocialnymi teda ktory nemajú žiadne oprávnenie na pobyt a prácu v krajine, pri ňom majú právo úplne na všetko akoby boli oni legálny občania , a europan akoby nemal právo na nič len povinnosť platiť. Je to ťažke samému človeku bojovať proti nespravodlivosti. Ťažké je Postaviť sa sám proti niekomu čo má moc , a proti manade asocialnych občanov ktorým vytvára komunitu pán farár správca kostola , pán.. Jaume A. Nájdete podrobnejšie info na web stránke Mare de Deu de Montserrat neobvyklé praktiky tu zavádza , pohoršujuce vieru vo vierovyznanie katolícke , škodlive pre veriacich, škodlivé tiež miestu kultu ..väčsinu koltoru podporuje nemá nič spoločné z katolíckou cirkvou, poskytol bývanie zdarma už pár asocialnymi občanom nezosobášeným z malými deťmi, tiež poskytol zdarma samostatné bývanie nezosobášenej dvojice z nemanželskym maloletým dieťaťom , ktorej matku dáva čítať svete evanjelium cez sviatočné dni ako nedele, priamo po Tom čo praktikovala celú noc sulož bez manželskeho stavu . Jednoducho pán hlavný farár úplne si dovoluje prekročiť všetky normy a má okolo seba ľudí ktorý ho podporujú v takých asocialnych praktikách a stále viac a viac sa obklopuje z illegalnymi občanmi , zrejme kôli tomu že che zabezpečiť komunitu pre jeho sekretárku ktorej chýba len pracovné povolenie , veď pri ňom jej nechýba ani bývanie, ani strava, ani auto , on jej všetko poskytuje, a predstavuje ju ako dovrovolnú zamestnankyňu. Pán biskup mu to vytkol a napomenul ho súkromné aby dal veci do poriadku, podľa toho čo som rozumela , on ignoruje vôlu biskupa Malorky či celých balearskych ostrovou. .