Moje dieťa bude žiť!
„Cítiť, milovať, obetovať sa bude vždy obsahom života ženy.“
(Honoré de Balzac)
Keď sa mladí snúbenci Chiara Corbellová (†28) a Enrico Petrillo vzali a veľmi túžili založiť si rodinu, tak sa im šťastie stále otáčalo akoby chrbtom. Chiara pre vrodené chyby prišla najprv o jedno a neskôr aj o druhé nenarodené dieťatko.
Manželia to ale nevzdávali a tak nebolo väčšej radosti, než keď Chiara sa dostala do požehnaného stavu aj po tretíkrát. Vtedy však prišla krutá rana; budúcej mamičke zistili agresívnu formu rakoviny mozgu a lekári jej predostreli len dve možnosti – buď sa začne ihneď liečiť, ale tak o dieťatko príde, alebo bábätko predsa len skúsi vynosiť s tou budúcnosťou, že ju čaká istá smrť. Manželia tak stáli pred ťažkým rozhodnutím, pričom lekári boli samozrejme naklonení tej prvej možnosti. Túžba po dieťatku však bola silnejšia a budúca mamička sa rozhodla bojovať za život dieťatka viac ako za ten vlastný.
Ich synček Francisco prišiel na svet 30. mája 2011, no hneď po pôrode sa Chiarin zdravotný stav veľmi horšil, dokonca prišla o jedno oko. A hoci bojovala zo všetkých síl, nádej pomaly pohasínala. Lekári mohli len bezmocne skonštatovať, že mladej mamičke nevedia pomôcť. Hlboko veriaci manželia sa však svojmu osudu nepoddali a nežialili – zostávajúci čas si venovali svojmu dieťatku. Chiara tak žila naozaj do poslednej chvíle. Stretávala sa s priateľmi i blízkymi, hrala na svojich obľúbených husliach a venovala sa svojmu malému Franciscovi…
13. júna toho roku však svoj boj o život prehrala a navždy z tohto sveta odišla. Malému synčekovi zanechala list na rozlúčku, kde mu napísala, že odišla do neba, kde sa musí postarať aj o jeho nenarodeného bračeka a sestričku: „… idem do neba, postarať sa o Dávida a Máriu, zostaneš tu s ockom, ja sa budem za teba modliť…“
Zronený manžel Enrico, ktorý svoju ženu nadovšetko miloval sľúbil, že až jeho syn vyrastie, porozpráva mu všetko, čo pre neho jeho mama urobila a že ho naučí žiť tak, ako žila Chiara…