STAČÍ TAK MÁLO
Keď srdce plače nad zradou,
keď málo je dôvodov prečo sa tešiť a smiať.
Keď láska ťa už nevládze držať nad vodou
a slnko prestáva hriať.
Keď nevieš ako ďalej žiť,
ako sa opäť zaradiť,
vždy ešte nádej máš,
veď Boh je tvoj priateľ – kamarát.
Stačí tak málo, stačí iba chcieť!
Stačí tak málo, aby bol lepší svet.
Stačí len prekonať sám seba
a vykročiť na cestu vedúcu do neba.
Aj keď je tŕnistá, úzka a plná skál,
len vieru mať a chuť, chuť ísť dál.
Niesť s láskou svoj kríž,
aj keď vieš, že sa opäť poraníš.
Dať všetko do Božích rúk.
Vsadiť na jednu odpoveď,
veď zajtra už nemusí byť:
„Potom, keď !“
Radšej byť maličkým,
plným milostí, večnosti kvôli,
aby sme žili
a rástli v Božej vôli.
Radšej sa zodrať láskou,
ako v neláske zhrdzavieť.
Radšej sa rozdať naplno,
ako spráchnivieť.
Láska je dar hodný neba.
Ak ho príjmeš, príjmu teba.
Keď viac dávaš – ako berieš,
keď miluješ, všetko znesieš.
Láska nás pozliepa ešte veľakrát.
Však Boh je to najcennejšie, čo máme.
Ak naše srdce bude v Jeho takte biť,
nezhynie!
Bo dobro sa snúbi s večnosťou,
ono musí ďalej žiť
a my svoj boj nakoniec vyhráme.
G.G.