ODPUSŤ PANE
Odpusť mi, Pane, že tak často repcem,
že Tvoj kríž zdráham sa prijať,
že Ho nechcem.
Že denne o pokoru musím bojovať
a tak málo na Teba dokážem sa spoliehať.
Odpusť, že niekedy nemám trpezlivosť
svoje problémy riešiť
a všetko by som chcela podľa seba meniť.
Že často nevieme si priznať viny,
zmeniť sa a byť iní.
Odpusť, že je v nás toľko nepokoja,
až kým nás bolesti nepokoria.
Že tak často padáme
a bez Tvojej Lásky nič nezvládame.
Odpusť, že i v láske toľko chudoby je,
že dobro, nenávisť i zloba často prebije.
Odpusť, že všetko berieme tak samozrejme,
neuvedomujúc si,
že iní sú na tom ešte viac biedne.
Že kríže, bolesti tohto sveta
je i naša nelásky odveta.
Odpusť, že tak málo ďakujeme
a Tvoju vôľu nie vždy prijať chceme.
Za všetku nelásku, biedu odpusť
a prosím opäť dobro a lásku prebuď.
Viem, že nás učíš na tejto ceste veriť a vytrvať.
Viem, že chceš, aby sme sa učili
viac milovať a Ti dôverovať.
Zabúdať, odpúšťať ! Aké je to ťažké, Pane !
Viem, bez toho nemožné je Božie zľutovanie.
Aj Ty si veľmi veľa trpel.
Ťažký a krutý bol Tvoj spasiteľský údel.
Kiežby sme si vždy vážili Jeho najvyššiu hodnotu.
Svoj život premieňali v milosrdnú dobrotu.
Každý deň začínali s láskou znova.
Do sveta posielali aspoň pár hrejivých slov,
aby náš život v dobre a viere rozrastal sa,
radostný, šťastnejší a plný nádeje bol …
G.G.