Nekonečná láska

OSOBY A OBSADENIE:

Ba – Baruch

Je – Jezbok

Ju – Júda

Vš – všetci

Iz – Izmail

Be – Benjamín

Di – dievčatá

Da – dievča

Ma – Marta

Nz – neznámy

Nc – neverec

An – anjeli

PM – Panna Mária

Pieseň: Keby moje nôžky…

Je: Ech, dosť už. Natriasaš sa človeče hriešny natriasaš, ale to ti je iba na škodu. Vytrasieš zo seba aj ten prázdny žalúdok a nebudeš mať do čoho poukladať obed. Pravda chlapci.

Vš: Veru tak je, tak je…

Ju: Izmail pozri sa na slnko, či je už poludnie.

Iz: Hm, čože ja, keby tu bol starý Baruch, ten by ti presne podľa slnka označil čas.

Ju: Starý Baruch, jedny hodiny nosí v žalúdku a druhé má zavesené na slnku. On je starý mudrlant. Za chvíľu bude poludnie, podľa žalúdka to cítim aj ja, netreba ti ani Barucha.

Je: To máš planý žalúdok. Ide ti dopredu.

Ju: Pozorujem to aj ja. O pol dňa ide dopredu, asi ho tak ten dobrý vzduch potiskol.

Iz: Jedlo ti nezíde z umu, ale tie dievčiská by tu už mali byť.

Ju: Zdá sa mi… Nože chlapci, či sa mi dobre zdá, akoby sa čosi sypalo dole kopcom. Pozorujte!

Iz: Ach, čo budeš ustavične pozerať?

Je: Spievať sa mi už nechce, vyschlo mi hrdlo. Chlapci poďme radšej kocúrov ťahať! Čo na to poviete?

Vš: Znamenite, výborne! Poďme, poďme kocúrov ťahať. To bude zábava.

Iz: Ťahám ti tristo chvostov. Jakub sadaj. Vyhráme to. Kto bude proti mne?

Je: Ťahám a vyhrám. Júda sadaj a pochlap sa!

Iz: Vyhráme to!

Je: Čo vyhráš, figu vyhráš. Júda, už aby si bol na mojom chrbte a pochlap sa!

Iz: Hoci na lačno, ale nedáme sa! Vyhráme to! Pf!

Ju: Benjamín budeš sudcom, ale spravodlivým. Môžeš kričať ako vládzeš, aby sa nám lepšie ťahalo!

Be: Dobre budem kričať (hulákať), až sa budú hory ozývať. Pripraviť sa! Raz, dva, tri. Hurá! (medzi tým) Júda nedaj sa! Ťahaj!

Vš: Hurá, hurá!

Iz: (začne kričať) Ako sa to opovažuješ kričať hurá, Jezbok! Povedz! Červík zemský, ako sa opovažuješ!

Be: Júj, pomoc zadusiť ma ide!

Iz: Neboli by nás boli pretiahli, keby ten malý pimperlík nebol kričal na ľudovú stranu. Mne nemal kto pomáhať, pravdaže som prehral.

Ju: Ale Izmail, čo sa zlostíš pre také nič. Veď to bola len zábava. Teraz si prehral ty, inokedy zas vyhráš, čo len to… Chlapci, teraz už naozaj, pozrite tamto, zdá sa mi…

Iz: (skočí do reči) Tebe sa vždy zdá.

Ju: Zdá sa mi a dobre sa mi zdá! Tie dievčence jednako idú. Pozrite, spúšťajú sa dole od jastrabích jám.

Vš: Naozaj.

Iz: Mátohy mátožské, trinásť im do košele.

Be: Hej, ony sú a nie sú už ďaleko. Zakričme na ne!

Vš: Ha – la – i – ó

Di: Ha – la – i – ó

Iz: To nie sú ony. To je iba ozvena.

Ju: Čoby len ozvena. To sú ony, nevidíš. Zakričme ešte raz!

Vš: Ha – la – i – ó

Di: Ha – la – i – ó

Be: Ach chvála Ti Bože, už sú tu! Sláva!

Vš: Sláva! Sláva!

Je: No konečne prišli.

Be: A ešte raz sláva! To je radosť, keď sa jedlo blíži. už mi prichodilo skaly hrýsť.

Je: Cítim ako sa mi zmenšuje žalúdok.Keď neprídu neviem či by mi nebol celkom zmizol. Len prázdna diera by mi zostala po ňom. (zasmejú sa) Zavoláme na ne ešte raz?

Ju: Čo budeš na ne stále kričať. Už ani nevládzem.

Be: Veď už sú tu!

Je: Konečne, kričte im na slávu.

Vš: Ha – la – i – ó

Je: (po chvíľke ticha) Konečne vitajte!

Vš: Vitajte!

Di: Ďakujeme, buďte zdraví!

Vš: Bože, vyslyš!

Iz: Vy obyčajné husi, kde sa motáte?

Ju: Na pravé poludnie pozerám do slnka a či ti nevidím hviezdy okolo neho, hrozné, dajte už jesť.

Da: Keď človek celý deň nič nerobí, stále na jedlo myslí, nie div, že je hladný ako vlk. Dobre, že ste zavýjať nezačali.

Je: Čo, Benjamín už začal hrýzť, nebolo by na čom ani sedieť.

Be: Ticho budeš Bôb, – som síce hladný, ale skalu tu vďačne ponechám, aby si vedel, ja budem jesť kašu s maslom, tu mám rád. Dievčatá, od ktorej mi mama poslala obed?

Da: Ja si nesiem.

Be: A čo, kašu s maslom? Či baraninku alebo vyprážanú kuracinku?

Ma: Povedz mu, že mu nesieš vyprážané kurence. Akože?

Da: Pekná si ty fajnovka, keď ti na baraninku tečú slinky. Počkaj! Dostaneš kyslé mlieko.

Be: Och, milý mocný Bože, či ma vidíš?

Ma: Čo sa ti nepáči? Mlieko je pre pastiera najlepšie jedlo, od toho budeš dobre behať za ovcami.

Be: Veď dobre. Ale my tu nezávodíme v behu. No len daj! Čo mi je aké príkre.

Da: Tu máš a nevykrúcaj ústami. Pre hladného nič nie je zlého.

Iz: Marta, ty máš pre mňa? Od hladu ťa už ani nevidím, i kocúrov som prehral, lebo som bol hladný, ale Benjamín si to ešte odskáče!

Ma: Zdá sa mi, že aj zrak tratíš od hladu. Ovce sú ti v siatinách, čiastka v olivovom háji. Z vŕšku som ich videla a poznala.

Iz: Necigáň! Ozaj?

Ma: Ozaj, ozaj – už ich bež odvrátiť.

Iz: Jezbok, bež ich vyhnať, ty nie si hladný!

Je: Ja, že nie som hladný? Ledva čakám

Iz: Už utekaj, jedna noha sem druhá tam.

Je: I za cudzím statkom, aby som len behal. A on si bude obedovať ako veľkomožný pán!

Da: Práve som aj jemu vybalila obed – vychladne mu!

Iz: Nevadí! A čo si mu doniesla, ak smiem vedieť?

Da: Kašu s olivovým olejom. Ešte je teplá.

Iz: Ej, tristo kravských chvostov nebude tá kaša pe mňa? Od rána mám takú kašovú predtuchu.

Ma: Veľmi zlú predtuchu si mal. Ty máš tu – mama ti posiela zemiaky s mliekom.

Iz: Zasa to isté. Druhýkrát povedz materi, že takého mi posielať ani nemusí.

Ma: Dobre, poviem mame, aby ti posielala pečené holuby.

Iz: To už hej, od toho by som bol chlapom. Od toho by sa páslo!

Ma: Júda, aj tebe som doniesla, poď si vziať.

Ju: Ďakujem!

Ma: Izmail, mama ti odkazuje, aby si ovce dobre strážil, aby nenarobili susedom škody. Starí pastieri a valasi sa na vás ponosujú!

Iz: Nerečni, ale daj! Potom mi povedz, keď sa najem. Teraz ťažko chápem!

Da: Benjamín a tebe mama odkazuje to isté. A naviac, ak narobíš susedom šody, palica bude mať robotu.

Be: Každý deň to isté rozprávaš, kedy už povieš niečo novšieho?

Da: Ak ti je málo, zajtra ti poviem aj niečo nového a nebudeš mi povďačný.

Je: (udychčaný prichádza) Celý deň nič nerobím, len behám za statkom . Kde-kto sa na mne odvezie!

Iz: A čo by sa neodviezol – si mladý, cvič sa behať! Až raz bude vojna proti Rimanom, budeš im stále za pätami. (smejú sa)

Je: Len sa moc nesmejte, ovce boli v ďateline, starí pastieri a valasi hrešia na vás.

Ma: No vidíš, čo som hovorila?

Iz: Čo ťa po starých pastieroch – buď rád, že ti nenaložili na chrbát.

Ma: Ako to hovoríš, Izmail? Ste tu na to, aby ste ovce zavracali. Pozrite sa, aha, od jastrabích skál sa k nám tiahne akési chlapčisko.

Ma: Ktovie, kto je to? Bude asi neznámy, akoby kohosi hľadal.

Be: Nejaký pastier, kto iný!

Iz: Čo vás po ňom! Daj s ním pokoj!

Ma: No tak chlapci, dojedzte, za chvíľu pôjdeme.

HUDBA – MEDZIHRA

Nz: (vzdychá) Pán Boh s vami, priatelia!

Di: Aj s tebou mladík.

Da: Kto si, nepoznáme ťa?

Nz: Poznáte ma, celkom určite ma poznáte! Dovolíš, drahý priateľ, ustatý som.

Be: Len si sadni, miesta je tu dosť.

Nz: V Betleheme na dolnom konci som slúžil. U Šimona staršieho.

Ma: Na dolnom konci?

Nz: Hej, u Červenobradého.

Ma: Aha, už ťa poznám, ale ty nie si tunajší?

Nz: I nie – i áno.

Ju: I nie – i áno? Hm…

Da: Áno, aj ja som ťa už videla, spomínam si. Ale zdá sa mi, že si predtým nebol taký bledý?

Nz: Nebol, mnoho som pracoval a krivdili mi v jedle (kašle).

Iz: Hm. Chlapci, veď ho všetci poznáme. Cudzinec z dolného konca?

Nc: Samaritán! Bodaj ho!

Nz. Nie som neverec.

Ju: Nepoznám ho!

Iz: Nie si neverec? A čo si? Si psej viery! Nie?!

Ju: Na môj veru, si ty podarená chlapina!

Di: Chlapci!

Je: Nesúďme, kým nevieme, kto je a čo je.

Iz: Akoby sme nevedeli? Nepoznáte ho? Samaritán! Nám odporný ako Riman.

Nz: Nieže tak priateľ! Pravda, nenarodil som sa v tomto kraji, keď som bol ešte malý, zomreli mi rodičia, ale ani neviem, ako som sa sem dostal. Žijem tu odmalička a nikdy som nikomu neublížil.

Ju: V akého Boha veríš?

Nz: No toho, čo ty, ktorý je Pánom neba i zeme.

Je: Naozaj?

Iz: To povedz tomu, čo palec cicia, nie nám!

Da: Prečo pochybuješ Izmail?

Iz: Prečo pochybujem? Preto lebo ho poznám – psiu dušu !

Da: Izmail!

Be: A veríš v príchod Mesiáša?

Nz: Pravdaže verím, a ešte ako? Čím mi svet viac krivdí, tým väčšmi verím, tým viac si prajem, aby už prišiel.

Da: No vidíte, veď zmýšľa tak ako my a vy ste ho hneď chceli urážať. Hneď by ste ho odsúdili.

Iz: Dajte s ním pokoj, pohanom je a pohanom bude, kým kúsok z neba bude. Môže nám tu hovoriť čo chce.

Da: Izmail, prečo ho urážaš, prečo do každého bez príčiny zadrapuješ?

Iz: A ty sa prečo do všetkého bez príčiny miešaš? Čuš!

Nz: Nehádajte sa pre mňa, prosím vás! Radšej mi dajte kúsok chleba a kvapku mlieka. Som na smrť hladný a od hladu omdlievam!

Iz: Skap! Našinec pohanovi nesmie dať, ani keby zdochýnal, v meste ťa vyhodili zo služby, chodil si po žobraní, nič ti nedali a teraz sa prišiel ku nám priživiť! Pijavica!

Ma: Izmail, i on je človekom.

Nz: Neprosím od teba, priateľ, nie! Neprešlo by mi cez hrdlo, čo nie je dané zlásky.

Da: Vedela som, že je Izmail veľký surovec, ale že až takýto!

Iz: Čuš, už som ti povedal, berte si radšej hrnce a practe sa domov!

Be: Ostalo mi trochu kaše, tu máš, priateľko, zajedz si!

(Izmail odhodí misku, zvuky rozbitia misky)

Iz: Papľuh, dal si nádobu pošpiniť pohanskými ústami!

Ju: To si nemal, Benjamín! Radšej si dám misu rozbiť a kašu rozsypať po tráve!

Iz: Pohan pohanský, odprac sa, aby po tebe ani prachu neostalo, lebo bude zle, nedobre.

Nz: Tak mi nedopraješ ani lyžicu jedla! No dobre, však idem, ale takto jednať s človekom. Si obyčajný surovec!

Iz: Ja že som surovec?

Ma: Neodchádzaj, ostaň, dáme ti niečo!

Da: Ach, keby som mala aspoň kúsok chleba!

Iz: No však počkaj, toho surovca ti nedarujem! Ja, že som surovec?

Nz: Ak som ti ublížil, odpusť, len ma nebi! Pozri, aký som chorý, ledva nohy vláčim za sebou, moje dni sú už beztak spočítané. A ukrutný hlad ich urýchli. (kašle)

Be: Izmail, som mladší a slabší, ale ak nedáš tomuto chlapcovi pokoj, s našim kamarátstvom je koniec!

Iz: Zdá sa mi, že aj teba rebrá svrbia, keď sa tak rozhadzuješ, čo?

Be: Ako by som sa nemiešal! – prečo vystupuješ tak ostro proti tomuto chudákovi, čo ti urobil?

Iz: Čuš, urazil ma! A to mu nedarujem!

Di: Odprosil ťa!

Nz: Ešte raz ťa prosím, ak som ti ublížil, odpusť mi.

Iz: Nehlaď ma svojou pohanskou rukou!

Ma: Čo to robíš Izmail, hanbi sa!

Iz: Vy buďte ticho! Nechajte ho, nech skape!

Nz: Som človek a človek neskape.

Ju: Izmail, nedaj sa urážať od toho pohana! A bi!

Iz: To veru nie! Júda, poďme na neho! A bi, aj týchto tu, tu máš na, za urážky!

Di: (do toho hovoria) Chalani, chalani, nebite sa! Prestaňte! Zavoláme na pastierov. Pastieri, pastieri, poďte ratovať!

Ba: Čo sa to tu robí, čo je to!

Di: Baruch, pomáhajte!

Ba: Prestaňte, lebo vám tou palicou rebrá ponaprávam! Hrozné, ale hovorte,čo je to tu za bitka!

Be: Izmail, ten zlostník, je pôvodca všetkého.

Ma: Zabiť ho chcel, chudáka.

Ba: A kto je to?

Ma: Neznámy, ale takéto niečo.

Da: Od nás, z Betlehema je.

Ba: Ale mu dal, hrozné!

Da, Ba: Rozbil mu ústa!

Vš: Strašné!

Ba: Čo ti je mladík!

Nz: Zbil ma! Strašne ma zbil! (kašle)

Di: Hrozne ho zbil!

Nz: Nech mu to Pán Boh odpustí!

Ma: Och, ty dobrá duša, ešte prosíš Pána Boha, aby mu odpustil, zlostníkovi!

Ba: Zanesieme ho ku studni, umyjeme ho a potom ho uložíme do koliby, dobre?

Iz: Do koliby sa mi ho neopovážte dať, podpálim vám ju aj s ním!

Vš: Nehanebník!

Ba: Surový a hrubý bol vždy! Ale toto je už vrchol! Povedzte to dievčatá rodičom!

Ma: Ja mu doma navarím kaše!

Ba: Pomôžte mi ho, deti moje. Opatrne, aby nám nedokonal.

Di: Poďme mu pomáhať.

Ba: Pomaličky. (Prenášajú ho)

HUDBA – MEDZIHRA

Di: Pst, pst…

Ba: Kto je?

Di: To sme my, dievčatá! Vy ste to Baruch?

Ba: Ja, čo by ste radi?

Di: Jesť sme vám doniesli.

Nz: Mne dievčatá?

Da: Tebe!

Ma: Nemohli sme prísť skôr!

Nz: Nikdy by som nebol myslel, že je na svete toľko dobrých duší, ktoré sa o mňa postarajú. Nech vám to Pán Boh odplatí!

Da: Ale mohol si si zobrať aspoň trochu teplého jedla.

Nz: Ďakujem srdečne, veď zjem.

Ma: S takou radosťou sme bežali s tým jedlom. Chceli sme ti pomôcť a ty odmietaš.

Nz: Boh uchovaj, to nie, ale necháme to na zajtra. Ach, keby bol celý svet taký, ako vy dievčence, ako strýčko Baruch a Benjamín.

Di: Veru!

Ba: Keby bol svet taký, ale nebude. Nieto lásky. Svet je chorý, nebezpečne chorý, musí prísť ten dobrý, túžený lekár, ktorý ho uzdraví.

Nz: Ach, keby už prišiel! Keby prišiel čím prv, aby som sa to aj ja dožil, ale ja ho už nedožijem!

Da: Dožiješ, dožiješ, prečo by si nedožil, vyzdravieš, veď si ešte mladý.

Nz: Tešíte ma, stále ma tešíte i tak dobre, ale ja viem, čo je so mnou, otec i matka umreli na túto chorobu, odíde aj môj mladý život. Odíde, veď načo je tu komu. Dnes mám vás, zajtra nebudem mať nikoho. Chorého človeka nikto nepotrebuje, lebo nevládze robiť. Som svetu na ťarchu, smrť bude pre mňa len záchrana.

Da: Nesmieš tak hovoriť, nájdu sa ešte dobrí ľudia, ktorí ťa opatria .

Ma: Pravdaže sa nájdu, nemysli na smrť!

Ba: Veru, škoda ti myslieť na ňu. Si mladý. Vám mladým treba žiť. My starí sa už skláňame k hrobom. Vám život kvitne, mne už vädne. A ja by som už ozaj nedbal. Len jedno by som ešte raz dožil. Rád by som videl toho, ktorý donesie svetu svetlo, spravodlivosť a pravú lásku do ľudských sŕdc.

Nz: Toho by som sa chcel dožiť aj ja, ja pohan, by som chcel aspoň vidieť tú zlatú kolísku zázračného dieťaťa, o ktorom sa toľko hovorí. Chcel by som vidieť aspoň ten drahocenný palác, v ktorom príde na svet, potom by som už vďačne zomrel.

Ba: Mýliš sa drahý môj. Proroci prorokovali, že sa narodí v chudobe. Nebude tam mať zlatej kolísky, ani drahocenného paláca.

Nz: Pravda by to bola?

Ba: Svätá pravda!

Nz: Tak chcem žiť, nechcem umrieť. Pomáhajte mi drahí priatelia, aby som žil. Ja chcem vidieť toho, ktorý sa narodí v chudobe.

Ma: Budeš ho vidieť, len jedz, posilni sa, aby si zosilnel.

Nz: Ďakujem, budem potom, teraz nie som hladný.

Ma: Škoda, mal by si jesť a zosilnieť.

Di: Veru!

Nz: Dievčence, toľko krásných piesní som počul v Betleheme o príchode Mesiáša. Nevedeli by ste mi nejakú zaspievať? Zavriem si oči, predstavím si ho a potom vám poviem ako vyzerá.

Ma: Dobre, prečo by sme ti nezaspievali?

Da: A ktorú? Tú, čo sme včera večer spievali?

Nz: Dobre.

(Dievčatá spievajú)

Nz: Pekné, (ťažko dýcha, kašle), praskne mi…

Da: Si ťažko chorý!

Ba: Veľmi ťažko – ťažšie než si myslíte. Neviem, či dožije do rána.

Di: Naozaj?

Da: Škoda by bolo tej dobrej duše. Strýčko Baruch, my si ho teraz chceme zobrať domov. Nenecháme ho tu v divej prírode, pod holým nebom. Mamička mi ho kázala priviesť k nám.

Ba: Chcel som ho uložiť do koliby, ale nechce. Lebo sa mu tam ťažko dýcha.

Ma: U nás je plno hostí, čo prišli na popis ľudu. Urobím mamičke po vôli a prijmeme ho k nám.

Ba: Neviem Marta, cestou ba mohol zomrieť.

Nz: (ťažko dýcha) Mamička! (dýcha) Otecko, prišli ste pre mňa, Mamička…

Ba: Upokoj sa chlapče, nikto tu nebol.

Di: Chudáčik!

Nz: A celkom som ich videl, ach, aspoň raz v živote vidieť

rodičov, aký som šťastný a spokojný!

(zvonce oviec)

Ma: Počúvajte! Pastieri sa blížia. Nesmú nás tu nájsť.

Da: Ale ani jeho tu nemôžeme nechať. Čo urobíme s ním strýčko Baruch?

Ba: Uložíme ho niekde na trávnik a prikryjeme kožuchom, nech si oddýchne.

Nz: (dychčí) Raz mi je horúco ako v ohni, raz ma zima drví jaj…

Ma: Nerozmýšľajme dlho, stáda a pastieri sa blížia.

(zvonce a bľakot oviec)

Be: Pst – to je ten mladík?

Je: Aha tu je.

Ba: Čo je?

Be: Zle je! Izmail sa hnevá, že ste ho tak veľmi zbili. Zúri.

Ba: A nezaslúžil si?

Be: Zaslúžil.

Di: Aj viac by si zaslúžil!

Ma: A dostane ešte svoje aj doma!

Nz: A to všetko pre mňa! Marta, popros otecka, nech mu to odpustí!

Ma: Toho si nezaslúži. Nemôžem to urobiť!

Be: Ale sem počúvajte. Nieto zbytočného času, Izmail sa vážne strojí naň. Izmail sa s Judom dohodli, že ho tejto noci zabijú.

Ma: Surovci!

Be: Priateľ môj – som slabý, ale budem si ťa chrániť na život a na smrť. Nedovolím ti ublížiť!

Je: Nie, radšej obaja zomrieme, ale teba dobrý priateľ biť nedám. Do neba volajúci hriech by bol trýzniť tvoje chorobou zničené telo:

Ba: Pekne od vás chlapci, veľmi pekne, nedajte si ho. Nedovoľte mu ublížiť. Život ho beztak dosť natlčie.

Ma: Veru chlapci, veľmi pekné, od vás. Nemám toľko sily ako vy, ale vedela by som ho brániť, keby mu chcel niekto krivdiť.

Be: Ale čoskoro sú tu. Schovajme ho niekde.

Ma: Načo ho schovávať. Nie je zlodejom, ani vrahom!

Ba: Ticho, deti moje, upokojte sa! Treba mu oddýchnuť a vyspať sa. Teraz potrebuje kľud. Pripravte mu spokojný nocľah.

Je: Nazbieram suchej trávy! Mäkučko mu postelieme a zo salaša mu prinesiem kožuch.

Ma: Dobre teda. Ja mu dám túto plachtu a prikrývku, nech mu je len teplo a dobre!

Da: A ja mu dám túto zásteru.

Je: Dáme ho do toho hustého olivového lesíka. Idem mu natrhať tej suchej trávy.

Be: Ja idem na stráž, aby nás neprekvapili.

Ba: Poď, môj milý, uložíme ťa. Chlapci ťa budú strážiť. Stmieva sa dievčatá – treba sa vám poberať domov .

NOC (rôzne zvuky)

Be: Pst – už odišli. Len aby ho chytro uložili. Trasie sa na celom tele. Nebude to s ním dobré. Chudák môj, načo ty toľko trpíš? A bude chladná noc, nebo je jasné ako slza.

Je: Našťastie Izmaelovci sedia v kolibe. Nejdú sem. Máme šťastie.

Ma: Tu si Benjamín? Už sme ho uložili. Baruch ho ešte okrúca do rozličného šatstva. Trasie sa na celom tele, ale bude mu tam dobre.

Be: Dali ste ho pod ten kríček?

Ma: Pod ten. Tam sa mu bude dobre spať, Izmail ho nenájde.

Ba: Deti moje a teraz si už idem statok obriadiť. Vy dievčatá, bežte domov, tma vás už beztak zastihne v polceste. Benjamín, ty seď tu! Ja sa o chvíľočku vrátim. Ak by niečo bolo, zakrič! Prídeme viacerí! Pán Boh s vami!

Vš: Buďte zdravý, Baruch! Nech vám to Pán Boh odplatí!

Da: Tak a teraz už môžeme aj my ísť domov, ale nepôjdeme

popri salašoch, aby nás nevideli. Obídeme poza biele skaly.

Ma: Poďme! S Bohom Benjamín! A maj sa na pozore!

Be: Buďte bez starostí, spokojne choďte! A šťastnú cestu!

NOC (nočné zvuky)

Iz: Čo tu robíš Benjamín?

Be: Och, ako som sa naľakal!

Iz: Hádam nemáš čisté svedomie. Voľačo ťa trápi.

Be: Ohňa idem naklásť.

Iz: Dobre, tak naklaď! V kolibe je plno všelijakého hmyzu. Zle sa tam spí. Budeme nocovať pri ohni. Benjamín a Jezbok, vy pôjdete ovce strážiť.

Je: A prečo vždy my dvaja?

Iz: Nepýtaj sa darebák, dosť ste sa dnes naleňošili! Ale nie tak, Jezbok je starší pôjde ku ovciam a ty Benjamín mi pohľadáš toho pohanského samaritána. No čo sa dívate ako by bol hrom do vás uderil? Nájdeš mi toho samaritánskeho chrapúňa a koniec, rozumel si?

Be: Ale mi musíš najprv povedať kde je.

Iz: Ja ti poviem, keď ti jednu strelím poza uši. Dobre ty vieš kde je.

Be: Ja?

Iz: Ty i Jezbok! Nájdeš mi ho!

Be: Ako mám vedieť kde je? My strážime ovce a nie jeho?

Iz: Ak by si mi ho nenašiel nedbám. Ja si ho nájdem, ale potom bude beda i tebe. S tým počítaj, že jednu tretinu výprasku zlízneš ty!

Je: Ale Izmail. Daj už pokoj! Čo ťa po ňom! I tak mu bude čoskoro koniec. Veď je to už len kúsok tela, do ktorého duša chodí spávať.

Iz: Nie, nie, ja mu to nedarujem! Nedarujem, ani keď bude pod oblaky lietať. Pre neho ma včera Baruch tak zbil, že ešte teraz cítim každú kostičku. To mu nedarujem! Nazaspím do tých čias, kým mi ruky neočernejú na jeho pohanských kostiach! Benjamín, zbehni si po kožuch!

Be: No vďačne!

Iz: A ty Jezbok, zbieraj triesky!

J e: Veď nazbieram. Len si spokojne políhajte a spite! (rúbanie triesok)

Iz: Ustatý som ako pes, ale ťažko zaspím, kým toho pohana nenamlátim. Ak spí pod Baruchovým krídlom v kolibe, vkradnem sa tam v noci a zadusím ho!

Be: Tu sú kožuchy! Pozakrývajte sa a odpočívajte! Noc je krátka! Rozmyslel som si to, budem spať pri stáde, ale s Jezbokom. Sám sa bojím.

Iz: Benjamín, nehnevaj sa! Myslím, že ma už natoľko poznáš, nie? Ja si teraz ľahnem a potom ma zobuď, rozumel si?

Be: Veď …

Iz: Žiadne veď. Dobrú noc! Čakám! Kto budete hore, nezabudnite priložiť na oheň! Benjamín, ty to máš na starosti a Jezbok ty máš stádo! Dobrú noc!

Je: Dobrú noc?

(nočné zvuky, spev vtákov)

B z : Čo je to? tmavá noc a vtáčky sa takto roztomilo rozštebotali? Neviem, či je to skutočnosť, alebo je to tá strašná horúčka? Hej, tá to bude! Ale počujem zreteľne, jasne počujem, teraz kuká kukučka, ach, milá kukučka, keby si mi povedala, koľko dní budem ešte zápasiť s touto ukrutnou chorobou. A teraz stehlík, aj pinka, dobre ich poznám a ako radostne spievajú. Bože veľký, ja ťa poznám, som pohan, ale chcem ťa poznať a milovať. (hlas trúby) Čo je to, čo sa to ide robiť, ak to nie je horúčkový klam, dejú sa čudesné veci. Všetci však spia, keby to bola pravda, počuli by to aj oni, iste je to len horúčkový klam.

(Anjelské hlasy, spev …Nesiem vám noviny…)

Vš: Čo je to, čo je to, čo sa to robí?

Nz: Pravda je to! Úžasné veci sa dejú!

Je: Hľa, aká hviezda, tamto, Bože môj, strašné veci a zdalo sa mi. že je to len sen.

Nz: Bože dobrý, ochráň nás!

(trúby)

An: Nebojte sa pastieri, sme poslovia Boží. Prišli sme vám

oznámiť radosť neslýchanú! Narodil sa vám, váš dávno sľúbený Spasiteľ. Choďte do malej mašťaľky, hľa, táto hviezda žiari nad ňou, tam nájdete malé dieťatko, ono je tým svetu prisľúbeným Mesiášom!

Ba: Tu ste pastieri? Poďte sa mu klaňať! Je to tu neďaleko. Nebojte sa, všetko je pravda. Niektorí naši tam už boli. Poďme!

Vš: Poďme, poďme!

HUDBA

An: Poďte pastieri bez strachu a pokloňte sa novonarodenému Mesiášovi!

Ba: Bože, nech je velebené tvoje meno naveky, keď si mi doprial dožiť sa tej radosti. Matka drahá som biedny pastier. Nemám iba to čo nesiem – trochu syra, matka, ale vidím, že vy ste tu ešte chudobnejší, preto ťa pokorne prosím, príjmite odo mňa tento skromný darček.

(zvony)

Ba: Priatelia, poďte, nebojte sa! Všetko je pravda, ako anjeli hovorili. Poďte, nebojte sa!

Be: Och, toľkej krásy som ešte nikdy nevidel. Baruch, povedzte prosím vás, sme na nebi, či na zemi?

Ba: Na zemi deti drahé, na zemi, ale pred jasliami Božského dieťaťa.

Ju: Veci nevídané, neslýchané, veriť sa mi to nechce Baruch.

Ba: Len poďte chlapci bližšie, poďte, odovzdajte svoje skromné darčeky a ďakujte Bohu, že ste svedkami týchto nikdy predtým nevídaných udalostí. (chlapci podídu bližšie)

Be: Matka milá dovolíš, aby som i ja biedny pastierik obetoval tvojmu synovi tieto holúbky? Viac by som mu dal, ale nemám. Prosím ťa, prijmi ich!

PM: Bohatstvo celého sveta nemá pred Bohom takej ceny, ako tvoj zo srdca daný skromný darček.

Je: Matka, keby som bol bohatší, celého barana by som dal tvojmu synčekovi. Ale som chudobný, prijmi odo mňa aspoň tieto zajačiky.

PM: Syn môj, Pán Boh ti to odplatí!

Ba: Chlapci, kde sú ostatní? Nech by prišli poradovať sa v tomto nebývalom šťastí! Zavolajte ich!

Je: Matka milá, mal by som prosbu. Smiem?

PM: Akú dieťa moje?

Je: Starí pastieri, že sa už boli pokloniť tvojmu synčekovi. Všetci. Dobrí i zlí. Môže prísť aj Izmail, aj on by chcel, ale sa bojí.

PM: Choď a zavolaj ostatných, aj jeho!

Je: Ako bude rád, ako bude rád!

Iz: Ja, najväčší hriešnik, anjeli nebeskí, volali ste nás všetkých bez rozdielu. Dávno sa skrývam tamto v kríkoch, bál som sa prísť na toto sväté miesto, povedzte, môžem tu kľačať a aspoň zďaleka sa pozerať na nebeské dieťa?

Am: Mesiáš sa narodil, aby pritiahol k sebe všetkých ľudí dobrej vôle. Poď, pokloň sa mu! Tvoje hriechy sú odpustené, lebo si ich oľutoval.

Iz: (podíde bližšie) Matka, mohol by som aj ja darovať niečo tvojmu synčekovi?

PM: Náš spoločný otec na nebi vidí tvoje kajúce srdce, aj to, že sa chceš polepšiť. Jeho novonarodený syn bude mať z teba radosť.

Iz: Božie dieťa, odpusť mi všetko! Ľutujem, zo srdca ľutujem, že som bol taký zlý. Chcem všetko napraviť. (trochu ustúpi dozadu)

Di: I my dievčence sme počuli spev anjelov a veľmi sa tešíme z narodenia Mesiáša. Matka, ani nevieme, ako by sme najlepšie prejavili radosť, ktorú teraz prežívame. Prijmite od nás aspoň tieto skromné dary, nech vám poslúžia vo vašej chudobe.

PM: Pán Boh zaplať!

Ma: Izmail, brat môj, aj ty si tu?

Iz: Viem, sestra moja, viem, nemal by som tu byť, to nie je miesto pre mňa, ale opovážil som sa, lebo sám som počul, že anjeli hlásali lásku a pokoj. V mene tej lásky som sa opovážil sem prísť. A tiež i v nádeji, že mi Božie dieťa odpustí moju zlobu, aby sa mi vrátil do duše pokoj.

Ma: Izmail, aké je krásne, keď prichádzaš sem v mene lásky! Si mojím bratom a vedela som, že tvoje srdce ešte nie je celkom zatvrdené.

Iz: Sestrička moja, len jedno ma strašne trápi, len jedno ma nesmierne mrzí.

Ma: Čo brat môj? Povedz otvorene, nič neskrývaj! Božia Matka ťa iste poteší a prihovorí sa u svojho Syna, aby ti mohol všetko odpustiť.

Iz: Matka! Dievčatá! Chlapci! Neviete, či… či náš Samaritán ešte žije?

Vš: Chudáčik!

Ba: Dobrý mladík je to, len čo je pravda. Bol v tom prekvapení medzi nami. Ale kde sa v tom podel a či ešte žije, kto vie?

Iz: Ak nežije, škoda žiť i mne. Nebudem mať v živote spokojnej chvíle. Kde som podel rozum, kde silu, keď som poslúchol zlého ducha a dopustil sa takej surovosti na tom chorom chlapcovi. Chlapci, prosím vás, choďte ho pohľadať. Sám by som išiel, ale nevládzem.

An: Poď, neboj sa, si na mieste, kde sa zrodila nekonečná láska.

Vš: Žije, žije…

Nz: Ozaj smiem na toto miesto?

An: Pozri na chudobu tohoto dieťaťa. Či nie je také opustené ako ty? V biednej maštaľke, medzi dobytkom sa narodilo. Poď, neboj sa!

Nz: Matka drahá, môžem niečo povedať, čo mám na srdci?

PM: Povedz, dieťa moje! Smelo povedz.

Nz: Matka, ja, ja som pohan. Smiem tu byť? Smiem sa klaňať tvojmu Synovi?

PM: Neboj sa! Môj Syn prišiel na tento svet, aby pritiahol všetkých k sebe. Poď, pokloň sa mu i ty!

Nz: Ale…

PM: Čo chceš povedať?

Nz: Ja nič nemám! Som taký chudobný ako nik na svete. Chcel by som chytiť vtáčika, aby sa mal čím tvoj Synáčik hrať. Ale som slabý, nemohol by som ho dolapiť.

PM: Priniesol si mu chudobné, čisté a úprimné srdce. To je ten najväčší dar na svete. Preto sa netráp, synček môj.

Nz: Stačí, mamička? (ťažké dýcha, padá od slabosti)

Iz: Neumri, prosím ťa, kým mi neodpustíš!

Vš: Chudák, chudáčik!

Iz: Priateľ drahý, nemôžeš odísť, kým mi neodpustíš! Odpusť mi, veľmi som ti ublížil.

Nz: Izmail, to si ty, Izmail?

Iz: Srdce mi krváca. Bez tvojho odpustenia neviem sa tešiť v tomto ohromnom, nebeskom zjave. Pre toto Božské dieťa ťa prosím, zabudni na všetko.

Nz: Izmail, ja som ti už dávno odpustil.

Iz: Ach, priateľ drahý a ty že si pohan? Srdce máš ako čisté zlato, prosím ťa ži! Nech radšej ja zomriem za teba. Nebeské dieťa prosím ťa, uzdrav ho! Daruj mu život! Prosím!

Ma: Božie dieťa, i ja ťa prosím, uzdrav ho!

Vš: Božie dieťa, prosíme ťa, uzdrav ho! Daruj mu život!

Nz: Božské dieťa, nie som toho hodný, ale ak chceš…

VESELÁ HUDBA

Nz: Deti, Baruch, Izmail, čo sa to robí? Čo sa to stalo?

Ba: Čo ti je synak milý?

Nz: Priatelia, Baruch, nesmierne sa mi uľavilo.

Vš: Ako to, čo je?

Nz: Bože drahý, Bože, ja som zdravý! Ja som celkom zdravý!

Vš: Zdravý?

Nz: Zdravý a aký zdravý, nič ma nebolí! Izmail, som silný, železo by som vedel lámať.

Vš: Božie dieťa vyslyšalo!

Nz: Vyslyšalo!

Iz: Priateľ môj drahý. Celý môj život bude patriť tebe, budeš mi vlastným bratom!

Vš: Všetkým nám bude bratom! Božské dieťa, láska nekonečná, sme ti naveky povďační, sme tvoji a tvojimi chceme ostať navždy.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *