Nevypočutá modlitba? Skúste to s ct. Fultonom Sheenom

Pán nás počúva oveľa pozornejšie, ako si myslíme. Mali by sme ho aj my pozornejšie počúvať. Ľudia sa často sťažujú, že Boh neodpovedá na ich modlitby a pravdepodobne ani nečakajú na jeho odpoveď, domnieva sa arcibiskup Fulton Sheen.

Máte pocit, že Boh nepočúva vaše modlitby ? Alebo sa modlíme nesprávnym spôsobom? Naučte sa 5 tipov na efektívnu modlitbu podľa arcibiskupa Fultona Sheena.

1. POČÚVAJTE BOŽIE TÚŽBY

Po prvé, musíme si uvedomiť, že podstatou modlitby nie je snažiť sa primäť Boha, aby nám niečo dal, rovnako ako to nie je základom úprimných ľudských priateľstiev. Podstatou modlitby je skutočná prosba. Sú dva druhy Božích darov: po prvé, tie, ktoré nám Boh posiela bez ohľadu na to, či sme o ne požiadali alebo nie; po druhé tie, ktoré dostávame za predpokladu, že sa budeme modliť.

Prvý typ je veľmi podobný tomu daru, ktorý deti dostávajú v rodine – jedlo, oblečenie, prístrešie, starostlivosť a pozornosť. Tieto darčeky dostane každé dieťa, či o ne požiada alebo nie. Existujú aj iné darčeky, ktorých prijatie je podmienené túžbou dieťaťa.

Otec môže chcieť, aby jeho syn šiel na vysokú školu, ale ak syn odmietne študovať alebo sa stane zločincom, dar plánovaný otcom nikdy nedostane. Nie preto, že otec zobral dar, ale skôr preto, že syn zabránil jeho ponúkaniu.

Modlitba teda nehovorí Bohu o našich potrebách – pretože ich už pozná. „Váš nebeský Otec vie, že toto všetko potrebujete“ (Mt 6, 32). Účelom modlitby je skôr dať Bohu príležitosť dať nám dary, keď sme pripravení ich prijať.

Nie je to oko, ktoré vytvára svetlo slnka, ktoré nás osvetľuje; nie sú to pľúca, ktoré vytvárajú vzduch, ktorý nás obklopuje. Slnko nám stále svieti, ak nezavrieme oči pred jeho žiarou, a vzduch nám naplní pľúca, ak nezadržíme dych. Budeme prijímať Božie požehnania, pokiaľ sa nebudeme búriť proti Božej vôli dať nám ich.

2. ODOVZDAJTE SA DO JEHO VÔLE

Človek, ktorý myslí len na seba, hovorí len prosebné modlitby; mysliaci na svojho blížneho, hovorí len príhovornú modlitbu; mysliaci len na to, aby miloval Boha a slúžil Mu, vyslovuje modlitby podriadenia sa Božej vôli – takto sa modlia svätí. Pre väčšinu ľudí je cena za takúto modlitbu príliš vysoká, pretože si vyžaduje odstrčiť svoje ego.

Mnohé duše chcú, aby Boh plnil ich vôľu ; predkladajú Mu konkrétne plány a žiadajú Ho, aby ich okamžite a bez akýchkoľvek zmien schválil. Zmenia prosbu z modlitby Otčenáš na „Staň sa moja vôľa na zemi“. Pre Večného je veľmi ťažké ponúknuť sa tým, ktorí sa zaujímajú len o všednosť.

Duša, ktorá žije na úrovni ega alebo seba a odmieta vystúpiť na Božskú úroveň, je ako vajce, ktoré je trvalo držané na mieste príliš chladnom na to, aby sa vyliahlo a nikdy nebude povolané žiť mimo svojej škrupiny. Jeho vývoj sa nikdy nedokončí.

Každé „ja“ je len zárodkom toho, čím sa má človek stať. Pán nás počúva oveľa pozornejšie, ako si myslíme. Mali by sme ho pozornejšie počúvať. Ľudia sa často sťažujú, že Boh neodpovedá na ich modlitby a pravdepodobne nečakali na jeho odpoveď.

3. SKÚSTE MEDITÁCIU

Meditácia je vyššou formou modlitby ako prosba a zároveň mocným nástrojom boja proti prílišnej svetskosti života. Meditácia je trochu ako snívanie, ale s dvoma podstatnými rozdielmi: pri meditácii nemyslíme na svet ani na seba, ale na Boha a namiesto toho, aby sme svoju fantáziu použili na bezduché stavanie zámkov do vzduchu, používame to aby sme si dali predsavzatia, ktoré nás priblížia do jedného z bytov v Otcovom dome.

Meditácia je pokročilejší duchovný akt ako recitovanie Zdravasov. Dá sa to prirovnať k správaniu dieťaťa, ktoré sa postaví pred mamu so sľubom: „Nepoviem ani slovo, len ma nechaj pozerať sa na teba.“ Alebo na slová vojaka, ktorý raz povedal farárovi z Arsu: „ Stojím tu pred svätostánkom, on sa pozerá na mňa a ja na neho “.

Meditácia umožňuje človeku prerušiť vedomý boj s vonkajšími rozptýleniami vďaka vnútornej intuícii Božej prítomnosti. Zatvára svet, aby doň vpustil Ducha. Ľudskú vôľu podriaďuje vôli Božej. Svieti reflektorom Božej pravdy na myšlienky, činy a slová ľudí, nazerá pod hrubé vrstvy sebaklamu a sebectva. Umlčí kričiace požiadavky ega, aby mohlo počuť priania Božieho srdca.

Meditácia odstraňuje z nášho života veci, ktoré bránia zjednoteniu s Bohom, a posilňuje túžbu konať všetky dobré skutky len na Jeho česť a slávu. Pripomína nám našu podstatu, bytie stvorenia, závislosť všetkých vecí od stvoriteľského činu Boha, dočasnú existenciu a spásu. Meditácia nie je prosba, metóda využitia Boha alebo prosba o niečo konkrétne od Neho, ale skôr odovzdanie sa, prosba, aby nás použil svojím spôsobom.

4. UROBTE SI ČAS

Kde je láska, tam je myšlienka na toho, koho milujeme – „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21). Miera našej oddanosti a lásky závisí od hodnoty, ktorú veci pripisujeme. Všetko má svoj zmysel a účel. Žiak má problém s učením, pretože mu chýbajú vedomosti, ktoré o športe má. Podnikateľ len ťažko myslí na slasti neba, pretože sa venoval plneniu zemskej „sýpky“. Využívajúci iba fyzickú lásku, sotva milujú ducha, pretože ich poklad je skrytý v tele.

Každý sa stáva tým, čo miluje; ak miluje hmotný svet, stáva sa hmotou; ak miloval duchovno, prispôsobuje sa mu vo svojich postojoch, ideáloch a ašpiráciách.

Medzi láskou a modlitbou je úzky vzťah. Uľahčuje to pochopiť, prečo niektoré duše hovoria: „Nemám čas sa modliť.“ A naozaj nie, pretože sú pre nich naliehavejšie iné povinnosti, cennejšie iné poklady, vzrušujúcejšie iné záujmy.

Čím menej človek myslí na Boha, tým menej má na Neho času. Čas, ktorý človek niečomu venuje, závisí od dôležitosti, ktorá sa tejto veci pripisuje. Toto myslenie určuje využitie času; čas neovláda myslenie. Spiritualita nie je otázkou času, ale myslenia. Svätosť si nevyžaduje veľa času, ale veľa lásky.

5. SÚSTREĎTE SA NA PRÍTOMNOSŤ

Liekom na neduhy neustáleho premýšľania o nedostatku času môže byť posvätenie okamihu, teda „teraz“. Náš Pán nám dal cestu, hovoriac: „Potom sa nestarajte o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa bude starať sám o seba.“ (Matúš 6:34). Máme veľa starostí, tak si nepožičiavajme problémy zo zajtrajška, veď aj dnešok si nesie svoj kríž.

Prítomná chvíľa zahŕňa veci, ktoré máme pod kontrolou, no prináša so sebou aj ťažkosti, ktorým sa nedá vyhnúť, ako je krach firmy, záchvat ťažkej chrípky, dážď v deň cesty, nevykysnuté cesto, objavený pupienok na nose noc pred plesom, budík, ktorý nezazvonil, alebo mucha, ktorá spadla do mlieka. Nie vždy vieme, prečo sa nám stávajú choroby a neúspechy, pretože naša myseľ je príliš tupá na to, aby pochopila Boží plán. Božie cesty nie sú našimi cestami.

Udalosti v našom živote nie je možné vždy pochopiť, analyzovať mysľou alebo vôľou, ale vždy sú na dosah našej viery, čo nám pomôže prijať ich a podriadiť sa Božej vôli. V každom okamihu dostávame viac pokladov, ako dokážeme sami nahromadiť.

Veľkou hodnotou súčasnosti, nazeranej cez optiku ducha, je, že obsahuje posolstvo, ktoré nám Boh osobne adresoval. Nikto okrem mňa nie je v presne rovnakých okolnostiach; nikto iný nenesie rovnaké bremeno ako ja: chorobu, smrť milovanej osoby alebo inú nepriazeň osudu.

Nič nie je individuálne prispôsobené našim duchovným potrebám ako tieto prítomné chvíle; preto sú výbornou príležitosťou na nasávanie vedomostí, ktoré nikto iný nemá šancu získať. Tento konkrétny moment je moja škola, moja učebnica, moja lekcia. Dokonca ani náš Pán nepohrdol príležitosťou naučiť sa niečo z konkrétneho „teraz“.

Keďže bol Bohom, vedel všetko; existoval však druh poznania, ktoré mohol zažiť len ako človek. Takto to vysvetľuje sv. Pavol: „Aj keď bol Syn, z toho, čo vytrpel, sa naučil poslušnosti“ (Hebr 5,8).

*Úryvok z knihy arcibiskupa Fultona J. Sheena „Choď do neba! Duchovná mapa do večnosti“, Vydavateľstvo Esprit, 2020

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *