Spoveď v Medžugorí

Pochválený buď Ježiš a Mária! Chcel by som sa podeliť o svoje svedectvo o Medžugorí.

Takže na začiatok, mám 42 rokov a po mojej birmovke ma v kostole nebolo možné často vidieť. Chodil som tam stále menej a menej, sem-tam, keď som musel ísť na pohreb, to bolo asi tak všetko. V roku 2006 som narazil na knihu o zjaveniach Panny Márie v Medžugorí a pri jej čítaní, postupne minútu po minúte mi začali tiecť slzy. Nemohol som to nijako vysvetliť, iba ak prítomnosťou Panny Márie v niektorých jej posolstvách, ktoré mi podľa všetkého napísala osobne. Aspoň tak som to vnímal ja. Pamätám si, že som čítal v jednej zo správ slovo SPOVEĎ a práve toto slovo zostalo silnejšie vryté v mojom srdci. V tom momente mi napadlo jediné, že musím všetko vyznať v spovedi. Doma som na štyri strany papiera napísal zoznam hriechov, doslova všetky od škôlky až po súčasnosť. Potom som hľadal kostol, kde by som sa mohol vyspovedať. Pri spovedi ma sprevádzal pocit akéhosi strachu, hrča v krku a krátko nato slzy, keď som sa vyznal zo všetkého. Keď sa ma kňaz spýtal, čo ma prinútilo prísť po toľkých rokoch a všetko napísať tak podrobne, ja som mu odpovedal po pravde, že to bolo na naliehanie Kráľovnej neba. Už som nemohol pri nej prebývať s toľkými hriechmi.

Kňaz sa ma spýtal, či som niekedy bol v Medžugorí, na čo som mu odpovedal, žiaľ, nie. Po tejto oslobodzujúcej skúsenosti z Božej blízkosti, v ktorej som sa ešte nevedel modliť ruženec, som v tej knihe o zjaveniach v Medžugorí uvidel obrázok ruženca s korálikmi z kameňa, ktorý som zúfalo chcel mať. Rozhodol som sa ho kúpiť, ale nevedel som kde. Čírou náhodou som vošiel do obchodu so suvenírmi pod katedrálou a našiel som presne taký, aký bol v tej knihe. Nemusím vám opisovať svoje nadšenie.

Prešli asi dva roky, čo som bol pravidelne na svätej omši, ale potom, čo som upadol do hriechu, namiesto spovede, som sa síce zúčastnil sv. omše, ale neprijímal som sv. prijímanie. To mi spôsobilo veľké trápenie, pri ktorom som vyhorel a jednoducho som už znovu prestal chodiť do kostola. Po tejto krátkodobej extáze obrátenia ubehli roky, až sa ma raz teta spýtala, či s ňou nechcem ísť do Medžugoria, na čo som ja reagoval svojím áno, akoby ho vystrelili z dela.

Dorazili sme do Medžugoria o piatej ráno, pomodlili sme sa krížovú cestu na Križevaci, zostúpili z kopca a mal som trochu suchoty. Premýšľal som v čoraz väčšom zúfalstve, že keď som bol doma kostole, keď sa spievalo, mal som zimomriavky po celom tele a teraz som tu v Medžugorí a nič, žiadny pocit, necítim absolútne nič.

Išiel som aj na Podbrdo, naobedoval som sa, vyspal som sa a s rodinou som sa dohodol, že sa stretneme okolo 17. hodiny v kostole. Keďže som ich nemohol nikde nájsť, vošiel som do kostola na spoveď. Čakal som asi 45 minút v rade a modlil som sa ruženec. Prichádzam na rad, vchádzam do spovednice a zdravím „Chvála Ježišovi a Márii.“  Prežehnávam sa a len si kľaknem pred kňaza a začnem rozprávať, hrča v krku, slzy v potokoch, že som ledva vládal hovoriť. A tu sa začalo moje obrátenie. Milosti a pokoj, ktoré prúdia cez rieku Medžugorie, ma nakoniec premohli.

Po spovedi slzy neustávali, kým som sa neobrátil k oltáru v kostole. Tu som pocítil pokoj, pokoj vo svojom srdci a pokoj v mojej duši. Stal sa zo mňa iný muž. Po návrate domov a do svojho zamestnania som premýšľal o tom, ako vydržím pracovný deň v práci, ale na polceste na svoje pracovisko som cítil neopísateľný pokoj a pohodu, akoby som bol rok na dovolenke. Doslova som lietal v práci. Začal som znova pravidelne chodiť do kostola, ale nestačilo mi to len v nedeľu, ale chodil som každý deň.

Nemôžem sa zaobísť bez svätej omše. Keď bola moja matka dostatočne presvedčená o mojom obrátení, priznala sa mi, že keď som bol mimo Cirkvi, každý deň sa modlila ruženec pred malým krížom za moje obrátenie a aby som sa vrátil k sviatostiam živý a zdravý. Moja matka sa z milosti Pána modlila za moje obrátenie. Tu a teraz, keď to píšem, slzy mi znovu tečú po tvári. Po Medžugorí každý sviatok, Vianoce, Veľká noc, Svätodušné sviatky, Božie telo … akoby som to zažil prvýkrát v živote.

Skutočne, teraz môžem svedčiť, z milosti Panny Márie dostávam veľké dary. Obrátenie, vyslobodenie z hriechu, život v čistote tela a duše podľa zásluh mojej nebeskej a pozemskej matky. Nič z toho by som nedokázal urobiť vlastnou silou, bol to Boží zásah. Vďačnosť Panne Márii, slová piesne našej Kráľovnej pokoja vždy prichádzajú do môjho srdca „za všetku lásku, drahá Matka, ktorá sa tu vyliala na nás, dávame ti prisľúbenie, aby sme boli lepší..“ Som lepší a šťastnejší. Tu je moje svedectvo, naša Pani, Kráľovná pokoja a milosrdný Ježiš.

Modlím sa za Vás všetkých v mene Ježiša, ako aj tých, ktorí ešte len majú prísť do Medžugoria, dovolávam sa požehnania Panny Márie.

Zdroj: Medjugorje.com, Obrázok: Pixabay 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *