Ctihodný Wenanty Katarzyniec mi vyprosil zázrak

Moje svedectvo začína odletom do Svätej zeme. Ten deň bol veľmi vyčerpávajúci, pretože prvá skupina z 81 pútnikov, prevažne mojich farníkov a priateľov letela krátko po polnoci a bolo ich treba vyprevadiť. Ráno som mal svätú omšu, po nej som učil 6 hodín v škole a o 15.00 hod sme vyrážali s druhou skupinou na letisko do Budapešti. Tam sme sa stretli s dvomi delegátmi cestovnej kancelárie, ktorí boli veľmi príjemní a starostliví. Po vybavení všetkých potrebných formalít, keď sme už vchádzali “pod skenery” išli sme sa rozlúčiť a poprosili ma, či by som odovzdal šanón sprievodcovi, ktorý na nás čakal na letisku v Tel Avive. Ochotne som súhlasil. Ruky som mal prázdne; batoh ako príručnú batožinu na chrbte. Nejaké papiere predsa zvládnem vziať a doručiť. Z lietadla sme vystupovali o štvrtej ráno. V autobuse z letiska do Betlehema sa ma sprievodca opýtal, či mám pre neho všetky potrebné dokumenty, zoznamy a poistenia, ktoré mu delegáti z cestovnej kancelárie poslali. Rozospatý som začal prezerať batoh, ale nič som v ňom nenašiel. Pozrel som druhý a aj tretí krát. Nič! V momente som pochopil! Zabudol som ho v lietadle v batožinovom priestore nad sedačkou! Sprievodca, fantastický kňaz, ma uistil, že poistenia si dá doposlať e-mailom v PDF a vytlačí si ich a ja nech sa len modlím, aby nikto nemusel ísť medzitým do nemocnice. Fajn. Ibaže… Na druhý deň, boli sme akurát pri Múre nárekov zavolali sprievodcovi, či je všetko v poriadku, či dostal aj obálku na vyplatenie rôznych poplatkov. Bol som akurát pri ňom. Obálka? Och, nie! Koľko v nej vlastne bolo peňazí? Dostal som poriadnu migrénu, ktorá trvala do noci. Premáhali ma výčitky typu či je to moja chyba, nie je to moja chyba.. Čo mám teraz vlastne robiť? Ostávala mi len jediná možnosť a to modlitba! Modlitba ku ctihodnému Wenanty Katarzyniecovi, ktorého meno a príbeh som čítal na našej stránke Modlitba.sk. Čítal som, že je známy ako poľský Šarbel a orodovník vo finančných problémoch. Ja som presne v takej tiesni bol. Pred zhruba pol rokom mi poslal kamarát Łukasz z Krakova jeho obrázky a knihu s jeho životopisom. Jeden alebo dva obrázky som aj posunul ďalej, ale inak som sa mu veľmi nevenoval. Neviem prečo, ale do púzdra na letenky som si okrem pasu, pera a platobnej karty pribalil aj jeden jeho obrázok. Začal som sa teda modliť o zázrak. Pútnikov som nechcel zaťažovať. Vedeli to len dvaja z nich, no podrobnosti netušili. Diskrétne prisľúbili modlitbu. Na Slovensku som poprosil cez SMS moju spriaznenú dušu, aby sa začala modliť k Wenantymu, o ktorom už vedela oveľa viac než ja. Detaily som ani s ňou však nezdieľal. Od momentu začatia modlitby som precítil hlboký pokoj. Migréna zázračne zmizla, no dni bežali ďalej a z letiska sa nik neozýval aj keď sme dali výzvu. Sedem dní prešlo a nič. Zázrak sa však predsa len  udial a ctihodný Wenanty ma nenechal bez pomoci. Tri hodiny pred odletom sa ozval telefonát z letiska. Našli mnou zabudnutý šanón! Bola tam aj celkom neporušená obálka. Zo sumy päťtisíc eur nechýbal ani jediný cent. Toto svedectvo píšem v pokore a vďačnosti na väčšiu česť a slávu Božiu i Božieho služobníka Wenanty Katarzynieca.

Zdroj: Ľudovít Gabriš, katolícky kňaz, Obrázok: swiatlopana.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *