Život Cirkvi vo svete 22/2019

Obsah

Nech nás láska tiahne za Ježišom do neba

Americký portál uverejnil návrh reformy Rímskej kúrie

Kardinál Müller: Útoky na Salviniho neprimerané

Ak je „peklo prázdne“, musel by byť Ježiš ‘luhár’

Cesta pápeža: V Rumunsku sa zrkadlí kríza Európy

Pápež sa prihovoril Rumunom pred apoštolskou cestou

Pápežská jezuitská univerzita hostí protikatolícku výstavu

Arcibiskup Viganò: Nie je to pravda

Sankcie voči McCarrickovi potvrdené

Kniha o diabolskom pláne nepriateľov Cirkvi

Kalifornia chce obmedziť spovedné tajomstvo!

Kňaz: Homosexualizácia kňazov prispela ku kultúre smrti

Profesori proti zákazu prejavu v náuke a výskume

Tradične veriace ženy sú najšťastnejšie manželky

Bavorský biskup varuje pred rozkolom

Schönborn: Moja diagnóza mi pripomenula smrteľnosť

USA: Ďalší guvernér podpísal zákaz potratu

Ako by mohla Európa prepadnúť islamu

Kardinál Sarah: „Rodiny, vaše poslanie je nesmierne cenné! Čas žatvy je blízko“

Naša príloha: Európa na ceste do bezbožnosti

Nech nás láska tiahne za Ježišom do neba

„Pán, ktorý plný miernosti vystúpil do neba, sa vráti s istými požiadavkami“.
Myšlienky sv. Gregora Veľkého o Nanebovstúpení Pána.

Rím, 30.5.2019 (kath.net/evangeliumtagfuertag) 025 061

„Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha,“ (Mk 16,19).
Ježiš sa vrátil na to miesto z ktorého pochádzal a kde potom zostal. Keď so svojím človečenstvom vystúpil do neba, spojil skrze svoje božstvo nebo so zemou. To, čo si my, milovaní bratia, v dnešnej slávnosti máme uvedomiť, je zrušenie rozsudku, ktorý nás zatratil a vyslovenia viny, ktoré nás vydalo skaze. Ľudská povaha, ktorej boli adresované nasledovné slová: „Prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gen 3,19), vystúpila dnes s Kristom do neba. Preto, milovaní bratia, ho musíme celým srdcom nasledovať tam, kam on, ako nás viera učí, vystúpil so svojím telom. Uniknime žiadostivostiam zeme – nech nás nespútava nijaké pozemské puto, nás, ktorí máme svojho Otca v nebi.
Pomyslime na skutočnosť, že on, ktorý plný miernosti vystúpil do neba, sa vráti s istými požiadavkami […] To, bratia moji, má určovať vaše konanie – neustále na to myslite. Keď ste strhávaní sem a tam pozemskými záležitosťami, vyhoďte napriek tomu kotvu nádeje do večnej vlasti (porovn. Hebr 6,19). Nech vaša duša hľadá iba pravé svetlo. Práve sme vnímali, že Pán vystúpil do neba, myslime s celou vážnosťou na to, čo veríme. Napriek slabosti ľudskej povahy, ktorá nás tu dolu ešte zadržiava, ťahá nás táto láska nasledovať ho, pretože sme si istí, že ten, ktorý nám túto túžbu vnukol, Ježiš Kristus, nás v našej nádeji nesklame.

Americký portál uverejnil návrh reformy Rímskej kúrie

Decentralizácia v Cirkvi mení vzťahy medzi biskupmi, Vatikánom a pápežom.

Vatikán, 31.5.2019 (kath.net/KAP) 025 060 – Návrh pápežom plánovanej novej „ústavy“ Vatikánu je sčasti známy. Americký portál „National Catholic Register“ uverejnil v stredu výťahy z návrhu, ktorý je v súčasnosti na biskupských konferenciách na pripomienkovanie.
V Rímskej kúrii ako ústrednom vedúcom orgáne Katolíckej cirkvi má pôsobiť viac laikov. Menia sa aj kompetencie biskupských konferencií! Tento impulz k decentralizácii mení aj vzťahy medzi biskupmi, Vatikánom a pápežom.
Najmä v 20. storočí pápeži vybudovali Rímsku kúriu na prísne centralisticky vedený aparát. Naostatok ju nanovo zorganizoval pápež Ján Pavol II. v r. 1988. V kúrii a štáte Vatikán pracuje 2500 ľudí, väčšina z nich sú duchovní.
Pred ostatným konkláve v marci 2013 žiadali početní kardináli od nového pápeža zásadnú reformu kúrie. Tá sa mala týkať štruktúry, ale aj úlohy a chápania kúrie. Už ako pápež František v mnohých interných rozhovoroch ostro kritizoval mentalitu a spôsob fungovania Rímskej kúrie.
Podľa zverejneného návrhu s názvom „Praedicate Evangelium“ sa relativizuje už stáročia existujúce vyzdvihnuté postavenie bývalého inkvizičného orgánu – „Kongregácia pre náuku viery“ sa stáva už len „Dikastériom pre náuku viery“. Vyššie postavenie od nej bude mať „Dikastérium pre evanjelizáciu“, ktoré má napomáhať hlásanie kresťanského posolstva vo všetkých častiach zeme.
V starej úprave z r. 1988 bolo deväť kongregácií a jedenásť a neskôr dvanásť pápežských rád. Podľa nového návrhu má byť už iba pätnásť dikastérií.
Vatikánsky štátny sekretariát ako centrálny nástroj pápeža zostáva zachovaný, patrí k nemu naďalej aj sekretariát Svätého stolca pre vzťahy so štátmi.
Vcelku návrh silnejšie zdôrazňuje evanjelizačný a charitatívny prvok Cirkvi ako náuku, ako sa uvádza v správe.

Kardinál Müller: Útoky na Salviniho neprimerané

Rím, 31.5.2019 (kath.net) 025 059 – Kardinál Gerhard Ludwig Müller bránil talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho – ktorý údajne nedostal audienciu u pápeža a nedostal by ani požehnanie pápeža – proti útokom ľavicovo zameraných katolíkov. Salvini, ktorý je obľúbený aj u katolíkov v Taliansku, stále znova používal vo volebnom boji kresťanské symboly a poukazuje aj na kresťanské korene. Kardinál Müller v interview s denníkom „Corriere della Sera“, vyjadril želanie, aby sa Cirkev so Salvinim dohodla a odmieta útoky niektorých cirkevných predstaviteľov z okolia pápeža Františka. Povedal, že tie sú „amatérske a neprimerané“ a zdôraznil:
„Cirkevná autorita nemôže o teologických veciach hovoriť tak amatérsky. Okrem toho sa takto nesmieme miešať do politiky, keď je tu demokraticky zvolený legitímny parlament a vláda ako v Taliansku. Bolo by lepšie so Salvinim hovoriť, s ním diskutovať a skorigovať ho, ak treba.“
Pre kardinála Müllera je miešanie sa biskupov do politiky horšie, ako keď Salvini používa náboženské symboly:
„Dávam prednosť tým, ktorí hovoria o kresťanských tradíciách pred tými, ktorí ich chcú odstrániť. Je absurdné, že spolupracovníci pápeža ako páter Spadaro SJ tu pôsobia ako politickí sudcovia.“
Okrem útokov tohto jezuitu boli aj iné bizarnejšie útoky na Salviniho. Taliansky biskup Domenico Mogavero vyhlásil, že „tí, ktorí volia Salviniho, by sa nemali volať kresťanmi“. Biskup dokonca tvrdil, že názory Salviniho sú „nehumánne, anti-historické a od Evanjelia diametrálne odlišné“.
Kardinál Müller takéto útoky odmieta:
„Nikto nemôže povedať, že tí, ktorí nechcú prijímanie migrantov, nie sú kresťania. Prirodzene musíme migrantov vítať, ale nesmieme sa identifikovať s jednou jedinou politikou.“
Kardinál Müller sa vyjadril, že je podivuhodné, že pápež František hovorí s režimami vo Venezuele, alebo v Číne, ktoré prenasledujú milióny kresťanov, ale nechce hovoriť so Salvinim a dodáva:
„Ale my sme tu v Taliansku, nie v Číne. My musíme s každým v duchu bratstva hovoriť.“

Ak je „peklo prázdne“, musel by byť Ježiš ‘luhár’

Rím, 30.5.2019 (LifeSiteNews) 025 058 – Hlásať, že peklo je prázdne znamená nazývať Ježiša luhárom, ako povedal zakladateľ „LifeSiteNews“ John-Henry Westen na stretnutí katolíckych ochrancov života a rodiny v Ríme. To, že v pekle sú duše ľudí, ktoré odmietli Boha, je Pánom vpísané do Svätého písma a Cirkev to vyznáva od počiatku.
„Ježiš sám nám hovorí: ´Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! Mt 7, 13-14) Westen tak reagoval na otázku o predstavenom jezuitov, ktorý povedal, že diabol neexistuje aj na slová pápeža Františka
o existencii pekla z jeho konverzácie so známym ateistom Eugeniom Scalfarim v ľavicovom denníku La Repubblica.
František s ním urobil sériu interview, čo vyvolalo kontroverzie. Scalfari totiž vyhlásil, že František mu povedal, že peklo neexistuje a nekajúce duše nie sú trestané. Vatikán potom musel ako zvyčajne vysvetľovať veci a zdôraznil, že jeho citáty nie sú presné. Scalfari pripustil, že to boli výpovede po pamäti.

Cesta pápeža: V Rumunsku sa zrkadlí kríza Európy

Bukurešť, 30.05.2019 (KAP/KNA) 025 057 – „Kráčajme spoločne“ – pod týmto mottom sa koná 3-dňová návšteva pápeža Františka v Rumunsku od 31. mája. Slovo pápeža začlenené do politického kontextu krajiny, sa zdá byť nanajvýš vhodné. Rumunsko, ktoré má ešte do 30. júna predsedníctvo EÚ, patrí k problémovým deťom Európskej únie. Politický Bukurešť poskytuje skôr bojisko, ktoré sa namiesto orientácie nachádza vo fáze, keď sa podkopávajú demokratické štandardy, ľudské práva a multilateralizmus.
Rumunská politika je zakliesnená v trvalom zápase medzi tieňovým premiérom Liviu Dragneom (56) a prezidentom Klausom Iohannisom (59). Duel oboch veľmi rozdielnych politikov sa podobá bitke v blate, v ktorej má Dragnea po ruke vždy špinavší trik.
Iohannis vystúpil koncom r. 2014 ako občiansky outsider s prísľubom, že bude bojovať proti rozsiahlej korupcii. Pochádza z nemeckej menšiny sedmohradských Sasov a v r. 2000-2014 bol starostom Sibiu. Bol nádejou tých, ktorí už nechceli hlučný a nečistý štýl politiky dovtedajších elít.
No očividne stojí na stratenom poste proti vládnucim sociálnym demokratom Dragneu, ktorí chceli práve tomu zabrániť a v minulých rokoch mu vyrazili z ruky všetky príslušné ústavné nástroje. V eurovoľbách získal Iohannis možno svoj posledný tromf a hlasovanie do európskeho parlamentu spojil s referendom o reforme rumunskej justície. Politika vlády, ako stále znova varuje, hrozí zničiť každý pokrok v boji proti korupcii.
Koncom roku 2016 sociálnodemokratická strana, následníčka komunistov, v parlamentných voľbách razantne zvíťazila a to napriek tomu, že prakticky celá elita strany je trestaná za korupciu, či iné delikty, alebo právne stíhaná. S racionálne nepochopiteľnou absolútnou väčšinou mohla strana postupne znova rušiť prezidentom presadené posilnenie antikorupčného úradu DNA.
Iohannis síce ešte dokázal zabrániť tomu, aby sa šéf strany Dragnea stal premiérom, lebo bol za falšovanie volieb odsúdený na dva roky podmienečne. No svojou veľkou mocou v parlamente zahnal prezidenta natoľko do defenzívy, že ten musel na nariadenie ústavného súdu prepustiť dokonca najvyššiu bojovníčku proti korupcii Lauru Codrutu Kövesiovú, aby sám unikol hroziacemu procesu zbavenia úradu. Túto zradu mnohí prívrženci Iohannisovi neodpustili.
Krajinu aj tak neriadi pro-európsky prezident, ale Dragneovi oddaná premiérka Viorica Dancila (55). Táto sa neúnavne – ako naposledy na summite EÚ v Bukurešti – sťažuje na protokolárnu prednosť prezidenta pred premiérkou.
Táto prednosť sa samozrejme znova prejaví aj pri návšteve pápeža. Ako zvyčajne sú na programe stretnutia s politickými špičkami na začiatku návštevy. Po oficiálnom prijatí prezidentom a krátkom rozhovore s premiérkou bude mať František príhovor v prezidentskom paláci k zástupcom politiky, spoločnosti a diplomacie. Pápež sa bude musieť vzhľadom na politickú a spoločenskú rôznorodú situáciou vyjadrovať múdro. Či jeho autori príhovoru štyri dni po eurovoľbách ešte niečo aktuálne do neho zapracujú, je neisté. Františkova obhajoba chudobných a vytláčaných zo spoločnosti však sotva bude chýbať.

Pápež sa prihovoril Rumunom pred apoštolskou cestou

Vatikán, 29.5.2019 (RV) 025 056 – Krátko pred svojou apoštolskou cestou do Rumunska, ktorá sa uskutoční v dňoch 31. mája – 2. júna, pápež František pozdravil obyvateľov krajiny v krátkom videoposolstve, ktoré odvysielala štátna televízia. Svätý Otec v ňom pripomína motto svojej cesty: „Kráčajme spoločne“, počas ktorej sa okrem tamojšej katolíckej komunity stretne aj s patriarchom a Stálou synodou Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Pápež zdôrazňuje vzácne dedičstvo spoločných mučeníkov oboch cirkví a pripomína aj korene viery siahajúce až k apoštolovi Ondrejovi, ktorý podľa tradície priniesol vieru do Rumunska.

Viac na:

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-05/papez-apostolska-cesta-rumunsko-videoposolstvo.html

Pápežská jezuitská univerzita hostí protikatolícku výstavu

Rím, 29.5.2019 (LifeSiteNews) 025 055 – Novú výstavu fotografií o ateizme a neveriacich – znázorňuje homosexuálny pár, transhumanistu a bosorku, ktorá hlása „vyhynutie ľudstva“ otvorili v stredu v hlavnom átriu Pápežskej univerzity Gregoriana v Ríme.
Pripomíname, že napriek jej bohatej histórii táto jezuitská univerzita bola v ostatných rokoch miestom kľúčových udalostí vrátane „tajného stretnutia“ (secret meeting), ktoré sa usilovalo ovplyvniť Synodu biskupov o rodine v r. 2015, aby prijala zväzky rovnakých pohlaví a poriadala aj verejné prednášky ako public lecture novovymenovaného člena Pápežskej akadémie pre život, fr. Maurizia Chiodiho, ktorá podkopávala encykliku Humanae Vitae.
Výstavu s názvom „Neveriaci“ poriada univerzita spolu s teologickou fakultou. Vystavujú sa portréty a príbehy ateistov a neveriacich z celého sveta.
Návštevníci sa dozvedia o londýnskej bosorke „praktizujúcej magický chaos“ – Patrícii MacCormackovej – ktorá hovorí, že jej „záujem o okultizmus sa zakladá na odporovaní Bohu preklenujúceho biely patriarchálny poriadok“. …
Študentky – mladé rehoľníčky z rozvojových krajín so spolužiakmi sa potom zastavujú pred obrazom, na ktorom je Sergio Viula (55), bývalý evanjelický pastor so svojím homosexuálnym partnerom. Čítajú, že Sergio „konvertoval“ na ateizmus a teraz šťastne žije s manželom André (28) v Rio de Janieru.“
Ďalej možno vidieť portrét ‘apoštola’ Erlona Jacquesa z „kongregácie pozitivistov v chráme humanity“ v Porto Alegre, v Brazílii.“ ‘Apoštol’ Erlon sa pýta: „Prečo máme náboženstvo s Bohom?“ a odpovedá: „Ľudia si myslia príliš veľa o svätých knihách a zabúdajú na lásku a rešpektovanie jeden druhého. Podstata nášho náboženstva je spájanie ľudí skrze altruizmus. To je prirodzené náboženstvo. Veríme v lásku, vedu, humanitu.“
Návštevníci ďalej uvidia Betinu (29), agnostickú transhumanistku žijúcu v Rio de Janiere, ktorá by chcela „predĺžiť život naveky“ a preto naznačuje potrebu rozvíjať techniku klonovania.
Je tam aj portrét 16-ročnej Hedy Frølandovej z Humanistickej mládežníckej skupiny v Nórsku. Heda uvádza:
„Moji rodičia a staršia sestra boli birmovaní. Som veľmi vďačná, že som si zvolila inú cestu a zostala pri nej, pretože som zamenila svoj pohľad na svet za lepší.“
Celá výstava sa koná pred veľkou sochou Pána Ježiša umiestnenou v átriu pápežskej univerzity. Pri nej je nápis: „Choďte a učte všetky národy. Hľa, ja som s vami.“

Arcibiskup Viganò: Nie je to pravda

Vatikán, 29.5.2019 (kath.net) 025 054 – Pápež František v nedávnych interview zaujal stanovisko k obvineniam bývalého nuncia v USA arcibiskupa Carla Mariu Vigana (foto) z minulého leta a povedal, že nevedel o zločinoch bývalého kardinála Theodore McCarricka. Na to sa arcibiskup znova prihlásil o slovo pre „LifeSiteNews“ a povedal že to nie je pravda:
„To, čo pápež povedal – že o tom nevedel – je lož. Predstiera, že si nespomína, čo som mu o McCarrickovi povedal.“
V interview, ktoré uverejnila napr. španielska „Vatikan News“ s mexickým žurnalistom a Valentínou Alazrakiovou František túto tému oslovil. Alazrakiová, ktorá mala priateľský vzťah s pápežom Jánom Pavlom II., sa Františka opýtala, prečo pri tejto téme mlčal a povedala: „Prišiel čas na zodpovedanie otázok, ktoré sme vám vtedy položili v lietadle“ (pri lete z Írska do Ríma).
„Áno,“ odpovedal František a vyhlásil: „Tí, ktorí študovali rímske právo, vedia, že aj mlčanie je cesta hovorenia.“ Potom povedal, že Viganòv testament celý nečítal, „Videl som jednu časť a už som vedel, čo to je a urobil som rozhodnutie – dôveroval som úprimnosti žurnalistov a povedal som im: ‚Pozrite sa, tu máte všetko. Preštudujte to a vyvoďte svoje závery.’“ František potom spomenul spor o dedičstvo bratov Viganòvých pred mesiacmi, keď nuncius musel zaplatiť bratovi na vyrovnanie 1,8 milióna eur. Čo médiá nespomenuli bolo, že ostatní štyria bratia stáli na jeho strane a bránili ho. Viganò sám bol v r. 2010 rodinou určený za správcu dedičstva. Prečo to František teraz spomenul, Alazrakiovú udivilo. „Hovoríte o jeho rodine?“ „Prirodzene,“ povedal František a vyhlásil: „Bol som ticho, prečo to mám ešte zhoršovať. Nech to žurnalisti zistia. A vy ste to zistili. A výsledok bol dobrý, bol lepší, akoby som sa musel ja sám vysloviť, alebo sa brániť.“
Arcibiskup Viganò odmieta pokus podkopať jeho vierohodnosť poukazom na rodinné spory a povedal, že to nijako nesúvisí s kardinálom McCarrickom.
„Čo pápež František povedal vzhľadom na rozsudok súdu v Miláne a moju rodinu, nemá s obvineniami nič do činenia. To sa úplne vyjasnilo. Išlo iba o rozdelenie dedičstva medzi bratmi. Prijal som rozsudok, aby bol pokoj. Nikto z nás sa neodvolal. To je skončené a nemá to nič do činenia s McCarrickom.“
Viganò pripomenul, že pápež minulé leto sľúbil, že dokumenty k McCarrickovi poskytne. To doteraz neurobil:
„Vysvetlite mi, prosím, ako majú žurnalisti spoznať pravdu, ak nie sú k tomu podklady. Koľko času prešlo odkedy Vatikán sľúbil, že zavedie vyšetrovanie? To všetko si úplne odporuje.“

Sankcie voči McCarrickovi potvrdené

Rím, 29.5.2019 (kath.net/jg) 025 053 – Magazín Crux dostal od bývalého sekretára Theodore McCarricka listy a maily bývalého kardinála. Tie dokazujú, že Vatikán v r. 2008 uvalil na bývalého arcibiskupa Washingtonu D.C. sankcie.
Listy poskytol Cruxu Mons. Anthony Figueiredo, kňaz Arcidiecézy Newark. Figueiredo bol v r. 1994 vysvätený McCarrickom a v r. 1994-1995 bol jeho osobným sekretárom. Neskôr pôsobil 19 rokov ako prostredník a osobný referent McCarricka.
McCarrick v korešpondencii o. i. spomína, že kardinál Donald Wuerl, jeho nástupca ako arcibiskupa Washingtonu, o vatikánskych opatreniach vedel. V liste z r. 2008 McCarrick píše, že sankcie prediskutoval s kardinálom Wuerlom a píše: „Jeho pomoc a pochopenie boli pre mňa ako vždy veľkou pomocou a bratskou podporou.“
Wuerl dodnes popiera, že o obvineniach McCarricka zo zneužívania vedel predtým, než sa v r. 2018 dostali na verejnosť. V januári 2019 pripustil, že v r. 2004 sa aspoň o jednom obvinení dozvedel. …
McCarrick nesmel v zmysle sankcií bez povolenia Vatikánu cestovať a musel zložiť všetky úlohy vo Vatikáne aj na Biskupskej konferencii USA.
V liste z augusta 2008 vtedajšiemu nunciovi v USA, arcibiskupovi Pietrovi Sambimu McCarrick napísal, že je pripravený, „akceptovať vôľu Svätého Otca“ vzhľadom na seba. V tom istom liste vyjadruje ochotu odrieknuť všetky vystúpenia a presídliť do kláštora. „Tieto opatrenia vyjadrujú dojem, že mám byť Rímom odsunutý na okraj. No tým vyvolaná pozornosť verejnosti je práve to, čomu sa kardinál Re, prefekt Kongregácie pre biskupov chcel vyhnúť,“ napísal McCarrick.
Korešpondencia bývalého kardinála ukazuje, že napriek tomu znova začal cestovať. Už v r. 2009 bol znova v Ríme, v r. 2012 v Dohe, Írsku, Bejrúte, Jordánsku, Egypte, Thajsku, Mjanmarsku, Kambodži, Hongkongu, vo Svätej zemi a Bielorusku. Ako za Benedikta XVI. tak aj za Františka mal dôležité diplomatické úlohy. Patrili k tomu aj rozhovory s komunistickou vládou v Číne, ktoré viedli v r. 2018 ku spornej dohode o uznaní biskupov, ako píše Crux.
McCarrick v korešpondencii popiera akékoľvek sexuálne prečiny. Nikdy vraj nemal sexuálne vzťahy. Súčasne však pripúšťa svoj „nedostatok schopnosti úsudku, ktorý ho viedol k tomu, že spal v posteli so seminaristami“! Keď vyšli na verejnosť problémy so sexuálnym zneužívaním, spoznal, ako „nemúdre a hlúpe“ to je a prestal s tým, ako uvádza.
Z listov vyplýva, že vysokí hodnostári, medzi nimi vatikánsky štátny sekretár, prefekt Kongregácie pre biskupov aj nuncius v USA o sankciách voči McCarrickovi museli vedieť. Nech vtedy urobili čokoľvek, bývalý kardinál sa tým nedal odradiť od svojich činov, akom píše Crux.

Kniha o diabolskom pláne nepriateľov Cirkvi

USA, 28.5.2019 (LifeSiteNews) 025 052 – Dr. Taylor Marshall, známy teológ a expert na tomizmus, napísal knihu o infiltrácii Katolíckej cirkvi proti-katolíckymi silami. Kniha má názov: Infiltration: The Plot to Destroy the Church From Within (Infiltrácia – plán na zničenie Cirkvi zvnútra) a vyšla v Sophia Institute Press.
Dr. Marshall začína knihu zjavením Panny Márie v La Salette vo Francúzsku a jej varovaniami proti satanovej vláde v Ríme a inštrukciami Alta Vendita, ktoré zrejme pripravili slobodomurári a boli vydané s výslovnou podporou niekoľkých pápežov v 19. storočí. Dokument vysvetľuje, že na podkopanie Katolíckej cirkvi je treba ju radšej infiltrovať ako bojovať proti nej zvonka. Na tento účel sa sústredili na ovplyvňovanie hlavy Katolíckej cirkvi:
„Teda, aby sme si zabezpečili pápeža podľa nášho srdca, je potrebné sformovať pre tohto pápeža generáciu hodnú kráľovstva o akom snívame. Nechajte starých a ľudí v strednom veku a choďte k mládeži a ak je to možné, aj k deťom.“ Títo slobodomurári sa vydali zavádzať do katolíckeho myslenia liberálne idey, ktoré by nakoniec mali dosiahnuť aj vrchol Cirkvi.
„Plán nezahrňuje pamflety, zbrane, krviprelievanie, či dokonca politické rozhodnutia. Vyžaduje si infiltráciu krok za krokom, najprv mládeže, potom kléru a neskôr ako čas postúpi, tých mladých a kňazov, ktorí sa stanú kardinálmi a neskôr pápežmi.“
Dokument Alta Vendita nie je známy mnohým ľuďom. LifeSiteNews dostal povolenie uverejniť Marshallovu kapitolu ako druh úvodu (here).
Na 300-stránkach knihy sa autor zaoberá históriou od polovice 19. storočia až podnes a uvádza ako pápež Pius X. rázne bojoval proti modernistickým ideám, ktoré sa šírili na začiatku 20. storočia v Katolíckej cirkvi. Skupina zo St. Gallenu – skupina progresivistických prelátov – bola sklamaná pontifikátom pápeža Jána Pavla II. a po jeho smrti sa pokúšala dostať pápeža podľa svojej vôle. Tento modernistický prúd našiel svoj kľúčový bod aj preto, že preláti, ktorí pôsobili v katolíckej cirkvi v Európe, efektívne tu prispievali k zrieďovaniu viery a tí boli kľúčovými postavami Skupiny St. Gallen. Boli to najmä kardináli Carlo Maria Martini, Basil Hume a Godfried Danneels.
Dr. Marshall podrobne prezentuje ako tieto modernistické idey ovplyvnili Druhý vatikánsky koncil a aj Novus Ordo – novú svätú omšu. Nakoniec sa dotýka zvolenia pápeža Františka a ukazuje niektoré z jeho „problematických náuk“, ktoré teraz negatívne ovplyvňujú Katolícku cirkev.
Autor, otec ôsmych detí, poukazuje na exhortáciu Amoris Laetitia a jej výpoveď, že „nikto nie je zatratený naveky“, ale aj na také výpovede ako v dokumente z Abu Dhabi:
„František tiež učil, že Boh s Božou múdrosťou chce ‚rôznosť a pluralitu náboženstiev‘ s tou istou vôľou, ‚s ktorou stvoril ľudské bytosti.’“ A tu Dr. Marshall uzatvára:
„Svätý Pius X. by postavil pápeža Františka pod kliatbu modernizmu. Ako môžeme mať dvoch pápežov teologicky si odporujúcich?“
Dr. Marshall tiež hovorí o fatimských zjaveniach a o Treťom fatimskom tajomstve danom sr. Lucii.
Nedávno, 24. mája, Dr. Marshall prezradil, že počas svojej návštevy v Ríme pred týždňom sa krátko stretol s pápežom Františkom a dal mu prvý výtlačok svojej novej knihy s venovaním. Knihu napísal v Pôstnom období a dodal:
„Postil som sa za neho po celý pôst.“
Kniha, ako autor uvádza, bola dielom lásky a zdôraznil: „Miloval by som, keby tento muž (pápež) bol jedným z najväčších svätých pápežov všetkých čias, ktorý správne prevedie Cirkev cez celú túto krízu. Ešte nie je príliš neskoro.“ Biskup Atanáz Schneider z Kazachstanu napísal ku knihe predslov (here). Oceňuje knihu slovami, že v nej sa Dr. Taylor Marshall dotýka témy, ktorá sa dnes úmyselne ignoruje. „Možná infiltrácia Cirkvi silami zvonka sa nehodí do optimistického obrazu moderného sveta, ktorý pápež Ján XXIII. a najmä Druhý vatikánsky koncil nerealisticky a nekriticky načrtol,“ napísal biskup Schneider. „Divím sa, ako sa stalo, že dnes nemálo popredných členov hierarchie Katolíckej cirkvi nielenže prepadlo požiadavkám moderného sveta, ale s presvedčením – či bez neho – aktívne spolupracuje na implementovaní jeho princípov do každodenného života Cirkvi vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach.
Tu môže kniha Dr. Marshalla pomôcť vrhnúť svetlo na to, ako sa Cirkev až dostala až do tohto bodu. Na pochopenie tejto krízy, musíme preskúmať priamo jej korene. Túto krízu možno považovať za infiltráciu Cirkvi neveriacim svetom a najmä slobodomurármi – infiltráciu, nad ktorou ľudskými prostriedkami môžeme zvíťaziť iba skrze dlhý metodický proces.“
Avšak na konci tohto úvodu nám biskup Schneider pripomína, že „dokonca ani najúkladnejší plán na zničenie Cirkvi zvnútra nebude mať úspech!“
Pripomíname aj ďalšie podobné zdroje tohto plánu ako je kniha Arnauda de Lassusa Unholy Craft: Freemasonry and the Roots of Christophobia (Nečistá sila: Slobodomurárstvo a korene kristofóbie), či knihu Johna Vennariho (book) o Alta Vendita.

Kalifornia chce obmedziť spovedné tajomstvo!

Sacramento, 28.5.2019 (kath.net) 025 051 – Návrh zákona schválený 23. mája 2019 veľkou väčšinou v senáte v Kalifornii masívne zaútočí na spovedné tajomstvo a teda na slobodu Cirkvi. Už teraz majú duchovní povinnosť štátu oficiálne oznámiť, ak vedia o zneužívaní, či zanedbávaní maloletých alebo to „odôvodnene predpokladajú“. Doteraz z toho bolo výslovne vyňaté všetko, čo sa kňaz dozvedel v spovedi.
Nový zákon by po uvedení do platnosti od kňazov vyžadoval, aby sa spojili so štátnymi orgánmi aj vtedy, keď sa o zneužívaní alebo zanedbávaní dieťaťa dozvedia v spovedi, pokiaľ je kajúcnik z rovnakej farnosti, alebo ak je to tiež kňaz. Iné druhy spovede by boli naďalej chránené spovedným tajomstvom.
Bill Donohue, predseda „Catholic League“, najväčšej občianskoprávnej katolíckej organizácie v USA, pre tlač uviedol: „Tento zákon je absolútne nepresaditeľný. Nijaký kňaz ho nebude rešpektovať a neporuší svätosť spovednice. Okrem toho katolíci nemusia rešpektovať nijaké nespravodlivé zákony – a to je jasný príklad takého zákona.“
Za návrh zákona hlasovalo až 30 senátorov, iba 4 boli proti a 4 sa zdržali. Návrh zákona teraz postúpia do dolnej komory parlamentu. Aj tam majú demokrati, ktorí budú zrejme hlasovať za takýto zákon, jasnú väčšinu. …

Kňaz: Homosexualizácia kňazov prispela ku kultúre smrti

Rím, 27.5.2019 (LifeSiteNews) 025 050 – Katolícky kňaz hovorí, že „homosexualizácia katolíckeho kňazstva je jadrom krízy, ktorá zasiahla západnú civilizáciu. V prednáške „Sacrificate sacrificium iustitiae: Transformácia vykúpená Kristovým krížom,“ fr. Kevin O’Reilly, O.P., profesor morálnej teológie na Univerzite Angelicum v Ríme, na rímskom „Fóre za život“ povedal, že podceňovanie svadobnej symboliky kňazstva s rozmerom obete pre Kristovu nevestu, nie je iba súčasťou kultúry smrti, ale spočíva v jej jadre.
„Homosexualizácia kňazstva pravdepodobne prispela k pokroku kultúry smrti v západnom svete. Veľa pozornosti sa venovalo rôznym javom kultúry smrti vrátane homosexuálnych vzťahov a ideológii gender, ako aj ich dopadu na tradičné manželstvo a rodinu. Mnohí zapojení do boja proti týmto javom boli kňazi a ich úsilie bolo dobre riadené a potrebné. Prišiel však čas vyzdvihnúť, že homosexualizácia kňazstva nebola iba súčasťou širšieho problému, ale bola preukázateľne aj v jadre krízy, ktorá zasiahla západnú civilizáciu.“ Páter O’Reilly ďalej zdôraznil:
„Život obety za druhých z lásky je naplnením milosti prirodzeného zákona. Prirodzené sklony ľudskej osoby – pud sebazáchovy, plodenie detí a ich výchova a zachovávanie dobra v súlade s rozumom — čo tvorí základy prirodzeného zákona, sú svojou povahou obeťami, ak ich správne zaradíme. Tieto sklony privádza k ich najvyššiemu naplneniu Kristus svojou obetou na kríži pre svoju nevestu, Cirkev.“
Vysviacka homosexuálnych kňazov je síce platná, no ako O’Reilly zdôrazňuje „fakt, že neprežívajú prirodzenú príťažlivosť k opačnému pohlaviu, môže iba zatemňovať hlbokú symboliku sviatosti kňazstva. Kristus, Ženích, ponúka celé svoje bytie ako obeť svojej neveste Cirkvi.“
O’Reilly je presvedčený, že vznik homosexuality v kňazstve sa spája so stratou dôrazu na umŕtvovanie tela a sebaobetovanie vedúce k obete namiesto laikov, ktorí boli obetovaní na oltári klerikálneho narcizmu, najmä do tej miery, čo sa týka ich práva byť formovaní vo viere a morálnej náuke Cirkvi.“

Profesori proti zákazu prejavu v náuke a výskume

Berlín, 27.5.2019 (kath.net) 025 049 – Fórum profesorov, združenie vyše 800 vysokoškolských pedagógov Nemecka a iných krajín zaznamenáva obmedzovanie kultúry diskusie na nemeckých univerzitách. Informuje o tom Evanjelická spravodajská agentúra „idea“. Podľa vedúceho fóra, Hansa-Joachima Hahna:
„Množia sa prípady, keď agresívne vystupujúce politické skupiny sabotujú právo na slobodné vyjadrenie názoru.
Bráni sa usporiadaniu podujatí, ktoré zodpovedajú kresťanskému obrazu človeka, ale aj ´nevítaným´ liberálnym a konzervatívnym postojom.“
Prof. Hahn k tomu v tlačovom vyhlásení píše:
„Na našich vysokoškolských pedagógov sa útočí cez sociálne médiá, hanobia ich, ba dokonca ich aj fyzicky ohrozujú!“
Ako príklad uviedol Hahn podujatie vysokoškolskej skupiny z Göttingenu „Reformatio 21“, kde chcel gynekológ z Mannheimu Michael Kiworr 8. mája vystúpiť na tému ochrany života. Po protestoch skupiny „Alternatívna ľavica Göttingen“ univerzita odmietla poskytnúť priestory. Odôvodnenie: Ide o svetonázorové podujatie, ktoré sa riadi extrémistami. Aktivisti nakoniec úplne zabránili konaniu podujatia a novému hostiteľovi, moslimskému gastronómovi sa telefonicky vyhrážali.

Tradične veriace ženy sú najšťastnejšie manželky

Charlottesville, 27.5.2019 (kath.net) 025 049 – Nová štúdia ukazuje, že veriace ženy držiace sa tradície, sú najšťastnejšie manželky. Štúdiu Amerického inštitútu pre rodinné štúdie pripravili v jedenástich odlišných krajinách ako Argentína, Austrália, Čile, Francúzsko, Írsko, Kanada Kolumbia, Mexiko, Peru, USA a Veľká Británia.
Zo štúdie vyplýva, že veriace manželské páry majú lepšie vzťahy a aj viac „sexuálneho naplnenia“ ako neveriace páry alebo manželské páry, kde je len jeden partner veriaci. U veriacich manželov je o 50 % pravdepodobnejšie, že budú mať sexuálne naplnený vzťah, ako je to u sekulárnych párov.
Zo štúdie tiež vyplýva, že páry, ktoré navštevujú sväté omše, majú normálne aj viac detí ako tie, ktoré v nedeľu do kostola nechodia.

Bavorský biskup varuje pred rozkolom

Pasov, 27.5.2019 (kath.net) 025 048 – Bavorský biskup z Pasova, Štefan Oster, si v piatok pri príležitosti vyhlásenia Týždňa Panny Márie Pomocnice kresťanov pripomenul v homílii 5. výročie biskupskej vysviacky.
„Mária pomôž! To je volanie kresťanov, aby nás Matka Pána posilnila v prostriedkoch, ktoré v duchovných bojoch máme – a s ktorými sama bojovala – v modlitbe, pokání, pokore, v službe lásky blížnemu, vo vernosti Kristovi na všetkých jeho pozemských cestách – až po umučenie na kríži a aj ponad to.“ Podľa biskupa Ostera prežívame v súčasnosti najťažšiu krízu Cirkvi od reformácie pred 500 rokmi.
„Skutočne, milí bratia a sestry, myslím, že vidím náznaky, ktoré sú dobe reformácie rozhodne podobné. Dôvera v Cirkev, v jej náuku a v mnohých jej predstaviteľov je od základov otrasená. Vierohodnosť nás, nositeľov cirkevných úradov, je masívne poškodená.“

Biskup Oster však pripomenul, že iba v Kristovi je spása a kritizoval mentalitu, ktorá sa nazdáva, že vzhľadom na takého milosrdného Boha aj tak všetci prídu do neba. Spoveď ako sviatosť zmierenia takmer zmizla. Na Eucharistii, prameni a vrchole celého cirkevného života už asi 90 percent pokrstených katolíkov nemá účasť, ako povedal. Biskup pripomenul aj 100 000 potratov v jednej z najbohatších krajín zeme:
„Prežívame, ako ľudia, ktorí sa zastávajú klasického ideálu rodiny, alebo ochrany života od počatia až po posledný výdych, sú ideologizovaní a odstavovaní do kúta ako extrémisti.“
„Viera však zostáva mierou, ktorá nás vedie. Obsah Katechizmu ja považujem za pravdivý. Aj pri biskupskej vysviacke som slávnostne sľúbil, že túto vieru budem chrániť a obhajovať. A tu sme už pri prvom probléme: Z môjho hľadiska v našej cirkvi veľká väčšina našich teologických vied, Katechizmus považuje za veľmi problematický!“
„V súvislosti s diskusiou o možnostiach vývoja viery, sa musíme naučiť rozlišovať, čo je skutočným a pravdivým prehĺbením viery. Mnohé z dnešných bežných požiadaviek ku klasickým dráždivým témam spejú podľa môjho názoru skôr spomínaným smerom. Točia sa väčšinou okolo sexuality alebo vzťahu pohlaví.“ Biskup varoval pred tým, že:
„Pri tejto téme hrozí nový rozkol Cirkvi, pretože s takými zmenami sa zároveň dotýkame otázok jadra zjavenia a tieto by sa takto sfalšovali a nie ďalej rozvinuli.“
Pasovský biskup tiež pripomenul, že pri substanciálnom raste vo viere katolícke vyprofilovanie výslovne vzrastá. „A to ja nevidím práve tam, kde sa šíri liberalizácia našich presvedčení. V podstate nepoznám jediné miesto, kde by bola liberalizácia v tomto zmysle plodná a viedla k nejakému rastu vo viere.“

Schönborn: Moja diagnóza mi pripomenula smrteľnosť

Viedeň, 26.05.2019 (KAP) 025 047 – Ježišove slová v nedeľnom evanjeliu o jeho skorej rozlúčke „majú pre mňa nový zvuk od mojej diagnózy rakoviny prostaty“. Napísal to viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, v týždennom „Zamyslení k nedeľnému Evanjeliu“ (Jn 14,23-29) v novinách „Kronen Zeitung“.
„Vo vedomí, že na neho príde veľké utrpenie, Ježiš učeníkov utešoval a aj mne zreteľne pripomenul, že raz umriem.“
„Aj keď šance na uzdravenie sú 90 percent, napriek tomu zomiera v Rakúsku asi 1000 mužov ročne na túto chorobu,“ napísal kardinál Schönborn ešte na nemocničnej posteli po operácii 7. mája. Tak stojí pred ním, „ako pred nami všetkými, možnosť bolestnej smrti“. Aj Ježiš mal v Getsemanskej záhrade chvíle najhlbšieho strachu zo smrti. „Nie je hanbou zhroziť sa pri myšlienke na veľké bolesti,“ napísal kardinál a súčasne si pripomenul, že prežil umieranie svojho otca na rakovinu pľúc.
No Ježiš nám daroval aj uzdravujúce prostriedky proti duševným bolestiam – predovšetkým „jeho pokoj, ako vnútorný pokoj, o ktorom cítime, že nevychádza z nás samých“. Ako zvlášť utešujúce slovo označil kardinál Ježišove oznámenie, že po smrti sa znova vráti.
„V tých dňoch v nemocnici boli pre mňa Ježišove slová celkom zreteľné. Každý deň mi prinášali sväté prijímanie. To znamená, že Boh sám a Ježiš prišli, aby si u mňa urobili príbytok. Vo všedné dni mi často chýba čas. Na nemocničnej posteli som dokázal tieto Ježišove slová nádeje nanovo vnímať.“

USA: Ďalší guvernér podpísal zákaz potratu

Jefferson City, Missouri, 24.5.2019 (LifeSiteNews) 025 046 – Republikánsky guvernér amerického štátu Missouri Mike Parson podpísal v piatok zákon, ktorý robí Missouri ďalším štátom v USA, ktorý zakázal potrat dieťatka, ktorému už bije srdiečko. Potratári sú povinní zistiť, či plodu už bije srdiečko a ak je tak, potrat je zakázaný s výnimkou ohrozenia zdravia a života matky. Ženy v prípade potratu nepotrestajú, ale lekári dostanú polročný zákaz vykonávať povolanie a 1000 dolárov pokuty. Lekári, ktorí tak budú ďalej robiť napriek zákazu, stratia lekársku licenciu na trvalo. …
„Podpísaním tohto zákona vysielame silný signál národu, že my v Missouri, sme za ochranu života, ochranu zdravia ženy a obhajcami nenarodených. Každý život je hodnota a je hodný ochrany,“ vyhlásil guvernér Parson podľa novín St. Louis Post-Dispatch. Guvernér už predtým povedal, že chce urobiť Missouri štátom s najväčšou ochranou života v krajine.
V reakcii na to vedúci Domu demokratov Crystal Quade vyhlásil, že zákon v Missouri sa k ženám správa „takmer ako k inkubátorom plodov bez nejakých práv alebo úlohy v rozhodovaní“ a že ochranou nenarodených detí „ťažká ruka vlády dopadá a triešti individuálnu slobodu a podrobuje nás subjektu oficiálnej štátnej doktríny“. …

Ako by mohla Európa prepadnúť islamu

Islam je taký úspešný preto, lebo tu máme duchovné vákuum. Slabé kresťanstvo totiž znamená silný islam!

Škandinávia, 24.5.2019 (American Thinker) 025 045 – Informatívne interview s názvom „Európa: Hlboká duchovná kríza“ vydal Herland Report TV. Nórska historička Hanne Nabintu Herlandová urobila interview s dánskou teologičkou a žurnalistkou Iben Thranholmovou.
V interview sa obe ženy zaoberajú hlavnými problémami Západu vrátane islamu, ktoré sa sotva objavia v amerických médiách a určite nie v mainstreamových médiách. Obe pochádzajú zo Škandinávie, „najprogresívnejšieho“ regiónu sveta a preto vedia, o čom hovoria a ponúkajú cennú prognózu. Zhodli sa na tom, že západné hodnoty sa stali takmer úplne materiálne:
„Čistý materializmus je rozhodne neuspokojujúci – ´človek nemá žiť iba z chleba´– a tak sa stále viac ľudí na Západe obracia k rôznym metafyzických ideológiám od islamu až po pohanstvo – ku všetkému možnému, len nech to nie je kresťanstvo. Mnohé z týchto ideológií sú zvnútra nepriateľské voči kresťanstvu a západnej kultúre, ktorá bola založená na kresťanských princípoch – a preto sa táto stáva priam samovražednou, najmä v Európe. Pani Thranholmová vysvetľuje:
„Svet nemôžete chápať iba z politického pohľadu. My sa nachádzame v duchovnom boji a nie iba v politickom boji. … Stalo sa tabu hovoriť o náboženstve práve kvôli tejto protináboženskej ideológii, ktorá tvrdí, že náboženstvo nemá nijakú cenu. Keď zotrváme v tejto náboženskej kríze, tak si nemyslím, že Európa bude schopná úspešne sa brániť proti islamu. Dôvod, prečo je islam taký úspešný, je jasný – u nás máme duchovné vákuum.“
„Štatistiky potvrdzujú, že tisíce Nórov sa každý rok obracajú na islam,“ hovorí pani Herlandová. „Veľmi mnoho etnických Škandinávcov sa stáva moslimami, pretože kresťanstvo sa doslova vyparilo.“
Je veľmi osviežujúce vidieť, že obe ženy chápu, že hocičo má Západ spoločné s islamom, prevzal si to Západ sám. Pani Thranholmová hovorí o súčasnej protikresťanskej ideológii na Západe ako o druhom príchode marxizmu! A zdôrazňuje: „Slabé kresťanstvo totiž znamená silný islam!“

Kardinál Robert Sarah:
„Rodiny, vaše poslanie je nesmierne cenné! Čas žatvy je blízko“

Viedeň, 23.5.2019 (kath.net/VISION2000) 025 044

Blahoslavení, tí čo šíria pokoj! Beda nečinným a vlažným! Kresťania si musia znova privlastniť šľachetnú cnosť sily, ktorá sa rozhodne môže spájať s miernosťou! Musí im byť jasné, že vo svete budú vždy znamením odporu. Pán nás nevyzval k tomu, aby sme nemali nijakých nepriateľov, ale aby sme ich milovali.
Kresťanská sila nás musí povzbudzovať k tomu, aby sme sa bez strachu postavili pohŕdavým posmeškom konformistov, médií a samozvaných elít.
Musíme znova vyvinúť smelosť čeliť sekulárnej inkvizícii, ktorá rozdáva známky za dobré správanie a z výsosti svojej neprávom prisvojenej autority stavia ľudí na pranier. Naším cieľom nie je tento svet! Čo nám už dáva potlesk spoločnosti, keď naša vlasť je v nebi?
Našou silou nie je v nijakom prípade zatvrdilosť, násilie, či ustrnutosť. Je to dôveryplná a radostná nádej, ktorá dala sv. Pavlovi zvolať: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8,31)
Naša sila sa zakladá na viere v Boha. My sa nebojíme čeliť svetu, pretože to nerobíme v mene svetskej moci. Naša sila sa neopiera o peniaze, o mocný tlak médií, o vojenský vplyv alebo o moc. Naša sila je od Ježiša Krista.
Niekoľko týždňov pred svojím odstúpením povedal Benedikt XVI. v januári 2013 slabým hlasom:
„Boh sa zdá byť slabý, keď myslíme na Ježiša Krista, ktorý sa modlí, ktorý sa nechá usmrtiť. Zdanlivý postoj slabosti z trpezlivosti, miernosti a lásky ukazuje, že toto je pravý spôsob, ako byť mocný! To je moc Boha! A táto moc zvíťazí!“ Jediná a pravá moc Boha je moc lásky, ktorá pre našu spásu umiera na kríži.
… Na tomto svete mučeníctvo nie je ohraničené na moslimské krajiny. Dnes je potrebná veľká sila, aby človek bol otcom rodiny, matkou rodiny. Je potrebná veľkodušnosť tejto cnosti, ktorá nás núti robiť veľké veci, aby sme mohli zvládnuť dobrodružstvo kresťanskej rodiny. Chcel by som všetkým kresťanským rodinám povedať, že sú hrdosťou Cirkvi v 21. storočí. Vaše svedectvo je niekedy mučeníctvom vo všednom dni.
Musíte sa často stavať pohŕdaniu sveta, keď sa rozhodnete darovať život. Musíte sa vystaviť aj finančnej a spoločenskej neistote. Ale vaše poslanie je nesmierne cenné! Vo vás spočíva nádej sveta a Cirkvi!
Úsmevy a radosť vašich detí sú vašou veľkou odmenou! Zostaňte pevní! Upnite sa na svoju vieru! Vašou vernosťou Kristovej náuke o manželstve a rodine, vašimi dôkazmi lásky vo všednom dni rozsievate semeno nádeje. Čas žatvy je blízko. (…)
Vstúpili sme do epochy, v ktorej nás svet uvádza do pokušenia zmieriť sa so lžou. Kresťanská sila spočíva v pravde, v našej viere, v Božej láske, ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný (Rim 5,5). Pravda je tým prostredím, v ktorom sa viera a láska autenticky žijú. Preto musíme vytvárať ostrovy lásky. Každá kresťanská rodina, každá škola, každá farnosť sa musí stať ostrovom, z ktorého je vypudená každá lož, miestom, kde sa odmieta každý kompromis so svetskou ideológiou, s relativizmom a zvádzaním. Ľudské vzťahy sa musia znova stať pravdivými, úprimnými a jednoduchými.

Výťah z knihy: Le soir approche et déja le jour baisse. Cardinal Robert Sarah avec Nicolas Diat. Fayard.

Naša príloha
Európa na ceste do bezbožnosti

Christof Gaspari

Viedeň, 26.5.2019 (kath.net/VISION 2000) 025 043 – Kto pozorne sleduje spoločenské prostredie, spozná, že vietor duje tuhšie. Správanie ľudí sa zhoršuje, obrazy a filmy sú stále dehonestujúcejšie a obscénnejšie, diskusie v televízii sa predvádzajú ako boje v ringu, reč je brutálnejšia, ba až ordinárna … Internet v tomto ohľade rozhodne nezaostáva. Ten, kto sa ako ja narodil počas druhej svetovej vojny, prežil gigantické zmeny v životnom prostredí. Spätný pohľad sa oplatí, nie aby sme nostalgicky privolávali staré časy, ale aby sme identifikovali dnešné najväčšie hrozby.
Vyrastal som v dobe, keď boli spoločenské pravidlá hry medzi obyvateľstvom – aj medzi neveriacimi – určované kresťanským duchom. Kto nezažíval doma život viery – ako ja – toho napriek tomu dali pokrstiť, pobirmovať a vyrastal so samozrejmosťou, že rodina je dôležitá a manželstvo sa uzaviera na celý život. Bol presvedčený, že deti patria k vydarenému životu a preto sa tešil na nádej nového života a vedel aj to, že k starým ľuďom sa treba správať s úctou.
Naši rodičia zamerali svoje sily na budovanie a materiálne zlepšenie života po vojne. My, deti, sme sa mali mať raz lepšie a boli sme motivované, urobiť všetko pre to, aby sa už nestala taká katastrofa a svet sa rozvíjal.
V 60. rokoch sa začal veľký hospodársky rozvoj, neohraničený materiálny rast sa zdal možným, veda a technika vyvíjali neustále nové znalosti a zázračné výrobky, ktoré život uľahčovali a spestrovali. Do domu prišla televízia, bolo dostať krásne odevy aj perfektné nové kuchyne a s láskou ošetrované autá nás unášali na dovolenky nielen do Talianska. Svet sa neustále menil pred očami – k dobrému, ako sme si mysleli.
Rozvíjali sa aj sociálne a hospodárske vedy. Človeka považovali za koliesko vo veľkej mašinérii. Jeho úspechy sa stali mierou pokroku. …

Hospodársky rast ako nové evanjelium

Výkonom motivovaná povojnová generácia sa nadšene pridala, presvedčená, že teraz ľudstvo má konečne v ruke potrebný nástroj na vynútenie šťastia vlastnými rukami. Ani alarmujúce správy o životnom prostredí nemohli otriasť toto presvedčenie. Aj tieto problémy zvládneme, ozývalo sa.
Práve táto od osvietenstva propagovaná viera, že človek je svojím vlastným majstrom, pomaly zatláčala aj v širokých masách posolstvo, ktoré stálo pri kolíske našej západnej kultúry – a síce, že všetko závisí od Božieho požehnania. V širokých masách táto viera už aj tak dlho nebola. Mnohí však ešte ťažili zo zvyškov kresťanskej tradície. Jedna moja teta chodila raz do roka na „slávenie vzkriesenia“ – ako dieťa som nevedel, čo to je. Na vidieku chodili v nedeľu na omše ženy s deťmi, muži klebetili pred kostolom a pri premenení podvihli klobúky.
Paralelne k tomu sa umožňovali ľahšie rozvody destabilizovaných manželstiev, antikoncepcia a potraty znižovali počet detí, ktoré sa stále viac považovali za faktor výdavkov a prekážku kariére žien a starí ľudia končili v stále lepšie vybavených domovoch. … Kedysi samozrejmý model života rodiny sa v médiách očierňoval a prezentoval ako prežitok. Stále viac ľudí vyrastalo bez lásky v rodine, ponechaní sami na seba.
A Cirkev? Aj ju strhol prúd tohto vývoja. Po druhom vatikánskom koncile už nechcela byť obranným hradom na záchranu zastaraného modelu kresťanského Západu. Treba ísť s dobou, otvárať okná svetu. To bolo to, čo ma pri mojom obrátení ako prvé oslovilo: S Ježišom Kristom budeme pochodovať v čele spoločenského pokroku. Až neskôr som spoznal, že tým sme síce na ceste s kresťanskou zástavou, ale nesprávnym smerom – a síce na ceste vytvorenej ľuďmi. Pokrok zameraný na produkciu, konzum a prestavbu sveta sa klania bôžikovi, zlatému teľaťu. Do toho sa Ježiš zapojiť nenechá.
On sám je cesta, pravda a život. Po jeho cestách musíme kráčať. A na nich stoja rovnaké ukazovatele, ako pred 2000 rokmi. Mnohí v Cirkvi však stratili túto skutočnosť z očí a boli v zajatí zdanlivých poznatkov sociálnych vied, nechali sa viesť psychológmi ako Sigmund Freud, Alfred Kinsey, Wilhelm Reich a postavili sa proti náuke pápežov v otázkach sexuality a rodiny. Feminizmus vtiahol do cirkevných organizácií, ale nielen tam. Požiadavka vysviacky žien už teraz patrí ku „kánonu“ istých kňazov a biskupov.
A neustále feministicky počúvame a čítame o kresťankách a kresťanoch, katolíčkach a katolíkoch, pútničkách a pútnikoch …
A my mnohí, ktorí to vlastne odmietame, stále mlčíme. Napriek pápežským encyklikám prihliadame, ako sa v príprave na prvé sväté prijímanie a birmovku učia deti maľovať mandaly a vyvolávať pocity blaha, a ako sa vytláčajú veriaci, ktorí tam chcú hovoriť o spovedi, smrti a vzkriesení Krista a o reálnej prítomnosti Pána v Eucharistii. Veď bolo toľko teológov, ktorí pre „najnovšie poznatky“ spochybnili tieto ústredné pravdy viery. Jasné, že takto nemôže Cirkev byť baštou proti zlému vývoju.
Je isté, že toto je len skrátené znázornenie veľmi zložitého diania. Ale charakteristické fenomény z toho možno spoznať. Mnohí vidia tento vývoj podobne ako napr. francúzsky žurnalista Geoffroy Lejeune, vo First Things (máj 2019):
„Keď zhrnieme ostatné desaťročia, mohli by sme povedať, že po strate svetskej moci sa Cirkev pokúša prežiť tým, že sa prispôsobuje hlavne zlým smerom vývoja sveta, ktorý by vlastne mala zachraňovať. Táto zmena úlohy naozaj vedie do samovraždy. Bolo by treba odstúpiť od relativizmu, ktorý je od 60. rokov v móde. Možno by Cirkev znova našla trocha svojho lesku, keby prestala byť cool a znova učila bázni pred Bohom, bez ktorej niet lásky.“
Ako katolíci si musíme priznať, že sme sa stali vlažnými aj preto, že sme silne ovplyvnení duchom, ktorý je okolo nás. Svet sa medzitým udomácnil vo svojej bezbožnosti.
Verejné vystupovanie za vieru sa berie s posmechom, alebo sa považuje za nevhodné. Ba viac – pomaly sa tento proti-kresťanský postoj zabezpečuje. A to nie krvavou revolúciou ako za komunizmu, ani brutálnym prenasledovaním ako za nacizmu, ale krok za krokom, jemným spôsobom v malých dávkach, no dôsledne. Ako kresťania cítime ten odpor. Šíri sa istý druh „kresťanofóbie“.
To musíme konečne zobrať na vedomie a vyvodiť z toho správne závery. Život podľa kresťanských hodnôt samotný natrvalo nestačí. Strany, ktoré sa odvolávajú na hodnoty, ich kus po kuse obetovali spoločenskému pokroku a dnes už z toho takmer nič nezostalo. A široké vrstvy občanov ich po tejto ceste nasledovali.
Čo teda robiť? Siahnuť po recepte úspechu svätcov všetkých čias. Všetky naše očakávania a nádej zamerať na Ježiša Krista. Boha postaviť na prvé miesto v našom živote. A to nie v teórii, ale v každodennom živote. Je hrozné, ako som od toho v mojom živote ešte vzdialený!
Je preto také dôležité, čo nám kardinál Sarah v knihe privoláva:
„Milí spolubratia v biskupskom úrade, vy kňazi a vy pokrstení, musíme sa v láske zapáliť pre svoju vieru. Jej lesk sa nesmie stratiť, nesmieme ju falšovať a kaziť. Veď ide o spásu duší našich aj našich blížnych! ,V deň, keď už nebudete zapálení za svoju vieru, ostatní v chlade zamrznú.’ Akonáhle už nebudeme horieť za našu vieru, svet zamrzne, lebo mu uprieme najvzácnejší poklad. Naším poslaním je brániť a hlásať našu vieru,“ napísal François Mauriac.
Pred veľradou vyhlásil sv. Peter tým, ktorí priviedli Ježiša na kríž – teda jeho nepriateľom, ktorí ho ohrozovali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí!“ A za túto odvahu a rovnaký postoj sa máme modliť. Ak o to budeme prosiť, tak nám to Pán v tomto stále viac ohrozovanom sveta aj dá.“

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL,
bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

SLÁVNE KNIEŽA NEBESKÝCH VOJSK, svätý Michal archanjel,
chráň nás v boji a hroznom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, ktorých všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj obraz a podobu a ktorých draho vykúpil z moci satana.
Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli proti tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
Učiň, aby anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti, a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi. Dnes tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobudol sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvrátenou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovu nevestu, a dotýkajú sa jej posvätných pokladov.
Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.