Liturgické zneužívanie Eucharistie

Biskup Andreas Laun, Salzburg

Salzburg-Vatikán, 17.4.2018 (kath.net)

Rímska inštrukcia „Redemptionis sacramentum“ (Sviatosť vykúpenia) z r. 2004 afrického kardinála Arinzeho bola vydaná za pápeža Jána Pavla II. Jasne určuje, aké pravidlá treba pri slávení svätej omše dodržiavať a čomu sa treba vyhýbať. Nielen biskupi, kňazi a diakoni, ale aj laici to majú dodržiavať a zneužívanie liturgie hlásiť biskupovi.
Dnes je už u nás zrejme len málo katolíkov, ktorí nemajú skúsenosť s liturgickým zneužívaním.

Ako mohlo dôjsť k týmto neprístojnostiam, to má mnohé príčiny. Jedným dôvodom je kríza viery a aj diskriminácia každej legitímnej autority. A tento duch potom vniká do neškodne znejúcich výrokov ako: „My utvárame omšu,“ bez toho, že by si ľudia všimli, že omša už má svoju podobu a je už utvorená a že tu ide iba o sprievodnú podporu už danej podoby.
Sám si spomínam napr. na veľmi obľúbeného a mnou cteného kňaza, ktorý zrazu kánon svätej omše formuloval voľne, zbožne, ale teologicky trápne „osobne“. Spomínam si, ako som pri koncelebrovaní pod tým trpel! A poznám mnohých laikov, ktorí mi rozprávajú o podobných utrpeniach. Dnes sú už aj kňazi, ktorí vôbec nepoužívajú nijaký misál a celú omšu – či ešte platne? – sa modlia iba tak spakruky.
Na hlbšie uvedomenie si tohto uvádzam, že dokument zdôrazňuje, že Cirkev rozlišuje nemenné a menlivé prvky v slávení Eucharistie, ktoré sa prispôsobujú iným národom, či kultúram alebo ich menia. O také zmeny sa majú postarať zodpovední v Cirkvi, ale majú aj na nimi bdieť.
Súčasne platí: Slávenie Eucharistie prebieha podľa základnej štruktúry, ktorá zostala rovnaká po stáročia až po našu dobu.
Chcel by som uviesť osobný zážitok, ktorý sa stal v mojej diecéze a ktorý sa zopakoval aj inde, ako mi rozprávala otrasená žena:
Pri rozdávaní svätého prijímania v rámci slávnostnej svätej omše v dóme, sedel biskup na svojom stolci, mnohí kňazi sedeli, len niektorí rozdávali prijímanie s laikmi. A síce tak, že veriaci si brali Hostie z misky sami a potom ju ponárali do kalicha! Potom bolo vidno, čo naozaj neprekvapuje, mnohé kvapky na mramorovej dlážke!
Dokument pozná toto zneužívanie a jasne uvádza: Nie je dovolené, aby si veriaci svätú Hostiu alebo posvätný kalich „sami brali, tým menej, aby si ju podávali medzi sebou z ruky do ruky“. Ak pomyslíme, že v oboch prípadoch bol v dóme prítomný príslušný biskup, možno už iba povedať: „Bez komentára!“

A uvediem dve ďalšie neprístojnosti:
V „Redemtionis sacramentum“ čítame: „Nie je dovolené predpísané biblické čítania vynechávať, nahrádzať inými, alebo dokonca zameniť čítania či žalm za nebiblické texty! A vieme, že v nemecky hovoriacich krajinách sa väčšinou v nedeľu číta už iba druhé čítanie a pod.
A spomínam si aj na iný zážitok porušovania pravidla: „Za nijakých okolností sa nesmie pripustiť ku koncelebrovaniu niekto, keď sa svätá omša už začala.“
A bolo by možné uvádzať mnohé ďalšie takéto zážitky. …
„Videant consules“, hovorili Rimania, no správnejšie by to malo znieť: Všetci katolíci sa majú – každý na svojom mieste – cítiť zodpovední za slávenie tohto tajomstva, bez ktorého nemôžeme žiť, ako sa hovorilo v ranej Cirkvi. Bolo nemálo kresťanov, ktorí sa pre toto tajomstvo stali mučeníkmi.

–zg-

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *