Zachránila 2500 detí

V roku 2008 zomrela takmer neznáma poľská žena Irena Sendlerowa, ktorá počas druhej svetovej vojny prispela k záchrane 2.500 detí. Pani Irene patrí svojim spôsobom svetové prvenstvo. Spolu totiž zachránila viac životov, ako svetovo preslávení záchrancovia: Oskar Schindler (okolo tisícky) a Nikolas Winton (669 detí). Svet by na ňu nemal nikdy zabudnúť.

           

            Irena Sendlerowa sa narodila vo Varšave, v rodine lekára St. Krzyzanowského. Medzi pacientami jej otca bolo veľa chudobných Židov, s deťmi ktorých sa hrávala a získala si k nim vzťah. Vyštudovala pedagogiku a stala sa úradníčkou na sociálnom odbore varšavskej radnice, kde sa okrem iného venovala starostlivosti o chudobné židovské rodiny. Po okupácii Poľska Nemeckom zriadili nacisti vo Varšave židovské geto, keď do mestskej zástavby násilne premiestnili asi 450.000 Židov. Tí nesmeli opúšťať územie ohraničené trojmetrovým plotom, trpeli chorobami, hladom, boli odvážaní do koncentračných táborov a potom likvidovaní. Situácia sa tu nebezpečne zhoršila potom, ako Nemci zakázali akúkoľvek sociálnu pomoc.

 

            Irena napriek tomuto zákazu Židom pomáhala. Stala sa členkou ilegálnej skupiny Žegota (Rada pomoci Židom). Zabezpečila si priepustku a dochádzala do geta ako zdravotníčka alebo údržbárka, prinášala peniaze, potraviny a lieky. Stala sa vedúcou detskej sekcie Žegoty a jej úlohou bolo dostať na slobodu čo najviac detí. Za veľmi dramatických okolností boli kojenci vynášaní v krabiciach od topánok, či vyvážaní v debnách pod sedadlami električiek – s getom susedila vozovňa. Väčšie deti boli obalené mnohými vrstvami novín a vo vreciach prehodené cez múr. Ďalšie úniky umožňoval odvoz v aute so špinavým prádlom či odpadkami, do ktorých sa deti ukryli. Tak prichádzala do geta „údržbárka“ Sandlerová často. Na korbe malého nákladiaka mala vycvičeného psa, ktorý sa vždy pri kontrole na bráne rozštekal. Nemci preto z auta nepočuli nič podozrivého.

 

Zachránené deti putovali do rodín, kláštorov, ale aj do detských domovov mimo kláštory. O každom dieťati viedla pani Irena kartotéku. Mená však – pre prípad prezradenia – premieňala do šifier a zapisovala ich na pásiky hodvábneho papiera. Celý tento archív uložila do pohárov na zaváraniny a ukrývala ich na záhrade svojej priateľky pod jabloňou. Keď bola v roku 1943 gestapom zatknutá a mučená, neprehovorila. Zachránené deti tak zachránila druhý raz. Dostala trest smrti. Organizácia Žegota dokázala však podplatiť dozorcu, ktorý zapísal Irenu na listinu medzi popravených a súčasne jej umožnil útek. Do konca vojny žila v ilegalite a pomáhala v odboji. Väčšina z dva a pol tisícky detí, ktoré so svojimi spolupracovníkmi dostala na slobodu, sa v zdraví dočkali mieru. V roku 1945 boli deti podľa zoznamov z pohárov identifikované, ale ich rodičia väčšinou už nežili… V roku 2008 žilo ešte sedemsto týchto detí.

 

Pre jej kontakty s poľskou exilovou vládou ju komunisti prenasledovali a na jej činy sa dlho zabúdalo. Pani Irena sa stiahla do ústrania a pôsobila vo varšavských sirotincoch a v domovoch seniorov. Až v roku 1999 študenti v Kansase spracovali projekt „Life in a Jar“  (www.irenasendler.org). Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov podporila v roku 2007 jej nomináciu na Nobelovu cenu za mier, ktorú ale paradoxne nezískala. Pani Irena sa dožila 98 rokov.

irena sendlerowa

 

Krátke video jej osobného svedectva tu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *