Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov
ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

rodovescitlivovanie.wordpress.com

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl.[i],[ii],[iii] Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[iv] Súčasťou rodovej ideológie, argumentujúcej svojsky chápanou požiadavkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu[v],[vi]: celospoločenskú sociálno-kultúrnu zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law): keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).[vii] Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.[viii] Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.[ix] To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces.[x] Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.[xi] Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac).[xii] Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné.[xiii] Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané,
mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí. Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.[xiv] Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako
transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.[xv]Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania. [xvi] Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy. Navyše, rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť vedecky – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“[xvii], nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam celého radu biológických disciplín, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).[xviii] Ďalej, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmya ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín[xix](mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov). Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že
išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života[xx] takmer s istotou o omyl tragický). Preto my, predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa
„rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcií alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania. Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o
právach dieťaťa.[xxi] Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

1. Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému
obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby
mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa.(Ministerstvo školstva SR)

2. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich
negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom
odborné workshopy a semináre. (Ministerstvo školstva SR)

3. Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu
detí a spoločnosti. (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce
a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry)

4. Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže. (Ministerstvo
kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR )

5. Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch, ich
manipulovaním k prijatiu postojov rodovej ideológie, ako aj formou jej verejnej
propagácie. (Národná rada SR)

Publikované k Medzinárodnému dňu detí, 1. júna 2014

Zoznam signatárov
PSYCHIATRI
1. Doc. MUDr. Alojz Rakús, psychiater, vysokoškolský pedagóg
2. Doc. MUDr. Ľubica Forgáčová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg
3. Doc. MUDr. Mária Ondriášová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
4. MUDr. Milena Drímalová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg
5. MUDr. Alena Mažgútová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
6. MUDr. Igor Smelý, PhD., psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský pedagóg
7. MUDr. Andrea Čerňanová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
8. MUDr. Ivan André, CSc., psychiater, sexuológ (primár)
9. MUDr. Dalibor Janoška, psychiater (primár)
10. MUDr. Izabela Mátéffy, psychiaterička (primár)
11. MUDr. Marianna Koníková, psychiatrička (primár)
12. MUDr. Peter Korcsog, psychiater a psychoterapeut, (primár)
13. MUDr. Radovan Hrubý, PhD., neuropsychiater
14. MUDr. Michaela Weidlichová, PhD., psychiatrička
15. MUDr.Martina Paulinyová, PhD., detská psychiatrička
16. MUDr. Daniela Hrtúsová, psychiatrička
17. MUDr. Jana Galvánková, detská psychiatrička
18. MUDr. Dárius Chochol, psychiater
19. MUDr. Marianna Kahancová, psychiatrička
20. MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička
21. MUDr. Mehria Margočová, psychiatrička
22. MUDr. Daniel Múdry, psychiater
23. MUDr. Martin Naď, detský psychiater, pediater
24. MUDr. Veronika Petrušová, psychiatrička
25. MUDr. Iveta Rjašková, pediater, pedopsychiater
26. MUDr. Veronika Rumanová, psychiater pre deti a dorast
27. MUDr. Stanislav Tomovčík, detský psychiater
28. MUDr. Mária Turáková, psychiatrička
29. MUDr. Mária Zavadilová, psychiatrička
30. MUDr. Tomáš Rakús, psychiater
31. MUDr. Eva Bubeníková , psychiatrička
32. MUDr. Mária Krížová, psychiatrička
33. MUDr. Jozef Vido, psychiater
34. MUDr. Ján Bernát, psychiater
35. MUDr. Katarína Hubčíková, neuropsychiatrička
36. MUDr. Zuzana Olosová, psychiatrička
37. MUDr. František Petrík, psychiater
38. MUDr. Juraj Lexmann, psychiater
39. MUDr. Jozef Radzo, psychiater
40. MUDr. Viera Domeniková, pediater a pedopsychiater
41. MUDr. Anna Zubková, psychiatrička
42. MUDr. Michal Bolehradský, psychiater
43. MUDr. Eduard Gemza, psychiater
44. MUDr. Darina Hrabovská, psychiatrička
45. MUDr. Ingrid Jandová, psychiatrička
46. MUDr. Andrea Kovácsová, psychiatrička
47. MUDr. Michal Ohrablo, psychiater
48. MUDr. Viktor Segeda, psychiater
49. MUDr. Rastislav Korba, psychiater
50. MUDr. Mária Janíčková, detská psychiatrička
51. MUDr. Juraj Markovič, neurológ a psychiater

PSYCHOLÓGOVIA
1. Prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. psychológ, vysokoškolský profesor v odbore pedagogická psychológia
2. Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD., psychologička, vysokoškolská profesorka v odbore psychológia
3. Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
4. Doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., špeciálny a liečebný pedagóg, psychoterapeut
5. Doc. PhDr. Eva Naništová, CSc., psychologička a vysokoškolská pedagogička
6. Doc. PhDr. Eva Klčovanská, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
7. Doc. PhDr. Judita Stempelová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
8. Doc. Mgr. Peter Halama, PhD., psychológ, VŠ pedagóg
9. Doc. Mgr. Peter Babinčák, PhD., psychológ, VŠ pedagóg
10. PhDr. Kinga Izsóf Jurásová, PhD., psychologička, VŠ pedagogička
11. PhDr. Katarína Vidová, PhD., detská klinická psychologička
12. PhDr. Iveta Schusterová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
13. PhDr. Marián Špajdel, PhD., psychológ, VŠ pedagóg
14. PhDr. Mgr. Františka Diblíková, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
15. PhDr. Mária Homolová, PhD, klinická psychologička, vysokoškolský pedagóg
16. Mgr. Mária Dědová, PhD., psychologička, VŠ pedagogička
17. Mgr. Mário Schwarz, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg, mediátor
18. Mgr. Peter Marman, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
19. Mgr. Štefan Žarnay, PhD. MSMF, psychológ
20. Mgr. Michal Tesař, PhD, DiS., klinický psychológ specializace v pedopsychiatrii
21. Mgr. Peter Krajmer, PhD., klinicky psycholog
22. PhDr. Viera Diešková, CSc., detská a sociálna psychologička
23. Mgr. Lucia Drábiková, PhD., psychologička
24. Mgr. Mária Hatoková, PhD., psychologička, Gestalt psychoterapeutka
25. Mgr. Jana Kunová, PhD., psychológ
26. Dott. Lívia Kvašná, PhD., klinická psychologička
27. PhDr. Martin Balko, klinický psychológ
28. Mgr. Ján Jurášik, psychológ
29. Mgr. Mária Verešová, psychologička
30. Mgr. Veronika Schmidtová, psychologička
31. Mgr. Michala Bieleková, psychologička
32. Mgr. Alica Bulasová, klinická psychologička
33. Mag. Martina Čarná, klinická psychologička
34. Mgr. Mária Durcová, psychologička
35. Mgr. Monika Ginzeriová, detská klinická psychologička
36. Mgr. Katarína Gromošová, psychologička
37. Mgr. Mária Hajduchová, psychológ
38. PhDr. Mária Humeníková, klinický psychológ, psychoterapeut
39. Mgr. Lucia Husárová, psychologička
40. Mgr. Zuzana Chabadová, školská psychologička
41. Mgr. Katarína Klincová, psychologička
42. Mgr. Dana Kováčová, psychológ
43. Mgr. Zuzana Kureková, psychologička,
44. Mgr. Elena Lamačková, psychologička, manželské a rodinné poradenstvo
45. Mgr. Martin Miler, klinický psychológ, psychoterapeut
46. Mgr. Iva Mocaková, klinická psychologička a psychoterapeutka
47. Mgr. Katarína Plančárová, psychologička
48. Mgr. Karol Pollák, psychológ a psychoterapeut
49. Mgr. Alexandra Stanislavová, psychológ
50. Mgr. Daniela Boteková, psychológ
51. PhDr. Elena Speváková, klinický psychológ
52. PhDr.Marián Garbár, klinický psychológ
53. PhDr. Alena Mizáková, psychologička
54. Mgr. Marta Gašparíková, psychologička
55. Mgr. Oľga Šupalová, klinická psychologička a terapeut
56. Mgr. Peter Hvorka, psychológ
57. PhDr. Peter Šulák, klinický psychológ
58. Mgr. Ľubomír Harinek, psychológ
59. Mgr. Stanislava Batunová, psychologička
60. Mgr. Magda Biznárová, psychologička
61. Mgr. Zuzana Pechanová, psychologička
62. PhDr. Zuzana Zacharová, psychologička
63. PhDr Peter Šulák, psychológ
64. Mgr. Šarlota Seboková, klinická psychologička a terapeut
65. Ing. et Mgr. Lucia Bukovanová, psychológ
66. PhDr. Dušan Selko, psychológ
67. Mgr. Iveta Snitková, psychológ a psychoterapeut
68. Mgr. Balážová Petronela, klinický psychológ, psychoterapeut
69. PhDr. Maria Benova, psychologička
70. PaedDr. PhDr. Ivana Štibraná, detská psychologička

Výzvu ďalej podpísali (počet):
Lekári rôznej odbornej špecializácie (108),
Pedagógovia (79),
Biológovia a sociológovia (11)
Zoznam všetkých 319 signatárov:
rodovescitlivovanie.wordpress.com/signatari/

clinical-psychologist

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *