Život cirkvi vo svete 3 * 2015

Obsah

 

Spoločné vyhlásenie k teroristickým útokom v Paríži

KBS spustila webstránku k Synode biskupov, obsahuje i dotazník

Arcibiskup Mosulu natrvalo opúšťa biskupské sídlo

Hlava Rady kardinálov: Do kúrie treba viac expertov

 „Chcete ovládnuť Európu? – Nieže chceme, my ju ovládneme!

Smú kresťania mať účasť na hnutí Pegida?

Nemecko: Mladiství podpálili katolícke pastoračné centrum

Pochybná liturgia v dolnorakúskej farnosti

Charlie Hebdo: Len keď „Femen“ rozozvučí zvony Notre Dame!

Filipíny privítali pápeža Františka obrovským nadšením

Svätorečenie misionára Srí Lanky Jozefa Vaza

Svätého Otca privítali na Srí Lanke státisíce

Pápež: „Prežívame svetovú vojnu po kúskoch“

Ja nie som Charlie, ale kresťan!

František: Kritika kapitalizmu nie je ľavicová ideológia

Kongregácia pre náuku viery zasadala s európskymi biskupmi

 

„Vážme si, na akých pozíciách zostávame tu na Slovensku!“

Dodávam: Vďaka našim biskupom a kňazom a samozrejme aj laikom!

 

Niektoré vaše ozveny, ktoré tešia a povzbudzujú:

 

Srdečne vás, Zuzanka, pozdravujem. Vidím, že chýba spätná väzba, ale to už tak býva. Nedajte sa však znechutiť, robíte určite dobré dielo a veľkú službu zvlášť kňazom. Veď koľkí neovládajú nijaký cudzí jazyk a preto sú odkázaní len na KN, príp. časopisy, ale v týchto občasníkoch sa ťažko uverejňujú aktuálne správy, preto je dobre, že ich posielate a tak informujete katolícku verejnosť. Držím vám palce, aby ste vydržali.

Prajem vám do nového roku 2015 veľa síl i Božieho požehnania do vašej záslužnej práce!

Srdečne a s úctou vdp. M. Š.

 

Milá pani Zuzana, ďakujem vám za pravidelné zasielanie ŽC vo svete. Aj v tomto roku ste potvrdili, že vaše periodikum je napriek obmedzeniam kompetentnou objektívnou pravdivou vyváženou alternatívou k iným (katolíckym) médiám na Slovensku, čím obohacuje kresťanské (virtuálne i tlačené) publicistické fórum.
M
ám záujem aj v budúcom roku dostávať od vás správy, preto vás prosím o ich zasielanie.
Želám vám milostiplné vianočné sviatky a veľa duchovných a fyzických síl do nového roka.

S pozdravom vdp. V. M.

 

Pokoj a dobro sestra Zuzana !
Dovo
ľte vám Zuzana, poďakovať za prepotrebný a nedocenený apoštolát, plný obety a námahy v roku 2014. Žijeme dobu „babylonského  zajatia“. Mocnosti vstupujú do vnútra spoločenstva cirkvi ako organizácie. Vytvára sa účelový kalný zmätok, manipulácia. Je tu  však “ rieka života “ krv mučeníkov… Nádej požehnania ! … Realita apoštolátu spred desiatok  rokov  je  však  dnes prepotrebná a nieto času na komentáre „osvietených“.

Záujem o odoberanie  správ platí aj v roku 2015. Podobne začiatkom budúceho roku niečo v skromnosti prispejem. Prajem  vám Vianoce hojné na dary božej milosti, aby vtelené slovo – Ježiš – bol denným  darom pre každého koho stretnete aj roku 2015. Praje a žehná: o. Mgr. G. P.

 

Všímam si každý váš článok … Ak by ste pozreli na môj web, videli by ste, že čerpám zdroje z mnohých anglicky hovoriacich médií. Tiež sledujem rakúsky Vision 2000 a občas počúvam Rádio Mária, aby som vedel, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku. Vy však máte ešte mnoho iných zaujímavých nemecky hovoriacich materiálov, za čo vás obdivujem. Myslím, že poriadne otvárate oči našim kňazom ohľadne západnej cirkvi.

Je veľmi dobre, keď sa reálne pozeráme na dianie v Cirkvi mimo Slovenska. Tým viac si vážim, na akých pozíciách zostávame tu na Slovensku.

… Je dobré, keď máme k dispozícii viac zdrojov o dianí v cirkvi ako len TK KBS, preto som vám vďačný za vaše príspevky. Nech vás pán požehnáva B.F.

 

Zuzana, prajem ti požehnaný večer, všetko dobré v novom roku, zvlášť pomoc Ducha Svätého, i potrebné zdravie pre tvoju záslužnú a iste často i namáhavú prácu. Vdp. B. P.

 

Zuzana, ďakujem za vašu službu pre cirkev. Pán nech vás žehná aj v ďalšom roku. Budem myslieť aj na príspevok. Prajem veľa síl, darov ducha a radosti. Vdp. G. J.

 

Ďakujem za zaradenie do zoznamu prijímateľov vašich správ a prosím o ich zasielanie aj v budúcom roku. S úctou tajomník BÚ

 

Ja osobne stále záujem o správny mám a veľmi pekne ďakujem za všetko, čo pre nás robíte. Žiaľ, správy verejných inštitúcií nepodávajú mnohé z tých informácií, ktoré rozširujete vy. … Vdp. G. I.

 

Tak ja mám určite záujem aj v tomto roku 2015 odoberať prostredníctvom e-mailov správy od vás. Som s nimi veľmi spokojný, ako aj s ich výberom, či selekciou, ktorú robíte. Premýšľam nad nejakými pripomienkami na túto vašu prácu, alebo na tie správy, ale nemám žiadne námietky, či pripomienky. Som s vašou prácou, ako aj s výberom správ spokojný. Ak by mi niečo v budúcnosti napadlo, tak sa určite ozvem! Uisťujem vás, že budem myslieť vo svojich modlitbách na vás hlavne pri modlitbe breviára!!! Vdp. J.P.

 

Zuzka, aj naďalej chcem odoberať správy od teba. Preposielam ich všetkým možným ľuďom. … Vďaka!!! Boh ťa žehnaj! Vdp. L., USA

 

PBJK!

Milá pani Zuzana, ďakujeme za zasielanie vášho spravodajstva v tomto roku, za vašu kvalitnú prácu. Mali by sme naďalej záujem, ale žiaľ, okrem modlitieb vám iný príspevok nemôžeme zaručiť. Prajeme vám požehnaný vianočný čas a hojnosť božej milosti a pomoci v novom roku! Sestry FMA

 

Ďakujem za posielanie správ zo života cirkvi. Preposielam ich aj synovi kňazovi na Kubu. Náš syn páter R. je verbista na Kube, ale nie vo farnosti, kde sa stavia nový kostol. On doteraz pôsobil v Yare a od októbra je vo farnosti Mayarí na juhu ostrova. Prajeme a vyprosujeme vám požehnané vianočné sviatky, aby vás Pán Boh požehnával za vašu záslužnú prácu, ktorú robíte. P.B.J.K.! E.K., Levice

 

Děkuji moc za zasílané zprávy, mám zájem o ně i v roce 2015. Přeji požehnaný nový rok. 

Prof. R. M. Olomouc

  

Spoločné vyhlásenie k teroristickým útokom v Paríži

Bratislava, 11.1.2015 (TK KBS) 017 595

V stredu 7. januára 2015 sa v Paríži odohral brutálny teroristický útok proti redakcii francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo a následne proti košer obchodu.
Sme zarmútení a šokovaní týmito udalosťami. Súcitíme a žialime s tými, ktorí počas vražedných útokov stratili svojich blízkych, priateľov a kolegov.
Chceli by sme vyjadriť hlbokú sústrasť a podporu francúzskemu ľudu a vysloviť nádej, že po dňoch teroru v krajine zavládne pokoj a bezpečie.
Cieľom parížskych vrahov bolo zasiatie nenávisti a nedôvery medzi obyvateľov Európy. Chceme veriť, že erupcia džihádistického teroru v Európe, napriek obrovskej bolesti a rozhorčeniu, ktorý spôsobila, nepovedie ku kolektivizácii viny moslimov a k novému násiliu. Vyjadrujeme podporu všetkým po mieri túžiacim ľuďom, bez rozdielu kultúr a náboženstiev.
Vyzývame všetkých ľudí na vzájomný rešpekt a toleranciu rôznych náboženstiev a kultúr a  na rešpektovanie našich spoločných základných morálnych a etických hodnôt, k posvätnosti života a dôstojnosti každého ľudského jedinca.                                                                                         V Bratislave 11. januára 2015
za Konferenciu biskupov Slovenska: predseda arcibiskup – metropolita Stanislav Zvolenský
za ekumenickú radu cirkví SR: predseda biskup Miloš Klátik
za Ústredný zväz židovských náboženských obcí: predseda Igor Rintel

 

KBS spustila webstránku k Synode biskupov, obsahuje i dotazník

 

Bratislava, 12.1.2015 (TK KBS) 017 594 – Synode biskupov je venovaná nová stránka, ktorú spustila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Zakladá sa na princípe poskytnutia základných informácií o zasadnutiach Synody biskupov.

Webstránka, ktorú je možné nájsť na adrese synoda.kbs.sk, sa venuje aj poslednej synode o rodine. Špeciálnou časťou je tzv. dotazník s otázkami k príprave plánovaného XIV. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa uskutoční od 4. do 25. októbra 2015 v Ríme.
„Synoda biskupov je cenným radcom pápeža pri spravovaní univerzálnej Cirkvi. Potom, ako sa súčasný nástupca svätého Petra – Svätý Otec František – rozhodol pre zvolanie synody o rodine, bolo potrebné sa zamyslieť, ako posunúť výsledky diskusii ďalej. Predstavujeme preto malý krôčik, ktorý môže pomôcť komplexnejšie pochopiť prácu synodálnych otcov,“ uvádza hovorca KBS Martin Kramara. Dodáva, že nová stránka obsahuje nielen texty o samotnej Synode biskupov, ale aj odkazy na spravodajstvo o synod a chronológiu zasadnutí a dokumentov, ktoré z nich vznikli.
Cieľom stránky, ktorá je postavená na jednoduchom menu, je priblížiť zasadnutia Synody biskupov. V časti Synoda biskupov nájdu návštevníci informácie o tom, čo je Synoda biskupov je, kto rozhodol o jej zriadení, aká je jej úloha, kedy sa schádza a na aké témy sa už diskutovalo v minulosti. Ďalšia prináša základné informácie o Biskupskej synode o rodine (2014/2015). Informuje o tom, kedy bola zvolaná, čo jej predchádzalo i ako prebiehala. Zaujímavosťou sú i odkazy na pracovné dokumenty z jej prvej časti – mimoriadneho generálneho zasadnutia.
Špeciálnou časťou webstránky je tzv. dotazník k príprave XIV. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov. Je súčasťou materiálov (tzv. Lineamenta), ktoré budú slúžiť k príprave plánovaného zhromaždenia, ktoré sa uskutoční od 4. do 25. októbra 2015 v Ríme. „Tento dotazník obsahuje 46 otázok a tiež usmernenia o cieľoch, ktoré sa otázkami sledujú. Nejde o klasický prieskum verejnej mienky, ale o hľadanie odpovedí na pastoračné výzvy, s ktorými sa Cirkev stretáva v kontexte starostlivosti o rodiny v dnešnom svete,“ uvádza webstránka synoda.kbs.sk.
Každý, kto má záujem vyjadriť sa k týmto otázkam, môže si ich skopírovať a uložiť do osobitného textového dokumentu. Tento dokument s odpoveďami je potom nutné poslať na adresu synoda @ kbs.sk najneskôr do 28. februára 2015 – najlepšie v pdf-, doc- alebo rtf- formáte. KBS zároveň prosí respondentov, aby na záver uviedli aj svoje meno a priezvisko, vek a diecézu, z ktorej pochádzajú. Tieto údaje použije iba pre štatistické spracovanie dotazníka a nebudú poskytnuté tretím osobám. Dotazníky bez uvedenia mena nebudú zaradené do spracovania.
KBS výsledky týchto konzultácii spracuje a v súhrne s ďalšími odpoveďami odošle na Generálny sekretariát Synody biskupov. Urobiť tak musí do 15. apríla 2015. Z odpovedí z celého sveta bude pripravený dokument Instrumentum laboris, na základe ktorého bude prebiehať diskusia na XIV. riadnom generálnom zhromaždení Synody biskupov v Ríme. Konferencie biskupov a rozličné cirkevné úrady sú povzbudzované, aby synodálnu cestu sprevádzali modlitbou a slávením obetovanými za rodinu a za prípravu budúceho zhromaždenia. Okrem toho sa odporúča časté odriekanie osobitnej modlitby Svätého Otca k Synode o rodine (nájdete ju TU).

 

Arcibiskup Mosulu natrvalo opúšťa biskupské sídlo

V Mosule sa po prvý raz po 1800 rokoch kresťanskej histórie neslávili Vianoce!

 

Vatikán, 16.1.2015 (kath.net/KAP) 017 593 – Chaldejský katolícky arcibiskup Mosulu, Emil Shimoun Nona, natrvalo opúšťa svoje biskupské sídlo v severnom Iraku a odchádza do Sydney. Tam na želanie pápeža Františka prevezme vedenie Chaldejskej východnej cirkvi, ako oznámil Vatikán vo štvrtok. Stane sa nástupcom Djibraila Kassaba, ktorý vo veku 76 odchádza na odpočinok. Nástupca Nonu v Mosule zatiaľ známy nie je.

Nona sa narodil 1. novembra 1967 v severoirackom Alqoshi a Mosulskú arcidiecézu viedol od r. 2009. Po tom, čo teroristi „Islamského štátu“ (IS) v lete ovládli Mosul, zriadili si v sídle arcibiskupa svoj hlavný stan. Kresťanské obyvateľstvo ušlo po desiatkach tisícov z mesta a okolia. Arcibiskup Nona sa staral o svoju arcidiecézu podľa vlastných slov už iba z auta. Jeho predchodca Paulos Faraj Rahho bol v r. 2008 unesený a zavraždený.

V Mosule sa v r. 2014/15 po prvý raz po zhruba 1800 rokoch neprerušenej kresťanskej histórie neslávili Vianoce! –zg-

 

Hlava Rady kardinálov: Do kúrie treba viac expertov

 

Bonn, 15.1.2015 (KAP/KNA) 017 592 – Koordinátor Rady kardinálov pre reformu kúrie, kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga, sa vyslovil za viac odborníkov vo vedúcich pozíciách Rímskej kúrie. “Je vlastne potrebné, aby tu bolo toľko kardinálov a biskupov?” kládol si Rodriguez otázku vo štvrtok v nemeckom Würzburgu, kde bol pozvaný na diecéznu recepciu. Napríklad na čele Pápežskej rady pre migrantov si dokáže predstaviť s tematikou oboznámenú rehoľníčku či rehoľníka, alebo oblasť zdravotníctva vedenú lekárom.

„V podstate ide o to, zoštíhliť kúriu s jej viac ako 30 kongregáciami a radami. To sa požadovalo na poradných zasadnutiach kardinálov pred konkláve. Cieľom je veličina, ktorá umožňuje porady akoby v istom druhu kabinetu. Je treba viac komunikácie,“ ako zdôraznil Rodriguez.

V nasledujúcej dobe sa bude pápežova poradná Rada kardinálov zaoberať vytvorením dvoch veľkých oblastí pre charitatívne ciele, spravodlivosť a pokoj ako aj pre laikov, rodinu a otázky života. Tento proces si však vyžaduje svoj čas, ako povedal kardinál. „Pápežovi Františkovi záleží na tom, aby sa popýtal mnohých ľudí.“

Predchádzajúca reforma kúrie za Jána Pavla II. (1978-2005) trvala osem rokov. Kardinál však dúfa, že tento raz to nezaberie toľko času. Honduraský kardinál okrem toho poukázal na prvé úspechy v oblasti hospodárenia a financií. V relatívne krátkom čase sa podarilo vytvoriť akýsi druh centrálnej banky, a to je podľa neho „nesmierne dôležitá reforma“. Ani vo vatikánskej banke neprebiehalo mnohé správne. Pretože tá bola vlastne nadáciou, ktorá sa mala starať o finančné prostriedky reholí, ako povedal Rodriguez. V priebehu rokov sa o túto banku staralo mnoho ľudí, ktorí nemali nič dočinenia s rehoľou alebo so samotným Vatikánom. Do tejto kategórie spadalo 14 000 vlastníkov účtov. Teraz však banka plní pravidlá transparentnosti EÚ a otvorene predkladá svoje bilancie. Okrem toho vatikánska banka nie je vôbec taká veľká a významná, ako sa to niekedy prezentuje, dodal kardinál, ktorý je aj prezidentom Svetového zväzu charity „Caritas Internationalis“. V tejto súvislosti hovoril o „legendách“. –zg-

 

 „Chcete ovládnuť Európu? – Nieže chceme, my ju ovládneme!

 

Kto v Nemecku! neprijme islam toho usmrtíme …

 

Viedeň, 15.1.2015 (kath.net) 017 591 – Čo prebieha v hlave islamistu? Nemecký publicista Jürgen Todenhöfer urobil pred niekoľkými dňami interview s nemeckým konvertitom a bojovníkom IS Christianom Emde v irackom Mosule. Christian David Emde konvertoval na islam v r. 2003 a pridal sa k teroristickým militantom pri ich krutom ťažení v Sýrii a Iraku. Už pred vysielaním interview v RTL sa dostali z neho úryvky na verejnosť

Na otázku, či by IS jedného dňa chcel ovládnuť Európu, odvetil Emde: „Nie, nie … my ju jedného dňa ovládneme. Nieže chceme – my ju ovládneme! V tom sme si istí.“

Na otázku, či sa aj v Nemecku má počítať s útokmi IS, islamista vyhlásil: „Nemecký štát bojuje proti nám, pretože posiela dodávky zbraní Pešmerge … A on bojuje proti islamu už veľmi veľmi dlhý čas. Preto sa musia na to pripraviť – definitívne!“

Emde by sa chcel vrátiť do Nemecka, no „iba Alah vie, či sa to stane“.

Ale my sa definitívne vrátime a to nebude priateľský návrat alebo niečo také, ale bude to návrat so zbraňou a s našimi bojovníkmi. A kto islam neprijme alebo nezaplatí poplatok za ochranu, toho usmrtíme.“ –zg-

 

Smú kresťania mať účasť na hnutí Pegida?

 

Pro & kontra k demonštráciám hnutia „Patriotických Európanov

proti islamizácii Západu“ (Pegida), ktoré rozdeľuje národ

 

Wetzlar, 15.1.2015 (kath.net/idea) 017 590 – Demonštrácie „Patriotických Európanov proti islamizácii Západu“ (Pegida) rozdeľujú národ. Jedni ich považujú za potrebné občianske hnutie, iní ich odsudzujú ako nepriateľské voči cudzincom. Cirkvi Pegidu kategoricky odmietajú. Nesmieme teda ako kresťania mať účasť na hnutí Pegida, ako to vyhlásil bývalý šéf Evanjelickej cirkvi Nemecka (EKD) Nikolaus Schneider?

PRO
Som za hnutie Pegida? Neviem. Keby cesta nebola taká dlhá, už by som sa na tú vec dávno prizrel zblízka – už kvôli akosi nepríjemnému spojenectvu politiky, médií a cirkvi proti Pegide – voľne pod mottom: Ak rozhodne a dostatočne tvrdo udrieme, tak sa „hlas ľudu“ stratí sám od seba. To, že za niekoľko týždňov vyšlo spontánne do ulíc takmer 20 000 ľudí, má podľa mňa do činenia s „demosom“  (= ľudom), aj keď sa to politikom ani médiám nepáči. Nie je to snáď tak, že „Pegida“ vidí niečo, čo v našej „demo-kracii“ už nikto vidieť nechce? Čo sa Pegide vo verejnosti neustále podsúva, je presný opak toho, čo čítame v jej programe s 19 bodmi. Dialóg sa doteraz sotva vyskytuje – iba odsudzovanie. To je ignorantské a drzé. S našou demokraciou je to zlé, ak sa búriacemu ľudu bráni dvíhať kresťanské symboly a spievať vianočné piesne, ak sa mu má za zlé, že opakuje volanie z r. 1989: „My sme ľud!“, keď cirkvi, ktoré vtedy otvárali svoje brány, dnes zhášajú svetlá (ako v Kolínskom dóme) – a to len preto, lebo nie sú všetci jednotní: Pegida má farbu, ktorá sa do našej „pestrosti“ akosi nehodí.

Smie mať kresťan účasť na Pegide? To by mal každý rozhodnúť sám,

Dokiaľ však márne hľadám stranu, ktorá mi zastupuje dôležité kresťanské hodnoty a dokiaľ so smútkom vnímam, že naša cirkev sa oficiálne stále viac vzďaľuje od výpovedí Svätého písma, ktoré je vlastným základom blahobytu a demokracie, hovorím: Nuž dobre, kresťania, Pegida sa vašou účasťou nemôže stať horšou, iba lepšou. A naša demokracia takisto.

 

Autor, Markus Holmer (Klaber pri Güstrowe), je luteránsky farár v Mecklenburgu. Jeho otec, farár Uwe Holmer, prijal v r. 1990 býv. hlavu NDR Ericha Honeckera na svoju faru.

KONTRA
To je otázka, o ktorej každý občan musí rozhodnúť sám. Demonštranti si iba berú svoje ústavou chránené právo na slobodné vyjadrenie názoru, a viac k tomu niet čo povedať.

Aké pravidlá prisťahovalectva majú v našej krajine platiť, na to môžeme mať rozdielny názor a sporiť sa o tom – v ostatných desaťročiach sa urobilo veľa chýb. Tak v niektorých veľkomestách západného Nemecka vznikli paralelné spoločnosti. O čom však diskutovať nemožno, je povinnosť štátu byť humánnym – to je nosný základ. A k tomu patrí poskytovanie azylu a prijímanie utečencov. Podiel moslimov je v Nemecku asi 6 percent, takže o hroziacej islamizácii nemožno hovoriť. Starosti však vyvoláva napätá a mimoriadne labilná situácia arabského sveta, ktorý islamskému terorizmu dáva voľnú ruku.

V Nemecku je síce nepriaznivý vývoj v médiách, ale nemáme tu „lživú tlač“. Drvivá väčšina žurnalistov koná svoju prácu vcelku zodpovedne. Okrem iného sa intenzívne a väčšinou diferencovane informuje o Pegide. Demokracia v našej krajine je ohrozovaná menej politikmi, ako skôr neprítomnosťou voličov na voľbách a pestovaním si všeobecného pocitu otrávenosti. Záujemci o aktívnu činnosť majú otvorených viac možností pôsobenia ako kedykoľvek predtým.

„My sme ľud“ je spomienka na udalosti spred 25 rokov, no neprávom. Vtedy sa bolo treba oslobodiť od diktátorského režimu. Dnes sa občania obracajú na politikov, ktorých si ľud demokraticky zvolil. –zg-

Autor, Jochen Bohl (Drážďany), je krajinský biskup luteránskej cirkvi Saska.

 

Nemecko: Mladiství podpálili katolícke pastoračné centrum

 

Farár sa v noci zobudil a uvidel plamene na streche pastoračného centra

 

Rheinfelden, 15.1.2015 (kath.net) 017 589 – V noci na utorok zatiaľ neznámi mladiství podpálili mládežnícke pastoračné centrum katolíckej Fary sv. Jozefa v Rheinfeldene vo Freiburskom arcibiskupstve. Najprv založili oheň na terase centra a potom do neho hádzali pyrotechniku. Drevená strecha sa vznietila. Informovali o tom noviny „Badische Zeitung“. Hasiči sa dostavili uprostred noci s piatimi vozidlami a požiar uhasili. Vecné škody polícia vyčíslila na približne 10 000 eur.

Miestny farár Anton Frank sa zobudil na spôsobený hluk a uvidel plamene na streche prístavby fary. Podľa polície asi o 2. hodine v noci okoloidúci zatelefonoval na číslo 112, že pri Farskom kostole sv. Jozefa horí. Prišli aj ďalšie telefonáty, podľa ktorých hluční mladí hádzali do ohňa pyrotechniku. Polícia hľadá svedkov incidentu. –zg-

 

Pochybná liturgia v dolnorakúskej farnosti
Vo Viedenskej arcidiecéze vystúpila pastoračná asistentka v odeve,

ktorý silne pripomínal kňazský ornát

 

Gnadendorf/Wien, (kath.net/jg) 017 588 – Z Farnosti Gnadendorf v Dolnom Rakúsku prišla správa o pochybnom liturgickom vystúpení pastoračnej asistentky. Počas slávenia sviatku sv. Martina vo farskom kostole vystúpila v albe so širokou stuhou silne pripomínajúcou kňazskú štólu. Stuha bola v zelenej farbe, liturgickej farbe cirkevného cezročného obdobia. Na internetovej stránke farnosti sú fotografie z tohto slávenia, na ktorých vidno pastoračnú asistentku v tomto odeve. Obrázok ju ukazuje, ako stojí pri oltári a dvíha Hostiu a kalich (foto).

Inštrukcia Redemptionis sacramentum Kongregácie pre bohoslužby a disciplínu sviatostí ustanovuje, že laikom nie je dovolené „preberať úlohy alebo odevy diakona či kňaza alebo iné tomu podobné odevy“ (RS 153). Porušenie bodu 153 považuje inštrukcia za tzv. „závažné záležitosti“ (RS 173). To sú porušenia, pri ktorých miestny biskup v prípade oznámenia má podklady vyšetrovania veci a informáciu o uloženom treste postúpiť Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí (RS 181).

Pápež František sa k tejto téme vyjadril v novembri pri návšteve Ad limina švajčiarskych biskupov. „Poslanie laikov má v Cirkvi významné postavenie“, povedal pápež. No súčasne varoval pred zmazávaním rozdielu medzi kňazmi a laikmi. Angažovanosť laikov treba oceniť, „avšak s jasným zachovaním rozdielu medzi všeobecným kňazstvom veriacich a kňazstvom služby“.

Kath.net sa v tejto záležitosti obrátil na Viedenskú arcidiecézu, no ani po viacerých dopytoch nedostal nijakú odpoveď. –zg-

 

            Charlie Hebdo: Len keď „Femen“ rozozvučí zvony Notre Dame!

 

Redakcia satirického magazínu: „Radi by sme pápežovi, ktorý bol tento týždeň takisto ‚Charlie‘, poslali posolstvo: Aby zvony zazneli na našu počesť akceptujeme iba vtedy, ak ich rozozvučí „Femen“

 

Paríž, 14.1.2014 (kath.net) 017 587 – V prvom vydaní satirického magazínu „Charlie Hebdo“ po teroristickom útoku na redkaciu, robí si redakcia vtipy aj z pápeža a z Cirkvi! „Najviac nás rozosmialo, že zvony chrámu Notre Dame zvonili na našu počesť,“ napísala redakcia v editoriáli s ignorovaním faktu, že zvony nezvonili na počesť magazínu, ale na počesť 12 teroristami zavraždených ľudí. „Radi by sme pápežovi, ktorý bol tento týždeň takisto ‚Charlie‘, poslali posolstvo: Aby zvony zazneli na našu počesť akceptujeme iba vtedy, ak ich rozozvučí „Femen“.

Touto poznámkou nahrávala redakcia „Charlie Hebdo“ na to, že pred dvomi rokmi skupina aktivistiek z hnutia Femen a kritičiek pápeža zorganizovala polonahá v chráme Notre Dame protest. –zg-

 
Svätý Otec na pastoračnej návšteve na Srí Lanke a Filipínach
Viac na  http://sk.radiovaticana.va/
Filipíny privítali pápeža Františka obrovským nadšením
Vatikán/Filipíny, 15.1.2015 (RV) 017 586 – Pápež František už dorazil na Filipíny. Lietadlo srílanských aerolínií pristálo v Manile krátko pred 10.45 hodinou ráno nášho času (pred 17.45 hod. tamojšieho času). Svätého Otca po zostúpení z lietadla privítal apoštolský nuncius Mons. Giuseppe Pinto a prezident republiky Benigno Aquino III. Pred nastúpenou čestnou hliadkou odzneli hymny oboch štátov a po nich dve deti odovzdali Svätému Otcovi žlto-bielu kyticu kvetov. Jedno z nich sa mu celé šťastné priam hodilo do náruče. Po odznení hymien sa z reproduktorov rozozvučala dynamická pieseň vítajúca Svätého Otca po španielsky, slovami: „Bienvenido papa Francisco“, ktorú sprevádzala tanečná choreografia desiatok mladých. Ozýval sa tiež jasajúci dav veriacich. Na letisku boli prítomní niektorí štátni predstavitelia, ako aj predsedníctvo Konferencie biskupov Filipín na čele s kardinálom Taglem. Filipíny, 99-miliónová krajina s 82 % katolíkov, majú spolu 131 biskupov. Nasledovalo predstavenie delegácií, po ktorom sa pápež František presunul do sály letiska, kde zotrval niekoľko minút s prezidentom republiky. Potom sa už papamobilom presunul na apoštolskú nunciatúru. Celú cestu od letiska, čo je približne deväť kilometrov, lemoval veľký burácajúci dav.
Na Filipínach, ktoré majú oproti nám 7-hodinový časový posun, sa už pre Svätého Otca dnešný program ukončil. Prevažnú časť tohto 4. dňa apoštolskej cesty v Ázii strávil v lietadle. Návšteva Filipín, krajiny s najpočetnejším katolíckym obyvateľstvom v celej Ázii, bude trvať vyše troch dní. Pápež František tu absolvuje sedem väčších stretnutí, prevažne cirkevného charakteru. Jedným z najočakávanejších bodov programu bude určite návšteva Taclobanu a jeho obyvateľov postihnutých ničivým tajfúnom, čo je aj hlavným dôvodom pápežovej návštevy Filipín.
V piatok 16. januára, čaká Svätého Otca nabitý program: najprv absolvuje oficiálne privítanie v prezidentskom paláci, kde sa stretne aj so štátnymi predstaviteľmi a diplomatmi. Následne slávi svätú omšu s biskupmi, kňazmi a zasvätenými osobami v manilskej katedrále a podvečer sa v športovej aréne stretne s rodinami. Celkovo prednesie dva príhovory a jednu homíliu. -zk-

 

Svätorečenie misionára Srí Lanky Jozefa Vaza:
 

Srí Lanka, 14.1.2015 (RV) 017 585 – Srí Lanka a celá univerzálna Cirkev dnes dostala nového svätca. Kanonizácia Jozefa Vaza a pápežova návšteva hlavnej mariánskej svätyne v Madhu boli hlavnými momentmi druhého dňa apoštolskej návštevy na Srí Lanke. Každá z udalostí mala vyše polmiliónovú účasť.
Na priestranstve Galle Face Green v Kolombe sa už od včera večera zhromažďovali pútnici, aby spolu so Svätým Otcom oslávili kanonizáciu hlavného misionára Srí Lanky. Od jeho blahorečenia pápežom Jánom Pavlom II. na rovnakom mieste uplynulo práve 20 rokov. O piatej ráno bol areál s 500-tisícovou kapacitou zaplnený. Okrem Srílančanov boli medzi pútnikmi aj veriaci Indie, ktorí prišli sprevádzaní štyrmi kardinálmi a arcibiskupom diecézy Goa na západnom pobreží Indie, kde sa Jozef Vaz narodil v roku 1651.
Svätý Otec pred začiatkom obradu prechádzal pomedzi jasajúcimi zástupmi v otvorenom papamobile. Slávenie sa začalo o 8.30, čiže pre nás o 4. hod. ráno, vzývaním Ducha Svätého. Po tom, ako biskup Kandy predniesol žiadosť o svätorečenie a arcibiskup Goy prečítal životopis Jozefa Vaza, Svätý Otec predniesol slávnostný kanonizačný výrok a prikázal vystaviť príslušný dekrét.
V homílii sa pápež František zameral na odkaz nového svätca pre dnešok. Ponajprv poukázal na jeho evanjeliového misijného ducha:
„Tak ako nesmierne množstvo ďalších misionárov v dejinách Cirkvi, odpovedal na príkaz zmŕtvychvstalého Pána robiť učeníkmi všetky národy (porov. Mt 29,19). Slovami, no najmä svojím príkladom života priviedol ľudí tejto krajiny k viere, ktorá nám dáva «dedičstvo medzi všetkými posvätenými» (Sk 20,32). Vo svätom Jozefovi vidíme výrečný znak Božej dobroty a lásky k srílanskému ľudu. No vidíme v ňom aj výzvu vytrvať na ceste evanjelia, rásť v osobnej svätosti a svedčiť o evanjeliovej zvesti zmierenia, ktorej zasvätil svoj život.“
Svätý Otec ďalej priblížil život veľkého misionára, ktorý na ostrov Cejlón prišiel z Indie v roku 1686 a za 25 rokov tam prakticky znovuoživil sviatostný život Cirkvi po tridsaťročnom období bez kňazov, vyhnaných holandskými kolonizátormi, ktorí boli kalvínmi.
„Ako kňaz Oratória v jeho rodnej Goe svätý Jozef Vaz prišiel do tejto krajiny inšpirovaný misionárskou horlivosťou a veľkou láskou k tomuto národu. Kvôli vtedajšiemu náboženskému prenasledovaniu sa obliekal ako žobrák, a svoje kňazské povinnosti vykonával pri tajných stretnutiach s veriacimi, častokrát v noci. Jeho snaženia dodávali duchovnú a morálnu silu utláčanému katolíckemu ľudu. Mal zvláštnu túžbu slúžiť chorým a trpiacim. Jeho službu chorým počas epidémie čiernych kiahní v Kandy ocenil natoľko aj sám kráľ, že mu udelil väčšiu slobodu k vysluhovaniu samotnej služby. Z Kandy mohol prichádzať aj do ďalších oblastí ostrova. Úplne sa oddal misionárskej práci a vyčerpaný zomrel vo veku 59 rokov, požívajúci úctu pre svoju svätosť.“
Svätý Jozef Vaz je aj naďalej vzorom a učiteľom, pokračoval Svätý Otec. Uviedol tri dôvody, prečo ho aj dnes považujeme za vzor. Prvým je jeho príkladná kňazská služba. Pápež František sa takto obrátil na prítomných kňazov a rehoľníkov:
„Povzbudzujem každého z vás, aby ste hľadeli na svätého Jozefa ako na spoľahlivého vodcu. On nás učí vychádzať na periférie, aby Ježiša všade poznali a milovali. Je aj príkladom trpezlivého utrpenia pre evanjelium, vzorom poslušnosti voči predstaveným a vzorom láskavej starostlivosti o Božiu Cirkev (porov. Sk 20,28). Tak ako my, aj on žil v období rýchlych a hlbokých premien; katolíci boli menšinou, často i vnútorne rozdelení, zvonka sa zasa objavovala nevraživosť a prenasledovanie. A napriek tomu, tým, že bol neustále spojený v modlitbe s ukrižovaným Pánom, mohol sa stať pre celý národ živou ikonou milosrdnej a zmierujúcej Božej lásky.“
Na druhom mieste podľa slov Svätého Otca nový svätec ukazuje na dôležitosť prekonávania náboženských rozdelení a na význam náboženskej slobody. Pápež v tejto súvislosti pripomenul, že Cirkvi nejde o iné, ako o slobodné plnenie svojho poslania lásky:
„Jeho nerozdelená láska k Bohu ho otvorila pre lásku k blížnemu. Slúžil núdznym, a to komukoľvek a kdekoľvek. Jeho príklad dnes naďalej inšpiruje cirkev na Srí Lanke, ktorá rada a obetavo slúži všetkým členom spoločnosti. Bez toho, aby robila rozdiely podľa rasy, vierovyznania, kmeňovej príslušnosti, spoločenského postavenia alebo náboženstva, slúži prostredníctvom škôl, nemocníc, zdravotných stredísk a iných charitatívnych diel. Nežiada za to nič, len slobodu plniť toto poslanie. Náboženská sloboda je základným ľudským právom. Každý jednotlivec musí byť slobodný, aby sám či v spojení s druhými hľadal pravdu, otvorene vyjadroval svoje náboženské presvedčenie, slobodný od vonkajšieho zastrašovania či nútenia. Život Jozefa Vaza nás učí, že pravé klaňanie sa Bohu nevedie k diskriminácii, nenávisti a násiliu, lež k rešpektovaniu posvätnosti života, rešpektovaniu dôstojnosti a slobody ostatných a k milujúcej zaangažovanosti pre dobro všetkých.“
Do tretice je sv. Jozef Vaz vzorom misionárskej horlivosti, ochoty vychádzať k druhým a slúžiť im s citlivosťou a úctou:
„Hoci prišiel na Cejlón slúžiť katolíckej komunite, vo svojej evanjeliovej láske prišiel ku všetkým. Zanechal domov, rodinu, pohodu svojho obľúbeného kraja, a odpovedal na pozvanie ísť a hovoriť o Kristovi všade tam, kde ho jeho cesta privedie. Svätý Jozef vedel ako podať pravdu a krásu evanjelia v mnohonáboženskom kontexte, s úctou, oddanosťou, vytrvalosťou a pokorou. Toto je cesta aj pre dnešných Ježišových nasledovníkov. Sme pozvaní „vychádzať“ s tou istou horlivosťou a odvahou ako svätý Jozef, ako aj s jeho citlivosťou a úctou voči druhým, s jeho túžbou podeliť sa s nimi o slovo milosti (porov. Sk 20,32), ktoré má moc ich pozdvihnúť. Sme pozvaní byť učeníkmi misionármi.“
Príklad svätého Jozefa Vaza má teda kresťanov Srí Lanky „utvrdiť vo viere, aby ešte viac prispeli k budovaniu pokoja, spravodlivosti a zmierenia v spoločnosti,“ zakončil svoju homíliu pápež František.
So Svätým Otcom koncelebrovali miestny arcibiskup kardinál Malcolm Ranjith a biskup Kandy Mons. Vianney Fernando, ktorý sa podieľal na priebehu kanonizačného procesu. Na záver slávnosti kardinál Ranjith odovzdal Svätému Otcovi finančný dar vyzbieraný od miestnych veriacich vo výške 70-tisíc dolárov. „Sme chudobná krajina, ale chceme prispieť na dobročinné diela Svätého Otca“, povedal kardinál. Svätý Otec miestnej cirkvi podaroval vernú kópiu dokumentu zo 17. storočia vyrytého do medi, ktorý v sinhálskom jazyku vystavil kráľ z Kandy, aby takto povolil budhistickým obyvateľom krajiny obrátiť sa na kresťanstvo a zároveň povolil kňazom stavať kostoly a cestovať po krajine. -jb-

 

Celá homília: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/01/14/homília_svätého_otca_pri_kanonizácii_sv._jozefa_vaza_na_srí_lanke/slo-843742

 

 
Svätého Otca privítali na Srí Lanke státisíce
 

Vatikán/Srí Lanka,13.1.2015 (RV) 017 584 – Za slnečného rána pred 9. hod. miestneho času a 4.30 h. nášho času, pristálo lietadlo so Svätým Otcom Františkom na letisku v Kolombe. Privítanie sa odohralo mimoriadne slávnostne. Hosťa očakávali najvyšší hodnostári krajiny pod vedením nového prezidenta Maithripalu Sirisenu. Nastúpené tri vojenské jednotky v uniformách pechoty a námorníctva mali so sebou aj slávnostne vyparádené slonie mláďa.
Chlapec s dievčaťom v miestnych odevoch pod schodíkmi lietadla pozdravili Svätého Otca pobozkaním ruky s úctivým pokľaknutím a odovzdaním girlandy zo žltých a bielych kvetov. Po zvítaní sa s prezidentom a jeho manželkou a stisku ruky s hlavným predstaviteľom miestnej cirkvi kardinálom Malcolmom Ranjithom Svätý Otec prechádzal pomedzi niekoľko radov tanečníkov v tradičnom odeve tancujúcich privítací tanec za sprievodu rytmických nástrojov. V rukách zástupu detí sa žlto-červené národné vlajky striedali s vatikánskymi žlto-bielymi. Po tom, ako vojenská hudba zahrala štátne hymny, nasledovalo 21 čestných delových sálv.
Svätý Otec následne zaujal miesto pod čestným prístreškom po boku s prezidentom a ďalšími hostiteľmi a za prítomnosti dvoch desiatok miestnych biskupov, detský spevácky zbor v modrých orientálnych úboroch zaspieval hymnu apoštolskej cesty. Jej refrén „Svätý Otec, pápež František, vitajte na Srí Lanke!“ znel striedavo v angličtine, taliančine a miestnych jazykoch sinhálčine a tamilčine. Spolu s biskupmi krajiny prišli privítať pápeža aj predstavitelia iných náboženstiev, medzi ktorými majú na Srí Lanke 70-percentnú väčšinu budhisti.
Prezident Srílanskej republiky Maithripala Sirisena, ktorý nastúpil do funkcie iba pred troma dňami, v privítacom príhovore vyslovil v mene celej krajiny radosť z návštevy hlavy Katolíckej cirkvi. Svätý Otec v príhovore pozdravil všetkých obyvateľov ostrova, ktorý je označovaný za „perlu Indického oceánu“ a prezidentovi poďakoval za srdečnosť prijatia, pričom mu zaželal úspešné vykonávanie jeho nového úradu. Po pozdrave náboženských predstaviteľov vysvetlil dôvod svojej prítomnosti:
„Moja návšteva Srí Lanky je predovšetkým pastoračná. Prichádzam ako všeobecný pastier Katolíckej cirkvi, aby som sa s katolíkmi tohto ostrova stretol, povzbudil ich, ako aj preto, aby som sa s nimi modlil. Ústredným bodom tejto návštevy bude kanonizácia blahoslaveného Jozefa Vaza, ktorého príklad kresťanskej lásky a úcty ku každému človeku bez rozdielu národnosti či náboženstva nás neprestáva inšpirovať a vyučovať ešte aj dnes. Avšak moja návšteva chce byť tiež vyjadrením lásky a starostlivosti, ktorú má Cirkev o všetkých Srílančanov a chce potvrdiť túžbu katolíckej komunity aktívne participovať na živote tejto spoločnosti.“
Ďalej sa v príhovore zameral na hodnotu pokoja:
„Pretrvávajúcou tragédiou nášho sveta je, že mnohé komunity sú medzi sebou vo vojne. Neschopnosť dospieť k zmiereniu rozdielností a starých či nových sporov, spôsobila vznik etnických a náboženských napätí často sprevádzaných výbuchmi násilia. Po dlhé roky bola Srí Lanka svedkom hrôz spojených s občianskym konfliktom, no teraz sa usiluje o zachovanie mieru a liečenie rán z minulých rokov. Prekonať trpkosť zo zdedenej nespravodlivosti, nevraživosti a nedôvery, ktorú po sebe zanechalo obdobie konfliktu, nie je ľahkou úlohou. Dá sa to iba premáhaním zla dobrom (porov. Rim 12,21) a pestovaním čností, ktoré vedú k zmiereniu, solidarite a pokoju. Proces obnovy si okrem iného vyžaduje aj úsilie o dosiahnutie pravdy, nie však s cieľom jatriť staré rany, ale oveľa viac ako nevyhnutného prostriedku ich uzdravenia, prostriedku na dosiahnutie spravodlivosti a jednoty.“
Ako hosť v mnohonáboženskej krajine s prítomnosťou budhistov, hinduistov, moslimov a kresťanov potom poukázal na význam spolupráce v dialógu:
„Drahí priatelia, som presvedčený, že stúpenci rôznych náboženských tradícií majú zohrať podstatnú úlohu v delikátnom procese zmierovania a obnovy, ktorý v tejto krajine prebieha. Aby sa tento proces mohol naplno uskutočniť, je potrebné, aby všetci členovia spoločnosti navzájom spolupracovali; aby mohli všetci vysloviť svoj názor. Všetci musia byť slobodní pri vyjadrovaní vlastných starostí, potrieb, ambícií i obáv. No nadovšetko musia byť pripravení akceptovať jeden druhého, rešpektovať oprávnenú rozličnosť a učiť sa žiť ako jedna rodina. Vždy, keď sa ľudia navzájom pokorne a otvorene počúvajú, môžu vyjsť na povrch spoločné hodnoty a ašpirácie. Rozličnosť sa viac nebude vnímať ako hrozba, ale ako zdroj obohatenia. A ešte jasnejšie sa tak ukáže cesta smerom k spravodlivosti, zmiereniu a súladu v spoločnosti.“
Svätý Otec zaželal krajine materiálny a duchovný rozvoj, rešpektujúci každého jednotlivca:
„V tomto zmysle musí veľké dielo obnovy zahŕňať zlepšenie infraštruktúr a starostlivosť o materiálne potreby, no tiež – a to predovšetkým – podporovanie ľudskej dôstojnosti, rešpektovania ľudských práv a plného spoločenského začlenenia každého jednotlivca. Vyjadrujem žičenie, aby politickí, náboženskí a kultúrni predstavitelia Srí Lanky, zvažujúc každé svoje slovo a skutok s ohľadom na dobro a ozdravenie, ktoré z neho vzíde, prinášali trvalý príspevok k materiálnemu a duchovnému rozvoju srílanského ľudu.“
V závere príhovoru pápež František opäť poďakoval za prijatie a vyslovil prianie, aby nastávajúce spoločne prežité dni návštevy boli „dňami priateľstva, dialógu a solidarity.“
„Zvolávam na Srí Lanku, perlu Indického oceánu, hojné Božie požehnanie a modlím sa, aby jej nádhera žiarila pre dobro prosperity a pokoja všetkých jej obyvateľov.“
Privítaciu ceremóniu uzavrel zápis do pamätnej knihy, po ktorom sa Svätý Otec so sprievodom vydal na 30-kilometrový presun automobilom do sídla Apoštolskej nunciatúry, aby tam slávil v súkromí svätú omšu. Po ceste pozdravoval zástupy ľudí, ktorých sa zhromaždilo okolo 300-tisíc. Ako informoval hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, z dôvodu hodinového predĺženia pápežovho presunu z letiska sa Svätý Otec nezúčastnil na stretnutí s miestnymi biskupmi. S členmi Konferencie biskupov Srí Lanky sa stretli kardinál Pietro Parolin a ďalší členovia pápežského sprievodu. Svätý Otec popoludní o 17. hod. miestneho času (12.30 nášho času) absolvoval oficiálnu zdvorilostnú návštevu s prezidentom Srí Lanky v jeho rezidencii. -jb-
 

 

Pápež: „Prežívame svetovú vojnu po kúskoch“

 

Vatikán, 12.1.2015 (KAP) 017 583 – Vzhľadom na početné krízové ohniská vyzval pápež František medzinárodné spoločenstvo k intenzívnejšiemu úsiliu v prospech pokoja vo svete. V súčasnosti vládne „úplná svetová vojna po kúskoch“, ktorá sa prejavuje v jednotlivých častiach sveta s odlišnou intenzitou, ako povedal pápež v pondelok pri novoročnom prijatí diplomatického zboru akreditovaného pri Svätom stolci vo Vatikáne.

Pôvodom všetkých týchto konfliktov je „kultúra odhadzovania“, ktorá si neváži človeka ani stvorenstvo. Tento postoj je aj podstatou náboženského fundamentalizmu s jeho najnovšími teroristickými aktami vo Francúzsku, v Nigérii a Pakistane. Pritom sa v blížnom vidí iba „poddaný, ktorého treba ovládať“. Tým sa neničia iba najintímnejšie zväzky medzi ľuďmi, ale aj celá spoločnosť. Následkom je násilie a smrť.

Náboženský fundamentalizmus však „neodhadzuje“ iba ľudí, ktorí sú usmrcovaní krutými masakrami, ale odhadzuje aj samotného Boha. Ten sa stáva čisto ideologickou zámienkou, ako povedal pápež.

František znova vyzval medzinárodné spoločenstvo ku „konkrétnym iniciatívam“ na ochranu prenasledovaných kresťanov a iných menšín v Iraku a Sýrie. Náboženských, politických a duchovných vodcov zvlášť na islamskej strane vyzval, aby odsudzovali každý fundamentalistický a extrémistický výklad náboženstva.

Ďalej pápež povedal, že vzhľadom na túto „nespravodlivú agresiu“ musí spoločenstvo štátov konať zomknuto, aby zastavilo šírenie násilia. To sa musí diať v súlade s právami národov. „Blízky Východ bez kresťanov by bol znetvorený a okyptený.“

Pápež potom vyzval aj konfliktné strany na Ukrajine k uznaniu národných práv, k úprimnému dialógu a ku zmiereniu.

V izraelsko-palestínskom konflikte František žiadal opätovné začatie  rokovaní s cieľom ustanoviť dva suverénne štáty. Okrem toho sa s ustarostením vyjadril k situácii v Líbyi, v Stredoafrickej republike, v Kongu a Južnom Sudáne.

Pranieroval tiež masové znásilňovania v ozbrojených konfliktoch. Tie sú „mimoriadne vážnou urážkou dôstojnosti ženy“. Ženy sú tým zraňované nielen telesne, ale aj duševne. Mnohé obete majú traumy, ktoré možno iba ťažko uzdraviť. Žiaľ, násilie voči ženám sa vyskytuje aj tam, kde nie sú nijaké vojny, pranieroval pápež.

František privítal ďalej vôľu Spojených štátov amerických definitívne zatvoriť zajatecký tábor v kubánskom Guantanamo.

Vzhľadom na trvalé prúdy utečencov František vyzval spoločenstvo štátov k „riešeniu humanitárnych problémov“. Okrem toho je potrebné napomáhať sociálny a hospodársky rozvoj v krajinách odkiaľ utečenci pochádzajú, ako zdôraznil František na záver. –zg-

 

Ja nie som Charlie, ale kresťan!

 

Komentár Michaela Schneider-Flagmeyera

 

Paríž, 12.1.2015 (kath.net/Forum deutscher Katholiken) 017 582 – napriek všetkej nedokonalosti a slabosti usilujem sa byť Ježišovým učeníkom. Nie, ja nie som Charlie! To znamená, že sa nedokážem identifikovať s tými, ktorí moju vieru šliapu v blate a zosmiešňujú ju. Takých ľudí je v celom svete nespočetne. Ale budem až do posledného dychu brániť právo týchto ľudí na neporušený život. Nikto nesmie z pomsty a braním spravodlivosti do vlastných rúk vziať inému človeku život, alebo ho poškodiť násilnými aktami. My kresťania by sme si mali Kristove prikázanie lásky vpísať hlboko do srdca a pokúšať sa ho žiť so všetkými svojimi slabosťami: „milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia …”. „milujte sa, ako som ja miloval vás.“ vy ste moji priatelia, keď robíte to, čo vám hovorím!

Tieto Ježišove slová sú dôvodom, prečo kresťania nehádžu bomby na svojich nepriateľov, ani ich nepostrieľajú samopalmi. Aj naši nepriatelia a prenasledovatelia sú naši blížni, ktorých máme milovať. To mnohí ľudia ťažko prijímajú, pretože chuť po pomste a odplate patria k tým poryvom duše, ktoré náuka našej cirkvi označuje ako následok dedičného hriechu, pádu prvého človeka.

„Moja je pomsta”, hovorí pán: „Ja to odplatím”. To znamená, že pre každého človeka príde hodina, keď sa bude musieť postaviť pred boží súd. Upokojuje ma, keď počujem a vidím, ako zloba a podlosť a násilie vo svete triumfujú. A uvádza ma to hlbšie do modlitby práve za tých, ktorí božiu vôľu šliapu nohami.

Dovoľte mi tu vydať jedno svedectvo. Mal som 12 rokov a v internáte som bol v zlom stave a osamelosti, keď zomrel Stalin a celý svet hovoril: „bohu vďaka, že tento masový vrah je mŕtvy.“ bol som na prechádzke vo württemberskom Riede, keď sa hlboko vo mne ozval hlas: „Modli sa za Stalina”. Povedal som: „Ja sa predsa nemôžem modliť za tohto masového vraha. Celý svet sa teší, že je mŕtvy.” Ale ten hlas vo mne jemne a vytrvalo opakoval: „Modli sa za Stalina”. A tak som sa za Stalina pomodlil. A túto „prosbu“ mám v srdci dodnes a keď zomrie niekto celkom zlý, tak zapálim veľkonočnú sviecu a modlím sa za neho. To mi poskytuje veľkú pohodu a hlboký pokoj. Boh je ten, kto vyslovuje rozsudok a je to absolútne správne a nijaký človek tomu neujde – ani tí, ktorí v to neveria a vysmievajú sa z toho.

A preto nebudem nijakému človeku na zemi upierať právo na život.

Pápež Benedikt XVI. Často vykladal slovo svätého písma, že iba odpustením možno prekonať zlo a zlého. To pre väčšinu ľudí nie je nijaká pravda, ale taká je Božia pravda, pretože odpustenie je plodom lásky.

V mojom domovskom meste Wuppertal bol predseda krajského súdu, ktorý často hovoril, keď delikvent vykrikoval: „Kde je tu spravodlivosť, pán sudca?”: „Môj milý, spravodlivosť je iba v nebi. Tu na zemi máte iba nárok na rozsudok podľa zákonov tejto krajiny. A toho sa vám teraz dostane.”

Nekonečne ma utešuje, že každý sa na konci svojho života musí postaviť zoči voči rozsudku, v ktorom sa mu udelí Božia spravodlivosť. Pretože iba Boh vidí do sŕdc ľudí. To platí aj pre všetkých tých, ktorí tomu nechcú veriť. Preto ma nedokáže ani výsmech tých, ktorí našu vieru šliapu nohami, priviesť k pomste.

Kto človeku náhle odníme život, berie mu možnosť dozrievať, obrátiť sa a zmeniť sa a tým dokonať svoje poslanie v živote na zemi. Posledné dozrievanie prebieha pri prirodzenej, prijatej smrti a v pevnej nádeji, ba istote, že existuje Božie milosrdenstvo, ktoré všetko presahuje, ale naše hrubé porušenia lásky jednoducho nevymaže, pretože Boh je absolútne spravodlivý, ako vždy zdôrazňoval svätý farár z Arsu.

Môj evanjelický otec si ako posledný výrok pred smrťou zvolil slová sv. apoštola Pavla z Listu Rimanom: „mzdou hriechu je smrť, ale boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“

A preto budem právo na život a telesnú neporušenosť všetkých tých „Charlie“ tohto sveta, ktorí zosmiešňujú vieru, brániť do posledného dychu s pohľadom pevne upretým na Kristov kríž a na jeho prázdny hrob. –zg-

 

František: Kritika kapitalizmu nie je ľavicová ideológia

 

Rím, 11.1.2015 (KAP) 017 581– Pápež František obhajoval svoju kritiku kapitalizmu. Apelovanie proti hospodárskemu systému, ktorý upevňuje chudobu vo svete, nie je ľavicová ideológia, ale vychádza z evanjelia, ako citoval slová pápeža v nedeľu, 11. januára, v interview taliansky denník „La Stampa“.

„Keby som citoval niektoré miesta z kázní raných cirkevných otcov z 2. A 3. storočia o prístupe k chudobným, tak by mi mnohí vyčítali, že moja homília je marxistická,“ vyhlásil František. „Dnes sú trhy viac uctievané ako človek: je to choré hospodárstvo.“

Nejde o to, obžalovať bohatých, ale zbožňovanie bohatstva, „tú modloslužbu, ktorá robí ľudí bezcitnými voči výkriku chudobných“. Podľa slov Františka niet neobmedzeného práva na to vlastniť viac ako človek potrebuje pre seba, pokiaľ iným chýba to najnutnejšie pre život. To nemá nič do činenia s „pauperizmom“, ktorý napomáha chudobu všetkých. Je to oveľa viac základná požiadavka Ježišovho posolstva.

Požiadavka spravodlivejšieho rozdelenia dobier nie je podľa pápeža nijakým vynálezom komunizmu a nemala by sa ideologizovať. „ak cirkev pozýva, aby sa prekonalo to, čo som označil ako ‘globalizáciu ľahostajnosti’, tak je veľmi vzdialené od nejakých politických záujmov“, uviedol František. Na prekonanie „globalizácie ľahostajnosti“, chce cirkev bez politizovania „iba pobádaná Ježišovými slovami poskytovať svoj prínos k budovaniu sveta, kde sa ľudia navzájom podporujú a o seba starajú“. Pripomenul, že už jeho predchodcovia v 20. storočí intenzívnejšie požadovali solidaritu s chudobnými a odsudzovali vládu peňazí. „čím viac času prejde, o to viac skúsenosti ukazujú, že mali pravdu.“ trhy a finančné špekulácie sa nesmú tešiť neobmedzenej autonómii, napomenul pápež.

František sa nanovo postavil aj proti „kultúre odhadzovania“, proti potratom, odsúvaniu starých ľudí a pranieroval chýbanie perspektívy u mnohých mladých ľudí v každodennom živote. „ukončime to! Voči človeku nepriateľské situácie súčasnosti nie sú v nijakom prípade nezvratné. Nesmieme pred tým rezignovať.“

Interview pochádza z knihy „Pápež František. Toto hospodárstvo zabíja“, ktorá vychádza v utorok v taliančine. V nej vatikánski žurnalisti Andrea Tornielli a Giacomo Galeazzi analyzujú príhovory, dokumenty a interview Františka o chudobe a sociálnych témach. Podtitulok preberá formuláciu z Františkovej encykliky „Evangelii gaudium“.

Kritici pápežovi opakovane vyčítali, že svojou kritikou kapitalistického systému podporuje marxistické postoje. –zg-

 

Kongregácia pre náuku viery zasadala s európskymi biskupmi

 

Vatikán/Maďarsko, 10.1.2015 (RV) 017 580 – Vedenie Kongregácie pre náuku viery sa počas budúceho týždňa stretne s európskymi biskupmi, zastupujúcimi doktrinálne (resp. teologické) komisie fungujúce v rámci jednotlivých konferencií biskupov krajín Európy. Stretnutie sa uskutoční v dňoch 13. – 15. januára v maďarskom Ostrihome. Zo Slovenska sa na stretnutí zúčastní biskup Milan Lach.
V komuniké Kongregácia pre náuku viery pripomína, že doktrinálne komisie boli biskupskými konferenciami zriaďované na základe inštrukcie bl. Pavla VI. Z roku 1967 ako poradné orgány na pomoc biskupským konferenciám a ich jednotlivým biskupom v starostlivosti o učenie viery. Pre posilnenie spolupráce medzi kongregáciou a doktrinálnymi komisiami boli v roku 1982 zavedené pravidelné stretnutia predsedov spomínaných komisií na úrovni jednotlivých kontinentov, pričom „jedna z originálnych charakteristík týchto stretnutí spočíva v skutočnosti, že predstavení kongregácie prichádzajú na rozličné kontinenty, čím sa zdôrazňuje dôležitosť miestnych a regionálnych inštancií a ich zodpovednosť pri riešení doktrinálnych otázok.“
Prvé z týchto stretnutí sa uskutočnilo v období, keď bol prefektom vtedajší kardinál Joseph Ratzinger, a to v Latinskej Amerike v Bogote (1984), ďalšie v Afrike, v konžskej Kinshase (1987), v Európe vo Viedni (1989) a v Ázii v Hongkongu (1993). V roku 1996 to bolo opäť v Latinskej Amerike v mexickej Guadalajare a v r. 1999 v Severnej Amerike v San Franciscu. Za prefekta kardinála Williama Levadu sa konalo stretnutie v Afrike, v Dar Es Salaame v Tanzánii (2009).
Terajšie európske stretnutie sa bude konať na podnet prefekta kardinála Gerharda L. Müllera (foto), s ktorým sa obrátil na predsedu Rady biskupských konferencií Európy (CCEE), kardinála Pétera Erdőa. „Toto stretnutie vyjadruje snahu Kongregácie pre náuku viery byť oporou pre miestne episkopáty – ako zdôrazňuje aj pápež František – v ich úsilí o podporu a ochranu učenia viery, berúc do úvahy osobitné výzvy, ktorým dnes čelia na európskom kontinente. -jb-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného syna a nášho vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho svätého otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s duchom svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *