Sv. František Saleský – január

. Všetko je márnosť, čo nie je pre večnosť.

2. Keď vás niekto požiada o radu, poraďte mu otvorene a nezištne, či to už prijme, alebo nie.

3. Milovať prináša veľké uspokojenie, keď v milovaní nemožno prekročiť medzu. Najväčším uspokojením je však milovať Boha, lebo tam takého nebezpečenstva niet.

4. Voči príbuzným a podriadeným s doma správajte láskavo, lebo často sa stáva, že mimo domu sme ako anjeli a doma ako diabli.

5. Usporiadaný sklon k hmotným záujmom neškodí duši, ak si vie nájsť čas na modlitbu, rozjímanie a duchovnú sústredenosť.

6. Ak vieme nájsť radosť a božiu vôľu aj v biedach tohto sveta, sú rovnako milé ako raj.

7. Kto si robí podľa svojej hlavy a sa mu niečo nepodarí, hoci je to len malichernosť, znechutí sa, je nespokojný a stráca odvahu.

8. Vo svojich prácach sa neusilujeme znásobovať túžbu, ale dôkladnosť.

9. Kto pozerá na blížnych a pritom nepozerá na Boha, vystavuje sa nebezpečenstvu, že ich nebude milovať čisto, rovnako a stále.

10. Keď nás niečo osobitne zarmúti nech vás povzbudí myšlienka, že svätci s radosťou znášali oveľa väčšie protivenstvá.

11. Kresťanská dokonalosť nespočíva v tom, že nemáme priateľstvá, ale že naše priateľstvá sú dobré a sväté.

12. Človek musí viac bojovať sám so sebou ako so všetkým ostatným.

13. Poznanie našej vlastnej biedy nás nemá znepokojovať. Naopak, malo by nášho ducha upokojiť, lebo nás chráni proti samoláske a prepiatej mienke o sebe.

14. Pri zachovaní cností sa nemá špekulovať, ale správať sa úprimne a v duchovnej slobode.

15. Niektorí ľudia sú takí zamilovaní do Boha, že čo robia, dopúšťajú sa určitého druhu modloslužby. Stvoria si toľko modiel, koľko vecí robia.

16. Prejavujme skutkami často svoju lásku a dobrotu tým, ku ktorým cítime menej náklonnosti.

17. Boh očakáva od nás skôr vernosť v malých veciach, ktoré máme na dosah, ako veľkú túžbu po veciach veľkých, ku ktorým sotva budeme mať príležitosť.

18. Každá malá útecha, ktorá sa zrodila z nábožnosti, prináša väčšie uspokojenie ako hocaká svetská zábava.

19. Veľmi často sa uspokojujeme túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť čestnými ľuďmi na zemi.

20. Nerozmnožujem svoje pobožnosti. Radšej si dobre robme tie, čo vyplývajú z nášho stavu.

21. Najťažšie je zriecť sa svojej mienky. A predsa pre pokoru a dokonalosť niet nič potrebnejšieho.

22. Jediný skutok lásky k Bohu v čase suchopádnosti má väčšiu hodnotu ako mnoho skutkov v čase nadšenia a útechy.

23. Aj tá najlepšia povaha si môže navyknúť na nerestné skutky a tak sa stať najhoršou.

24. Čím väčšmi umŕtvujeme svoje prirodzené sklony, tým bohatšie nadprirodzené inšpirácie získavame.

25. V každej svojej potrebe a podujatí dôverujte Bohu a buďte istí, že sa vám bude dariť.

26. Hry a tanec nemožno odsudzovať, ak sú na pookriatie, ak nie sú nezriadenej náklonnosti, a ak to býva zriedka, krátko skromne, slušne a s dobrým úmyslom.

27. Už to je veľké zlo, že nerobíme nič dobrého.

28. Usilujte sa, aby naša nábožnosť bola milá, aby si ju každý zamiloval a dostal chuť si ju osvojiť.

29. Aj čnosti možno milovať nezriadene, a keď ich chceme priveľmi, dakedy ich strácame.

30. Krása stráca na cene, ak si na ňu potrpíme. Aby bola príťažlivá, treba ju akosi zanedbávať. Aj veda, keď sa ňou nafukujem, je nám na hanbu a degeneruje na domýšľavosť.

31. Najlepšou a najvzácnejšou rozvahou je jednoduchosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *