Božia Matka je najdôležitejší dogmatický titul Panny Márie

Prvého januára Cirkev slávi slávnosť preblahoslavenej Božej Matky Márie – titul, ktorý predstavuje jedno z najväčších tajomstiev a – pre rozum – jeden z najväčších paradoxov kresťanstva. Liturgiu Cirkvi naplnil úžasom a priviedol ju k zvolaniu: „Ten, ktorého nemôžu obsiahnuť nebesia, sa narodil v tvojom lone, stal sa človekom!“ Je správne, že nám Cirkev dáva sláviť túto slávnosť Božej Matky vo Vianočnej oktáve. Pretože to bolo práve na Vianoce, v okamihu, keď Mária
„ porodila svojho prvorodeného syna “ (Lk 2,7) – a nie predtým – že sa Mária skutočne a dokonale stala Božou Matkou. Matka nie je titul ako ostatné, ktoré sa nám dávajú a ktoré naše bytie skutočne nestvárňujú. Matkou sa žene stáva tým, že prekoná rad skúseností, ktoré navždy zanechajú stopy a nielen že zmenia telo ženy, ale aj vedomie jej samotnej.
Keď sa vo Svätom písme hovorí o božskom materstve Márie, vyzdvihujú sa vždy dva prvky prípadne zásadné momenty, čo zodpovedajú tým, ktoré všeobecná ľudská skúsenosť považuje za podstatné, aby sme mohli hovoriť o pravom a úplnom materstve: ide o počatie a o narodenie.
„ Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš “ (Lk 1,31). Ten, ktorý bol v nej „počatý“ pochádza od Ducha Svätého, a ona „porodí“ Syna“ (porovn. Mt 1,20f ). Izaiášovo proroctvo, v ktorom sa všetko predpovedá, znie podobne: „ Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel “ (Iz 7,14). To je dôvod, prečo sa Mária na Vianoce, práve v čase, keď privádza na svet Ježiša, stáva v úplnom zmysle Božou Matkou. Prvý moment, počatie, majú otec a matka spoločný, kým druhý, pôrod, patrí výlučne matke.
„Božia Matka“ je najstarší a najdôležitejší dogmatický titul Panny Márie. Predstavuje základ jej celej veľkosti. Skrze neho je Mária v kresťanstve nielen predmetom úcty, ale aj teológie; je súčasťou tej časti, ktorej témou je Boh, pretože Boh je priamo spojený s božským materstvom Márie. Ide aj o ekumenický titul, ktorý existuje, pretože prinajmenšom v zásade je bez rozdielu súčasťou všetkých kresťanských vyznaní a je nimi prijatý.
V Novom zákone výslovne nenachádzame titul Božia Matka pre Máriu. No nájdeme tu svedectvá, v ktorých, vo svetle pozorného nazerania Cirkvi a pod vedením Ducha Svätého sa jasne ukazuje, že takúto pravdu už v jadre obsahujú: Mária sa v evanjeliách často nazýva Ježišovou Matkou, Matkou Pána alebo jednoducho iba Matkou a jeho Matkou. Tieto skutočnosti predstavovali pre Cirkev východiskový bod na to, aby pri ekumenickom koncile v Efeze v roku 431 sa definovalo božské materstvo Márie a titul „Theotokos“, Božia Matka.
Promulgovanie tejto pravdy viery dalo úcte k Božej Matke priam explozívne vzrásť a táto úcta sa na Východe ani na Západe nikdy neskončila a našla výraz v liturgických sláveniach, na ikonách, v hymnách a v stavaní množstva chrámov jej zasvätených – medzi inými Santa Maria Maggiore v Ríme.
Telesné alebo aj skutočné materstvo Márie s mimoriadnym a jedinečným vzťahom, ktoré vytvára medzi ňou a Ježišom, prípadne medzi ňou a celou Božou Trojicou, je a zostáva, objektívne vzaté, najväčším a neporovnateľným privilégiom – práve preto, že v Márii nachádza svoj výraz v Máriinej pokornej viere. „Mária“, vyhlasuje sv. Augustín, „prijala Krista skrze vieru vo svojom srdci predtým, než ho prijala vo svojom tele.“ Máriu nemôžeme napodobňovať v jej telesnom počatí Krista, no môžeme a mali by sme ju napodobňovať v jeho prijatí v srdci, to znamená vo viere.

 

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín Rím, 1. 1. 2008
komentár k slávnosti 1. januára. Num 6,22-27; Gal 4, 4-7; Lk 2,16-21.
Zdroj: Zenit. Rím , 1.1.2008, 0856. 
Preložila: –zg-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *