„Ježišu, objímaj ma!“

9-ročný Manuel: bojovník, ktorý zdieľal s Ježišom dva tŕne z koruny..

Mauelova matka ma viackrát zavolala, aby presvedčila Manuela, aby si vzal lieky a zbavil sa tak obrovského utrpenia. A on jej vždy odpovedal, že chce počkať o niečo dlhšie, než si vezme liek, pretože Ježiš potrebuje jeho utrpenie na spásu duší.

Manuel Foderà bol taliansky chlapec, ktorý vo veku 9 rokov kvôli rakovine opustil svoj pozemský život, aby dosiahol večný život. Veselý, spoločenský – ako sa on sám opísal -, ktorý bol presvedčený, že v mene Božom má dôležité poslanie, ktoré má splniť: musí dať ostatným vedieť, aby milovali jeho veľkého priateľa, Ježiša.

Bojovník Svetla

Kňaz Ignaziao Vazzana, ktorý často navštevoval chlapca v nemocnici v Palerme, hovorí, že dieťa nemohlo pochopiť veľa vecí, ktoré mu Ježiš mnohokrát ukázal. Napríklad jedného dňa chlapec požiadal kňaza: „Prečo mi Ježiš vždy opakuje túto vetu: tvoje srdce ti nepatrí, je moje a ja žijem v tebe. Nechápem, čo mi chce povedať.“

Po úvahách si kňaz Ignazio uvedomil, že tieto slová odrážajú slová svätého Pavla v Liste Galaťanom 2, 20 „Teraz už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“

Manuel povedal, že Ježiš mu poslal utrpenie a že je to potrebné, pretože spolu musia zachrániť svet a že ho Ježiš vyhlásil za „bojovníka Svetla“. Otec Ignazio si s veľkou bolesťou pamätá, že keď Manuel prichádzal na spoveď, mal veľký pocit hriechu a často vybuchol v neutíšiteľný plač.

Tiež si pamätá na jeho plnú oddanosť Eucharistii. Zakaždým, keď ju prijal, zakryl si tvár a zostal v tejto pozícii 20 minút v úplnom tichu. Toto bol najdôležitejší moment omše, pretože prirodzene vstúpil do dialógu s Ježišom, ako s blízkym priateľom. Kňaz sa spýtal chlapca, či videl Ježiša priamo; odpovedal, že ho fyzicky nevidel, ale v jeho srdci cítil jeho hlas.

Dva tŕne z Ježišovej koruny

Posledné dva roky chlapcovho života, bol otec Ignazio jeho duchovným vodcom a hovorí nám, že „Manuel vždy bojoval ako pravý bojovník, napodobňujúci Krista, až kým nedal svoj život za spásu a obrátenie všetkých ľudí.“

„Stále si živo spomínam na jeho veľkú schopnosť znášať bolesť len v mene Ježišovej lásky. Jeho mama ma viackrát zavolala, aby sa pokúsila presvedčiť Manuela, aby si vzal lieky, aby mohol týmto spôsobom zmierniť svoje obrovské utrpenie. A on odpovedal, že by chcel čakať o niečo dlhšie, než si vezme liek, pretože Ježiš potrebuje jeho utrpenie na spásu duší v ten deň.“

„Po vyšetrení prostredníctvom scintigrafie, nás lekári upovedomili, že Manuel má v hlave dva nádory. Bez toho, aby to vedel, nám Manuel povedal, že Ježiš mu daroval veľký dar. V tých dňoch mal veľmi silné bolesti hlavy a naozaj nevedel, čo v nej má.“

„Jedného dňa, po prijatí prijímania sa veľmi rozplakal. Po tom ako sme sa ho opýtali, čo sa mu stalo, vypovedal svojej matke a mne, že Ježiš mu dal zvláštny dar a že z tohto dôvodu plakal od šťastia. Ježiš mu dal dva tŕne zo svojej koruny a chlapec ich má vo svojej hlave. Onemel som po jeho slovách, pretože to bolo nevysvetliteľné v ľudskom vnímaní. Medzi týmito udalosťami bola dokonalá symetria: dva nádory a dva tŕne z Ježišovej koruny, ako dar v chlapcovej hlave.

Lekcia dôvery, ktorá nezomiera

Dva mesiace pred tým, ako zomrel, v noci strašného utrpenia Manuel povedal svojej matke Enzie: „Ty si môj jediný skutočný svedok.“ Napíšeš o mne veľa kníh, aby každý mohol spoznať môj príbeh. Kvôli desivej bolesti a úplnej prázdnote, ktorú zažívala po synovom odchode, nebolo pre ňu ľahké dodržať tento sľub, ale nakoniec zvíťazila láska, tá istá, ktorá udržala jednotu matky a syna, vo dne i v noci, od počatia až po jeho znovuzrodenie v nebi.

20. júla 2010 Manuel odišiel do neba a z denníka, ktorý napísala Enza počas dlhej agónie, zrodila sa biografia: „Manuel. Il piccolo Guerriero della Luce „(Manuel. Malý bojovník svetla „). Kniha s náukou viery Ježišovho malého priateľa, ktorý – ako hovorí otec Pierino Fragnelli, biskup z Trapani: „Z jeho postele, v nemocnici, ktorá bola jeho domom, nám dal lekciu dôvery, ktorá nezomiera.“

„Ježišu, objímaj ma.“

Deväťročný Manuel odišiel do neba v roku 2010 po dlhej bitke s rakovinou. Zanechal jedinečný svedectvo – svedectvo mimoriadneho a intímneho vzťahu so svojím najväčším priateľom – Ježišom. Vo svojom krátkom živote ukázal, aký milujúci a jednoduchý môže byť vzťah s Bohom a ako veľmi môžeme zažívať Božiu prítomnosť v každodennom živote. Bol presvedčený, že musí splniť „poslanie Svetla“, aby ostatní poznali a milovali Ježiša.

Bez stereotypov a konvencií korešpondoval s kňazmi, biskupmi, pápežom Benediktom XVI. Ťažké je vysvetliť alebo pochopiť utrpenie malých detí. Aj napriek svojmu mladému veku mal Manuel hlboké povedomie o životných hodnotách aj pre iných. Svedectvo bojovníka Svetla sa na neho nezameriava, ale ukazuje, ako blízko môže byť priateľstvo Boha k (malému) človeku.

Akonáhle mu to jeho sila dovolí, Manuel navštevuje Ježiša v nemocničnej kaplnke. Počas jednej z posledných návštev píše svoju najkrajšiu a dojemnú modlitbu.

 

Ježišu, objímaj ma!

Prosím, Ježišu, objímaj ma, keď sa cítim smutný.

Ježišu, objímaj ma, keď som v nemocnici a veľa trpím!

Ježišu, objímaj ma, keď plačem.

 

Daj mi silu, aby som všetko zvládol.

Nikdy ma neopúšťaj, pretože v tvojom náručí nájdem útočisko a cítim sa v bezpečí.

Obdarúvaj ma neustále svojím svätým požehnaním, 

pretože vďaka tomu do môjho vnútra preniká úžasný liek, ktorý máš iba ty.

 

Robíš pre mňa veľa čarovných vecí, ale všetko bez akýchkoľvek trikov.

Potom sa smútok zmení na radosť, 

utrpenie sa stane darom, 

slzy sa stanú kvapkami modlitby! 

A môj život sa zmení.

 

Prosím, Ježišu, objímaj ma. 

Manuel.

Zdroj: Aleteia.pl, www.sicilianetwork.info, Obrázok: Tamtiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *