Ján XXIII.

Jednota a pokoj. Pre oboje je jedinou podmienkou dobrá vôľa. Aj táto dobrá vôľa je dielom Božej milosti, ale prejaví sa slobodne vykonanými skutkami človeka.

Všetky naše dni sú v Božích rukách, a pretože život a milosrdenstvo pramenia z tohto zdroja, niet ani najmenšieho dôvodu znepokojovať sa.

Nemôžem zabudnúť, že nikdy nie som sám, ani vtedy, keď sa cítim sám: veď ma vidí Boh, Mária a môj anjel strážny.

Malomyseľnosť nepochádza z ničoho iného, iba z nedostatku viery. Nebol to sám Majster, ktorý v podobných okolnostiach povedal Šimonovi: „Maloverný, prečo si pochyboval?“

S krídlami viery a modlitby pozdvihnime sa vždy bližšie k Pánovi. Takýmto spôsobom bude ľahké zosúladiť plynutie času s nadprirodzeným životom.

Aj keď je zlo naozaj smutná realita, tak dnes, ako i včera, predsa nedokáže nikdy – a to dobre vieme – premôcť dobro.

Nech sa stane, čo sa stane – nikdy sa nestane nič osudné: ak máme pevnú a hlbokú vieru v Darcu každého dobrá, zostaneme neotrasiteľní v našej nádeji.

Smútok a mrzutosť ma zachvacujú a mnou zmietajú. Preč, preč, všetky tieto slabosti. Zostaňme veselí a pokojní, aj v týchto okolnostiach. A dodávajme si útechy, lebo Boh to tak chce.

Moja duša sa nachádza pred tebou ako čistá schránka. Pane, napíš do nej, čo chceš; som tvoj.

Nedôverujúce duše nevidia nič iné len mrákavy doliehajúce na zem. My však máme pevnú dôveru, že náš Spasiteľ neopustil svet, ktorý sám vykúpil.

Kto prijal od Boha vznešený dar krstu, nemusí sa báť nijakého zla.

Odvahu! Boh nezomiera a Kristove prísľuby sú nezrušiteľné. Pánova milosť je s nami; s ňou sme pripravení čeliť každému zlu.

Neoddávajme sa melanchólii, ktorá uráža múdrosť našej viery a Pánove prísľuby.

Nariekanie nič nevyrieši. Treba sa pohnúť dopredu, predchádzať nebezpečenstvám, dôverovať.

Najkrajším pomenovaním Boha je milosrdenstvo. To nech vzbudí veľkú dôveru aj uprostred plaču.

Nesmieme sa nikdy zarmucovať pre ťažkosti, v ktorých sa nachádzame; ale majme dôveru, pozerajme hore a myslime na raj.

Pre kresťana je aj slnko, čo zapadá, plné jasu.

… o živote podľa evanjelia

Uprostred spletí toľkých ľudských slov je evanjelium jediným hlasom, ktorý osvecuje, priťahuje, posilňuje i nasycuje.

Buďte verní litere, ale ešte viac duchu zákona, ktorý ste vedome prijali.

Stredobodom každej pozornosti má byť ľudská osoba, stvorená na Boží obraz a podobu a vykúpená predrahou krvou Krista.

Ľudia dneška, presvedčení, že sú vo všetkom sebestační, veľmi ľahko zabúdajú na Božie zákony, a pozbavení duchovného slnka riskujú, že zostanú pochovaní v dobe ľadovej.

Boh sa neuspokojí s tým, čo robíme iba napoly, akoby na pôžičku.

Nie veľké a výnimočné veci, ale výnimočná dokonalosť v obyčajných a malých veciach.

Treba vedieť čakať, ale v čakaní i pracovať.

Skutočná veľkosť človeka spočíva v úplnom a dokonalom plnení Božej vôle.

Nič je všetko. V týchto jednoduchých slovách sa skrýva program typicky asketického života; úplne zapretie seba, vernosť milosti, horlivosť bez hraníc.

Boh chce, aby sme nasledovaním príkladu svätých prijali životnú miazgu čnosti, aby nám takpovediac vošla do krvi a potom ju prispôsobili našim postojom a okolnostiam.

Celý život by mal byť jednou silnejúcou piesňou, ktorá mohutnie tým viac, čím viac sa otvára všetkému, čo je vzácne pred Bohom.

Vo vašich domoch, kde očakávate a prijímate deti ako vzácny Boží dar, sa Kristovo kráľovstvo nemá čoho báť, pretože sa tam dodržiavajú jeho základné zákony.

Nestačí žiť v zhode s kresťanskou náukou a potom sa utiahnuť do izolácie, mysliac si, že sme už splnili svoju úlohu. Nestačí to, nestačí! Pán chce spásu všetkých!

Na miestach, ktorými prejdú svätí, zostane niečo z Boha.

Dieťa je svojou nevinnosťou prvým učiteľom v dome.

Na ťažkosti a búrky treba odpovedať s pokojom evanjelia.

… o kresťanskom povolaní

Keď sme verní Pánovmu povolaniu, ale tak opravdivo, s vážnosťou, zanietením, elánom, máme zaručené skutočné potešenie zo života.

Máme pevnú nádej, že mládež nášho storočia nebude menej veľkodušná v odpovedi na Majstrovo volanie, než bola tá predošlá.

Hlas Cirkvi je ako hlas matky: môže sa niekedy zdať suchopárny, ale predsa je aj nežný i rozhodný, odvracia od zla a zachraňuje.

Život kresťana nie je zbierka starožitností.

Sme povinní nezostávať mysľou v minulosti, ale prispieť tým, čo máme v rukách, k lepšej a istejšej budúcnosti.

Buďte silní a štedrí: nezabúdajte nikdy na vašu veľkosť kresťanov a Božích detí. Iba tak sa budete cítiť vedení prozreteľnou rukou nebeského Otca.

Netreba vždy hrdinské skutky. Keď je život ustavičným darom v službe Kristovi, Cirkvi a dušiam, to stačí na naše posvätenie a na našu slávu, aj bez riskovania života v úžľabinách hôr.

Apoštol hľadí na dobro: a preto neváha roznecovať ho všade okolo seba.

Ježiš s piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil zástupy, a tak si bude vedieť poslúžiť aj naším príspevkom k apoštolátu, čo ako maličkým, aby urobil zázrak.

… o láske

Láska a dobrota sú najlepším ovocím kresťanstva.

V živote, ako viete, nemá cenu chýr, ktorý sa získa, ani veci, ktoré vidno, ale láska, s ktorou sa plní Božia vôľa.

Tichosť a pokora srdca je sfarbením a výzorom našej kresťanskej lásky.

Láska kráča s pravdou spoločným krokom.

Láska, ktorá túži splniť Božiu vôľu, je schopná všetkého: „Všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1 Kor 13,7)

Ako krv, čo ticho prúdi v žilách, dáva život, sfarbenie a odolnosť celému telu, tak láska, tá skrytá, no pulzujúca životná miazga, robí záslužným a účinným každý dobrý skutok.

Láska je tajomná sila, ktorá pripravuje Pánov deň.

Boh stvoril ľudí, nie aby si boli nepriateľmi, ale bratmi.

Sme určení na diela lásky, nie na výpravy nenávisti.

Nebezpečenstvo a bolesť, ľudská múdrosť a rozumnosť, to všetko sa má rozplynúť v piesni lásky.

Toto je mojou radosťou: dávať. A ako by som len chcel dať sa vám ešte viac, rozdať sa pre každého z vás!

Srdce kresťana nemôže prechovávať nenávisť.

Vzhľad sveta by sa mohol zmeniť, keby kraľovala skutočná láska.

Ak nenávisť priniesla už toľko trpkého ovocia smrti, mali by sme roznietiť znova tú kresťanskú lásku, ktorá jediná dokáže zjemniť drsnosť, prekonať nebezpečenstvo a uľahčiť utrpenie.

Svet i dnes potrebuje materinskú citlivosť, aby zabránila prevládnuť atmosfére násilia a hrubosti, v ktorej sa ľudia neraz zmietajú.

Materské povolanie je žene natoľko vlastné a prirodzené, že pôsobí i vtedy, keď jej chýba skúsenosť fyzického materstva.

Vždy láska! Ona nech predchádza a sprevádza naše kroky, pretože iba tak si zaistíme Pánovo požehnanie pre naše diela a iniciatívy.

Láska je výsledok a vrchol všetkých najlepších vlastností. Ona má preniknúť každý skutok, každú myšlienku, každý pocit.

Pre všetkých platí zlaté pravidlo: dávať s jednoduchosťou, prikazovať so starostlivosťou, znášať nepríjemnosti s radosťou.

Celá sociálna náuka Cirkvi sa ohlasuje podľa požiadavky zákona lásky: dávať a darovať sa.

Milovať vždy, milovať všetkých, milovať za každých okolností, ešte aj vtedy, keď treba niečo odsúdiť.

Láska je podstatou svätosti.

Kým ľudia dneška vlažnejú vo svojej láske, vy musíte o to viac horieť Božou láskou.

Za všetko, naozaj za všetko treba Pánovi ďakovať, pretože za každých okolností môžeme vidieť nie záblesky, ale obnovujúce plamene lásky.

… o čnostiach

Čistota srdca je pokojná atmosféra, z ktorej žije každé ozajstné povolanie, pôda, v ktorej majú klíčiť a rozvíjať sa všetky ďalšie dobrá rozhodnutia.

Telo, ktoré vám slúži a v ktorého pohyboch a harmónii sa odráža lúč krásy a všemohúcnosti Stvoriteľa, je iba nástrojom, ktorý musíte urobiť poslušným a otvoreným mocnému vplyvu duše.

Skutočne veľkými úlohami v živote je hľadanie pravdy, úcta k pravde a obrana pravdy.

Buďte živými svedkami pravdy: z toho bude vyplývať vždy pravá a hlboká radosť vášho srdca.

Pravda je niečím posvätným, čo sa vyplatí nikdy nezradiť.

Nie je vinný iba ten, kto úmyselne prekrúca pravdu, ale takisto aj ten, kto z obavy, že bude vyzerať nemoderný, ju zrádza nejasnosťou svojho postoja.

Pravdu musíme povedať všetkým, no musíme ju šíriť s prívetivosťou a láskou, aby bola príťažlivá a podmanivá.

V sile prameniacej z pravdy choďte všade, kde treba osvetliť poznanie, posilniť vôľu, usmerniť energiu k dobru; všade, kde treba zotrieť slzy, prekonať neistotu, oživiť samotu.

Aj zábava musí byť preniknutá evanjeliovým duchom, ktorým je čestnosť, bratstvo, zdvorilosť, dobrota ku všetkým.

Musíme zostať verní Kristovi, a ak to bude nevyhnutné, aj vyliať vlastnú krv, aby sme si zachovali čistotu duše i tela.

Znakom pravého panenstva a sily v každej skúške je radosť ducha, radosť v slovách, radosť v práci, v úplnom odpútaní sa od domnelého nárokovania si vlastného ja.

Čnosť sily zaisťuje dokonalú vyváženosť intelektu, vôle a citu.

Veľká a silná duša sa nestane nikdy obeťou smútku, ani v hodine najťažšej strasti.

Pokora dáva predstave, ktorú má človek o sebe, jej skutočné rozmery podľa meradiel rozumu.

Poznať svoje obmedzenia je východiskovým bodom každého duchovného zápasu.

Keď zistím, že som bol verný svojim predsavzatiam, poďakujem za to zo srdca Bohu; keď zistím opak, dám si dobrý pozor, aby ma to neznechutilo.

Neznepokojuj sa pre nepodložené reči. Pokračuj vo svojej ceste. Keby však mali pravdu, a ty by si sa mýlil, vráť sa späť.

V blízkosti vľúdnosti a potreby odpustenia prekvitá pocit vďačnosti.

Ak chýba pokoj svedomia, chýba aj vnútorný pokoj a radosť.

Podobať sa Márii znamená milovať pokoru a jednoduchosť. Čistota mravov a pokoj v slovách, v spôsoboch i v srdci: to je láska k domovu a ku každodennej práci.

Mladý človek, ak nie je veselý, vyzerá ako kôpka nešťastia.

Všetko sa stane záslužným, keď sa sleduje cesta poslušnosti.

Svätosť má byť jasnou métou každého nasledovníka Krista, bez ohľadu na jeho pôvod, zamestnanie či spôsob života.

… o modlitbe, pokání a kríži

Ak sa niekto nazýva kresťanom, ale sa neposväcuje, vtedy toto meno v ňom nereprezentuje žiadnu hodnotu.

Modlitba a pokánie sú ako dve krídla, ktoré pozdvihujú dušu a nesú ju k Bohu.

Vaša modlitba sa musí živiť zo zdrojov hlbokého poznania Svätého písma, najmä Nového zákona, potom z liturgie a z náuky Cirkvi v jej celistvosti.

Sila, ktorá zostupuje z neba, sa môže zrodiť iba z naliehavej modlitby.

Modlitba Otče náš zhŕňa celú filozofiu života a dejín každej duše, každého národa, každej doby – minulej, prítomnej i budúcej.

Deň bez modlitby je ako nebo bez slnka, ako záhrada bez kvetov.

Nebeský Otec je taký dobrý, že nielenže počuje úpenlivé prosby tých, čo k nemu volajú, ale vie aj čítať v srdciach tých, ktorých pery mlčia.

Základom modernej herézy je popieranie dedičného hriechu.

Musím byť bdelý a ostražitý, lebo diabol je chytrejší ako ja.

Skutočnosť je takáto a nie iná: bez disciplíny niet človeka, bez pokánia niet kresťana.

Bohužiaľ, zákon obety, ktorou sa dôverne a mocne spájame s trpezlivým Kristom, ľudská krehkosť dobre nechápe.

Mýliť sa je ľudské, ale treba hneď vstať a omyl napraviť.

Už to treba skončiť raz a navždy! Až doteraz som sa hral s Bohom. Ale s Bohom sa nemá zahrávať!

Zdravie je mi vzácne. A tu hľa – choroba. Boh mi ju posiela. Dobre teda, nech je aj choroba zvelebená!

Čo sa začína triumfom v bránach Jeruzalema, končí sa na osudnom vrchu Kalvárie.

Nedajme sa klamať, zaslepiť, pomýliť: kríž je jediná nádej našej spásy.

Kresťanstvo bez kríža, bez utrpenia a bez útokov Zlého nie je a ani by nebolo pochopiteľné.

Správny kresťan vie, že bez kríža a súžení, bez duchovného zápasu je ťažké byť sa s nepriateľom svetla, ktorý je neúnavný, prefíkaný a ľstivý.

Počas uplynulých dvadsiatich storočí milióny a milióny duší dali prednosť poézii kríža pred lákadlami sveta a tela.

Život správneho kresťana, aj keď je poznačený súženiami a bolesťami, má vždy príchuť neba.

Vďaka našim modlitbám a obetám Božia prozreteľnosť uskutočňuje jedno z najväčších tajomstiev ľudských dejín: tajomstvo Pánovho milosrdenstva voči všetkým národom.

Bez obety niet úspechu; bez kríža niet víťazstva.

Keď sa Kristovo svetlo a jeho pokoj usadia v srdci, všetko sa začína i končí dobre: plač sa stáva radosťou, poníženie víťazstvom, bolesť slávou.

Modlitba nevinných očisťuje svet a necháva zostupovať na zem Božiu milosť.