Život Cirkvi vo svete 13-14/2018
Obsah
Nová apoštolská exhortácia pápeža Františka
Pápež na Veľkú noc: Ako reaguješ na Božie prekvapenie?
Pápež: Ježiš zrúcal múry rozdelenia medzi ľuďmi
Putin telefonoval s patriarchom Bartolomejom I.
Poľsko: 25 miliónov Poliakov pristúpilo ku spovedi
Argentína: Dva milióny ľudí proti potratu
Nemecko: Obchod s utečeneckými domovmi kvitne
Františkom propagovaný teológ chce „pápežku“
Podpaľačstvo v troch kostoloch v Heiligenhafene
Kardinál Cordes: „Závažné teologické prekážky“
Marx sa po liste do Vatikánu dostáva pod stále väčší tlak
„Focus“: „Pre kardinála Marxa to teraz bude nepríjemné“
Závažný rozkol v Biskupskej konferencii Nemecka!
Malá renesancia manželstva
Zväzy rodín podporujú zákon o potrate v Poľsku
Rehoľníčka: Čo sa my môžeme od islamu učiť
Saudský korunný princ prekvapil vyjadrením o Izraeli
USA: Walmart vyhodil magazín „Cosmopolitan“
Kolumbia: Až 250 000 hostií pre Venezuelu
Mince z Fontány di Trevi pôjdu naďalej na charitu
Biblista: Ježiš mal vlastný domov ???
Južná Kórea: Milión katolíkov odmietlo potrat
Švajčiarsko: Ďalšie vlámanie do kapucínskeho kláštora
Cenzúra listu vraj dohodnutá s Benediktom XVI.
Zeitoun – keď sa Mária zjavila kresťanom a moslimom
USA: Žiadajú Disneyho princeznú s potratom!
Benedikt XVI. slávi Veľkú noc súkromne v kláštore
V Bazilike sv. Petra spadli veľké kusy omietky!
Vatikán sa dištancuje od údajného pápežovho interview
V štátoch Perzského zálivu stavajú veľké chrámy
„Inak padnú normy katolíckej sexuálnej morálky ako domino“
Pápež František navštívil Benedikta XVI.
Pred 50 rokmi ukončil Pavol VI. dvorný protokol
Kanada prikazuje jazyk neutrálny voči pohlaviu!
Žurnalista: Františkov pontifikát môže byť „katastrofou“
On dal svoj život za druhých: Arnaud Beltrame
Ukradli Najsvätejšiu Eucharistiu a relikvie z kláštora
Nemecko: Rastúce konflikty na školách a stret kultúr
V Európe chodí na nedeľnú omšu len málo mladých
Nemecko: „Multikulti stroskotalo“
Rakúsko: Biskup za vysviacku „viri probati“
Viedeň: Moslimka vyhodila otca pacientky z izby
Taliansko: Migranti z Nigérie rituálne zabili dievča
Naša príloha
„New Age“ – módne učenie “o spáse” teologicky inšpirované
Ľudské srdce nemá tvar valentínskeho srdca, ktoré je dokonalé a pravidelné. Má trocha nepravidelný tvar, ako keby mu na boku niečo chýbalo. Táto časť môže symbolizovať kúsok, ktorý vytrhla kopija z univerzálneho ľudského srdca na kríži, ale možno symbolizuje niečo viac. Môže znamenať, že keď Boh stvoril každému ľudské srdce, malý kúsok si ponechal v nebi a zvyšok poslal do sveta, kde sa jedného dňa naučí, že nikdy nemôže byť naozaj šťastné, nikdy nemôže byť zamilované, nikdy nebude úplné, kým nespočinie pri vzkriesenom Kristovi počas Veľkej noci.“ Arcibiskup Fulton J. Sheen
Nová apoštolská exhortácia pápeža Františka
Vatikán, 5.4.2018 (RV) 022 048 – V pondelok 9. apríla na tlačovej konferencii vo Vatikáne verejnosti predstavia očakávanú apoštolskú exhortáciu pápeža Františka s názvom Gaudete et Exsultate (Radujte sa a jasajte) o povolaní ku svätosti v súčasnom svete. Informovalo o tom Tlačové stredisko Svätej stolice.
V pondelok o 12.15 vo vatikánskom tlačovom stredisku nový pápežov dokument predstavia: generálny vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu Mons. Angelo De Donatis, novinár Gianni Valente a predstaviteľka talianskej Katolíckej akcie Paola Bignardi. -zk-
Pápež na Veľkú noc: Ako reaguješ na Božie prekvapenie?
Vatikán, 1.4.2018 (RV) 022 047 – V Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania slávil Svätý Otec František svätú omšu na námestí sv. Petra za účasti okolo 80-tisíc veriacich. Evanjeliový úryvok (Jn 20,1-9) o tom, ako po správe Márie Magdalény apoštoli Peter a Ján utekajú k prázdnemu Ježišovmu hrobu, zaznel v slávnostnom prednese po latinsky a grécky. Plné znenie homílie Svätého Otca s jeho spontánnymi slovami na:
http://sk.radiovaticana.va/news/2018/04/01/v%C3%BDzva_p%C3%A1pe%C5%BEa_na_ve%C4%BEkono%C4%8Dn%C3%BA_nede%C4%BEu_ako_reaguje%C5%A1_na_bo%C5%BEie/1369430
Pápež: Ježiš zrúcal múry rozdelenia medzi ľuďmi
Vatikán, 2.4.2018 (RV) 022 046 – Asi 20 tisíc veriacich zaplnilo na Veľkonočný pondelok na poludnie kvetmi vyzdobené Námestie sv. Petra. Pápež František sa s nimi v druhý deň Veľkonočnej oktávy pomodlil mariánsku antifónu „Raduj sa, nebies Kráľovná“ a z okna pápežského domu im udelil požehnanie.
V príhovore Svätý Otec vysvetlil dosah Ježišovho veľkonočného víťazstva nad hriechom, ktorým zbúral múr rozdelenia medzi ľuďmi. Ovocím Veľkej noci je tak obnovenie bratských vzťahov medzi ľuďmi. Bratské spoločenstvo je nevyhnutným základom každého úsilia o spoločné dobro či sociálnu spravodlivosť, pripomenul pápež František. Toto bratstvo je Ježišovým veľkonočným darom. Viac na:
http://sk.radiovaticana.va/news/2018/04/02/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_na_ve%C4%BEkono%C4%8Dn%C3%BD_pondelok_je%C5%BEi%C5%A1_zr%C3%BAcal_m%C3%BAry/1369500
Putin telefonoval s patriarchom Bartolomejom I.
Istanbul, 5.4.2018 (KAP) 022 045 – Ruský prezident Vladimír Putin v rámci svojej návštevy Turecka viedol obšírny telefonát s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I.
Ako sa uvádza v komuniké tlačovej kancelárie Konštantínopolu, Putin sa poďakoval patriarchovi za „všetko jeho úsilie v oblasti napomáhania jednoty pravoslávia“. V telefonáte Putin zdôraznil „veľkú úctu ruského ľudu k materskej cirkvi Konštantínopolu“ od dôb, keď sväté knieža Vladimír a jeho ľud z Konštantínopolu prijali krst – „udalosť veľkého historického významu“. Ruský prezident odovzdal „bratské pozdravy“ moskovského patriarchu Kyrilla I., „ktorý je ochotný posilňovať zväzok cirkví Konštantínopolu a Moskvy“.
Putin sa poďakoval ekumenickému patriarchovi aj za „cirkevno-právne povolenie“ postaviť Kaplnku sv. Ondreja na pozemku ruského veľvyslanectva v Ankare a za „srdečné prijatie“ pri jeho dvoch návštevách na hore mníchov Athos.
Patriarcha Bartolomej I. zablahoželal ruskému prezidentovi k jeho úspechu vo voľbách a poďakoval sa mu za jeho podporu Pravoslávnej cirkvi. Súčasne zdôraznil službu Ekumenického patriarchátu ako „koordinačného centra pan-pravoslávnej jednoty“. Ruského prezidenta ubezpečil, že cirkev Konštantínopolu sa ujme aj duchovných a náboženských potrieb pravoslávnych Rusov v Turecku.
Podľa správy tlačovej kancelárie Ekumenického patriarchátu Putin vyjadril tiež želanie pri ďalšej návšteve Turecka navštíviť aj sídlo Ekumenického patriarchátu vo štvrti Fanar. –zg-
Poľsko: 25 miliónov Poliakov pristúpilo ku spovedi
Poľsko, 5.4.2018 (kath.net) 022 044 – V Poľsku prijalo sviatosť zmierenia k Veľkej noci 25 miliónov veriacich – teda dve tretiny obyvateľstva. Oznámila to tlačová kancelária Biskupskej konferencie Poľska vo Varšave s odvolaním sa na poľský Inštitút prieskumu verejnej mienky CBOS. Pavel Rytel Andrianik, hovorca biskupskej konferencie pripomenul, že v mnohých farnostiach sa konala „noc spovede“. Tým sa umožnilo aj zamestnaným ľuďom pristúpiť ku sviatosti zmierenia.
Podľa prieskumu mienky sa viac ako polovica obyvateľstva vzdala aj rôznych zábav, televízie, kina alebo tanečných zábav. Ny Veľký piatok sa až 85 percent Poliakov vzdalo mäsitého pokrmu. –zg-
Argentína: Dva milióny ľudí proti potratu
Argentína, 5.4.2018 (kath.net) 022 043 – V Argentíne sa minulú nedeľu, na Deň nenarodeného dieťaťa, zúčastnili až dva milióny ľudí vo vyše 200 mestách na protestoch proti potratu. Ľudia vyšli tak početne do ulíc, pretože tento rok chcú niektorí argentínski poslanci presadiť legálny a bezplatný potrat. Na „Pochode za život“ sa zúčastnili katolíci, evanjelickí kresťania, aj ľudia iných náboženských vyznaní. Len na demonštrácii pred argentínskym kongresom sa zúčastnili státisíce ľudí. V Argentíne je potrat zakázaný s výnimkou ohrozenia zdravia matky alebo p znásilnení. –zg-
Nemecko: Obchod s utečeneckými domovmi kvitne
Düsseldorf, 5.4.2018 (kath.net) 022 042 – Organizácia „European Homecare“ zvýšila svoj obrat v r. 2016 až o 56 percent – na 277 miliónov eur! Tento zisk vzrástol v porovnaní s minulým rokom ešte o ďalších 27 percent. Informuje o tom obchodný žurnál „Handelblatt“ na základe bilancie organizácie Mittelständler v Essene, ktorá je najväčším nemeckým prevádzkovateľom utečeneckých domovov. Počet jej pracovníkov sa zvýšil z 1100 v r . 2015 na 2700 v nasledujúcom roku, zatiaľ čo počet azylantov znova poklesol. –zg-
Františkom propagovaný teológ chce „pápežku“
https://gloria.tv/article/nNZnvtWHjmLF4oqHZ1rDpqBcg 022 041
Radikálny nemecký benediktín Anselm Grün, ktorého Pápež František 15. februára odporúčal rímskym kňazom, verí, že by mohla existovať aj „pápežka“.
V interview pre nemecký denník Augsburger Allgemeine (31. marca), Grün vyjadril presvedčenie, že v Cirkvi môžu byť kňažky, biskupky, či dokonca pápežky. A páter Anselm Grün navrhuje ako „prvý krok“ – vysvätenie diakoniek. Grün chce tiež zjavne zrušiť aj celibát [a nakoniec aj Cirkev???].
Nemecko: Podpaľačstvo v troch kostoloch
Heiligenhafen, 5.4.2018 (kath.net) 022 040 – V nemeckom Heiligenhafene (Schleswig-Holstein) došlo za niekoľko dní k pokusom o podpálenie až troch kostolov. V noci na Veľkonočný pondelok založili požiar pri luteránskom mestskom kostole – historická budova má vyše 750 rokov. V noci na stredu to postihlo katolícky Chrám sv. Ansgara a novo-apoštolský kostol, ktoré sú na jednej ulici. Podľa polície požiar založili pri drevených bránach kostolov novinami a smeťami. Okoloidúci však požiare zbadali a nahlásili polícii. Polícia prípady vyšetruje a prosí, aby sa prihlásili svedkovia. –zg-
Marx sa po liste do Vatikánu dostáva pod stále väčší tlak
Dogmatik: „Aj tu by sme mohli nadobudnúť dojem, že cez ´jednotlivé prípady´ tu budú pokusy zmeniť náuku Cirkvi.“
Freiburg, 5.4.2018 (kath.net) 022 039 – Nemecký teológ Helmut Hoping z Freiburgu bránil list siedmych nemeckých biskupov do Vatikánu. V rozhovore pre kolínske „Domradio“ sa dogmatik vyjadril:
„Úplne chápem kolínskeho kardinála Woelkiho. Tento postup je celkom normálny, každý miestny biskup má právo, obrátiť sa na Svätý stolec a požiadať o vyjasnenie otázky, ktorá sa týka aj jednoty náuky a pastorácie.“
Hoping pripomenul, že v otázkach náuky Cirkvi sa musí vyžadovať jednoznačnosť a jednohlasnosť v biskupskej konferencii. „Ak je tam iba dvojtretinová väčšina, tak je potrebné preverenie rozhodnutia Vatikánom. Teraz prirodzene vzniká otázka, či sa biskupmi schválená ústretovosť voči protestantom týka výpovedí náuky.“
Podľa teológa kardinál Marx pred týmto rozhodnutím nekonzultoval ani Kongregáciu pre náuku viery, ani Pápežskú radu pre napomáhanie jednoty kresťanov vo Vatikáne. To je „nezvyčajné“, pretože tu nejde iba o pastoračnú, či štatutárnu otázku, ale týka sa to skutočne jednoty náuky a pastorácie Cirkvi. „Preto bol tento postup podľa môjho názoru nezvyčajný. Teraz nasleduje preverenie tohto odporúčania, ktoré ešte nie je zverejnené a preto ani nemá právnu platnosť.“
Teológ pripomenul, že tu ide o siedmych diecéznych biskupov a to nie je nijaká malá skupina, ale takmer tretina biskupov, ktorá sa tu obracia na Svätý stolec. „To je podľa mojej mienky dôsledok nie dobre pripravenej a s Rímom neodsúhlasenej akcie predsedu Biskupskej konferencie Nemecka.“
Pre Hopinga tu vyvstáva otázka, či pápež František skutočne pripustí preverenie problému, alebo či rozhodne svojvoľne.
„Môže prirodzene byť, že pápež František potvrdí väčšinové rozhodnutie Biskupskej konferencie Nemecka, alebo na základe preverenia oboma dikastériami bude nasledovať prepracovanie textu a až potom sa bude môcť uverejniť, čo sa mi zdá pravdepodobné.“
Freiburský dogmatik vidí aj podobnosti s „Amoris laetitia“:
„Aj tu by sme mohli nadobudnúť dojem, že cez ´jednotlivé prípady´ tu budú pokusy zmeniť náuku Cirkvi.“
Hoping bránil už aj Woelkiho predchodcu kardinála Joachima Meisnera a troch ďalších kardinálov po ich liste pápežovi so známymi „dubia“ – žiadosťou o vysvetlenie pochybností v „Amoris laetitia“. –zg-
Kardinál Cordes: „Závažné teologické prekážky“
Bonn-Vatikán, 5.4.2018 (kath.net/pl) 022 038 – kath.net ďakuje emeritnému kardinálovi Rímskej kúrie Paulovi Jozefovi Cordesovi a „National Catholic Registru“ za dovolenie uverejniť text originálnej výpovede v plnom znení.
Biskupská konferencia Nemecka odhlasovala na ostatnom plenárnom zasadnutí, že v zmiešaných manželstvách by mohol evanjelický partner v jednotlivých prípadoch a za istých podmienok pristupovať ku svätému prijímaniu. Toto rozhodnutie naráža na závažné teologické prekážky.
V prvom rade je to dobre dosvedčená tradícia Cirkvi. L. Hertling vo výraznom historickom článku prezentoval prax svätého prijímania raného kresťanstva (Communio a Primat, v: „Una Santa“ 17 ((1962)) 91ff.). Z neho uvádzame nasledovné:
Prijímanie Eucharistie je pre rané kresťanstvo viditeľným znamením cirkevného spoločenstva. Keď v polovici 2. stor. biskup Polykarp zo Smyrny prišiel do Ríma, aby s pápežom Aniketosom hovoril o spore o Veľkej noci, nepodarilo sa obom biskupom dohodnúť sa. Preto však nerozdelili cirkevné communio.
Ireneus z Lyonu vyjadruje zachované spoločenstvo viery takto: „Oni spoločne prijímajú.“
Voči vyskytujúcim sa mylným náukám a herézam platila vždy zásada: Každý patrí tam, kde prijíma Eucharistiu. Heretický patriarcha Macedonius z Konštantínopolu preto nechal odporujúcich katolíkov jednoducho prinútiť k tomu, aby pristupovali k jeho prijímaniu. Dal im násilne otvoriť ústa a podať Eucharistiu.
Toto chápanie nachádzame ešte v 7. storočí. Katolíci, ako je doložené, ktorí cestovali do heretických oblastí, si brali so sebou aj Pánovo Telo. To isté robili aj heretici, aby nemuseli vstúpiť do spoločenstva viery s katolíkmi. Taká bola viera a prax ranej Cirkvi. Prijímanie Pánovho Tela je autentickejším presvedčením vo viere ako všetky slová.
K orientačnej praxi ranej Cirkvi sa pridáva v prítomnosti jednoznačné usmernenie učiteľského úradu Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. ho vydal v posynodálnom apoštolskom liste „Eucharistia: prameň a vrchol života a poslania Cirkvi“ (23. 3. 2007). Tam sa uvádza:
Zakazuje nám úcta, ktorú sme dlžní sviatosti Kristovho Tela a Krvi, robiť z nej iba ´prostriedok´, ktorý sa používa bez rozdielu, aby sa dosiahla práve táto jednota. Veď Eucharistia vyjadruje nielen naše osobné spoločenstvo s Ježišom Kristom, ale zahŕňa aj plné communio v Cirkvou. To je teda motív, prečo s bolesťou, avšak nie bez nádeje, prosíme nekatolíckych kresťanov, aby naše presvedčenie založené na Svätom písme a Tradícii chápali a rešpektovali.
Myslíme si, že eucharistické prijímanie a cirkevné communio patria do takej miery čo najvnútornejšie spolu, že pre nekatolíckych kresťanov je vo všeobecnosti nemožné prijímať sviatosť Eucharistie bez zdieľania spoločenstva – communio.
Návrh Biskupskej konferencie Nemecka si teda nemôže nárokovať byť teologicky podložený. –zg-
„Focus“: „Pre kardinála Marxa to teraz bude nepríjemné“
Petra Lorlebergová
Bonn, 5.4.2018 (kath.net/pl) 022 037 – Spor medzi predsedom Biskupskej konferencie Nemecka mníchovským kardinálom Reinhardom Marxom a kolínskym kardinálom Rainerom Mária Woelkim o otázke pripustenia evanjelických manželských partnerov ku katolíckemu prijímaniu „v jednotlivom prípade“ vyvolal širokú odozvu.
Kolínske noviny „Kölner Stadtanzeiger“, ktoré sa dostali k originálnemu zdroju, hodnotia list kardinála Woelkiho a šiestich ďalších diecéznych biskupov ako „výhražný list“ a v ďalšom článku ako „vypovedanie boja z Kolínskeho arcibiskupstva“. List podpísali podľa novín: arcibiskup Ludwig Schick (Bamberg) a biskupi Konrád Zdarsa (Augsburg), Gregor Mária Hanke (Eichstätt), Wolfgang Ipolt (Görlitz), Rudolf Voderholzer (Regensburg) a Štefan Oster (Pasov).
Bavorský rozhlas – „Bayrischer Rundfunk“ zdôraznil, že piati z týchto siedmych biskupov pochádzajú z Bavorska a dospel k titulku: „Rozpor v otázke ekumenizmu – Bavorskí biskupi urážajú Marxa“. Marx nie je iba mníchovským arcibiskupom, ale aj predsedom Biskupskej konferencie Nemecka.
Ten istý aspekt komentuje „Focus“ takto: „Pre Marxa, ktorý je hlavou nielen Mníchova ale aj Freisingu a vedie aj bavorské biskupstvá to znamená, že je tam takmer izolovaný.“ Spor prebúdza „nepríjemné spomienky“ – v r. 1999 sa kardinál Meisner obrátil na pápeža, pretože väčšina členov biskupskej konferencie nechcela ustúpiť v konfliktnom tehotenskom poradenstve. Protest mal úspech – Rím prinútil nemeckých biskupov vystúpiť z doterajšej praxe poradenstva, lebo sa ním podporovali potraty. No vtedy sa volal pápež Ján Pavol II. Žeby však František protestu vyhovel, možno sotva očakávať,“ predpovedá „Focus“ a uzatvára: „No pre kardinála Marxa to bude teraz nepríjemné.“ Okrem toho „Focus“ cituje Ulricha Ruha, ktorý dlhé roky viedol známe kresťanské vydavateľstvo „Herder-Korrespondenz“: „Tento list je jasným hlasom nedôvery voči kardinálovi Marxovi a aj pápežovi Františkovi. Veď pripustenie protestantov k prijímaniu zodpovedá presne pápežovmu kurzu: milosrdenstvo namiesto dogmatickej prísnosti, rozhodnutia v jednotlivých prípadoch namiesto strnulým zákazom,“ komentuje „Focus“ Ruhove slová.
Aj „Main-Echo“ sa pýta, či je to „Rozpor medzi Marxom a Woelkim?“. Nemecká tlačová agentúra „Deutsche Presseagentur“ diagnostikuje „otvorený zlom“ v biskupskej konferencii.
Noviny „Süddeutsche Zeitung“ sa zasa zaskveli titulkom: „Woelki chce zabrániť, aby sa vyznania príliš zblížili“.
Periodikum „Kölnische Rundschau“ hodnotí ekumenický výpad Biskupskej konferencie Nemecka nasledovnými slovami: „Mohol by to byť míľnik v ekumenizme.“ Teraz je však obraz, ktorý rysuje list siedmych biskupov „poznačený vnútornou situáciou v biskupskej konferencii skutočne povážlivý. Celkom očividne sa kardinálovi Marxovi nedarí stiahnuť k sebe podstatný diel svojich spolubratov pri dôležitých rozhodnutiach. Je úplne zrejmé, že okolo kardinála Woelkiho sa tvorí konzervatívny tábor, ktorý podobne ako páni Meisner a Dyba sleduje opozičný kurz.“
Katolícka spravodajská agentúra Katholische Nachrichtenagentur“
informuje vecne pôsobiacim tónom, že kardinál Marx odkazuje v biskupskej konferencii „kritiku listu do Vatikánu do disentu“. To, že potom „katolícka agentúra“ dáva slovo len laikom z „Centrálneho výboru nemeckých katolíkov“ a iniciatíve „My sme Cirkev“ proti Woelkiho listu, no neuvádza nijakú reakciu druhej súhlasnej strany, ukazuje, kam smerujú jej sympatie.
Rozhlas „Domradio“, ako médium Kolínskeho arcibiskupstva, svoje príspevky v tejto veci zrejme zvlášť zvažuje. Preberá dosť jednostranný príspevok katolíckej agentúry KNA a prináša ešte aj interview s em. kardinálom Kasperom pod názvom „Kardinál Kasper vidí ústretový krok voči protestantom pozitívne“ – no od neho po jeho mnohých vyjadreniach v ostatných rokoch nikto neočakáva podporu postoja kardinála Woelkiho.
Aj v anglickej oblasti sa šíri mnoho správ o tejto záležitosti. Cirkevný expert Edward Pentin v „National Catholic Register“ píše, že podľa jeho vedomia na jarnom plenárnom zasadnutí Biskupskej konferencie Nemecka „iba 13 zo 67 nemeckých biskupov hlasovali proti návrhu, alebo sa zdržali“.
„LifeSiteNews“ uviedol jadrný titulok: „Nemeckí biskupi začínajú občiansku vojnu pre inter-prijímanie pre evanjelických manželských partnerov“.
Zhrnutie: V spravodajstve v Nemecku možno konštatovať, že väčšina médií má málo pochopenia alebo nijaké pre úsilie a vecné argumenty siedmych biskupov. To sa rozhodne kryje aj v iných otázkach: Väčšina sekulárnych a nemálo cirkevných – t. j. financovaných cirkevnými peniazmi– médií podporuje v princípe uvoľňovanie zásadných katolíckych postojov od oblasti ekumenizmu cez chápanie manželstva až po postoje v otázke potratov. Naprieč rôznym médiám tu nachádzame často veľmi zarážajúcu jednohlasnosť v posudzovaní vnútro-katolíckeho diania. „Výhražný list“ siedmych biskupov nebude musieť teda čeliť len reakciám z vnútra Cirkvi, ale aj mediálnemu „mainstreamu“. –zg-
Závažný rozkol v Biskupskej konferencii Nemecka!
Kolín, 4.4.2018 (kath.net) 022 036 – V Biskupskej konferencii Nemecka došlo podľa kolínskych novín „Kölner Stadtanzeiger“ k „závažnému rozkolu“ v otázke svätého prijímania pre evanjelických kresťanov. Podľa správy sa biskupi pod vedením kolínskeho kardinála Rainera Mariu Woelkiho obrátili na Vatikán, bez vedomia predsedu BKN, kardinála Reinharda Marxa! Biskupi považujú dokument schválený dvojtretinovou väčšinou na zasadnutí BKN za protiprávny, keďže jeho obsah porušuje katolícku náuku viery a jednotu Cirkvi! List poslali Kongregácii pre náuku viery a kardinálovi Kochovi, predsedovi Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.
Nižšie uvádzame odpoveď kardinála Reinharda Marxa, predsedu BKN zo 4. apríla 2018 arcibiskupom Kolína a Bambergu a biskupom Eichstättu, Görlitzu, Pasova a Regensburgu, ktorý dal na vedomie všetkým nemeckým biskupom:
„Najdôstojnejší páni, milí spolubratia,
dňa 28. marca 2018 som dostal list kolínskeho arcibiskupa z 23. marca 2018, v ktorom mi – osobne a dôverne – dáva na vedomie list predsedovi Pápežskej rady pre jednotu kresťanov z 22. marca 2018.
Napriek podrobnej a kontroverznej diskusii na plenárnom zasadnutí a prevažnou väčšinou členov BKN schválenému rozhodnutiu existujú u vás také veľké pochybnosti o tom, či návrh riešenia s pastoračným vyjdením v ústrety zmiešaným manželstvám v spoločnom prijímaní Eucharistie ‚je zlučiteľný s vierou a jednotou Cirkvi‘, že prosíte ‚o pomoc‘ predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov. Pritom vychádzate z textu návrhu, ktorý po rozhodnutí plenárneho zasadnutia ešte prekonáva modifikačnú fázu.
K dôvodom uvedeným v liste by som chcel poznamenať:
1. Na rozdiel od uvádzania v liste sa nepredpokladá ‚v konfesionálne zmiešanom manželstve‘ gravis spiritualis necessitas, ale uvádza sa, že môže vzniknúť závažná duchovná potreba pri spoločnom manželskom živote v zmiešanom manželstve v jednotlivom prípade.
2. Viackrát a jasne sme uviedli, že pre národnú biskupskú konferenciu je samozrejme možné (a podľa k. 844 § 4 CIC dokonca aj pre diecézneho biskupa) formulovať kritériá, ktoré povoľujú podávanie prijímania aj kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou a poukazuje sa aj na už existujúce úpravy v iných častiach Cirkvi.
Plenárne zasadnutie urobilo svoje rozhodnutie na základe odborných teologických a ekumenických dokumentov a možností cirkevného práva a preto vidí spätnú väzbu na všeobecnú Cirkvi ako jasne danú hlavne po povzbudení pápeža Františka k ďalším krokom v ekumenizme a aj v pastorácii. Naše vyjdenie v ústrety opatrne a citlivo realizuje toto želanie s úmyslom vytvoriť pre duchovných pastierov a manželov jasnejšiu situáciu.
Keďže sa tento list týka rozhodnutia plenárneho zasadnutia a bol daný na vedomie nielen mne, ale aj arcibiskupovi Ladariovi, biskupovi Arrietovi a apoštolskému nunciovi, považujem sa vhodné informovať o tom všetkých členov biskupskej konferencie.
Oremus pro invicem. So srdečnými pozdravmi Reinhard kardinál Marx
Malá renesancia manželstva
„U párov, ktoré chodili spoločne do kostola, sa rozbil iba každý 50. zväzok a u párov, ktoré sa spoločne modlia stroskotalo iba jedno z 1429 manželstiev!“
Bonn, 4.4.2018 (kath.net/Institut für Demographie, Allgemeinwohl und Familie e.V.) 022 035
V Nemecku sa uzatvára už zasa viac sobášov. V r. 2016 si povedalo áno podľa Spolkového štatistického úradu 410 000 párov – teda o 10 000 (2,6 %) viac ako rok predtým, v r. 2014 ich bolo iba 386 000. Tento trend je výrazný. V 50. rokoch bolo však až 600 000 sobášov a v 60. rokoch to začalo klesať a do konca tisícročia bol už pokles o jednu tretinu.
To nie je také dramatické, ako štatistiky pôrodnosti, ktorej počty v rovnakom čase klesli na polovicu, ale súvislosť je jednoznačná. Viac ako 80 percent detí sa aj dnes rodí v manželstve. Asi 90 percent vydatých žien vo veku 40 až 44 rokov má deti. U manželov vyrastá v Nemecku 10 miliónov detí, tri zo štyroch detí žijú u biologických a zosobášených rodičov. Štát má preto záujem na podpore manželstva muža a ženy.
Prečo je znova viac sobášov, hoci je to ekonomicky kvôli emancipácii ženy iba podmienečné a spoločensky to už nie je hlavný trend, ako nedávno uviedol magazín FAS? V prvom rade sú dlhodobé strednodobé ekonomické výhody naďalej jasné. Stabilné vzťahy znižujú riziká chudoby a choroby a zvyšujú vek a spokojnosť v živote. To prospieva nielen partnerom, ale aj spoločnosti. Manželstvo je dobré pre zdravie. To zistila aj sociologička Linda Waite z Univerzity v Chicagu. Ženatí muži žijú zdravšie ako slobodní (čo sa pripisuje starostlivosti žien), vydaté ženy však tiež. Aj vedci z britskej Univerzity Warwick dospeli k tomuto záveru. Ženatí muži majú o 9 percent nižšie riziko úmrtia ako slobodní. U žien je to o tri percentá. Riziká pre zdravie však priam vyskočia u rozvedených. Manželstvo je užitočné aj pre štát, ako dokazujú mnohé štúdie. Odborníci preto hovoria o „kultúrnom kapitáli“. Tento kapitál má význam aj spoločensko-politicky. Posilňuje sociálne systémy a hospodárstvo. V časoch nestabilných dôchodkov a iných rizík z dôvodu demografického vývoja je manželstvo životným zabezpečením mimoriadneho druhu, dôverné vzťahy robia starostlivosť v starobe partnerom alebo deťmi skôr službou lásky ako v nejakom domove. Vytvára rámec, v ktorom neprosievajú iba emócie, ale z ktorého vyrastá aj stabilita pre spoločnosť. To všetko by boli dôvody, aby štát manželstvo podporoval. …
V USA je to dôvod pre deväť z desiatich sobášiacich sa ľudí, ôsmi z desiatich sa chcú zasľúbiť na celý život. V Európe je vzhľadom na rozklad sociálneho prostredia a atomizáciu vzťahov napomáhanú politicko-mediálnymi zásahmi, manželstvo prístavom ochrany a osobného bezpečia a v úsilí o šťastie sľubuje oveľa viac ako peniaze a blahobyt. Psychológovia hovoria o vystupňovanej „túžbe po zväzku“, o „túžbe po trvalej láske“. Už v polovici 19. storočia Brit William Farr skúmal manželstvo a zistil, že zosobášení ľudia žijú zdravšie a šťastnejšie. Výskum mozgu a zväzkov v našich dňoch ukázal nové poznatky. Isté je – láska je faktor, ktorý vo svete rastúcej politickej, sociálnej a psychologickej neistoty nadobúda na význame. Dôvera je menou života, to platí pre štát, hospodárstvo, spoločnosť. V manželstve nachádza svoj domov.
Sklamanie dôvery zaváži v manželstve viac ako mimo neho. Preto šťastie a konflikt sú tu úzko spojené.
Norbert Bolz píše: „V láske nemáme iba úžitok vlastného konzumu, ale aj partnera – istou mierou radosť z radosti druhého. Láska z ekonomického hľadiska znamená, že konzum partnera mi prináša práve toľko úžitku ako vlastný konzum. Intimita, hodnotové spojenie manželstva a vzájomná podpora prinášajú obom partnerom citové dividendy. Sociálne zväzky však obmedzujú slobodu a autonómiu. To sa prejavuje na rozvodoch. Monotónnosť, vysoké náklady a hádky mnohých odrádzajú. No manželstvo má aj najvyšší potenciál šťastia.“ …
Dve tretiny manželstiev v Nemecku vydržia po celý život a väčšina z nich sú zväzky veriacich ľudí. Manželstvá uzavreté cirkevne majú o 50 percent nižšie riziko rozvodu ako civilné. Vyplýva to zo štúdií v USA. … Tieto páry z náboženských dôvodov zápasia intenzívnejšie o svoj vzťah ako iné. Štúdia z 50. rokov uvádza, že u párov, ktoré chodili spoločne do kostola, sa rozbil iba každý 50. zväzok a u párov, ktoré sa spoločne modlia stroskotalo iba jedno z 1429 manželstiev! …
Malá renesancia manželstva je politicky ako aj emocionálne iste šancou pre cirkvi. Tento trend by mali podporovať ponukami lepšej a fundovanejšej predmanželskej prípravy. Manželstvo je priateľstvo života, ale ako povedal Pavol VI., „najvrúcnejšia a najobsiahlejšia forma osobného priateľstva“. A pred ním už Lev XIII. hovoril o manželstve ako o „najvyššom spoločenstve a priateľstve“. Toto priateľstvo si zaslúži byť prehĺbené a prezentované vo všetkých jeho odtieňoch, aby budúci manželia ešte lepšie vedeli a ešte viac sa tešili na to, do akého spoločného dobrodružstva života vstupujú. A cirkvi sami môžu týmto spôsobom prežívať chvíle renesancie, predovšetkým ak sa skôr silnejšie sústredia na faktor nesebeckej, nadčasovej lásky ako na politicko-spoločenskú diskusiu. –zg-
Zväzy rodín podporujú zákon o potrate v Poľsku
Brusel, 4.4.2018 (KAP/KNA) 022 034 – Federácia katolíckych zväzov rodín v Európe (FAFCE) potvrdila svoju podporu poľskej ľudovej iniciatíve „Zastavte potrat“. „Schválením návrhu zákona o potrate by vydali poslanci príkladné znamenie pre celú Európu,“ povedal prezident FAFCE Antoine Renard v stredu v Bruseli. „Každý ľudský život má význam. Spoločnosť, ktorá ľudskú dôstojnosť skutočne rešpektuje, víta všetky detičky.“
Poľská ľudová iniciatíva požaduje rozšíriť existujúci zákaz ukončenia tehotenstva aj na postihnuté plody. Potraty by potom boli dovolené už iba v prípade ohrozenia zdravia ženy, alebo po znásilnení. Iniciatívu, ktorú podpísalo už 800 000 ľudí, podporuje aj katolícka cirkev v Poľsku.
Už celé týždne prebiehajú v Poľsku protesty proti plánovanému zostreniu zákona. Podľa prieskumu z januára je 70 percent Poliakov proti ľudovej iniciatíve. Ľudsko-právne a ženské organizácie kritizujú, že plánované zostrenie zákona ohrozuje zdravie a život žien a porušuje ľudské práva.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) nedávno návrh zákona z programu parlamentného výboru pre rodinu vyškrtla. Výbor sa bude o návrhu radiť teraz v apríli. –zg-
Rehoľníčka: Čo sa my môžeme od islamu učiť
Viedeň, 4.4.2018 (KAP) 022 033 – Prezidentka Združenia ženských reholí v Rakúsku sr. Beatrix Mayrhoferová považuje zákaz moslimskej šatky pre dievčatká v materských a základných školách za nezmysluplný. V zásade je proti šatkám pre malé dievčatká, no zákaz nie je správnym riešením, ako povedala pre „Kathpress“. Vyjadrila sa tak k súčasnej diskusii k úsiliu rakúskej vlády zakázať šatky.
„Tým iba rastie opozícia dotyčných ľudí voči štátu a vháňa ich do izolácie. Zmysluplnejšie by bolo porozprávať sa so zodpovednými v islamskom spoločenstve a deti v ich vývoji posilňovať. V spoločnosti vládne skrytý strach pred vplyvom ľudí iných náboženstiev a kultúr. Tento strach treba brať vážne a s dotyčnými usilovať o rozhovor. Islam je však už súčasťou rakúskej spoločnosti a ja si myslím, že koncil nám prikazuje úctu ku každému náboženstvu. Treba sa nám pýtať, čo sa my môžeme od islamu učiť,“ zdôraznila s poukazom na vernosť mnohých moslimov svojmu náboženstvu.
Podľa sestry islamské náboženstvo nevyžaduje šatku už pre malé dievčatká. Rozhodnutie za šatku či proti majú robiť až dospievajúce dievčatá.
„Problematický je možný zákaz aj vzhľadom na ľudskú slobodu a možné rozšírenie zákazov vládou. Kde tu bude hranica? Nebudú smieť žiaci nosiť už ani krížik? V hre je tu sloboda obliekať sa podľa svojej vôle a nakoniec aj náboženská sloboda. Osobne kladiem hranicu tam, kde rodičia chcú deti do niečoho nútiť,“ povedala rehoľníčka.
Islamské spoločenstvo v Rakúsku (IGGÖ) sa v stredu vyslovilo „so všetkou rozhodnosťou“ proti zákazu šatky. Postavilo sa proti „populistickej politike“ a varovalo pred poslúžením si „nepriateľským obrazom islamu“. …
Kancelár Sebastián Kurz (ÖVP) v stredu prijal iniciatívu predsedu Strany slobody Heinza-Christiana Stracheho a chce zaviesť zákaz šatky pre dievčatká v materských a základných školách. Pre rozhlas oznámil príslušnú iniciatívu návrhu zákona v rade ministrov. Kurz chce konkrétne zákon na ochranu detí, ktorý má vypracovať minister školstva Heinz Faßmann, ministerka pre otázky žien Juliane Bogner-Straußová (obaja ÖVP) a ministerka pre integráciu Karin Kneisslová (FPÖ) do letných prázdnin.
„Ide o to signalizovať, že Rakúsko je sekulárny štát,“ odôvodnil minister Faßmann iniciatívu vlády o zákaze šatky. „Do vypracovania zákona zapojíme aj islamské spoločenstvo.“ –zg-
Saudský korunný princ prekvapil vyjadrením o Izraeli
Riad, 4.4.2018 (kath.net/Israelnetz) 022 032 – Saudsko-arabský korunný princ Mohamed Bin Salman po prvý raz priznal Izraelu právo na vlastný štát. V interview z pondelka v americkom magazíne „The Atlantic“ hovoril o spoločných záujmoch:
„Myslím si, že všetci ľudia, všade, majú právo pokojne žiť vo svojom štáte. Myslím si, že Palestínčania a Izraelčania majú právo na svoju vlastnú krajinu. No je potrebná mierová dohoda medzi konfliktnými stranami, aby sa zabezpečila stabilita pre všetkých a umožnili sa tak normálne vzťahy,“
vyhlásil Bin Salman. Na otázku, či má nábožensky podložené námietky voči existencii Izraela korunný princ odvetil:
„Máme náboženské výhrady vzhľadom na osud svätej mešity v Jeruzaleme a vzhľadom na práva palestínskeho národa. To máme. Ale nemáme nič proti nejakému inému národu.“
Izrael je vzhľadom na svoju veľkosť veľkou hospodárskou mocou. Je veľa záujmov, ktoré jeho krajina s Izraelom zdieľa. Keby sa nastolil mier, bolo by mnoho spoločných záujmov medzi Izraelom a krajinami Rady spolupráce v Perzskom zálive ako sú Egypt a Jordánsko, ako povedal Bin Salman.
Nemecko-izraelská spoločnosť slová princa privítala. Je to „veľmi rozumný postoj“, ako povedal jej prezident Hellmut Königshaus pre rozhlas v utorok. „So Saudskou-Arábiou by mal Izrael po boku prirodzene silného partnera, ak je to naozaj celkové politické chápanie a nielen princovo.“ Podľa jeho mienky však celá saudsko-arabská spoločnosť „ešte nie je tak ďaleko“.
Saudská Arábia nemá diplomatické styky s Izraelom. Minister zahraničia Adel al-Dšubeir v decembri vyhlásil, že jeho krajina je k takýmto kontaktom ochotná, ak bude mierová dohoda medzi konfliktnými stranami. –zg-
USA: Walmart vyhodil magazín „Cosmopolitan“
USA, 4.4.2018 (kath.net) 022 031 – Najväčší obchodný koncern v USA Walmart vyhodil módny časopis „Cosmopolitan“ zo svojich filiálok. Koncern tak chce vydať znamenie a vyjadriť odpor voči pornografii a sexuálnemu vykorisťovaniu, ktoré časopis podporuje. Národné centrum pre sexuálne vykorisťovanie, ktoré už mesiace za to v pozadí lobovalo, toto rozhodnutie víta. Aj skupiny pro-life v USA vyjadrili veľké potešenie z rozhodnutia Walmartu, keďže magazín v minulosti stále znova silne podporoval právo na potrat. Amy Odellová, vydavateľka „Cosmopolitanu“ neustále podporovala aj politikov avšak vyhlásila, že nechcú podporovať nikoho, kto je za život. To vraj nie je v záujme ich čitateľov! –zg-
Kolumbia: Až 250 000 hostií pre Venezuelu
Kolumbia, 4.4.2018 (kath.net) 022 030 – Kolumbijská diecéza darovala susednej venezuelskej diecéze na Veľkú noc 250 000 hostií, aby mohla zvládnuť Veľkonočné sviatky. Biskup Victor Manuel Ochoa z Cúcuty ich nechal 30. marca odovzdať na hraničnom priechode.
Vo Venezuele vládne pod socialistickým prezidentom Nicolasom Madurom akútna kríza zásobovania. Tisíce ľudí už ušli do susedných krajín. Aj katolícka cirkev trpí pod týmto režimom a často nedokáže vyrobiť dostatok hostií na slávenie svätých omší. –zg-
Mince z Fontány di Trevi pôjdu naďalej na charitu
Rím, 03.04.2018 (KAP) 022 029 – Mince z rímskej Fontány di Trevi pôjdu zatiaľ naďalej na sociálne projekty Charity Ríma. Oznámila to katolícka nadácia v utorok v Ríme. Ako upresnil hovorca diecéznej Charity na otázku rakúskeho „Kathpressu“, platí tento prísľub rímskej správy mesta do konca tohto roku. Potom sa rozhodne, či tieto príjmy rozdelia na viaceré dobročinné zariadenia.
Každoročný „výnos“ zanechaný turistami v najznámejšej fontáne Ríma vyčíslila Charita naostatok na 1,4 milióna eur ročne! Koncom minulého roka informovali noviny „Il Messaggero“, že mince z fontány od apríla už nepôjdu len do Charity ale aj mestu Rím, ktoré tým chce financovať projekty solidarity a pomoci.
Podľa zvyku hádžu návštevníci Ríma mincu cez plece do fontány, aby sa znova vrátili do Večného mesta. Mince – hlavne eurá, doláre a japonské jeny ale aj meny prakticky zo všetkých krajín turistov – mestskí zamestnanci pravidelne z fontány vylovia. Výnosy idú už 20 rokov Charite, ktorá tým financuje pre chudobných jedlo, ubytovanie, lekársku starostlivosť a projekty malých kreditov.
S výškou 26 metrov a šírkou 50 metrov je Fontána di Trevi najväčšou fontánou Ríma a jednou z najnavštevovanejších pamiatok. Nádhernú fontánu postavili v r. 1732 až 1762 podľa návrhu Nicolu Salviho v štýle neskorého baroka. Posvätil ju už v r. 1735 pápež Klement XII. (1730-1740). Od júna 2014 do novembra 2015 jej mramor nákladne zreštaurovali. –zg-
Biblista: Ježiš mal vlastný domov ???
Viedeň, 3.4.2018 (KAP) 022 028 – V Novom zákone sa podľa biblistu prednášajúceho v rakúskom Innsbrucku J. Andrewa Doola nachádzajú „závažné poukazy na to, že Ježišov pohyb bol pôvodne stacionárny“. Na rozdiel od Ježiša kresťanskej tradície, ktorý bol v pohybe, na cestách, ba „bezdomovcom“ treba pre počiatky Cirkvi ako pravdepodobné predpokladať, že učeníci „sa stretávali … v Ježišovom dome!“ ako napísal Doole v príspevku pre teologickú stránku „feinschwarz.net“. Obvyklému obrazu putujúceho kazateľa sa tým podľa neho odporuje.
Odborník na Nový zákon pritom však rozlišuje medzi dvomi biblickou vedou neskôr uznanými evanjeliami sv. Lukáša a sv. Ján a dvomi skoršími – sv. Marka a sv. Matúša. Prvé dve prejavujú tendenciu „vyškrtnúť z histórie“ ranokresťanskú odovzdávanú tradíciu o Ježišovom dome v Kafarnaume. Dôvod by mohol byť teologický, predpokladá Doole: U Lukáša je Syn človeka, ktorý prišiel, aby slúžil, prezentovaný skôr ako hosť. A pre Ján – ktorý svoje Evanjelium začína prológom o jednote Boha Otca a Boha Syna (… „Slovo bolo u Boha …“) – prebýva Ježiš „v nebi a nikde inde“. Úlohu tu môže hrať podľa Doola aj „fenomén všetko opustiť a všetko riskovať“, ktorý sa spája s vystupovaním Ježiša do Jeruzalema. „Alebo s misiami apoštolov na Východ“.
V najstaršom Evanjeliu sv. Marka je „dom“ podľa biblistu častým motívom, ktorý „by mohol súčasne odzrkadľovať historickú pravdu“. Jednotlivé rozprávania v ňom ako povolanie colníka Léviho nasledovať Ježiša (Mk 2,13ff) by mali „väčší zmysel“, keby sa vychádzalo z Ježišovho domu v Kafarnaume – rybárskej dediny v Galileji.
J. Andrew Doole narodený v r. 1984 v Belfaste v Severnom Írsku, prednáša od r. 2015 na Inštitúte pre biblické vedy a historickú teológiu na Univerzite v Innsbrucku. Často prepája exaktnú vedu s populárnou vedou napr. článkami o Ježišovom výzore, o humore v evanjeliách, alebo krátko pred Vianocami o Ježišovi, „ktorý dokáže s ľuďmi zaobchádzať intímne až neprístojne a neostýcha sa pred telesným kontaktom či rečou o sexe …“ –zg-
Južná Kórea: Milión katolíkov odmietlo potrat
Seoul, 3.4.2018 (KAP/KNA) 022 027 – Katolícka Biskupská konferencia Južnej Kórey odovzdala ústavnému súdu krajiny viac ako milión podpisov proti legalizácii potratu. Súd chce 24. apríla preveriť platný prísny zákon o potrate. Cirkev je rozhodne proti „usmrcovaniu nevinného života“ citovala ázijská tlačová služba „Ucanews“ 3. apríla arcibiskupa Hyginusa Kim Hee-joonga z Kwangju.
V r. 2017 žiadalo 230 000 prívržencov potratu v petícii prezidentovi legalizáciu potratu. Potrat je v Južne Kórey zakázaný s výnimkou znásilnenia alebo ohrozenia života matky. V r. 2012 juhokórejský ústavný súd ešte liberalizáciu potratu zamietol. „Právo tehotných žien na sebaurčenie nemá rušiť právo plodu na život,“ ako vtedy uviedol.
Kresťanstvo je početne najväčším náboženstvom v Južnej Kórey – väčšina z 52 miliónov občanov však uvádza, že je bez vyznania. Asi 8,6 milióna Juhokórejčanov tvoria protestanti a 5,1 miliónov katolíci. Budhizmus je tam s 10,7 miliónmi prívržencov druhým najväčším náboženským spoločenstvom. –zg-
Švajčiarsko: Ďalšie vlámanie do kapucínskeho kláštora
Appenzell, 3.4.2018 (kath.net) 022 026 – Počas liturgie na Veľký piatok sa neznámi páchatelia pokúšali vniknúť do kapucínskeho Kláštora utrpenia Krista vo švajčiarskom Jakobsbade/Appenzelli. Informovala o tom stránka „Blick.ch“. Po liturgii si rehoľníčky všimli, že kláštorná brána je vylomená. Zámok vchodovej brány bol poškodený, no nič sa nepodarilo ukradnúť, boli iba vecné škody. Rok predtým deviatim sestrám tohto kláštora vo Veľkom týždni ukradli vyššiu sumu z kláštornej pokladnice – boli to peniaze na výplatu miezd zamestnancom. Kantónová polícia prípad vyšetruje a prosí svedkov, aby sa prihlásili. –zg-
Cenzúra listu vraj dohodnutá s Benediktom XVI.
Vatikán, 3.4.20 18 (kath.net) 022 025 – Pokus jezuitu pátra Bernda Hagenkorda, vedúceho nemeckého vydania „Vatican News“, zrelativizovať nedávny mediálny škandál jeho šéfa Daria Edoarda Vigana, má očividne ešte ďalší aspekt. Informuje o tom americká spravodajská stránka „OnePeterFive“. Hagenkord, ktorý by sa v blogu vždy rád predával ako „dobre informovaný“ vo vatikánskych záležitostiach, totiž vyjadril odvážne tvrdenie, že iba čiastočné zverejnenie dôverného listu Benedikta XVI. bolo s emeritným pápežom dohovorené! Neskôr musel Hagenkord toto tvrdenie očividne potichu vymazať, pretože proste nezodpovedalo pravde.
Talianska spravodajská webová stránka „Il Simografo“ toto počínanie kritizovala a hovorila o manipulácii pátrom Hagenkordom. –zg-
Zeitoun – keď sa Mária zjavila kresťanom a moslimom
Michael Hesemann, historik, spisovateľ, autor knihy „Ježiš v Egypte“
Vatikán, 2.4.2018 (kath.net) 022 024 – Už takmer dvetisíc rokov hlásia kroniky kresťanstva zjavenia Božej Matky, ktoré zvyčajne vidia iba niekoľkí vyvolení. Najznámejší prípad zjavení vo Fatime pred 101 rokmi sa však skončil slnečným zázrakom s takmer 100 000 svedkami.
No to, že celá séria mariánskych zjavení sa udeje pred státisícimi ľuďmi – kresťanmi, moslimami aj ateistami – ba že Pannu Máriu bolo možné dokonca odfotografovať – to tu ešte nebolo predtým, než sa zjavila žiarivá postava v apríli 1968 nad strechami koptského pravoslávneho kostola v mestskej štvrti Zeitoun v egyptskej Káhire. V tomto roku slávi koptská cirkev jeho 50. výročie.
Najúžasnejšia séria mariánskych zjavení v dejinách cirkvi sa začala 2. apríla 1968, keď sa egyptskí koptskí kresťania pripravovali na 1900. výročie mučeníctva sv. Marka evanjelistu, ktorý ako prvý hlásal Božie slovo na Níle. Pre koptov – čo však nikto vtedy nemohol tušiť – sa to malo stať začiatkom polstoročného mučeníctva. V júni 1967 Izrael v Šesťdňovej vojne obsadil celý Sinaj, západné Jordánsko a Golanské výšiny, čo arabský svet uviedlo do stuhnutia šokom.
Ako často v Oriente tak aj teraz sa šírili najdivšie sprisahanecké teórie, hľadali sa vinníci blamáže tejto porážky. V Egypte sa k tomu ponúkala kresťanská menšina koptov, na ktorú moslimovia po stáročia hľadeli podozrievavo a ktorých lojalitu stále spochybňovali. Je možné, že kolaborovali s nenávidenými Izraelčanmi, so židmi? A už žiadali prví moslimskí kazatelia vyhnať z krajiny nielen židov, ale aj kresťanov. Občas sa šírili dokonca nálady pogromu.
Koptský pápež – hlava egyptských kresťanov má tento titul od polovice 3. storočia, zatiaľ čo v Ríme sa zaužíval až o storočie neskôr – bol nútený všetkým veriacim pod trestom exkomunikácie zakázať púť do Jeruzalema, „dokiaľ sú sväté miesta v sionistických rukách“. Nesmeli nastať pochybnosti o vlastenectve jeho veriacich. Najzávažnejším dôsledkom traumy z r. 1967 bola totiž radikalizácia egyptskej spoločnosti.
Za prezidenta Nasera (1954-70) bola krajina ešte orientovaná laicisticky, socialisticky a arabsko-nacionalisticky, no v pozadí už vyrastal postupne islamizmus. Keď Naser v r. 1970 zomrel na infarkt, nastúpil Anvar al-Sadat – prísne veriaci moslim, ktorý nielen prepustil väznených členov „Moslimského bratstva“, ale dokonca vyhlásil šaríu za základ egyptského zákonodarstva. Chápal sa ako „vykonávateľ božskej misie“, ktorej cieľom bola pomsta Izraelu. O to viac udivovalo, že sa neskôr stal mierotvorcom, čo islamisti kvitovali jeho zavraždením.
Iste nie je náhoda, že najdojímavejšia séria zjavení Božej Matky sa udiala v tejto fáze prelomu v Egypte. Islamizáciou krajiny sa začala aj marginalizácia kresťanov, ktorá viedla k diskriminácii a nakoniec k násilným útokom, ba k prenasledovaniu. Bolo to, akoby sa Božia Matka ešte raz pokúsila náboženstvá zmieriť tým, že sa zjavila kresťanom, ako aj moslimom. A ako by chcela koptov pred začiatkom súženia ešte raz ubezpečiť o svojej podpore. Práve na Veľkú noc, keď mali zakázanú tradičnú púť do Jeruzalema, sa zdala im prihovárať: „Viem, deti moje, že teraz nemôžete prísť ku mne. Preto prichádzam k vám, aby ste videli, že vás nenechávam samé.“
Tam, kde si oddýchla Svätá rodina
Miesto, na ktorom sa to stalo – mariánsky kostol v Zeitoune – už nemohlo byť symbolickejšie. Leží neďaleko antického Heliopolisu a „Máriinho stromu“ v Matariya – kde podľa tradície oddychovala Svätá rodina na úteku do Egypta. Tu vlastnila rodina Khalil, dynastia bohatšia ako zbožní kopti, kúsok zeme. Iba rok po zjaveniach vo Fatime – v r. 1918 – sa zjavila Ibrahimovi Khalilovi, vtedajšej hlave rodiny vo sne Božia Matka. Poprosila ho, aby tam postavil kostol. Za 50 rokov, tak sľúbila, sa vráti, aby tento kostol požehnala. Khalilovci, ktorí obchodovali v celom Stredozemí, nešetrili peniaze ani námahu, aby Máriino želanie čo najskvostnejšie splnili. Angažovali vynikajúceho architekta Taliana Leomingelliho a nakúpili najlepšie stavebniny. Tak vznikol v r. 1924-25 elegantný snehobiely chrám, ktorý pripomínal skôr byzantské ako koptské vzory. Je to architektonický klenot obklopený múrom uprostred malej záhrady. Rastú tam palmy, ruže, granátové jablká a tvoria krásny kontrast s vanilkovo sfarbeným chrámom a jeho piatimi kupolami akoby z cukru.
Božia Matka dodržala slovo. Moslimský strážca blízkej autobusovej garáže bol prvý, kto ju uvidel 2. apríla 1968 večer okolo 20.30 hod. Slnko práve zašlo a šírila sa temnota noci a na ulici sa rozsvietili oranžové lampy. No Abdel Aziz Ali bol uchvátený niečím, čo vlastne nemalo byť. Na streche náprotivného kostola stála žiarivá žena. „Pozrite sa na to svetlo tam na kostole!“ zakričal na mechanikov a tí to uvideli tiež. To „svetlo“ malo podobu štíhleho mladého dievčaťa odetého do bieleho, ktoré kľačalo vedľa kríža na strednej najväčšej kupole – tam, kde to bolo strmé a vlastne životu nebezpečné!
„Dávajte pozor!“, zakričal jeden mechanik údajnej samovrahyni. Iný telefonoval na políciu, ktorá hneď prišla. Zbehli sa ľudia a čakali, čo sa bude diať.
„Postava dievčaťa bola stále jasnejšia,“ povedal neskôr pekár Ibrahim Yussuf. „Postupne sme jasne spoznávali peknú mladú ženu so žiarivými šatami z bieleho svetla a v rukách mala zelenú olivovú vetvičku. Zrazu sa zjavil celý kŕdeľ bielych žiarivých holubíc nad jej hlavou. V tej chvíli nám bolo jasné, že to nemôže byť samovrahyňa, že je to nebeské zjavenie!“
Polícia na ňu namierila reflektory. No toto ožiarenie spôsobilo, že žena žiarila ešte jasnejšie. Niekto vypol pouličné osvetlenie, no nič sa nezmenilo na sile žiarenia svetlej postavy, ktorá zrazu vstala a chodila po streche chrámu. Pritom bola obklopená svetelnou žiarou, ktorá sa zdala vychádzať priamo z nej.
V tej chvíli prerušil zbožné mrmlanie ľudí výkrik: „To nie je človek. To je Panna Mária, Matka svetla!“ Naraz sa ozval dunivý potlesk a zdvihli sa hlasy a zaznel spev prvých cirkevných piesní. Chválili Boha, ktorý svojej Matke dovolil, aby sa takmer po 2000 rokoch vrátila do Egypta. Zjavenie trvalo do polnoci, potom zmizlo. No Božia Matka prichádzala znova. Hneď v ďalšiu noc a po mnohé ďalšie dni – po celý rok, potom sporadicky až do posledného zjavenia 29. mája 1971.
Raz bola sama, inokedy v sprievode žiarivých holubov, ktorí nad ňou krúžili, rútili sa na kupolu a zrazu zmizli, alebo tvorili na nebi formácie v tvare kríža. Niekedy bola kupola zahalená do sladkej vône kadidla. Nezriedka vysielala Panna Mária svetelné vlny, ktoré zasiahli všetkých prítomných. Najdlhšie zjavenie 30. apríla 1968 trvalo vyše dvoch hodín – od 2.45 do 5.00 h. Státisíce až milión ľudí videlo Paniu svetla v Zeitoune: kresťania, moslimovia, Egypťania, Američania, Európania.
Oficiálne skúmanie
Po tom, čo prvé noviny informovali o zjaveniach, zriadil koptský pápež Kyrill VI. vyšetrovaciu komisiu. Komisia biskupov prišla do Zeitounu 23. apríla 1968. Po tom, čo vypočula prvých očitých svedkov – moslimských technikov, stala sa tiež svedkami tohto zázraku. V správe konštatovala:
„My sami sme svätú Pannu videli. Najprv zahalenú do nebeského svetla, potom zasa priamo. Pohybovala sa okolo kupoly kostola, kľačala pred krížom na kupole a požehnala zhromaždených ľudí.“ Členom komisie bol aj Anba Atanáz, arcibiskup z Beni Suefu v Hornom Egpyte. Neskôr spomínal:
„Pred kostolom bolo veľa ľudí a stáli sme tam až do 3.45 hod. ráno. Keď svitalo, pribehli moji sprievodcovia, ktorí jav sledovali na severnej strane kostola a volali: ‚Tá dáma je nad strednou kupolou‘. Povedali mi, že kupolu zahalil akýsi oblak a zrazu ožiarilo nebo fluorescencujúce svetlo ako lampa. A zrazu tam stála celá jej postava!
Dav bol úplne rozrušený. Bolo ťažké pretlačiť sa ľuďmi, no pokúsil som sa o to a nakoniec som stál priamo pred kostolom. A tam bola – vznášala sa asi šesť metrov nad kupolou, vysoko na nebi, ako fosforeskujúca socha, ale vôbec nie strnulo ako socha. Jej telo a jej odev sa hýbali. Bolo ťažké udržať sa tam, lebo ľudia sa zo všetkých strán tlačili, vtedy v noci ich tam bolo možno stotisíc. Plot okolo dvora kostola jednoducho zošliapali. Tak som sa stiahol do malého domu s kanceláriami južne od kostola. Odtiaľ som pozoroval postavu hodinu od 4. do 5. hod. Ani nachvíľu nezmizla. Božia Matka hľadela na sever, kývala, žehnala ľudí niekedy smerom, kde som stál. Jej odev vial vo vetre. Bola veľmi tichá, ale plná lesku a dôstojnosti. Bolo to niečo skutočne nadprirodzené a jednoznačne z neba.“
Na členov komisie však urobili dojem mnohé uzdravenia, ku ktorým v Zeitoune došlo. Medicínsky poradca komisie Prof. Dr. Abdel-Malek Shafiq dôkladne preskúmal každý prípad. U istého muža zmizol rakovinový nádor veľkosti citróna v močovom mechúre. Istá žena dokázala po 12 rokoch znovu hýbať ochrnutou rukou. Jeden lekár (!) sa cez noc uzdravil z hernie. Žena moslimského riaditeľa cestných stavieb v Káhire, ktorej lekári diagnostikovali nevyliečiteľné ochrnutie ľavej nohy, vzývala „Matku svetla“ o pomoc – a znova mohla chodiť. Ďalšia moslimka sa uzdravila z vážneho ochorenia štítnej žľazy. Istý slepý a nemý moslim znova videl a vedel hovoriť.
Svedectvo jeho biskupov a mnohé uzdravenia boli pre Kyrilla VI. dostatočným dôkazom. Dňa 4. mája 1968 potvrdil tento 116. nástupca sv. Marka mocou svojho úradu:
„Apoštolský stolec (Alexandrie) týmto oznamuje s absolútnou vierou a istotou, s radosťou a s vďakou všemohúcemu Bohu, že svätá a požehnaná Matka svetla sa jasne a so zreteľnými obrysmi zjavila vo viaceré noci a naďalej sa zjavuje … až do dnešného dňa.“
Dokonca aj pápež Pavol VI. v ďalekom Ríme sa zaujímal o tieto zjavenia a požiadal kardinála Stefanosa I. Sidarousa, patriarchu Koptskej katolíckej cirkvi, o správu. Jeho 200 000 veriacich celebruje v koptskom obrade, no sú zjednotení s Rímom. Táto cirkev existuje od r. 1895 a za svoj vznik vďačí pápežovi Levovi XIII.
„Je to nepochybne pravé zjavenie, ktoré potvrdili mnohí koptskí katolíci, ktorí majú našu plnú dôveru,“ konštatoval patriarcha a kardinál v správe do Ríma. „Oni všetci zjavenie Preblahoslavenej Panny videli. So všetkými podrobnosťami opisovali, ako ho videli na kupole kostola v Zeitoune … Tento jedinečný zázrak v sebe skrýva posolstvo plné dobroty, ktoré urobí z kostola v Zeitoune pútnické miesto svetového významu.“
Videl ju aj egyptský prezident Naser
Najprominentnejší očitý svedok zjavení v Zeitoune bol však egyptský prezident Gamal Abdel Naser, ktorý sa o tom dozvedel z tlače. V garáži odkiaľ moslimský strážca ako prvý uvidel zjavenie Márie, nechal zaparkovať svoju limuzínu koncom apríla 1968. V prvý deň sa nič neudialo, no na druhý deň večer sa vrátil. A bol odmenený – spolu s tisícami Egypťanov, ktorí netušili že tam stojí aj ich prezident s ochrankou a tak ako oni čaká na Božiu Matku – uvidel toto zjavenie. O týždeň, 5. mája 1968, oznámilo egyptské ministerstvo komunikácií:
„Vykonalo sa oficiálne preskúmanie veci a došli sme k výsledku, že je nepopierateľnou skutočnosťou, že požehnaná Panna Mária sa zjavuje na kostole v Zeitoune s jasným a žiarivým telom, ktoré vidia všetci prítomní bez rozdielu – či sú kresťania alebo moslimovia.“
Prezident daroval celý pozemok s garážou cirkvi. Tam sa mala v r. 1976 postaviť moderná „Katedrála zjavenia Svätej Panny“, ktorá sa dnes veľká a objemná ako veľryba týči nad maličkým Kostolom Panny Márie.
Prezident Naser nebol jediný prominentný svedok, ktorý prišiel ako skeptik. Ani evanjelický pastor a koptológ Otto Meinardus tomu neveril. A tak sa tam jeden večer vybral spolu s americkou manželkou. Netrvalo dlho a pár tiež uvidel žiarivú postavu nad kupolami. … Aj pre neho sa masové vízie stali otriasajúcou realitou.
Pre koptov to však bolo viac – Božie znamenie, že v ťažkých časoch nie sú sami, že nad nimi bdie „Žena svetla“…
Snímok zjavenia v Zeitoune urobil moslim Ali Ibrahim, riaditeľ Egyptského múzea v Káhire. © BUs
USA: Žiadajú Disneyho princeznú s potratom!
USA, 30.3.2018 (kath.net) 022 023 – V USA sa postarala o rozruch požiadavka potratovej organizácie „Planned Parenthood“ (Plánované rodičovstvo). Na Twitter žiadala v Disneyho rozprávkach princeznú s potratom!
„Potrebujeme Disneyho princeznú, ktorá mala potrat. Potrebujeme Disneyho princeznú, ktorá je za slobodnú voľbu! Potrebujeme Disneyho princeznú, ktorá je nezdokumentovanou imigrantkou. Potrebujeme Disneyho princeznú, ktorá je transgenderová.“
Reakcia na to bola obrovská a jednoznačná. Po tom, čo prišla kritika dokonca aj z liberálnej strany, tento tvít znova zmizol! -zg-
Benedikt XVI. slávi Veľkú noc súkromne v kláštore
Vatikán, 31.3.2018 (kath.net/ KAP) 022 022 – Na oficiálnych bohoslužbách na Veľkú noc vo Vatikáne sa Benedikt XVI. (2005-2013) nezúčastní.
„Veľký týždeň a veľkonočnú liturgiu oslávi emeritný pápež vo svojej kaplnke tu v kláštore,“ povedal pred Veľkou nocou jeho súkromný sekretár, arcibiskup Georg Gänswein pre rakúsky „Kathpress“. „V Kláštore Mater Ecclesiae, v ktorom Benedikt XVI. trávi svoj odpočinok, vládnu cez Veľký týždeň a na Veľkú noc jeho domácke bavorské zvyky,“ ako dodal.
Pápež František navštívil svojho predchodcu v Petrovej službe už v utorok 27. marca popoludní, aby mu zaželal k Veľkej noci.
Pre vekom spôsobené zdravotné problémy Benedikt XVI., ktorý sa o dva týždne dožije 91. veku života, sa už nemôže na veľkých sláveniach zúčastňovať.
Bohoslužby v kaplnke kláštora slávi „papa emeritus“ po sediačky. Stáť môže iba pri kánone svätej omše. Väčšinou sa pohybuje pomocou oporného vozíka. –zg-
V Bazilike sv. Petra spadli veľké kusy omietky!
Vatikán, 30.3.2018 (kath.net/ KAP) 022 021 – Hodina šoku v Bazilike sv. Petra: Tam vyše desať kusov padajúcej omietky, malty a kamienkov iba tesne minulo skupinu turistov. Z 20-metrovej výšky popadali na Zelený štvrtok popoludní z jedného piliera v zadnej časti bočnej lode chrámu početné kusy omietky a kamienky, ako napísali noviny „Il Messaggero“ na Veľký piatok. V tom čase sa v tesnej blízkosti nachádzala skupina ruských turistov. Zranený nebol našťastie nikto.
Išlo o pilier hrobky Kristíny Švédskej v bezprostrednej blízkosti Kaplnky s Michelangelovou Pietou. Pracovníci baziliky miesto okamžite uzavreli a prehľadali omietku piliera, či nie sú na nej ďalšie poškodenia. Bazilika zostáva pre návštevníkov otvorená a konajú sa plánované pobožnosti v piatok a sobotu.
Vatikán sa dištancuje od údajného pápežovho interview
Vatikán, 29.3.2018 (kath.net/KAP) 022 020 – Vatikán sa dištancoval od údajného interview v novinách „La Repubblica“, ktoré mal viesť s pápežom ich vydavateľ Eugenio Scalfari. Stretnutie Scalfariho s Františkom bolo čisto súkromným rozhovorom. Výpovede, ktoré autor vo svojom štvrtkovom príspevku citoval, neboli v nijakom prípade doslovné citáty pápeža.
Tak Scalfari cituje Františka okrem iného výpoveďou, že peklo neexistuje. Je však rad výpovedí pápeža, v ktorých hovorí ako o existencii satana ako aj o večnom zatratení.
Dnes 92-ročný Scalfari je s pápežom spriatelený. Aj v predchádzajúcich rozhovoroch s ním si nerobila záznamy ani poznámky. Neskôr uverejnené interview boli zaznamenané čisto po pamäti, ako Scalfari sám pripustil.
V štátoch Perzského zálivu stavajú veľké chrámy
Doha-Manama, 29.3.2018 (kath.net/ KAP) 022 019 – Rast kresťanského obyvateľstva v štátoch perzského zálivu je viditeľný najmä v kniežatstve Katar a v kráľovstve Bahrain. V oboch štátoch sa stavajú veľké kresťanské Božie domy, ako informovala tlačová služba viedenskej nadácie „Pro Oriente“ vo štvrtok.
V Avali, predmestí Maname, hlavného mesta kráľovstva Bahrain, sa v týchto dňoch začali stavebné práce na novej katedrále. Podľa apoštolského vikára, biskupa Camilla Ballina, má byť Boží dom otvorený v r. 2021. Pozemok daroval Katolíckej cirkvi kráľ Hamad bin Isa al Khalifa pred piatimi rokmi.
Väčšina katolíkov v Bahraine sú migranti za prácou z východnej Európy, južnej Indie a z Filipín, no žije tam aj 1000 domácich katolíkov. Nová katedrála bude spojená s biskupským sídlom. Ako zdôraznil biskup Ballin, má byť v prvom rade duchovným centrom. Stavbu katedrály považuje za znamenie „istého otvorenia sa“ kráľovstva Bahrain náboženskému pluralizmu.
Až do konca prvého tisícročia boli v oblasti krajín v Perzskom zálive silne prítomní kresťania – diecézami a kláštormi Apoštolskej cirkvi Východu. Druhá fáza silnej prítomnosti kresťanov tu bola v čase portugalskej vlády v 16.-17. storočí.
Nová pravoslávna katedrála v Katare
V hlavnom meste Kataru Dohe sa do konca roka má dokončiť pravoslávna katedrála sv. Izáka a Juraja. Príslušný arcibiskup Makarios (Mavrojannakis) oznámil, že liturgie v nových kostoloch sa budú sláviť grécky, arabsky a rusky. Pravoslávny patriarcha Jeruzalema, Teofilos III., príde do Dohy, aby nový chrám posvätil.
Na bazáre v prospech Božieho domu sa v Pôstnom období ukázalo, že pravoslávni kresťania v Katare pevne držia spolu. Na bazáre ponúkali jedlá a ľudové umenie ruskej, srbskej, gréckej, gruzínskej, moldavskej, bulharskej a sýrsko-libanonskej tradície.
No Doha je v rámci pravoslávia v cirkvi citlivou otázkou. Pravoslávny patriarchát Antiochie sa domnieva, že celý arabský polostrov tradične patrí do jeho „kánonického teritória“. Jeruzalemský patriarchát však zastáva stanovisko, že väčšina kresťanov v Katare pochádza z Palestíny a preto zriadil v Dohe arcibiskupské sídlo. Arcibiskup Makarios bol v r. 2013 – za prudkých protestov patriarchu z Antiochie – vysvätený pre Dohu. Kvôli tomuto sporu o cirkevnú príslušnosť Kataru je cirkevné spoločenstvo oboch patriarchátov rozdelené. Spor viedol k tomu, že Antiochijský patriarchát sa v r. 2016 nezúčastnil na panpravoslávnom koncile na Kréte. –zg-
„Inak padnú normy katolíckej sexuálnej morálky ako domino“
Rím, 29.3.2018 (kath.net) 022 018 – „Stanovisko laikov a pravoverných kňazov má význam, no pápežove rozhodnutia to sotva ovplyvní. Iba pri stanovisku spolubratov v biskupskej službe je nádej, že odvrátia to, čo sa v Katolíckej cirkvi hrozí stať duchovnou katastrofou. Ak by sa totiž ‚nová paradigma‘ v otázkach antikoncepcie mohla oficiálne aplikovať, popadajú všetky normy katolíckej sexuálnej morálky ako tehličky domina. Z toho sa vyvinie veľká pohroma. Mnohé duše budú stratené. Boh však aj z toho urobí niečo dobré. Ale nie bez obrovskej straty.“ Napísal to americký profesor morálnej teológie Christian Brugger v otvorenom liste biskupom Katolíckej cirkvi:
Otvorený list biskupom Katolíckej cirkvi
Najdôstojnejší arcibiskupi, biskupi, bratia v Kristovi,
niektoré vplyvné hlasy v Cirkvi hovoria o „novej paradigme“, aby ospravedlnili konania, o ktorých je dávno známe, že sú v rozpore s Božím a prirodzeným právom. Nedávno som k tomu napísal:
„‚Nová paradigma‘ otvára (bez toho, že by sa to kedy výslovne vyjadrilo) kňazom a biskupom možnosť na jednej strane potvrdiť, že prijímajú morálnu náuku Cirkvi a súčasne ‚individuálnemu svedomiu‘ tých, ktorí nežijú podľa jej náuky, poskytovať slobodu pokračovať v ich živote v rozpore s náukou Cirkvi a súčasne pristupovať k Pánovmu stolu.“
Vidíme to na miestach, kde je katolíkom, ktorí žijú v objektívne hriešnych zväzkoch, podľa ich ľubovôle aj bez predsavzatia napraviť svoje správanie, povolené vrátiť sa ku svätému prijímaniu. Tým „nová paradigma“ umožňuje konanie, ktoré Kristus a sv. Pavol v Novom zákone a Cirkev dve tisícročia odmietali. V Nemecku, Argentíne, na Malte aj inde existuje teraz „katolícky rozvod a nový sobáš“, ako aj „katolícke cudzoložstvo“.
Ak nezakročíte, aby ste zabránili tomu, že bude mať táto „nová paradigma“ vplyv na katolícku morálnu náuku ako celku, tak sa zdá byť nevyhnutné, že jej následky sa prejavia aj na správaní v oblasti antikoncepcie (napriek tradičnej náuke Cirkvi, ako je potvrdená v Gaudium et Spes a Humanae Vitae), ďalej na homosexuálnych skutkoch (napriek náuke potvrdenej v Persona Humana a v Katechizme Katolíckej cirkvi) ako aj na iných formách správania, ktoré sa tradične odmietali. Tí, ktorí „novú paradigmu“ bránia, budú hovoriť:
„My nerobíme nič iné, ako že aplikujeme náuku Cirkvi s väčšou pastoračnou citlivosťou tým, že venujeme zvýšenú pozornosť komplexnosti konkrétnych ‚okolností‘ a tým, že dôstojnosti ‚svedomia‘ preukazujeme väčšiu úctu – stanovená morálna náuka samotná sa nespochybňuje.“
Postoj laikov a pravoverných kňazov má význam, no rozhodnutia pápeža sotva ovplyvní. Iba pri stanovisku spolubratov v biskupskej službe je nádej, že odvrátia to, čo sa v Katolíckej cirkvi hrozí stať duchovnou katastrofou. Ak by sa totiž „nová paradigma“ mohla oficiálne aplikovať v otázkach antikoncepcie, popadajú všetky normy katolíckej sexuálnej morálky ako tehličky domina. Z toho sa vyvinie veľká pohroma. Mnohé duše budú stratené. Boh však iste aj z toho urobí niečo dobré. Ale nie bez obrovskej straty.
Preto sa obraciam na všetkých biskupov – na Východe a Západe – ktorí sa vidia, že „nová paradigma“ sa v súčasnosti už používa a naďalej bude používať na ospravedlnenie správania, ktoré odporuje tradične uznávanému Božiemu a prirodzenému právu – a v hlbokej úcte ich prosím, aby zvážili nasledovné štyri kroky:
1. S úctou súkromne napísať apoštolskému nunciovi a úctivo ho poprosiť, aby Svätému Otcovi vyjadril vašu veľkú starosť kvôli „novej paradigme“ a naliehavo ho požiadal, aby odhliadol od jej aplikácie na náuky „Humanae Vitae“.
2. Súkromne napísať pápežovi Františkovi samotnému a vyjadriť mu bratskú ustarostenosť z týchto okolností a s úctou ho požiadať, aby učil morálne pravdy katolíckej viery jednoznačne, predovšetkým v otázkach piateho a šiesteho prikázania Desatora a skorigoval pastoračné omyly, ku ktorým niektoré jeho náuky dali podnet.
3. Za svoju diecézu oficiálne vydať smernice venujúce sa pastoračnému prístupu k citlivým otázkam, ktoré sa vyskytujú v „Amoris laetitia“ (predovšetkým v 8. kapitole) – a to smernice v súlade s náukami pápeža Jána Pavla II., Benedikta XVI. ako aj s tradíciou morálky a pastorácie vôbec.
4. Súkromne sa spájať s biskupmi, ktorí tieto starosti zdieľajú a hľadať konštruktívne cesty, ako uplatniť vaše Magistérium v službe biskupských záväzkov, ako ich stanovuje Katechizmus Katolíckej cirkvi:
„Poslanie Učiteľského úradu (Magistéria) je späté s definitívnou povahou zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom v Kristovi; má ho chrániť pred odchýlkami a ochabnutím vo viere a zaručovať mu objektívnu možnosť vyznávať bez omylu pravú vieru. Pastorálnym poslaním Učiteľského úradu je teda bdieť nad tým, aby Boží ľud zotrvával v pravde, ktorá oslobodzuje“ (890).
Keď v korešpondencii spomeniete „novú paradigmu“ mohlo by sa to možno napojiť na vyjadrenie sv. Jána Pavla II. o proporcionalizme vo „Veritatis Splendor“:
„Teórie tohto druhu opúšťajú učenie Cirkvi, ak sa nazdávajú, že možno schváliť ako mravne dobrú vedomú voľbu takých spôsobov správania, ktoré sa priečia Božiemu zákonu i prirodzeným príkazom. Takéto doktríny sa nemôžu odvolávať na katolícku mravnú tradíciu …“ (76).
Bolo by ľahké povedať: „Urobil som, čo som mohol. Je to v Božích rukách. Musíme sa uskromniť a prenechať to jemu.“ Prihliadnite prosím nato, že ste Ježišovými rukami, aby tie vo veľmi vážnej situácii konali.
Som ochotný pomáhať všetkým, čím je mi možné – napr. pri príprave podkladov k rozhovorom, téz, diecéznych smerníc atď. Prosím, neváhajte sa dať
so mnou do styku.
V hlbokej úcte v Kristovi, Váš E. Christian Brugger (D.Phil.) morálny teológ
Jacksonville Beach, Florida USA
Pápež František navštívil Benedikta XVI.
Vatikán, 28.3.2018 (kath.net/KAP) 022 017 – Pápež František navštívil pred Veľkou nocou svojho predchodcu Benedikta XVI. Ako pravidelne k sviatkom prišiel František 27. marca do kláštora „Mater Ecclesiae“ vo Vatikánskych záhradách, kde emeritný pápež žije. O trvaní návštevy alebo veľkonočných darčekoch Vatikán neinformoval.
Zvyčajne je oficiálny pápežský termínový kalendár v utorok sotva plný, takže František ho využíva na spontánne návštevy, či rozhovory. V utorok predpoludní navštívil František prekvapujúco aj vatikánsky štátny sekretariát, kde pracuje asi 300 ľudí.
Zatiaľ čo pápež František navštevoval svojho predchodcu, aby mu zaželal k Veľkej noci, na niektorých webových stránkach sa objavila falošná správa, že Benedikt XVI. zomrel. Asi aj preto sa vatikánska tlačová kancelária rozhodla v utorok večer túto čisto súkromnú návštevu predsa len oznámiť verejnosti. –zg-
Pred 50 rokmi ukončil Pavol VI. dvorný protokol
Johannes Schidelko
Vatikán, 28.3.2018 (kath.net/KAP) 022 016 – Pred 50 rokmi sa vo Vatikáne skončila éra feudálnej dvornej štruktúry. V priebehu reforiem po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) pápež Pavol VI. (1963-1978) odstránil v Apoštolskom paláci štruktúry a mentalitu dvornej minulosti. V motu proprio „Pontificalis domus“ z 28. marca 1968 zmenil Pápežský dvor na Pápežský dom. Jeho domácnosť a služby v jeho bezprostrednej blízkosti mali zreteľne ukázať „prednosť duchovného úsilia“. Malo sa odstrániť všetko, čo bolo iba „titulom a vonkajšou veľkoleposťou a vznešenosťou“.
Z paláca zmizli mnohé historické úrady, uniformy a zvučné tituly z doby, keď boli pápeži aj svetskými panovníkmi. Napríklad „dvorný majster jeho Svätosti“, vrchný štolba, majster Sv. hospicu, majster garderóby, či tajní ochutnávači jedál. Iné mená sa zmodernizovali – magister Apoštolského paláca sa teraz nazýva teológ Pápežského domu, z prefekta Apoštolskej sakristie sa stal generálny vikár pápeža pre štát Vatikán.
Mnohé služby pápežovi stratili pôvodnú funkciu a ako čisto čestné služby už nemali vzťah k reálnemu životu, ako to odôvodnil Pavol VI. „Casa Pontificia“ – teda „Pápežská rodina“ (Famiglia Pontificia) a „Cappella Pontificia“ – mali mať za členov už iba osoby, ktoré naozaj vykonávali funkciu a pravú službu. A pridalo sa ďalšie kritérium: „V Pápežskom dome nie je nijaký úrad dedičný.“
Tým zmizol vplyv katolíckych šľachtických rodín, ktoré po stáročia mali svoje úlohy na dvore pápeža a tie reagovali rozladene. Rodiny Orsini a Colonna napríklad poskytovali tradične pápežských asistentov pri tróne pápeža, rodina Ruspoli zasa najvyššieho pápežského komorníka. Členovia rodiny Sacchetti mali na starosti logistiku pri pápežských cestách. „Čierna šľachta“ Ríma považovala úrad na dvore pápeža za stavovsky primerané pole pôsobnosti. Boli to napríklad čestní komorníci s kordom a plášťom, najčastejšie v španielskom kroji, ktorí viedli vysoko postavených hostí k pápežovi. Pre mladých šľachticov tu bola v r. 1970 rozpustená šľachtická garda.
Odvtedy nijaká funkcia v Pápežskom dome už nie je viazaná na šľachtický pôvod. „Gentiluomini“ (komorní páni) v čiernom fraku so striebornou čestnou reťazou sprevádzali hostí vatikánskymi chodbami k audienčným sálam.
Pápežský dom vedie pápežom menovaný prefekt, od r. 2012 je to nemecký arcibiskup Georg Gänswein. Ten organizuje slávnostné audiencie pápeža pre hlavy štátov, ale aj generálne audiencie. Stará sa o všetko, čo sa týka pápežských ceremónií s výnimkou liturgických slávení. Okrem toho pripravuje pápežské návštevy v Ríme a Taliansku. „Famiglia“ a „Cappella“ hrajú za Františka rovnakú úlohu ako za jeho predchodcov, ako povedal Gänswein.
K Pápežskému domu patria klerici aj laici, ktorí pápeža podporujú pri výkone jeho služby. Členmi „rodiny“ sú sekretári pre vnútro a zahraničie, majster pre almužny, pápežský teológ a pápežský kazateľ. Členovia „Cappelly“, sa zúčastňujú na veľkých obradoch tvoria ho kardináli a hlavy dikastérií. K nim patrí aj opát z Montecassina, no patria sem aj sudcovia Rímskej róty a klérus Ríma.
Motu proprio z marca 1968 okamžite vstúpilo do platnosti. Jednou z prvých noviniek bola už o niekoľko dní pozvánka na slávenie Veľkého týždňa. Už nebola v latinčine a nedoručovali ju „pápežskí bežci“, ale objavila sa len ako oznam v novinách „L´Osservatore romano“ a po taliansky. –zg-
Kanada prikazuje jazyk neutrálny voči pohlaviu!
Ottawa, 28.3.2018 (kath.net/LSN/jg) 022 015 – Kanadská vláda prikázala štátnym zamestnancom, aby v kontaktoch s občanmi nepoužívali oslovenia špecifické pre pohlavia. Majú používať „formulácie neutrálne voči pohlaviu“, aby sa vyhli „dojmu predpojatosti voči pohlaviu občana“, ako sa uvádza v smerniciach.
K výrazom, ktoré sa už nemajú používať patria: „pán“, „pani“, ale aj „otec“ a „matka“. Namiesto „otec“ alebo „matka“ sa má používať pojem „rodič 1“ a „rodič 2“. Občanov sa majú úradníci pri prvom kontakte pýtať, ako chcú byť oslovovaní. Podľa smerníc sú výrazy „pán“ a „pani“ až potom prípustné.
Ako uviedla správa kanadského vysielača CBC sú tieto smernice už v platnosti. K balíku patria aj príslušné opatrenia sledovania pracovníkov štátnych orgánov!
Ako uviedol CBC opatrenia majú sčasti protichodné účinky. Občania sú zmätení a práve týmto novým prístupom sa cítia byť urazení. Sú zvyknutí na určité formy oslovenia a mnohí pociťujú ako nezdvorilé, ak sa tieto už nepoužívajú. Aj otázka „Kto je rodič číslo 1?“ spôsobuje zmätenie občanov, ako uviedol CBC po rozhovore so štátnymi úradníkmi. –zg-
Žurnalista: Františkov pontifikát môže byť „katastrofou“
New York City, 27.3.2018 (kath.net/jg) 022 014 – Americký katolícky žurnalista Ross Douthat v komentári pre New York Times kriticky zhodnotil päť rokov pontifikátu pápeža Františka.
František veľkými gestami, ktoré vyjadrujú pokoru a kresťanskú lásku k blížnemu, oduševnil mnohých ľudí, ktorí nie sú zvlášť blízki Katolíckej cirkvi. „Na to nebol kardinál Bergoglio zvolený za pápeža,“ namieta Douthat. „Kardináli ho zvolili, aby zreformoval Vatikán. V tejto oblasti sú výsledky doteraz chabé. Kto sa na to opýta, toho radi odkážu na ďalší rok, zatiaľ čo situácia vo Vatikáne je horšia ako za Benedikta XVI.“
Douthat vidí najdôležitejšie výsledky pontifikátu Františka v dvoch pozoruhodných „pokojoch zbraní“ moderného sveta.
Prvý sa týka konfliktu medzi sexuálnou morálkou a žitou praxou predovšetkým v západnom svete po sexuálnej revolúcii 60. rokov. Sprvu sa rozlišovalo medzi náukou na jednej strane a pastoračnou praxou na strane druhej. František súčasne pripustil „decentralizáciu autority náuky Cirkvi,“ čo sa v kontroverzných otázkach môže v rôznych krajinách a diecézach rôzne vykladať.
Druhý „pokoj zbraní“ sa týka konfliktu s Čínou. František chce dosiahnuť zmierenie tajnej cirkvi s režimu vernými katolíkmi.
Obe opatrenia by so sebou priniesli závažnú riziká, ako varuje Douthat. Prvé ohrozuje jednotu Cirkvi a vernosť Božiemu zjaveniu. Napätia v Cirkvi stále viac rastú. Druhé ohrozuje svedectvo prenasledovaných katolíkov. Douthat kritizuje v tejto súvislosti poníženecký jazyk Vatikánu voči komunistickému trežimuv Číne.
Okrem toho treba konštatovať, že liberalizácia za Františka neviedla k návratu katolíkov, ktorí sa v ostatných desaťročiach rozlúčili s praktizovaním katolíckej viery. –zg-
On dal svoj život za druhých: Arnaud Beltrame
On prakticky vedel, že nemá nijakú šancu!
Paríž, 26.3.2018 (kath.net/pl) 022 013 – Celé Francúzsko si ho ctí ako hrdinu – teraz tento katolík zomrel: Arnaud Beltrame sa dobrovoľne ponúkol pri francúzskom teroristickom útoku na výmenu za rukojemníčku. Policajta v piatok pri rukojemníckej dráme v supermarkete vo francúzskom Trèbes terorista ťažko zranil a v nemocnici zomrel. Predtým dostal sviatosť pomazania chorých. Informoval o tom francúzsky regionálny žurnál „Le Progrès“. Brat zomrelého, Cedric Beltrame, pre televíziu RTL povedal:
„On dal svoj život za iného človeka. On s istotou vedel, že prakticky nemá nijakú šancu!“
Žena, pre ktorú sa dal k dispozícii, naozaj teroristický útok prežila. Beltrane si vykonal aj púť s otcom do Santiago de Compostella. Ako mladík navštevoval katolícku školu. Pravidelne chodil na svätú omšu a aj minulú nedeľu bol v kostole. Spolu so snúbenicou Marielle sa pripravoval na cirkevné uzavretie manželstva, za kňaza si zvolili pátra Jeana-Baptistu, kanonika opátstva Lagrasse.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil v sobotu Beltrama ako hdinu a ohlásil jeho čestný pohreb.
Svedectvo kňaza
Páter Jean-Baptiste, kanonik opátstva Lagrasse, sa podrobne vyjadril o zosnulom podplukovníkovi. Na stránke Diecézy Carcassonne a Narbonne napísal, že Beltrana a Marielle spoznal skôr náhodne. Boli si rýchlo sympatickí a pár ho požiadal, aby ich pripravil na cirkevný sobáš, ktorý sa mal konať 9. júna v blízkosti Vannes.
„My sme mnohé hodiny, takmer dva roky, pracovali ma základoch manželského života. Dňa 16. decembra som požehnal ich nový domov a pripravili sme kánonický protokol manželskej prípravy. Veľmi pekné vyhlásenie úmyslu manželstva Arnauda som dostal štyri dni pred jeho hrdinskou smrťou.“
Mladý pár prichádzal pravidelne do opátstva na sväté omše, bohoslužby a katechézy. Boli členmi duchovnej skupiny a tímu Narbonne, ako uviedol kňaz. Aj v poslednú nedeľu prišli obaja na svätú omšu.
Arnaud vyrástol v rodine, v ktorej sa viera málo praktizovala. V r. 2007, vo veku takmer 33 rokov, prežil pravé vnútorné obrátenie. Po dvoch rokoch katechumetátu v Rueil Malmaison prijal prvé sväté prijímanie. Na púti do Sainte-Anne d’Auray v r. 2015 poprosil Božiu Matku o ženu svojho života. Na to sa stretol s Marielle, ktorá je tiež hlboko veriaca, ako uviedol páter Jean-Bapstiste.
„Arnaud vedel o sľube cirkevného manželstva, ktorý už dal Marielle a ktorá bola občiansky už jeho manželka a nežne ho milovala, môžem to dosvedčiť. Teda? Smie sa vystaviť takému riziku? Mne sa zdá, že iba jeho viera dokáže vysvetliť šialenstvo tejto obete, pre ktorú ho teraz všetci obdivujú. Vedel, že Ježiš nám povedal: ‚Niet väčšej lásky ako dať život za priateľov,“ (Evanjelium sv. Jána 15,13). Vedel, že jeho život patrí Marielle, ale aj Bohu, Francúzsku a jeho bratom a sestrám v smrteľnom nebezpečenstve. Myslím si, že iba kresťanská viera živená láskou k blížnemu, dokáže priniesť takúto nadľudskú obetu.“
Páter Jean-Baptiste opisuje, že v nemocnici udelil bezvedomému zomierajúcemu Beltranovi sviatosť pomazania chorých a apoštolské požehnanie umierajúcim. Marielle sa pobožnosti aktívne zúčastnila liturgickými odpoveďami. „Cirkevne zosobášiť som tých dvoch už nemohol, keďže bol v bezvedomí.“ Páter sa tiež opýtal ošetrovateľov, či smie dať Beltranovi mariánsku zázračnú medailu zo zjavenia Božej Matky na Rue de Bac. –zg-
Ukradli Najsvätejšiu Eucharistiu a relikvie z kláštora
Brémy, 26.3.2018 (kath.net) 022 012 – Z Kláštora sv. Brigity v nemeckých Brémach ukradli Najsvätejšiu Eucharistiu. Informoval o tom internetový magazín „Kirche und Leben“ (Cirkev a život) Münsterskej diecézy. Okrem toho odcudzili relikvie sv. Brigity Švédskej, ako aj liturgické predmety – cibórium, monštranciu a relikviár. Predstavená kláštora matka Giovanna sa vyjadrila, že sestry sú z tejto krádeže „zhrozené a zarmútené“.
Podľa polície sa krádež udiala 22. marca. Podozrivého polícia opisuje ako muža vysokého 1,65-1,70 metra. „Bol silnej postavy, mal krátke čierne vlasy a tmavú farbu pleti. Mal so sebou tmavý ruksak.“ Polícia hľadá svedkov a varovala ľudí pred kúpou ukradnutých predmetov.
Zakladateľka rehole sv. Birgita Švédska žila v r. 1303-1373. –zg-
Nemecko: Rastúce konflikty na školách a stret kultúr
Berlín, 26.3.2018 (kath.net) 022 011 – „Z najrozličnejších strán prežívame protisemitské a protikresťanské útoky, ale aj proti cudzincom vôbec. A stále častejšie sú cieľom útokov aj učiteľky.“ Povedal to Heinz-Peter Meidinger, prezident Nemeckého zväzu učiteľov, v interview pre noviny „Bild“.
„Pozorujeme tu rastúcu polarizáciu a zhoršovanie stavu na problémových školách v kritických obvodoch. No aj tam, kde je jednostranná sociálna štruktúra, alebo kde sa prekročila istá kvóta migrantov, dochádza stále viac ku konfliktom.“
„Učiteľky majú tiež stále viac problémov, pretože v školách nezriedka narazia do seba dve kultúry. V mnohých arabských a severoafrických krajinách majú obraz ženy, ktorý nie je zlučiteľný s naším. To sa prejavuje napríklad, keď padnú vety ako: ´Ty, pobehlica, ty mi nebudeš nič hovoriť!´“ uvádza Meidinger a poukazuje na to, že:
„Na mnohých školách to už nie sú nijaké ojedinelé prípady, ale patrí to k všednému dňu v škole! Niektoré školy už chránia súkromné bezpečnostné služby. Rovná sa to síce kapitulácii pedagogiky, ale sčasti je to aj pochopiteľné, pretože stále znova si žiaci nosia do školy nože, alebo agresívne spreje. Ak integrácia v týchto problematických okresoch nepokročí, tak nám hrozia americké podmienky života na školách!“ –zg-
V Európe chodí na nedeľnú omšu len málo mladých
Londýn, 26.3.2018 (kath.net/KAP) 022 010 – V Rakúsku navštevujú iba 3 percentá mladých katolíkov vo veku 16 – 29 rokov aspoň raz do týždňa svätú omšu a 17 percent nejde na omšu po celý rok. Vyplýva to zo štúdie Londýnskej univerzity Panny Márie v Twickenhame a Inštitútu „Catholique Paris“. Podobné nízke počty sú v Belgicku (2 %), Maďarsku (3 %), Litve (5 %), Nemecku (6 %) a Švajčiarsku (8 %).
V Poľsku chodí však na nedeľnú omšu 47 % mladých. V Portugalsku je to 27 %, V Česku a Írsku 24 %. Dáta sú z „European Social Survey“ z rokov 2014 a 2016.
Asi 44 percent mladých Rakúšanov vo veku 16 až 29 rokov sa označuje pritom za katolíkov. Ďalších 7 % má iné kresťanské vyznanie, 10 % tvoria moslimovia, 37 je bez náboženstva. Pätina opýtaných katolíkov v Rakúsku uviedla, že mimo bohoslužieb sa najmenej raz do týždňa modlí. Rovnaký počet sa nemodlí nikdy mimo omše.
Štúdia ukazuje, že v Európe praktizuje náboženstvo stále menej mladých, ako uvádza spoluautor štúdie anglický teológ a religionista Stephen Bullivant. No tí mladí, čo praktizujú vieru sú angažovanejší.
Veľká časť opýtaných uviedla, že nemá vyznanie. V Českej republike to bolo 91 percent. V Holandsku, Česku, Španielsku, Veľkej Británii, Francúzsku a Maďarsku vyše polovica opýtaných uviedla, že mimo svadieb alebo pohrebov nikdy nenavštívila svätú omšu. V Rakúsku každý tretí mladý ešte nikdy nebol na svätej omši. –zg-
Nemecko: „Multikulti stroskotalo“
Mníchov, 26.3.2018 (kath.net) 022 009 – „Strana CSU nie je ochotná vzdať sa kultúrnej identity Nemecka, politická korektnosť nie je nijaká domovina.“ Povedal to nemecký predseda krajinskej skupiny CSU Alexander Dobrindt pre časopis „Bild am Sonntag“. Zdôraznil, že frakcia CSU v parlamente stojí kompletne za výpoveďami ministra vnútra Horsta Seehofera, ktorý konštatoval, že islam nepatrí k Nemecku. Spolková kancelárka Angela Merkelová tomu vo vládnom vyhlásení protirečila. Generálny sekretár CSU Markus Blume pre noviny „Augsburger Allgemeine“ vysvetlil: „Veď Seehofer v ďalšej vete predsa aj povedal, že je samozrejmé, že ľudia moslimského vyznania k tejto krajine patria. Kto Seehoferu vetu vidí ako akt vyhraničovania ľudí, ten koná zlovoľne a nechápe túto diskusiu, ale potláčanie potrebnej diskusie polarizuje krajinu.“
Aj štátny sekretár CSU Stephan Mayer pre „Bild“ povedal: „Naša krajina bola po stáročia formovaná kresťanstvom, humanizmom a osvietenstvom, nie islamom a z tohto hľadiska islam k Nemecku nepatrí.“ –zg-
Rakúsko: Biskup za vysviacku „viri probati“
Linec, 24.3.2018 (KAP) 022 008 – Linecký diecézny biskup Manfred Scheuer zdôraznil svoju zásadnú otvorenosť voči vysviacke „viri probati“ – osvedčených ženatých mužov. Súčasne sa však vyslovil proti „zvláštnej ceste“ Lineckej diecézy. V interview pre noviny „Oberösterreichischen Nachrichten“ pripomenul, že túto tému navrhoval už v r. 2005 na synode biskupov. „Medzitým sa znova vyvinuli diskusie, či urobiť takýto experiment. V zásade by som v to dúfal,“ povedal biskup. „No zvláštna linecká cesta neprichádza do úvahy, diecéza sa nebude odštepovať od iných rakúskych diecéz, ani od všeobecnej Cirkvi.“
Aj keď sa osvedčení ženatí muži môžu stať kňazmi, neznamená to pre neho „zrušenie celibátu“, ako biskup vyhlásil. Pretože predpokladom toho je aj to, „že sa celibátom a tým spojenou formou života nebude úplne pohŕdať, čo sa však v súčasnosti deje. Tu si želám jeho väčšie ocenenie.“
O istých ďalších požiadavkách, ktoré sa vyskytujú v priebehu diskusie o reforme Cirkvi – ako napr. od rakúskej iniciatívy farárov – o pripustení znovu zosobášených rozvedených k svätému prijímaniu – sa musí intenzívne hovoriť, ako povedal linecký biskup. „V oblasti manželstva a rodiny toto napríklad prebiehalo na nedávnych synodách. Zaoberať sa všetkými požiadavkami iniciatívy farárov (ako napr. pripustením žien ku kňazstvu alebo slávením Eucharistie bez kňazov) by vtedy aj dnes znamenalo rozštiepenie Cirkvi, ktoré by sme neprekonali,“ povedal biskup Scheuer.
K 10 mužom, ktorí minulý rok vstúpili do seminára v Linci, biskup povedal: „Je tu sila viery a angažovanosti. Súčasne sa v dobe rastúcej individualizácie a pluralizácie sťažilo pre ľudí urobiť toto obsahom svojho života alebo povolania. To neplatí len pre kňazov, ale aj pre katechétov a pastoračných pracovníkov. Vcelku by som však nepovedal, že náboženstvo je prežitý model, ako si to myslel Auguste Comte už v 19. storočí.“
Ako veľkonočné posolstvo pre ľudí v Hornom Rakúsku biskup Scheuer vyslovil vetu: „Silnejšia ako smrť a silnejšia ako nenávisť sú nádej a sila lásky. V súčasnosti je veľa skúseností zranení, opovrhovania, vylučovania zo spoločnosti a ľahostajnosti. Tento status quo však nemá posledné slovo.“ –zg-
Viedeň: Moslimka vyhodila otca pacientky z izby
Viedeň, 24.3.3018 (kath.net) 022 007 – Vo viedenskej nemocnici AKH sa postarala o rozruch úplne zahalená moslimská pacientka, pretože žiadala, aby otec, ktorý sprevádzal ťažko chorú 23-ročnú dcéru, vyšiel z izby. Po slovnej roztržke odporúčal personál kliniky rodine 23-ročnej ženy, aby opustila kliniku. Informovali o tom noviny „Krone“. Otec je z tohto správania zdesený:
„Tak to už stačilo. My pomáhame radi, ale nenecháme s týmto spôsobom utláčať. To nemožno trpieť!“
Nemocnica neskôr tvrdila, že otec sa nechoval primerane a vyhlásila, že zákaz zahaľovania v nemocničnej izbe neplatí.
Keď otec vstúpil do izby, kde ležala jeho dcéra, začala moslimka okamžite nadávať. „Vraj ona nebude trpieť, aby tam bol muž a ona rozhoduje, kto smie vkročiť do tej izby. Boli sme úplne zdesení a zmätení, že radikálne – a v tomto prípade náboženské – spoločenstvo smie rozhodovať o tom, ako sa máme vo Viedni správať. Úplne zahalená dáma smie rozhodovať, že nesmiem navštevovať svoju dcéru? Každý radikalizmus treba odmietať! A už vôbec takýto citový teror,“ povedal otec.
Rodina už podala do nemocnice sťažnosť. Pre noviny otec povedal:
„Nejde nám o to postupovať proti nemocnici ako takej. To je aparát, ktorý pomáha neuveriteľne mnohým ľuďom. A to, že aparát nie vždy stopercentne funguje, je pochopiteľné. Nám ide o to, že teraz treba jasne povedať – odtiaľ – potiaľ a ani o kus ďalej. My radi pomáhame a už sme to často ukázali, aj utečencom, ale nenecháme sa týmto spôsobom utláčať. Toto nemožno trpieť!“ –zg-
Taliansko: Migranti z Nigérie rituálne zabili dievča
https://defence.pk/pdf/threads/italian-teen-girl-killed-in-ritual-murder-cannibalism-3-nigerians-arrested.545192/
Rím, 022 006 – Nedávne zavraždenie a rozkúskovanie talianskej tínedžerky je jasnou prácou nigérijskej mafie, ktorá sa nedávno dostala to Talianska a rýchlo tam expanduje, ako povedal popredný taliansky kriminológ,
„Nigérijská mafia najkrutejšia na svete zabila Pamelu Mastropietrovú (18). Jej sekty kolonizujú Taliansko a kradnú biznis tradičným mafiánskym rodinám,“ povedal Alessandro Meluzzi, prominentný kriminológ, chirurg a psychiater v televíznom interview.
„Čo sme videli v prípade Pamely, sú rovnaké metódy aké nigérijská mafia používa v Nigérii a inde. Je to rutina – rozrezať obete na kúsky a v niektorých prípadoch zjesť časti ich tela,“ povedal Meluzzi.
Rozkúskované telo 18-ročnej Pamely sa našlo v dvoch kufroch, ale chýbal jej krk, srdce a genitálie. Telo bolo vykostené a vymyté v bielidle.
V súvislosti s touto vraždou v stredo-talianskom meste Macerata boli zatknutí traja nigérijskí emigranti. Krátko po vražde talianska polícia zatkla Innocenta Oseghala, 29-ročného Nigérijčana a potom objavila zakrvavené šatstvo, dlhé kuchynské nože, mäsiarsky sekáčik a predmety patriace dievčaťu v mužovom byte. Neskôr zatkla aj jeho dvoch komplicov.
Meluzzi povedal, že nebol prekvapený, že chýbalo srdce dievčaťa:
„Detskí vojaci v Sierra Leone jedli ľudské srdcia ako rítus na získanie odvahy. V nigérijskej mafii nie je rituálny kanibalizmus výnimkou, ale pravidlom. Srdce sa považuje za najvybranejšiu časť tela a animisti veria, že prináša odvahu a dlhý život a považuje sa za druh tonika. To sú pre nich normálne veci, ale nikto o tom nehovorí zo strachu, aby ho neoznačili ako rasistu! Mali by sme si zvyknúť na tieto veci – to je iba špička ľadovca, ktorá sa bude zväčšovať,“ povedal Meluzzi.
Ako informoval Breitbart News veľké percento nigérijských žien sa v Taliansku stáva prostitútkami či už dobrovoľne, alebo ako otrokyne nigérijskej mafie.
V súčasnosti asi 80 percent Nigérijčaniek končí v prostitúcii, sexuálnom otroctve odkiaľ niet úniku. Asi polovica prostitútok v Taliansku je z Nigérie.
Nigérijskí obchodníci s ľuďmi využili migrantskú krízu na prepravu dievčat do Talianska na nútenú prostitúciu. V r. 2014-2016 prišlo do krajiny viac ako 12 000 Nigérijčaniek, z nich 9400 sú prostitútky. Veľkú časť z nich regrutujú Benin City – hlavnom meste ilegálnej migrácie, kde miestne mafie koordinujú obchod s ľuďmi.
Naša príloha
„New Age“ – módne učenie “o spáse” teologicky inšpirované
Kardinál Paul Josef Cordes
Heiligenkreuz-Vatikán , 23.3.2018 (kath.net/pl) 022 005 – Emeritný kardinál Rímskej kúrie Paul Josef Cordes mal 17. marca 2018 túto nižšie uvedenú prednášku na konferencii Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. v kláštore Heiligenkreuz pri Viedni. Kath.net ďakuje J.E. za povolenie uverejniť ju v plnom rozsahu.
New Age – módne učenie o „spáse“ teologicky inšpirované
Arnold Gehlen opísal človeka ako „nedostatkovú bytosť“. Touto charakterizáciou chcel oddeliť „to animálne racionálne“ od zvieraťa. Jeho antropológia iste nenašla všeobecné uznanie. No pojem „nedostatková bytosť“ aj mimo jeho systému myslenia negatívnej sociálnej filozofie zostáva platný. Toto zistenie je dôležitým poukazom na našu krehkosť a nedokonalosť.
Náboženstvá už odjakživa načrtávali cesty, ako riešiť ľudskú slabosť. Nedokonalosť našej bytosti si vytvorila kozmos pohanských bohov. Biblické zjavenie Starého a Nového zákona sa tiež zaoberá reakciami na najrozličnejšie formy ľudskej núdze. A nielen to. Zvládanie bezmocnosti a biedy sa v Biblii javí dokonca ako podstatný východiskový bod konania Boha v oblasti spásy. Napríklad počas Ježišovho verejného účinkovania sú Evanjeliá pretkané Ježišovými dôkazmi priazne voči trpiacim a núdznym. Na všetkých miestach zasahuje, aby zvrátil biedu a zachránil život. Tak v Markovom evanjeliu je 12 zázrakov spásy: posadnutý v Kafarnaum, Petrova svokra a malomocný v 1. kapitole, ochrnutý v 2. kapitole atď. Keď sa Ježiša Ján Krstiteľ vypytuje, sám robí z jeho fyzických dobrých skutkov znamenie svojej osoby: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú …“ (Mt 11,5 ff). Stará s o jedlo a pitie: premenenie vody na víno (Jn 2,1-11), o zázračné rozmnoženie chleba (Jn 6,1-14). Nakoniec zasahuje proti ohrozeniu človeka prírodou ako pri utíšení búrky na mori (Mk 6, 48-51).
Joga a jej mnohé prúdy
Takéto zistenie zjavenia nenecháva nijaké pochybnosti –nijaký kresťan nesmie prepočuť ľudské volanie o pomoc. Prijať ho je poverením od Krista. Ľudské potreby už vždy boli záväzkami Cirkvi. História je pretkaná výraznými tradíciami pomoci všetkého druhu. Koľkí svätci založili rehole na boj proti utrpeniu – až po sv. Matku Teréziu našich dní. Vzhľadom na túto chvályhodnú minulosť je možno vhodná malá poznámka: Nech aj stále znova protikresťanské a proticirkevné hlasy silne zhadzujú naše spoločenstvo – my sme ako Cirkev hrdí na svoju úlohu priekopníka v službe človeku.
Ako teraz integrovať modernú vlnu ázijských praktík meditácie do spomínaného spásonosného pôsobenia Cirkvi? Sám som ako študent teológie už v 50. rokoch čítal knihu bývalého jezuitu Huga M. Enomiyu Lassalla „Jóga pre kresťanov“. On až neskôr opustil svoju rehoľu a stal sa budhistickým majstrom zenu. Jeho kniha sľubovala nám seminaristom silu koncentrácie, uvoľnenia a duševný pokoj. Prečo to neskúsiť? Veď to bolo od jezuitu. V katolíckom štandardnom diele „Lexikón teológie a Cirkvi“ zv. 10 (1965) sa hovorí o jóge rozhodne pozitívne ako o sprostredkovanej sile JA a uzdravujúcich silách. Nespomína sa však, že joga je spojená s budhizmom a skrze meditáciu získava osvietenie, no aj vymazanie seba.
To bola polovica minulého storočia. Ako sa dnes prezentuje svet, ktorý nám ponúka cesty spásy východných kultúr uprostred Európy? „Joga pre kresťanov“ vystupovala spočiatku ako jednoduchá gymnastika, ako neškodný uzdravovateľ. V našich šírkach nepochybne otvorila dvere ázijským ponukám spásy. Medzitým sa však už etablovali rôzni meditační epigóni. A otvorila im veľký – aj cirkevný – trh. Túto novú širokú oblasť možno opísať spoločnými pojmami „neognóza“ a „ezoterika“. Už pohľad na internet môže záujemcovi ukázať, akú kariéru urobili ázijské ponuky „wellnessu“ a ich meditačné formy na Západe. Popri joge sú tu aj ďalšie:
• Taj či – na Západe prijatý taoizmus meditatívnej sebaobrany;
• Qi-gong – sústredenie ducha na vnútorné telesné orgány a na bohov, ktorí ich obývajú, v duchu daoizmu a konfucianizmu;
• Reiki – japonská náuka spásy sľubujúca privádzanie k harmónii so sebou a so silami vesmíru;
• Osho, nazvané po indickom filozofovi, ktorý založil hnutie Neo-Sannyas
• Sathya Sai Babà – to je názov zakladateľa na celom svete pôsobiacej indickej nadácie;
• Ayurveda – indické kúry uzdravovania
Všetky tieto nezvyklé mená nie sú iba na internete, či v lexikóne a nielen v zbierkach kníh. Ide o akčné skupiny s efektívnou dynamikou. V Európe sú riadené silnou vedúcou vrstvou ľudí. A Katolícka cirkev im neotvorila iba škáru dverí. Medzi katolíckymi rehoľami v Nemecku, ktoré na internete ponúkajú meditácie qi-gong som našiel za chvíľku vo viac ako 10 kláštorných spoločenstvách, úplne pomlčiac o mnohých centrách Charity, ktoré ponúkajú takéto uzdravovanie. Iste nie všetky ukážu hneď pri prvom dotyku svoje svetonázorové korene. No skôr či neskôr sa prejavia. …
Reiki
Nechceme sa stratiť v abstraktnom, preto chcem najprv povedať niečo o reiki.Za tým názvom sa skrýva jedna z najznámejších metód uzdravovania „New Age“ (Nový vek). Dobre prepojená hierarchia zabezpečuje realizáciu týchto cieľov. A katolíckom priestore je pevne etablovaná. Reiki napr. v júni 2017 ponúkalo vo Viedni sympózium pod vedením terapeutky reiki, ktorá je pracovníčkou Zväzu charity. Alebo Zväz charity nemeckej Paderbornskej arcidiecézy, mojej domovskej diecézy, ponúkal minulý rok „Kurz ochutnávky Reiki“ v Brilone (Vestfálsko).
Pri toľkom cirkevnom otvorenom náručí sa nemôžeme nespýtať: Aké duchovné faktory vychádzajú na svetlo pri metóde reiki? Dva príklady môžu odkryť svetonázorovo-náboženské implikácie. Internet nás ochotne informuje:
V Nemecku napríklad Indku Matku Meeru považujú prívrženci reiki za „dokonale osvieteného Budhu“. Na ňu sa obracajú pri zacvičení sa do meditácie jogy. Jeden z jej prívržencov ju preto obhajuje na webovej stránke – jogín menom Nils Horn píše:
„Matka Meera žije ako osvietená v jednotnom vedomí, podľa môjho názoru má vyššie duchovné schopnosti a dokáže svojich prívržencov viesť cez zdanlivo náhodné udalosti života. Zistil som, že v núdzovej situácii som vždy dostal pomoc z vyššej dimenzie. Osvietenie je úroveň nad všetky pojmy. Človek môže podľa mojej skúsenosti vzývať Budhu Amitabhu a dostane pomoc od všetkých osvietených majstrov, ktorí sú energeticky spojení s Budhom Amitabhom.“
To, že takéto vzťahy spásy chcú zahrnúť transcendentno-náboženskú energiu je jasné. Proces sa neobmedzuje na fyzické pozemné sily. V praxi reiki sa jasne ukazuje, že tieto nie sú zlučiteľné s kresťanskou vierou. Jedna účastníčka víkendu s reiki v Hamburgu sa vyjadrila tak od pľúc. Povedala, že ona iste nie je nijaká fanatička, čo vyhľadáva heretikov. Keď jej však na kurze chceli dať prisahať na niektoré náboženské fixné body reiki, tak sa tomu rezolútne bránila a hovorí:
„Chceli mi objasniť, že:
• Boh je iba univerzálna energia, na ktorú sa človek môže napojiť a čerpať z nej. Nie Boh rozhoduje, kto dostane jeho energiu, ale napr. táto moja majsterka reiki (za sumu 190 eur!). A hneď mi to bolo podozrivé: Božiu energiu si možno kúpiť?
• Niet nijakého diabla, niet nijakého zla (každý má iba svoju úlohu). Povedala som tým ľuďom, že nech to rozprávajú matke, ktorej dieťa bolo sexuálne zneužité a zabité. Myslím si, že tá matka by to sotva pochopila. Na to som už nedostala nijakú odpoveď.
• Znovu zrodenie a seba-vykúpenie. Človek nepotrebuje nijakého Ježiša.
• Nová doba, éra vodnára: všetko sa zlepšuje a reiki bude pôsobiť na všetkých ľudí a zmení svet.
• Želania z vesmíru (každé želanie sa splní).
• V noci vychádza duša na prechádzku. Ak je v izbe zrkadlo, duša už nenájde svoje telo. Preto by v spálni nemalo byť zrkadlo.
• Doma mám zvesiť všetky kríže a nahradiť ich znakom „omm“. Chceli mi hneď objasniť, že kríž robí človeka slabým!
A účastníčka kurzu zhrňuje svoj posudok:
„Teraz viem, že som sa neobrátila na Boha, ale na samotného diabla osobne! Bola to pre mňa dobrá lekcia.“
Toto iste nie je priemerná skúsenosť s „New Age“. A možno, že všetky tie centrá ázijsky inšpirovanej gymnastiky spočiatku pôsobia uzdravujúco. No u mnohých vyvolá takáto „ochutnávka“ chuť na viac. Často sa pozorovalo, že budhizmus má svoju vlastnú vnútornú dynamiku. Čím hlbšie sa do neho prenikne, tým mocnejšie fascinuje. Záplava kníh na knižnom trhu a časopisov hovorí sama za seba. Veľké mená ako Richard Gere, Tina Turnerová, Cindy Crawfordová, Mehmet Scholl sú ako ťažné kone propagandy. V r. 2010 sa odhadovalo, že v USA je 3,8 miliónov prívržencov Budhu a v Európe 1,3 milióna a tento počet sa dodnes o mnohokrát zvýšil. Nedávno zaznamenali v USA počet 20 miliónov! To všetko ukazuje, že oba príklady z internetu sú iba špičkou ľadovca. Takže sa natíska otázka: Spoznajú duchovní pastieri spomínané meditačné metódy ako „Trójskeho koňa“ pre naše náboženstvo zjavenia??? Myknutím plecom sa tejto vlne sotva ubránia. Je preto mimoriadne cenné, že vysoká škola v kláštore „Heiligenkreuz“ sa chce touto konferenciou proti tomu postaviť.
Ázijské ponuky spásy nachádzajú na západnej hemisfére množstvo hladných po zdraví. V hravých druhoch meditácií vidia znalci vplyv budhizmu. Joga a reiki, qi-gong a osho, Sathya Sai Babà a ayurveda – sú nemysliteľné bez zenového budhizmu.
Dnes sa už v mnohých variáciách popri budhizme vyskytuje aj iná pasca. Spoločné črty sa pravdaže nájdu aj s prúdom, ktorý je ešte dosť bez kontúr a nazýva sa „New Age“. „New Age“ sa chápe ako hnutie, ktoré obsahuje „fyzické techniky a zaoberanie sa trans-osobnými stavmi vedomia mimo všedného dňa – medzi nimi takými, ktoré sa dlho považovali za nenormálne a chorobné“. Ich cvičenia oslobodzujú človeka. „Všetko, čo kresťanstvo a vedecký obraz sveta doteraz odmietali, si užíva ako svedectvo právd … v teórii a praxi New Age najvyššie ocenenie“.
Marilyn Fergusonová bola jednou z priekopníčok „New Age“. Jeho prelom prezentovala ako novú „Éru lásky a svetla“. Človek dosahuje skrze „New Age“ akési „nové vedomie“, pretože nachádza cestu ku svojej vlastnej vnútornej sile. „Človek spoznal: jeho záchrana neprichádza zvonka, ale z jeho vlastného vnútra. Každý má však aj v tomto procese spoznávania všeobsiahlu vlastnú zodpovednosť.“
Spomínané ponuky spásy predstierajú náboženskú neutralitu a úplnú kompatibilitu s kresťanstvom. No nie sú to rozhodne nijaké čisto technické cvičenia ako fitnes tréning v moderných športových palácoch. Či ako známe vodové kúry nemeckého farára Kneippa, ktorý, hoci bol katolícky farár, nevnášal do svojich metód uzdravovania nijaké náboženské prvky. No nie tak „New Age“. Spočiatku sa môže človek hľadajúci zdravie nazdávať, že úsmevy a jemné dotyky nového „apoštola zdravia“ svedčia o jeho náboženskej neutralite. No všetky majú svoj silný svetonázorový parameter. Skôr či neskôr prejavia ponúkané meditačné metódy svoje duchovné korene a transcendentné implikácie. Potom sa ukáže ich pravá tvár. A nikto, kto sa na to dá, by nemal od svojich učiteľov žiadať: „Umy ma, ale nenamoč ma!“ To by bol paradox.
Inter-personalita
Prvá kresťanská výzva skrze „New Age“ spočíva v téze seba-vykúpenia. Touto budhistickou náukou sú pretkané a poznačené všetky jej vetvy. Tibetský budhizmus na Západe spopularizovalo práve „New Age“. Jeho populárnym zástupcom v západnom svete je súčasný Dalajláma. Právom sa teda budhizmus aj vo vatikánskom dokumente označuje ako jeden zo zdrojov „New Age“ (Pápežská rada pre medzináboženský dialóg a pre kultúru: „Ježiš Kristus – nositeľ vody života, 3. 2. 2003, 2,1). Alebo ostrejšie vyjadrené: v spomínanom prúde myslenia a uzdravovania „Budha a New Age“ spočíva základný rys, ktorým sa musíme v teologickom preverovaní zvlášť zaoberať: solipsizmus uzdravovania. V zenovom budhizme sa to jasne ukazuje. Ako ten chápe vykúpenie?
Stiesnené JA sa oslobodzuje vlastnou silou. Podrobná štúdia budhizmu dospieva k výsledku: „V zmysle pôvodného budhizmu vkladá teda meditácia zen celú svoju dôveru v samo-prežívanie človeka, vo ‚vlastnú moc‘“. Buď svojím vlastným záchrancom! Uzavretie sa do seba a egocentrickosť nie sú len nevyhnutné, sú dokonca prikázané. Cesta je určovaná cez izoláciu, bez-vzťahovosť, apatiu – ako to ukazuje budhistický ideál. Odborník to formuluje: „Práve to je blaženosť nirvány, že tu niet nijakého cítenia.“ Indivíduum hasne v oceáne bezhraničnosti. Budhistický svätec to dosiahne už za života.
Ľuďom na Západe napadne niečo solipsistické „Buď, čím si“ a zdvihne sa v ňom odpor. Od dôležitého príspevku Martina Bubersa (+1965) k filozofii pochopenia človeka nás už panovačný individualizmus so svojou egocentrickosťou nepresvedčuje ako antropologická koncepcia. Tu treba inter-personalitu. Buber ukazuje, že človek potrebuje pre svoje bytie potvrdenie svojho prostredia. („to ÁNO toho, že smieme byť“). Niekto utvára svoju identitu tým, že vstupuje do vzťahu s tým, čo ho obklopuje: s materiálnym svetom vo vzťahu JA-ONO a s ľudským náprotivkom vo vzťahu JA-TY. On je – vo vzájomnom pôsobení JA a TY na seba navzájom. Buber hovorí o rovnakom pôvode „pra-slov JA pôsobím na TY a TY pôsobíš na JA“. Alebo z Koheleta a negatívne vyjadrené: „Beda však samému, keď padne!“ (4,10). Týmto veršom otvára Biblia inter-personalitu pre priestor viery.
Relevantnosťou našej medziľudskej závislosti v súvislosti s naším vzťahom k Bohu sa zaoberal francúzsky kňaz a významný teológ Jean Mouroux (+ 1973). Skúmal akt viery a poskytol tomu, kto hľadá Boha hlbokú orientáciu. Vychádza z toho, že niekto postrehne inú osobu skrze duchovné stretnutie a duchovné communio. Spoznanie a láska sú sily, ktoré sa nabíjajú zvnútra a potom sprostredkujú predtým neznámy elán. Jednotlivec je dotknutý a objavuje TY, otvára sa jeho vnútro, jeho srdce.
Odkázaný na Boha
Analogicky s takým medziľudským správaním prebieha podľa Mourouxa aj akt viery. Ako blížny vo všednom dni tak aj Boh môže osloviť JA, keď ho zavolá. Skrze milosť dostáva toto volanie nadprirodzenú silu. Človek odpovedá. On síce tuší, že sa vrhá do neistoty, že sa vystavuje riziku. No on si želá a aj s tým počíta, že ho zachytí náruč a bude ho držať.
Je jasné, že „New Age“ s jeho zmrzačenou antropológiou a uzavretia do seba musí pôsobiť fatálne na ľudskú schopnosť nadväzovať vzťah s Bohom. Evanjelium je spoľahlivejšie a učí nás niečomu lepšiemu. Ježišove spásne činy sa realizujú v stretávaní, v ľudskej komunikácii. Ich podmienkou je vnútorný príklon k Spasiteľovi. Evanjelisti mu dávajú meno: viera. Iste, Pán zvláda biedu, sýti hlad, zachraňuje z núdze, uľahčuje život. No jeho požehnanie nie je balíček Amazona, ktorý má doručiť iba jednu vec. Kto zaznáva, že Ježišov dar má vždy človeka viazať na Darcu, ten Ježišovo vykúpenie od základu zle pochopil a zostáva úbohým solipsistom.
Nemecký teológ Hans Küng na svojich 200 stránkach o budhizme žiaľ nespomenul monománne prípady jogy (chorobnej sústredenosti na jednu vec) ani riadkom. A čo horšie – nárys Ježišovho života, poslania a jeho pokynov neobsahuje nijakú poznámku o vzťahu Ježiša k Bohu Otcovi na nebi, ani o Ježišovej náuke o Otcovi. To je u katolíckeho univerzitného učiteľa naozaj trpké. Ani Küngovo porovnanie praxe zbožnosti kresťanov a budhistov nikoho nepresvedčí. Korektne priraďuje autor kresťanovi ponajprv modlitbu – to že s takou modlitbou môže byť spojená mystická skúsenosť, však nespomína. Mystika je pre Künga naproti tomu charakteristickým znakom zenového budhizmu. A nakoniec empaticky vyhlasuje: budhistická mystika je poznačená „veľkým programovým slovom slobody …“
Je po tom všetkom prekvapením, ak aj kresťania, ktorí si pripadajú reglementovaní cirkevnou dogmatikou, stuhnutými pravidlami a duchovnou drezúrou až do života modlitby, takého bezobsažné myslenie, takúto meditáciu bez objektu, takéto šťastne zakúšané prázdno pociťujú ako pravé oslobodenie?
Nemala už o nič záujem!
Možno malá poznámka: Bolo to pred rokmi v medzinárodnom mládežníckom centre „San Lorenzo“ v Ríme. Mladí zodpovední v nových duchovných hnutiach tam slúžili ako dobrovoľníci pri prijímaní pútnikov z celého sveta. Stretli sme sa na diskusiu a povzbudenie. Došlo aj na tému joga a budhizmus. Priateľka dobrovoľníka strávila dva roky v Ríme v budhistickom centre. Zrazu jej povedal: „Spomínaš si ešte na tú dobu, keď si kláštor konečne znova opustila? Na svoje cítenie a správanie? Už si sa nesmiala, nemala si záujem o nič pekné, o dobré jedlo, o politické otázky – ani o mňa. Bola si úplne apatická. Dobre, že je to všetko teraz už inak!“ A obaja sa šťastne usmiali!
Aj keď budhizmus popiera, že sám je náboženstvom, tak jeho prax a náuka predsa rozkladajú náboženstvá. Jeho záväzok človeka k monádickej osamelosti odmieta každú transcendentnosť. Náboženstvo sa individualizuje a subjektivizuje – meria sa súkromným úžitkom. To božské či dokonca osobný Boh sa vymieňa za sakralizovanie ľudského JA. To dokáže údajne silou skrytých energií dospieť k jednote s prírodou a vesmírom. Dosahuje sa vraj nový stupeň plnosti – otvára sa mu reinkarnácia, transformácia a evolúcia. Vzdialený od všetkých kresťanských záujmov komentuje religionista Hilbert Knoblauch:
„‚Neognóza‘ je istým spôsobom najzreteľnejším výrazom sakralizovania JA, ktoré sa teraz – mocou skrytých energií – dokáže vniesť do jednoty s prírodou a vesmírom. Rôzne prvky neognózy … zosilňujú subjektivizáciu náboženstva t. j. zvnútornenie, individualizáciu – to znamená vzdialenie sa od verejného rituálu –a aj ´uplatnenie na trhu´, ktorý náboženstvo meria podľa súkromného úžitku.
Hriech a spása
Už v r. 1989 uverejnila Kongregácia pre náuku viery veľmi užitočný „List biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie“ (15. 10. 1989). Zaoberá sa aj praktikami ázijskej meditácie veľmi kompetentne a verne. Naše katolícke kláštory, charita a vzdelávacie domy to zrejme nikdy nevzali na vedomie.
Text poukazuje na riziká a omyly, ktoré skrze šírenie východných fyzických a psychických cvičení pôsobia do priestoru kresťanstva. Nazýva ich „pomýlenými formami“, pretože „sa pokúšajú čo možno najviac vylúčiť z Ježišových slov a skutkov to, „čo je pozemské, zmysluplné a pojmovo ohraničené“. Vyzývajú k tomu, „aby sa odhliadlo od Kristovho človečenstva v prospech vágneho ponorenia sa do priepasti božského“ (11).
Tento citát hovorí jasne o nepriateľskom charaktere takýchto metód voči kresťanstvu. Upozorňuje na jeho do hĺbky ničivé pôsobenie: na odpojenie túžby človeka po zdraví od príklonu k Bohu. Veď v kresťanskom chápaní vykúpenia nemožno predsa fyzické uzdravenie oddeliť od spojenia s Bohom.
Dobre charakterizujú Ježiša Krista a jeho poslanie Skutky apoštolov výraznou vetou: „ … on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých …“ (Sk 10,38). Ale jeho dobrota mala dva ciele. Bola humanitárnym aktom, ktorý odnímal bremeno utrpenia. No skrze jeho pomoc sa majú obdarovaní odovzdať jemu a jeho Otcovi. Takže viera je podmienkou Ježišovho skutku uzdravenia.
To učí dokonca aj protichodný príklad: V Nazarete, jeho domovine, sa Ježiš diví nad nevierou obyvateľov a táto neviera je dôvodom, že „nemohol tam urobiť nijaký zázrak“ (Mk 6,5). Pozitívnych dôkazov hlbšieho zmyslu zázrakov je hojne. Napríklad epizóda ochrnutého, ktorého štyria muži spustili zo strechy pred Ježiša. Tomu Ježiš najprv odpúšťa hriechy. Predtým než ho uzdraví provokuje zákonníkov osvecujúcou otázkou: „Čo je ľahšie povedať ochrnutému: ´Odpúšťajú sa ti hriechy´- alebo povedať: ´Vstaň, vezmi si lôžko a choď´“? (Mk 2,1-12). Tento odsek dokazuje – uzdravenie tela a odpustenie hriechov nie sú dva oddelené procesy, jeden vnútorný a duchovný, druhý vonkajší a fyzický. Alebo presnejšie: odpustenie hriechov je obsiahlym darom uzdravenia, v ktorej uzdravenie tela predstavuje iba jednu časť. A Ježiš nie je divotvorca, ktorý magicky predvádza rituál šťastia o akom sa aj inak hovorí v pohanskej antike. Preto sa táto perikopa končí vetou, že ľudia pre to, čo videli „velebili Boha“ – oni spoznali, že je to Všemohúci, ktorý chce skrze svojho posla zasiahnuť do dejín. Ten istý poukaz na Boha ako Záchrancu počúvam z Ježišových úst po uzdravení desiatich malomocných (Lk 17,11-19). Spočíva vo výčitke Pána k jednému, ktorý sa vrátil: „A tí deviati sú kde?“ Pointou nechce pripomínať vďačnosť. Ona znie: „Nenašiel sa nik, … čo by sa vrátil a vzdal Bohu slávu?“
Boží Syn nechcel iba odnímať utrpenie ľuďom, ale predovšetkým odstrániť jeho príčinu. Na začiatku citovaný verš zo Skutkov apoštolov o Ježišových dobrých skutkoch má preto pokračovanie: „ … dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom“. Kresťanský pohľad na ľudské trápenia nezostáva na povrchu tohto javu. Je to prenikavý pohľad, takže hriech a vzdialenie sa od Boha spoznáva ako chorobu a núdzu.
Najpoľutovaniahodnejšia je preto škoda, ktorú ezoterika v jej rôznych formách pácha v prostredí našej viery. Gnóza a heterodoxia bola v dejinách Cirkvi už vždy dobre rozpoznateľná. No v súčasnosti padá na zvlášť dobre pripravenú pôdu. Živí a napomáha ako katalyzátor proces, ktorý kardinál Joseph Ratzinger nazval „dnešná pozabudnutosť na Boha“. Bdelé údy Cirkvi a jej pastieri by mali spoznať jej ničivé účinky. Karl Rahner, nepochybne prístupný otázke otvorenosti moderného kresťanstva voči svetu, pod pojmom „gnóza“ zhrnul teologické znaky aj „New Age“. Hnutie sa chápe ako poznanie, ktoré vychádza nie z osobného, milostiplného otvorenia sa Boha, ale z bytia človeka samého, ktoré treba objavovať. Vyplýva zo solipsistického „sebavedomia“, nie je to poslušné počúvanie slova iného Boha, nie je to viera. Také poznanie je potom údajne už skrze samé seba vykupujúce – v ňom je daná všetka spása. A najväčší apoštol zenu minulého storočia Japonec Teitaro Suzuki, bez obalu vyhlasuje:
„Zen nie je náboženstvo. Pretože zen nepozná nijakého boha, ktorému sa treba klaňať.“
Núdza ako stimul
Kríza sa nemusí vždy skončiť katastrofou. Ťažkosti veriaceho spoločenstva spôsobené hnutím „New Age“ nemusia byť nutne „Trójskym koňom“, ktorý zdolá kresťanstvo. Pozoruhodné je, že viera dáva slovu „navštívenie“ (v nemčine aj katastrofa) dvojaký zmysel. Je to oboje – skúška aj povzbudenie – ako navštívenie Panny Márie u Alžbety. Mohla by ázijská vlna meditácií byť takýmto „navštívením“ a nadobudnúť pozitívnu funkciu pre kresťanstvo?
Širší pohľad ponad Cirkev môže byť poučný. Aj veľké svetské koncerny poznajú fázy efektívnosti. Vtedy sú nútené preveriť svoje pracovné metódy a zlepšiť ich. Na začiatku stojí ťaživé vnímanie úpadku. A to musí viesť k premysleniu cieľom a prostriedkov práce a metód rozhodovania. Ak vedúci zavedú sankcie, nastáva ďalší úpadok. Iba odlišná „kultúra podnikania“ tu môže pomôcť. Až uznanie chýb ponúka šancu rozsiahlej revitalizácie podniku. Bez kríz sa teda očividne nedarí zlepšovať monotónne pokračovanie v rovnakým spôsobom.
Kroky zvládania týchto problémov som našiel vo vedeckej štúdii. Uvádza sa príklad leteckej spoločnosti „Lufthansa“. Na začiatku 90. rokov bola v zúfalej situácii. Iba zásadnou zmenou myslenia manažérov sa podaril nový začiatok.
Na vnímanie súčasnej cirkevnej „pochybenej kultúry“ netreba veľa jasnozrivosti. Stačí napríklad pozemské myslenie a konanie, ktoré medzi kresťanmi a v Cirkvi neodvrátiteľne dominuje? Naše starosti, ktoré venujeme človeku, spravodlivosti, pokoju a zachovaniu stvorenstva sa už nepovažujú za „druhé prikázanie“, ktoré je tomu „prvému“ – láske k Bohu – síce rovné, ale práveže je len tým „druhým“. „Rob ako Boh, staň sa človekom“, privolávajú nám. Antropocentrizmus vytláča teocentrizmus. A „New Age“ svojím totálnym zabudnutím na Boha tu stojí pripravené, pretože toľko filantropie iba privádza k vrcholu.
Preto sa treba klaňať Bohu „mať ho vždy prítomného v mysli, v úsilí a v láske,“ ako to vyjadril veľký majster Eckhart. A Boha treba hlásať tak, ako sa zjavil. Nad jeho biblickým obrazom samého seba treba žasnúť.
Kto si vezme „k srdcu“ Nový zákon a pozoruje v ňom Boha, nemôže zostať chladným. On pocíti niečo z lásky, ktorou je Boh sám v sebe. Prvé slovo v ústach pozemského Ježiša nachádzame u evanjelistu sv. Lukáša. Dvanásťročný hovorí v chráme. Je to slovo o Otcovi: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“(2,49). A Ježišovo posledné slovo pred smrťou sa zasa zaoberá Otcom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (23,46).
Karl Rahner vyvodzoval zo zjavenej Trojice vnútro-trojičný život. Vyvodil tézu: „‚Ekonomická‘ Trojica je ‚imanentná‘ Trojica“. Jeho špekulácia nezostala bez odporu. No Boh predsa pripustil, ba vo svojom zjavení očividne chcel, aby sme skrze jeho spásonosné konanie v Kristovi nahliadli do vnútro-božského života. Prvá osoba, Otec, odovzdáva život, hovorí o všetkom a utvára sa skrze moc Ducha Svätého v Synovi. Život Boha v troch osobách je príklon bez zdržanlivosti, totálny súhlas, naplnenie skrze milujúce TY. Boh je láska nie až tým, že svoje stvorenia miluje. Už pred všetkým stvorením je Boh v sebe, vzhľadom na seba samého, Láska. A božské Osoby žijú neustále presne to šťastie, ktoré my príležitostne zažijeme, keď nás prijme milujúce TY.
Bývalý kardinál v Mainzi, Hermann Volk, dokázal veľké teologické pravdy zhrnúť do výrazných viet. O stave Trojjediného Boha povedal:
„Boh sa má dobre, Boh sa má veľmi dobre, Boh sa má nekonečne dobre, Boh sa má nenarušiteľne dobre, Boh je úplne a len blažený.“
Kto trojjediného Boha v pastorácii obchádza, dvojako hreší – na strane Boha maže pravdu, že jeho milujúce vykupujúce TY sa k nám prikláňa. A nás ľudí oklame o Boží prísľub, že máme mať účasť na plnosti vlastného šťastného života Boha. Kto by to chcel vymeniť za nirvánu?“ –zg-
* * * * * * *
K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)
K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)
Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.